Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 26. 11. 2018

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

10.7.2018 - 24.3.2019  

derniera_plicka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Objavuj Slovensko s Karolom Plickom
Derniéra výstavy Karol Plicka. Obraz a pieseň

Slovenské národné múzeum v nedeľu 24. marca 2019 o 15.30 h pozýva malých aj veľkých, rodiny i jednotlivcov, obdivovateľov folklóru, umenia, prírodných krás a zaujímavostí Slovenska do priestorov výstavy Karol Plicka. Obraz a pieseň v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Podujatím Objavuj Slovensko s Karolom Plickom bude výstava slávnostne ukončená.

Úspešný výstavný projekt Karol Plicka. Obraz a pieseň v SNM sa chýli ku koncu. V posledný deň výstavy preto organizátori pripravili podujatie pre verejnosť, pre všetky vekové skupiny návštevníkov. Dospelých bude výstavou sprevádzať autorka výstavy a kurátorka etnografických zbierok SNM – Múzeí v Martine PhDr. Daša Ferklová. Záujemcovia si v rámci programu Slovensko Karola Plicku vypočujú nielen odborný komentár o Plickovej zbierke, ale aj zaujímavosti o jeho živote a diele, ktoré autorka pozná aj vďaka dlhoročným priateľským kontaktom s rodinou majstra. Na deti od 5 do 11 rokov čaká vzdelávací program, kde  prostredníctvom diel Karola Plicku a Martina Benku objavia pamiatky, tradície a folklór piatich regiónov Slovenska. Deti sa v spoločnosti múzejných pedagógov a prostredníctvom pracovných listov dozvedia o spôsobe života, ľudovom odeve, tradíciách, ľudovej hudbe a pamiatkach regiónov Liptov, Podpoľanie a Horehronie, Považie, Spiš a Šariš. Vzdelávací program vychádza z interaktívnej knižky Martin Benka a Karol Plicka objavujú Slovensko, ktorá predstavuje tradičnú ľudovú kultúru Slovenska cez diela oboch známych umelcov zo zbierok Slovenského národného múzea.  

Múzeum nezabudlo ani na školské kolektívy, ktoré sa môžu v priebehu pracovného týždňa (utorok 19. 3. a štvrtok 21. 3. 2019 o 9.00, 10.00 a 11.00 h) prihlásiť na vzdelávací program Múzejný kufrík Karola Plicku. Tento program sa odporúča najmä žiakom 9. ročníka ZŠ, v rámci tematického bloku osobnosti Československa. Múzejný kufrík Karola Plicku obsahuje viacero typov historických pramenných materiálov – písomných, hmotných aj obrazových. Prácou s kufríkom si žiaci vyskladajú ucelený obraz o živote a súvislostiach doby, v ktorej Karol Plicka žil. Na základe vlastného výskumu si osvoja princípy vedeckých postupov a tiež postupy múzejníkov v práci s pramenným materiálom, ktorý je relevantný k zvolenej téme.

Výstava Karol Plicka. Obraz a Pieseň v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2
v Bratislave, ktorá predstavuje tvorbu univerzálnej osobnosti zberateľa folklóru, fotografa, výtvarníka, choreografa, zbormajstra, hudobného vedca, spisovateľa, muzikanta, pedagóga, filmového kameramana a režiséra – dokumentaristu Karola Plicku, potrvá do 24. marca 2019.


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

30.8.2018 - 31.3.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj

Komentovaná prehliadka výstavy s kurátorom Dáriusom Gašajom sa uskutoční 6. marca 2019 o 15:00 v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A.
Vstupné: 1 €


 

19.10.2018 - 14.4.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia k výstave:

prednáška NÁVŚTEVY T.G. MASARYKA A E. BENEŠA V KOŠICIACH
14.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2 
prednášajúci: Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ

prednáška FENOMÉN 1. ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY V POROVNANÍ S MEDZIVOJNOVÝM POĽSKOM
27.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci:  Dr.hab. Piotr Maciej Majewski (Inštitút histórie, Univerzita vo Varšave)
prenáška v českom jazyku, vstup VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

1.11.2018 - 15.3.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Sandra Salamonová – Spomienky

Výstava fotografií


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 20.3.2019

meniny má: Víťazoslav, Klaudius

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4624820

20.3.2019
ÚvodÚvodná stránka