Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 14. 2. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

FENOMÉN 1. ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY V POROVNANÍ S MEDZIVOJNOVÝM POĽSKOM
27.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci:  Dr.hab. Piotr Maciej Majewski (Inštitút histórie, Univerzita vo Varšave)
prenáška v českom jazyku, vstup VOĽNÝ

TRIDSIATY PEŠÍ PLUK "VYSOKOMÝTSKY" V BOJOCH O SLOVENSKO 1918-1938
4. apríla 2019 o 16:00
 v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: PhDr. Ferdinand Vrábel (SAV)
vstup: VOĽNÝ

POCHODUJ ALEBO ZOMRI! Generál Josef Šnejdárek a jeho československá, slovenská a košická stopa
10. apríla 2019 o 16:00
 v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc.
vstup: VOĽNÝ

OD SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY K SLOVENSKEJ REPUBLIKE RÁD. Východné Slovensko v rokoch 1918-1919
30. apríla 2019 o 16:00 
v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. (Prešovská univerzita)
vstup: VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.4.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...

27.4. 2019, 17:00 Finisáž výstavy


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

13.12.2018 - 30.4.2019  

Cesta kremnickej čipky_Plagát_Výstava pokračuje.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.

V deň vernisáže 13. 12. 2018 sa konala i prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953. Čipkárske školy v Kremnických Baniach, Kunešove, Lúčkach, Krahuliach, Kremnici a v Starých Horách vo svetle archívnych výskumov.“, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov je možné zakúpiť v každej expozícii múzea.

Záujemcovia môžu absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).

Výstavu sme sa rozhodli doplniť o novú vitrínku so získanými prácami, ktoré nám ľudia poskytli po návšteve výstavy a na základe prečítania knihy a identifikácie niektorých osôb v nej uvedených.
re detských návštevníkov máme pripraveného Detského sprievodcu výstavou. Zároveň sa deti môžu zapojiť do tvorivých aktivít a vyskúšať si napríklad hry s niťou a navrhnúť vlastný „čipkovaný“ vzor, závesný mini objekt z bavlnenej priadze alebo vytvoriť frotáže čipiek.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

1.2. - 26.4.2019  

Považské múzeum v Žiline

Od Alexandra k Džingischánovi: Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste

Ako asi vyzerali vojenské výpravy od Európy po Áziu naprieč stáročiami a ako ovplyvnili svetové dejiny? Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste sú hlavnou myšlienkou jedinečnej výstavy v priestoroch Budatínskeho hradu. Jej autorom je historik umenia PhDr. David Majer. Návštevníci uvidia mnohé vzácne artefakty a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií.
Výstavná miestnosť po terasou: streda – nedeľa 9:00 – 16:40

25.apríl
Múzeum pre Vás: Komentovaná prehliadka výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“
Archeologička Považského múzea v Žiline si pripravila komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“. Pútavou formou predstaví nielen tieto dve osobnosti, ale aj dôležitosť Hodvábnej cesty, bojov, ktoré na nej prebiehali, výstroj a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií. To všetko priblížia archeologické exponáty.
Začiatok o 17:00, cena na osobu 1 €.


 

1.2. - 31.5.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“.

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

12.2. - 31.5.2019  

Múzeum mesta Bratislavy

Bratislava 1919 - Pripojenie k Československu

Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18:00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.


 

13.2. - 11.5.2019  

Čaro muziky - plagát.jpg

Vlastivedné múzeum v Galante

Čaro muziky

Ľudové hudobné nástroje zo zbierky Kornela Duffeka


 

14.2. - 6.5.2019  

Plagat HR.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Historické remeslo od praveku po súčasnosť

Súkromná stredná umelecká škola Hodruša Hámre


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

19.10.2018 - 14.4.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €


 

29.11.2018 - 20.4.2019  

Kalvária.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Kalvária - fotografie Kazimíra Štubňu

V tomto pôstnom období Vás pozývame na výstavu Kalvária od autora Kazimíra Štubňu. Dozviete sa zaujímavosti o tom, ako vznikla Spišskonovoveská kalvária a čo nám o tom hovorí Sväté Písmo.


 

7.2. - 14.4.2019  

Archív.jpg

Turčianska galéria v Martine

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov.  Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov.  Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky,  alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie.

Doc. akad. mal. Vernoika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní, 1989 až 2003 na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. V roku 1999 založila umeleckú skupinu Indivisual pri SVÚ. Pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici, Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.


 

7.2. - 14.4.2019  

Čunderlík.jpg

Turčianska galéria v Martine

Marián Čunderlík: Výskumy vizuality I.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Kurátor: Juraj Mojžiš

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky.  M.  Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.


 

14.2. - 15.4.2019  

Desatoro o gajdách.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Desatoro o gajdách

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.

Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva  UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.

Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.

Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 21.4.2019

meniny má: Ervín

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

5160707

21.4.2019
ÚvodÚvodná stránka