Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 6. 3. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

10.7.2018 - 24.3.2019  

derniera_plicka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Karol Plicka. Obraz a pieseň

Objavuj Slovensko s Karolom Plickom
Derniéra výstavy Karol Plicka. Obraz a pieseň

Slovenské národné múzeum v nedeľu 24. marca 2019 o 15.30 h pozýva malých aj veľkých, rodiny i jednotlivcov, obdivovateľov folklóru, umenia, prírodných krás a zaujímavostí Slovenska do priestorov výstavy Karol Plicka. Obraz a pieseň v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2 v Bratislave. Podujatím Objavuj Slovensko s Karolom Plickom bude výstava slávnostne ukončená.

Úspešný výstavný projekt Karol Plicka. Obraz a pieseň v SNM sa chýli ku koncu. V posledný deň výstavy preto organizátori pripravili podujatie pre verejnosť, pre všetky vekové skupiny návštevníkov. Dospelých bude výstavou sprevádzať autorka výstavy a kurátorka etnografických zbierok SNM – Múzeí v Martine PhDr. Daša Ferklová. Záujemcovia si v rámci programu Slovensko Karola Plicku vypočujú nielen odborný komentár o Plickovej zbierke, ale aj zaujímavosti o jeho živote a diele, ktoré autorka pozná aj vďaka dlhoročným priateľským kontaktom s rodinou majstra. Na deti od 5 do 11 rokov čaká vzdelávací program, kde  prostredníctvom diel Karola Plicku a Martina Benku objavia pamiatky, tradície a folklór piatich regiónov Slovenska. Deti sa v spoločnosti múzejných pedagógov a prostredníctvom pracovných listov dozvedia o spôsobe života, ľudovom odeve, tradíciách, ľudovej hudbe a pamiatkach regiónov Liptov, Podpoľanie a Horehronie, Považie, Spiš a Šariš. Vzdelávací program vychádza z interaktívnej knižky Martin Benka a Karol Plicka objavujú Slovensko, ktorá predstavuje tradičnú ľudovú kultúru Slovenska cez diela oboch známych umelcov zo zbierok Slovenského národného múzea.  

Múzeum nezabudlo ani na školské kolektívy, ktoré sa môžu v priebehu pracovného týždňa (utorok 19. 3. a štvrtok 21. 3. 2019 o 9.00, 10.00 a 11.00 h) prihlásiť na vzdelávací program Múzejný kufrík Karola Plicku. Tento program sa odporúča najmä žiakom 9. ročníka ZŠ, v rámci tematického bloku osobnosti Československa. Múzejný kufrík Karola Plicku obsahuje viacero typov historických pramenných materiálov – písomných, hmotných aj obrazových. Prácou s kufríkom si žiaci vyskladajú ucelený obraz o živote a súvislostiach doby, v ktorej Karol Plicka žil. Na základe vlastného výskumu si osvoja princípy vedeckých postupov a tiež postupy múzejníkov v práci s pramenným materiálom, ktorý je relevantný k zvolenej téme.

Výstava Karol Plicka. Obraz a Pieseň v sídelnej budove SNM na Vajanského nábreží 2
v Bratislave, ktorá predstavuje tvorbu univerzálnej osobnosti zberateľa folklóru, fotografa, výtvarníka, choreografa, zbormajstra, hudobného vedca, spisovateľa, muzikanta, pedagóga, filmového kameramana a režiséra – dokumentaristu Karola Plicku, potrvá do 24. marca 2019.


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

30.8.2018 - 31.3.2019  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Prejavy ľudovej zbožnosti v keramickom dekóre

Výstava prezentuje keramiku autorov majúcich vzťah k mestu Modra, ktorí v nej žili, alebo pracovali v modranskej keramickej dielni a vo svojich dielach sa venovali náboženskej tematike.
Vernisáž výstavy: 30. 8. 2018 o 18:00


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

18.10.2018 - 31.3.2019  

stredoveke_ladnice_v_kosiciach.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach - Dom remesiel

Stredoveké ľadnice v Košiciach

Výstava Stredové ľadnice v Košiciach prezentuje nálezy a poznatky získané výskumom kamenných ľadníc, odkrytých počas stavebných prác vo dvore a v bránovom prechode meštianskeho domu na Kováčskej 24 a na niektorých ďalších lokalitách skúmaných v historickom jadre mesta. Ľadnice boli skladovacie objekty hlboko zapustené až do štrkového podložia, ktoré sa podobne ako novoveké ľadovne používali na dlhodobejšie uskladnenie ľadom chladených potravín a nápojov. Využívali ich najmä mäsiari na uskladnenie mäsa a tiež majitelia hostincov a krčmári na chladenie vína a piva. V niektorých oblastiach ich používali aj na skladovanie rýb.

Stredoveké ľadnice budovali z nasucho kladených kameňov, spájaných iba hlinou. Dno izolovala vrstva ílu, podlahu tvorili dosky, prekryté pravdepodobne ešte slamou, na ktorú sa kládli bloky ľadu. Ten sa rezal a vkladal do ľadníc v zimných mesiacoch. V zahĺbených priestoroch sa ľad topil veľmi pomaly a vydržal až do ďalšej zimy, čomu napomáhalo aj drevené obloženie stien a uzavretie týchto objektov drevenými príklopmi. Výnimočne sa zachovali aj zvyšky  ich nadzemnej konštrukcie.

Výskum ľadníc poskytol množstvo nálezov, najmä stolovej keramiky, ktorá je pre tieto objekty veľmi charakteristická. Najpočetnejšie sú nálezy pohárov, ktoré slúžili výlučne na pitie nápojov – v stredoveku obľúbeného podomácky vyrobeného vína a piva, ktoré sa šenkovali a čapovali hostincoch a domoch majetnejších obyvateľov.

Najstaršiu ľadnicu na území mesta, pochádzajúcu z prelomu 14/15. storočia objavili v roku 1989 pri stavbe Administratívnej budovy Štátneho divadla. Predpokladá sa, že mala viacero drevených podlaží. Obsahovala bohatý súbor hlineného riadu, najmä gotických pohárov, ktorý pravdepodobne patril do výbavy kupca – majiteľa mestského hostinca. Vďaka „vhodným“ podmienkam sa v zásype ľadnice zachovali aj pamiatky z organických materiálov, najmä kože, paleobotanické a archeozoologické nálezy. Unikátnym nálezom je hlinený pohár s latinským nápisom.

V rokoch 2005 a 2014 realizovalo Východoslovenské múzeum v Košiciach výskum 3 kamenných ľadníc, objavených pod zbúraným južným dvorovým krídlom meštianskeho domu Kováčska 24 – bývalej reštaurácie Malá fajka. Ďalšiu, štvrtú objavila firma Archeologia Zemplín v roku 2017 v mieste bránového prechodu domu. Odkryté ľadnice  patrili pravdepodobne neskorostredovekému hostincu. Vybudovali ich v priebehu 15. storočia a zanikli na začiatku 16. storočia, čo dokladá aj pozoruhodný nález neskorostredovekého zlatého štítkového prsteňa s iniciálou z tejto lokality. V zásype ľadníc sa našli  hlinené dvoj kónické – tzv. košické poháre, ktoré slúžili alebo mohli slúžiť na pitie piva. Je zaujímavé, že poháre mali približne zhodný objem, takmer 0,4 litra, t.j. polovicu 1 holby.

Podobné nálezy priniesol v roku 2012 aj archeologický výskum na nádvorí Východoslovenskej galérie,  bývalého Župného domu, ktorý uskutočňovala firma Acantha Archeology s.r.o. so sídlom v Lučenci. Na ploche pôvodných troch stredovekých  parciel boli tu odkryté viaceré murované a drevené hospodárske stavby z 15 – 18.storočia. Jedna z dvoch preskúmaných neskorostredovekých ľadníc mala zachované zvyšky  nadzemnej drevenej konštrukcie.

Výskum ľadníc je významným príspevkom k poznaniu dvorných častí meštianských domov v stredoveku. Nálezy stolovej a kuchynskej keramiky z ich objektov svedčia o vyspelosti jej remeselnej výroby,  stolovania i životnej úrovni mešťanov, najmä majetnejších vrstiev.

Výstava je inštalovaná v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9A. Okrem exponátov návštevníkov zaiste zaujme rekonštrukcia ľadnice – jej dna s bohatými originálnymi nálezmi, prezentovaná v suteréne domu.

PhDr. Dárius Gašaj

Komentovaná prehliadka výstavy s kurátorom Dáriusom Gašajom sa uskutoční 6. marca 2019 o 15:00 v Dome remesiel na Hrnčiarskej 9/A.
Vstupné: 1 €


 

19.10.2018 - 14.4.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia k výstave:

prednáška NÁVŚTEVY T.G. MASARYKA A E. BENEŠA V KOŠICIACH
14.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2 
prednášajúci: Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ

prednáška FENOMÉN 1. ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY V POROVNANÍ S MEDZIVOJNOVÝM POĽSKOM
27.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci:  Dr.hab. Piotr Maciej Majewski (Inštitút histórie, Univerzita vo Varšave)
prenáška v českom jazyku, vstup VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

29.11.2018 - 20.4.2019  

Kalvária.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Kalvária - fotografie Kazimíra Štubňu

V tomto pôstnom období Vás pozývame na výstavu Kalvária od autora Kazimíra Štubňu. Dozviete sa zaujímavosti o tom, ako vznikla Spišskonovoveská kalvária a čo nám o tom hovorí Sväté Písmo.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.4.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...

27.4. 2019, 17:00 Finisáž výstavy


 

6.12.2018 - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

80 rokov lietania v Prešove

História lietania v Prešove od roku 1938.


 

6.12.2018 - 29.3.2019  

sandy.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Veže zaliate slnkom. Architektonická tvorba Júliusa Sándyho.

Výstava pri príležitosti 150. výročia narodenia architekta.

Kurátor výstavy: Péter Bodó (Maďarská národná galéria), v rámci štipendia Maďarskej akadémie vied

Dňa 6. decembra 2018 o 15:00 sa uskutoční vernisáž výstavy „Veže zaliate slnkom – Architektonická tvorba Júliusa Sándyho“, ktorou si pripomenieme 150 rokov od narodenia významného architekta Júliusa Sándyho (1868 – 1953). Výstavu  pripravilo Maďarské múzeum architektúry a Dokumentačné centrum pamiatkovej starostlivosti. Výstava, prostredníctvom projektov, dokumentov a fotografií, dokumentuje Sándyho tvorbu a kurátorsky ju pripravil historik umenia Péter Bodó, pracovník Maďarskej národnej galérie, v rámci štipendijného programu Maďarskej akadémie umení. Autorkou fotografií je Krisztina Bélavári, pracovníčka Maďarského múzea architektúry. Svoju premiéru mala výstava v októbri 2018 v Budapešti. V priestoroch Gemersko-malohontského múzea bude sprístupnená do 29. marca 2019. Výstava je dvojjazyčná (v slovenskom a maďarskom jazyku).

Július Sándy sa narodil v roku 1868 v Prešove, ako syn maliara Júliusa Sándyho st. (1827 – 1894). Už počas štúdia na Technickej univerzite v Budapešti pracoval po boku Imre Steindla v projekčnom ateliéri pre stavbu Parlamentu. Po skončení štúdia pracoval u Samu Pecza a podieľal sa na stavbe Centrálneho trhoviska a Reformovaného kostola na námestí Szilágyi Dezső v Budapešti. Popri tejto práci navrhoval budovu Reformovaného gymnázia v Hódmezővásárhely, ktorú neskôr nasledovalo ďalších päť stavieb v tomto meste. Od roku 1899 bol riadnym pedagógom Vyššej priemyselnej školy stavebnej a v roku 1914 ho vymenovali za profesora Technickej univerzity v Budapešti. Počas svojej praxe často spolupracoval so svojím priateľom Ernestom Foerkom.
Prostredníctvom rodiny mal Sándy úzke väzby s Rimavskou Sobotou. Medzi jeho príbuzných z matkinej strany patril aj známy sochár István Ferenczy. Jednou z Sándyho prvých architektonických realizácii bola prestavba hospodárskej budovy na obytné účely, ktorá patrila jeho starej mame Zuzane Jánosdeák, na vtedajšej Koháryho ulici 10 v Rimavskej Sobote. Sándy je tiež autorom prestavby veže miestneho reformovaného kostola a autorom návrhu Ferenczyho krypty z roku 1909 na bočnej strane tohto kostola. 
Sándy sa zúčastňoval mnohých medzinárodných architektonických súťaží, v rámci ktorých zožal úspechy najmä návrhom Hypotekárnej a úverovej banky v Záhrebe, Paláca národov v Ženeve alebo Paláca mieru v Haagu. Pri svojich stavbách s obľubou používal - podľa nemeckého vzoru - neomietnutú tehlu a kameň, ale pod vplyvom ľudového staviteľstva často aplikoval aj dekoratívne vyrezávané drevené prvky.
Sándy pripravil plány takmer 50-tich evanjelických kostolov, z ktorých sa napokon postavilo 27. Jeho stavby môžeme vidieť na mnohých miestach dnešného Slovenska, medzi nimi v Rimavskej Sobote, Brezne alebo Košiciach. Sándy navrhol aj prvú secesnú stavbu v Marosvásárhely v Sedmohradsku. Spomedzi budapeštianskych realizácií je známa najmä skladová hala firmy Heinrich na Máraiho ulici, alebo ikonický Poštový palác v miestnej časti Újpest.


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Utopus.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?)

TIME FOR NEW UTOPIA (?)

Bob BICKNELL-KNIGHT (GB), Jiří ČERNICKÝ (CZ), Katarína HLÁDEKOVÁ (SK), Oto HUDEC (SK), Martin KOCHAN (SK), Lucie MIČÍKOVÁ (CZ), Jan PFEIFFER (CZ), Eva TKÁČIKOVÁ (SK), Vlad YURASHKO (UA)

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autorka a kurátorka:        Mgr. art. Katarína Balúnová
Odborná spolupráca:        Mgr. Lenka Králová – GUS

Medzinárodný premiérový výstavný projekt Galérie umelcov Spiša pod názvom Utopus ČSR + Čas pre nové utópie (?) reaguje na 100. výročie vzniku Československa. Reflektuje našu spoločnú minulosť a zároveň otvára otázky týkajúce sa budúcnosti v globálnom merítku. Koncept sa zaoberá témou utópie – utopického mesta nedávnej socialistickej minulosti v konfrontácii s novými ideami a otázkami o potrebe nových utópií. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Výstava predstavuje tvorbu deviatich umelcov mladej a strednej generácie zo Slovenska, Česka, Veľkej Británie a Ukrajiny. Prostredníctvom maľby, sochy, inštalácie a videa sa utópia prezentuje ako impulz, kriticky prehodnotený koncept alebo ako viac či menej konkrétna vízia. Výber českých a slovenských umelcov, z ktorých mnohí aktívne pôsobia v oboch krajinách, odkazuje na našu spoločnú minulosť previazanú so socialistickými utópiami. Dôležitou súčasťou výstavy je účasť ukrajinského a anglického umelca nezaťaženého bývalým režimom čo otvára priestor na medzinárodný dialóg premietajúci sa v diferentných konceptov a ideách.

Kurátorka výstavy Mgr. Katarína Balúnová upresňuje: „Utópia, kontroverzný koncept, plynúci od ideálnej spoločnosti cez architektúru dokonalého mesta až po dystópiu všeobecného úpadku, vychádza z idey „nejestvujúceho miesta“. Vo svojej podstate vyjadruje nespokojnosť s aktuálnym stavom a predkladá nový model fungovania spoločnosti, ostávajúci spravidla v teoretickej rovine. Skúsenosť s jeho uvedením do praxe dokazuje slabú, časovo úzko vymedzenú životaschopnosť, nakoľko nezohľadňuje množstvo aspektov reálneho života, avšak má svoj význam v experimente ako takom. Dvadsiate storočie ponúklo niekoľko negatívnych príkladov realizácie utopických myšlienok totalitnými zriadeniami. Tieto extremizované predstavy, ktoré sa vo svojom uskutočnení ukázali ako programy nešťastia, by však nemali byť dôvodom na rezignáciu smerom k utópii, ale korektúrou jej rozpoznateľnej chyby, totalizácie partikulárneho.“


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

A-Z dizajn.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Autor a kurátor, grafický dizajn: Mgr. art. Samuel Čarnoký, ArtD.
Odborná spolupráca: Mgr. Lucia Benická – GUS, Mgr. art. Eva Tkáčiková

Premiérová výstava s názvom A-Z dizajn digitálneho písma na Slovensku predstavuje 26 digitálnych písiem od 23 tvorcov. Tento výber je selekciou písiem prezentovaných v publikácii Fonts SK (autor Samuel Čarnoký), ktorá mapuje tvorbu digitálneho písma na Slovensku a zameriava sa na reflexiu písmarskej tvorby vytvorenej v lokálnom kontexte, ako aj tvorbu domácich autorov tvoriacich v zahraničí. Popisuje časový záber od pionierskych začiatkov v deväťdesiatych rokoch minulého storočia až po súčasnosť. Výstava je realizovaná v rámci projektu TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Cieľom výstavného projektu je prezentovať rozmanitosť písmových foriem a autorských prístupov. Vedľa seba sa tak ocitajú textové — výborne čitateľné písma, písma odkazujúce na historický kontext alebo inšpirované lokálnymi konotáciami, ako aj experimentálne realizácie nezaťažené konvenciami. Nájdeme tu písmarske práce od etablovaných tvorcov, písma vytvorené v akademickom prostredí a tvorbu mladej generácie talentovaných autorov. Jednotlivé písma sú prezentované v priestorovej site‑specific inštalácii prostredníctvom obojstranných tlačí, ktoré sú zoradené v chronologickom slede od starších až k súčasným realizáciám. Prednú stranu posterov tvoria rozmerovo exponované strany z publikácie Fonts SK, ktoré detailne popisujú vybrané písma. Na zadnej strane je zobrazené jediné písmeno. 26 printov tak symbolicky odkazuje k 26 písmenám latinskej abecedy. Vytvorená inštalácia je tak nielen ukážkou rozmanitosti písmových foriem, ale zároveň poukazuje na ucelený systém znakov, ktoré nám slúžia ako prostriedok komunikácie. 

Súčasťou výstavného projektu je tlačený sprievodca pre rodiny s detským návštevníkom, ktorý koncepčne pripravila Eva Tkáčiková v spolupráci s kurátorom výstavy a publikácia Fonts SK, ktorú autorsky pripravil Samuel Čarnoký v spolupráci so Slovenským centrom dizajnu.


 

12.12.2018 - 31.3.2019  

Makovický.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Emil Makovický v kresbe

Vernisáž výstavy: streda, 12. 12. 2018 o 17:00

Kurátorka projektu:       Mgr. Mária Šabľová – GUS

Výstava venovaná kresbám Emila Makovického (*12. 2. 1908  25. 12. 1996) je rozdelená do dvoch celkov. Prvý sa zameriava na reštaurované diela na papieri, ktoré boli ošetrené v počte 276 diel a to vďaka podpore grantového programu „Odborné ošetrenie zbierkových predmetov“ Fondu na podporu umenia. Druhá časť výstavy uvádza autorove ilustrácie, pripravované v 40. rokoch 20. storočia pre časopis Slniečko a iné knižné ilustrácie vydávané v tomto období.
Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu ZO ZBIERKY GALÉRIE a sprevádza ju edukačný sprievodca, venovaný kresbe.

Odborné ošetrenie diel tzv. suchou cestou (povrchové čistenie kresieb špeciálnym jemným práškom na reverznej strane diel a v miestach na okrajoch mimo samotnú farebnú vrstvu – kresbu)bolo realizované z dôvodu rôznych poškodení na dielach. Najvýraznejším poškodením bolo vloženie diel do nevhodnej pasparty, prichytenie podložky ku kartónu nevhodnými glejovými páskami, zanesenie kresby, zalomenie a pokrčenie podložky s trhlinami na okrajoch a i. Umelecká hodnota diel sa tak znižovala v dôsledku ich poškodenia, to bolo prvotným impulzom prečo sa pristúpilo k ich odbornému ošetreniu. Cieľom ošetrenia bolo predísť úplnému zničeniu diel a zabrániť ich ďalšej degradácii. Táto časť výstavy uvádza vybrané ošetrené diela na papieri a zároveň dokumentuje spôsob ich reštaurovania prostredníctvom tabletov.

Detským ilustráciám je venovaná druhá časť výstavy. Makovický sa ilustráciám venoval od r. 1942, kedy sa stal ilustrátorom časopisu Slniečko a následne knižným grafikom Matice slovenskej, kde pripravoval hlavičky kapitol, knižné väzby, razidlá na obálky, návrhy značiek pre knižné edície a celkový knižný dizajn. Vytvoril takmer sedemdesiat návrhov na papierové prebaly detských kníh.  Zobrazil viacerých zvieracích hrdinov – medveďa (Turul, kráľ karpatského pralesa), slona (Vodca stáda), zajaca (Mucko, alpský zajac), Tri húsky a i. V r. 1944 – 1957, kedy ilustrácie tvorili podstatnú časť Makovického tvorby, bolo vydaných 26 knižných titulov, na ktorých sa ilustračne podieľal.

Emil Makovický má svoje nezastupiteľné miesto v zbierkovom fonde galérie, kde sa nachádza spolu 397 autorových diel. Jeho kresby sú výsledkom majstrovského zvládnutia tejto techniky. Precíznosť jednotlivých ťahov a presná interpretácia detailov sú charakteristickými znakmi tvorby autora.


 

13.12.2018 - 7.4.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Z histórie futbalu v Prešove

Výstava predstavuje významnú udalosť v športovom dianí mesta Prešov, počiatky futbalu a jeho následný masový rozvoj.

Finisáž výstavy venovanej 120 rokov trvajúcej tradície futbalu v Prešove sa uskutoční 27. marca o 17:00.


 

13.12.2018 - 30.4.2019  

Cesta kremnickej čipky_Plagát_Výstava pokračuje.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.

V deň vernisáže 13. 12. 2018 sa konala i prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953. Čipkárske školy v Kremnických Baniach, Kunešove, Lúčkach, Krahuliach, Kremnici a v Starých Horách vo svetle archívnych výskumov.“, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov je možné zakúpiť v každej expozícii múzea.

Záujemcovia môžu absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).

Výstavu sme sa rozhodli doplniť o novú vitrínku so získanými prácami, ktoré nám ľudia poskytli po návšteve výstavy a na základe prečítania knihy a identifikácie niektorých osôb v nej uvedených.
re detských návštevníkov máme pripraveného Detského sprievodcu výstavou. Zároveň sa deti môžu zapojiť do tvorivých aktivít a vyskúšať si napríklad hry s niťou a navrhnúť vlastný „čipkovaný“ vzor, závesný mini objekt z bavlnenej priadze alebo vytvoriť frotáže čipiek.


 

14.12.2018 - 31.3.2019  

Fetiše súčasnosti.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Fetiše súčasnosti

Kurátori: Ľudmila Kasaj Poláčková a Omar Mirza
Vernisáž: štvrtok, 13. decembra 2018 o 18:30

Vystavujúci autori: Michal Babinčák (SK), Petra Čížková (CZ), Anna Daučíková (SK), Lucia Dovičáková (SK), Richard Fajnor (SK), Jakub Geltner (CZ), Martin Gerboc (SK), Anetta Mona Chişa (RO/SK), Patrik Illo (SK), Peter Jakubík (SK), Eva Jaroňová (CZ), Sylvia Jokelová (SK), Peter Kalmus (SK), Dorota Kenderová (SK), Peter Krištúfek (SK), Otis Laubert (SK), Matúš Lányi (SK), Anna Marešová (CZ), Maroš Rovňák (SK), Igor Ondruš (SK), Marek Schovánek (CZ), Adam Štech (CZ), Jan Švankmajer (CZ), Tibor Uhrín (SK), Matúš Zajac (SK), Jana Želibská (SK)

Dominantná kurátorka a skrotený kurátor stvorili exkluzívnu expozíciu v deviatich dejstvách, ktorá je (seba)ironickou prezentáciou ľudských slabostí a úchyliek. Výstava predstavuje diela slovenských a českých výtvarníkov, dizajnérov, spisovateľov a filmárov reagujúcich na rôzne témy a podoby fetišov, fetišizmu a fetišizácie v súčasnej spoločnosti.
Návštevník postupne v jednotlivých miestnostiach objaví, uvidí, ucíti a vychutná si rôzne kategórie fetišov: kultové a magické predmety minulosti a súčasnosti; fetiše tela, erotiky a módy; dizajn ako fetiš; fetiš voyeurizmu; fetišizáciu ľudských potrieb; fetiše zberateľské, náboženské či fetiš vône.
Ako zvedaví kurátori sa pýtame – miestami vážne, inokedy hravo či s humorom –, kým naozaj sme? Sme tými, ktorými sa javíme? Sú ľudia navonok takí ako vnútri? Ako sa prezentujeme, prejavujeme a vymedzujeme voči ostatným? Ako si budujeme vzťahy k sebe samým, k našim ľudským potrebám a k svetu naokolo?
Snahou kurátorov je cez vybrané kapitoly o fetišoch vizuálne pátrať po neškodných „úchylkách“ v našom správaní, ktoré nás na jednej strane od ostatných odlišujú, no na druhej strane mnohých ľudí nečakane a nevedomky spájajú. Výstava je ponukou našej vlastnej interpretácie týchto fenoménov, s ktorou sa návštevníci môžu, no nemusia stotožniť.
Počas trvania výstavy vyjde katalóg, ktorý bude okrem kurátorských textov a reprodukcií diel obsahovať aj príspevky od Ladislava Čarného, Petra Krištúfka, Tomáša Sedláčka, Dany Šedivej a Jana Švankmajera, ktorí sa na problematiku fetišov pozreli z rôznych uhlov pohľadu: teologického, literárneho, ekonomického, sexuologického a umeleckého.
Rada na záver: oko Veľkého Voyeura je všadeprítomné, a preto pozor – ľudia nie sú tými, ktorými sa zdajú...!


 
Fetiše súčasnosti - tlačová správa Fetise_ts.pdf Fetise_ts.pdf (103.5 kB)

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

16.1. - 24.3.2019  

Koloman Sokol.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Koloman Sokol 1968-1993

Kurátor: Ivan Jančár
Kurátorský sprievod výstavou: 30.1.2019

Koncom šesťdesiatych rokov sa v tvorbe Kolomana Sokola, významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia, ktorá svojím umeleckým a humanistickým posolstvom výrazne prekročila hranice Slovenska, začína posledná tvorivá etapa. Zmena jeho myslenia aj výtvarného rukopisu je zásadná. Už netúži po formálnej dokonalosti, akoby ho už tvaroslovie, kompozícia či priestor prestali zaujímať. Dôležitejšia je atmosféra, zobrazovanie dôležitých momentov a duševného stavu. Kolekcia osemnástich diel zo zbierky Galérie Nedbalka, ktoré vznikali od roku 1968 do roku 1993, je kvalitatívne vyrovnaná a je výberom toho najlepšieho, čo umelec v tomto období vytvoril.

“Nejdem za peniazmi, politikou,
slávou ani za pohodlným životom.
Cieľ môj bol a dosiaľ je čistotou orámovaný život.
Či dôjdem? Neviem.
Môj život bol uliaty z olova.”


Koloman Sokol


 

17.1. - 31.3.2019  

Vincent Hložník.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Vincent Hložník (1919 – 1997)

100. výročie narodenia / zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline

Spolupráca: Považská galéria umenia v Žiline
Kurátor: Mgr. Milan Mazúr
Vernisáž: 17.1. 2019 o 16:30
Hudobný program: MgA. Barbora Kapalová, husle, MgA. Marcel Kapala, klavír

Maliar, grafik, kresliar, pedagóg a zakladateľ slovenskej modernej grafiky Vincent Hložník patrí medzi najvýznamnejších výtvarných umelcov druhej polovice 20. storočia. Jeho dominantnou témou bolo povstanie človeka v jeho svete. Vincent Hložník ju realizoval vo viacerých výtvarných druhoch a technikách. Napriek tomu sa jeho dielo nedá zredukovať na niekoľko okruhov s pevnou tematickou skladbou. Prekvapoval novou invenciou, tak v námetovej, ako aj vo významovej rovine tvorby. Inšpiráciu čerpal zo svojich snov, intelektuálneho zázemia, ale aj z každodenného života. Predovšetkým jeho pričinením nadobúda slovenské umenie črty morálnej a profesionálnej zodpovednosti so zdôraznením intelektuálnej individuality tvorcu.

V 50. rokoch sa jeho tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov zachytávajúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba a pedagogické pôsobenie na VŠVU podmienili vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy. Spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie zanechala výrazné stopy v modernom slovenskom výtvarnom umení a odrazila sa na brilantnej úrovni súčasnej slovenskej grafiky.

Hložník veľmi rád chodieval maľovať a kresliť do prírody. Najobľúbenejšími boli oravské kopanice, zákutia a drevenice. Výstava, ktorá sa uskutoční pri príležitosti blížiaceho sa 100. výročia narodenia autora, predstaví predovšetkým jeho rozsiahlu maliarsku tvorbu - od osamelých postáv, portrétov, kaviarenských scén až po expresívne sociálne výpovede zaoberajúce sa témami individuálnych ľudských osudov a emočne vypätých situácii človeka.

Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 vo Svederníku. V rokoch 1937-1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Jozefa Nováka. Absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku a Mexiku. Po návrate z pražských štúdií (1942) sa vrátil do rodného Svederníka, neskôr žil a tvoril v Martine a Žiline, kde sa nachádza stála expozícia diel Vincenta Hložníka, ktorá bola sprístupnená v roku 2009 v Považskej galérii umenia. V roku 1952 začal pedagogicky pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde zakladá oddelenie voľnej grafiky a ilustrácie. Neskôr bol menovaný za profesora a stáva sa rektorom tejto školy. Ako pedagóg vychoval množstvo neskôr uznávaných grafikov, ako napr. Albín Brunovský alebo Dušan Kállay. V normalizačnom období v roku 1972 bol nútený zo školy odísť. Od tej doby pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.


 

17.1. - 31.3.2019  

František Hübel.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

František Hübel – Dlhý príbeh

Kurátorka: Mgr. Zuzana Sýkorová
Spolupráca:Kysucká galéria v Oščadnici
Vernisáž: 17. 1. 2019 o 16:30
Hudobný program: MgA. Barbora Kapalová, husle, MgA. Marcel Kapala, klavír

Autorská výstava Dlhý príbeh ponúka výber z celoživotnej tvorby Františka Hübla, počnúc rannými kresbami, vznikajúcimi v období pred a počas vysokoškolských štúdií v päťdesiatych rokoch minulého storočia, končiac ilustráciami, kresbami, grafikami a maľbami, datovanými v druhej polovici sedemdesiatych rokov, kedy bolo jeho dielo predčasne tragicky ukončené. Inštalácia  je radená chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Hüblova bohatá, rôznorodá výtvarná činnosť prešla viacerými, zdanlivo veľmi odlišnými vývinovými etapami. Od realizmu spojeného s výrazným zmyslom pre epickosť, ktorý bol charakteristický najmä pre počiatočnú ilustrátorskú tvorbu, prešiel najmä v médiu kresby a maľby postupným zjednodušením foriem i námetov k čistej geometrickej abstrakcii s vyhranenou farebnosťou.

František Hübel sa narodil v roku 1934 v Krásne nad Kysucou, zomrel roku 1978 v Bratislave. V rokoch 1953 – 1959 absolvoval štúdium v grafickom oddelení VŠVU v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka. Po ukončení štúdia pracoval v období rokov 1962 až  1968 ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, neskôr pôsobil v slobodnom povolaní.  Bol  dlhoročným členom  výtvarnej komisie vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustrátorskej tvorby doma i v zahraničí. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero ocenení (1959 Zlatá medaila za ilustráciu, Lipsko, 1966, 1968, 1971, Ceny vydavateľstva Mladé letá, Bratislava). Patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.


 

18.1. - 21.3.2019  

100 rokov včelárstva na zlatomoravecku-pozvánka.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

100 rokov včelárstva na Zlatomoravecku

Medomet, úle, plásty, včelárske náradie a nástroje, odborná literatúra a časopisy, kronika,
medaily a iné trojrozmerné predmety dokumentujúce činnosť Základnej organizácie
Slovenského zväzu včelárov Zlaté Moravce predstaví výstava „100 rokov včelárstva na
zlatomoravecku“, ktorá bude slávnostne otvorená 18.1.2019 o 11:00 v priestoroch
Mestského múzea v Zlatých Moravciach, Námestie A. Hlinku č. 1.

Včelárstvo je známe z písomných dokladov z 5 stor. n. l. Podobe, v akej ho poznáme dnes však predchádzal dlhý vývoj. Spočiatku človek objavoval náhodne včelstvá žijúce v dutých kmeňoch stromov. Po spoznaní ich úžitku začal využívať rôzne praktiky. Jednou z nich bolo i vedomé vysekávanie brte (dutiny) do stromu v jarnom čase, keď včely vyhľadávali nové príbytky. Tento spôsob, nazývaný brtníctvo, začal ustupovať na prelome 1. tisícročia n. l. domestifikovanému chovu včiel. Neskôr si včelári prenášali kmene stromov so včelími hniezdami k domom a postupom času im začali vyrábať úle z hrubých dosiek, slamy, či prútia. Až v 19. storočí sa na ochranu svojich záujmov a šírení osvety začali včelári združovať do spolkov na miestnej a regionálnej úrovni. V Zlatých Moravciach bol včelársky spolok založený v roku 1919. Po štyroch rokoch síce zanikol, ale jeho činnosť bola znovu obnovená v roku 1926. Počas sto ročného vývoja prešiel viacerými zmenami. Dnes má okolo 190 členov a viac než 2300 včelstiev. V piatok, 18.1.2019 o 11.00 hod. si v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach na slávnostnom otvorení výstavy „100 rokov včelárstva na zlatomoravecku“ pripomenieme s členmi Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Zlaté Moravce históriu včelárstva a včelárskeho spolku v Zlatých Moravciach, zakladateľov a významné osobnosti od roku 1919 až po súčasnosť. Vývoj a technológiu včelárstva priblížia fotografie, dokumenty, plagáty, odborná literatúra, úle, plásty, medomet, včelárske náradie a nástroje a iné trojrozmerné predmety.


 

23.1. - 29.3.2019  

vyzva-retro-web.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Retro výstava - výzva pre verejnosť

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si dovoľuje na základe tejto výzvy osloviť širokú verejnosť, ktorú chce aktívne zapojiť do prípravy plánovanej RETROvýstavy.

Každé obdobie z našej prežitej minulosti má svojím osobitým spôsobom pre nás čaro. Mnohí z nás si spomíname s nostalgiou na obdobie 50.–90. rokov minulého storočia. V domácnostiach sa začali objavovať prvé televízory, premietali sme si diapozitívy
na premietačke DIAX, používali drôtové vytáčacie telefóny Tesla, starší počúvali vinylové platne a mladí si kupovali magnetofónové kazety. Takmer v každej kuchyni by ste našli kovový sifón, vysokú termosku s uškom na nápoje či súpravu červených koreničiek a soľničiek. Deti sa hrali s oranžovými tatrovkami, skákali cez gumu, zbierali céčka a zaspávali s farebnými mončičákmi.

Pre nás ako múzeum je aj toto historické obdobie viac ako vhodné a zaujímavé na to, aby sme ho dokumentovali pre ďalšie generácie a prezentovali verejnosti. Počas budúceho roka 2019 by sme si radi v Baníckom múzeu v Rožňave toto obdobie pripomenuli prostredníctvom výstavy s témou RETRO a zároveň Vás radi pozvali si s nami zaspomínať. Ak by ste sa chceli osobne podieľať na našej výstave, a stali jej súčasťou a zároveň súčasťou múzea ako takého, veľmi nás poteší, ak nám Vaše predmety pre výstavné účely prepožičiate.

V prípade že stále vlastníte bytové doplnky, kuchynské pomôcky, hračky, domáce potreby, časopisy, knihy, noviny alebo iné predmety z tohto obdobia, neváhajte
a kontaktujte nás
vopred na telefónnom čísle 058/734 37 10, alebo prostredníctvom e-mailu: info@banmuz.sk najneskôr do 29. marca 2019. Prípadne sa u nás ohláste osobne. Radi sa s Vami dohodneme na ich prepožičaní.

V prípade že vlastníte predmety aj z iných období, ktoré si myslíte, že by boli vhodné pre naše múzeum, taktiež nás prosím neváhajte kontaktovať. Budeme Vám za ne veľmi vďační.


 

24.1. - 23.3.2019  

Talianska grafika II.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Talianska grafika II

Z daru Ernesta Zmetáka a Danice Zmetákovej a zo zbierky galérie
Kurátor výstavy: Martin Šugár
Otvorenie výstavy: štvrtok 24. januára 2019 o 17:00

V januári 2019 si s úctou pripomíname sto rokov od narodenia majstra Ernesta Zmetáka a v tomto roku oslavuje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch 40 rokov od svojho založenia.

Hoci nie v prvom pláne, výstava Talianska grafika II je vstupnou bránou (možno trochu aj slavobránou) do tohto roka jubileí. Je tiež dokazom majstrovho zaľúbenia v Stredomorí, zvlášť v Taliansku, a práve grafické listy talianskej proveniencie patria k tomu najvzácnejšiemu, čo daroval spolu so svojou manželkou štátu.

Rímska dvojka v názve výstavy odkazuje na vlaňajšiu, v podstate rovnomennú prehliadku diel talianskych grafikov. Kým minulý rok vzbudili pozornosť ucelené grafické kolekcie Alessandra a Giovanniho Teminiovcov, ktorí v polovici 17. storočia pracovali pre vydavateľskú rodinu Remondiniovcov v Bassano del Grappa neďaleko Benátok, v tomto roku prevládajú iné kolekcie. Sú to najmä diela z 18. storočia, ktoré v Benátkach vydávala grafická dielňa Josefa Wagnera alebo početné ilustrácie z luxusných vydaní Vergíliovej Eneidy (Calcografia Remondiniana, Benátky, okolo 1800?) alebo Oslobodeného Jeruzalema Torquata Tassa (Florencia, 1820). Unikátne sú dva grafické listy z polovice 16. storočia, ktoré zobrazujú nové usporiadanie osmanskej armády (Udine, po roku 1558?) alebo pozície cisárskej armády v okolí Nových Zámkov (taliansky rytec, 1564).

Obe výstavy sa stali príležitosťou zoznámiť verejnosť so všetkými grafickými dielami talianskej proveniencie do roku 1900, ktoré sa nachádzajú v zbierkovom fonde galérie. Výsledky niekoľkoročného bádateľského úsilia, ktoré sa sústredilo na kritickú korektúru niektorých nesprávnych autorských atribúcií, neurčitého datovania či mylne identifikovaných ikonografických motívov, by sme radi zhrnuli do kompletného katalógu, ktorého vydanie plánujeme na konci tohto roka. (O jeho vydaní vás budeme včas informovať.)

Výstava potrvá do 23. marca 2019. Pozývame tiež na dve komentované prehliadky s kurátorom, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok 21. februára a vo štvrtok 21. marca 2019 so začiatkom vždy o 17:00. Vstup na komentované prehliadky je zdarma.


 

28.1. - 25.3.2019  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Jaroslav Žiak: Hrdinovia

Vernisáž: 28. januára o 18:00
Výstava fotografií pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí. Výstava zachytáva priamych účastníkov 2. svetovej vojny a preživších holokaust na miestach s ním spojených - na pietnych akciách spojených s oslobodením miest, koncentračných táborov.


 

1.2. - 31.3.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Ako sa žilo v Bratislave v 4. tisícročí pred Kristom alebo Zostup s nami do medenej doby

Výstava je súčasťou tretieho cyklu tvorivých dielní, ktoré sa v SNM-AM uskutočňujú pod názvom Archeologické objavovanie. Chcete si skúsiť nakrájať kamenným nožíkom (ako v dobe kamennej) jabĺčko, kamenným vrtákom vŕtať do mušle, rozdrviť obilie na drviacej podložke, poorať pole pravekým záprahom, hľadať medenú rudu v rieke a kopcoch, zložiť si praveké koleso, poobliekať pravekých ľudí a odvážne vstúpiť do posvätnej jaskyne ako pravý šaman? Program je zaujímavý i pre dospelých; aj oni zistia mnohé zaujímavé veci o území Bratislavy v závere doby kamennej.


 

1.2. - 25.4.2019  

Hrad Modrý Kameň, SNM

Aký kraj – taký kroj

Výstava krojovaných miniatúr.


 

1.2. - 26.4.2019  

Považské múzeum v Žiline

Od Alexandra k Džingischánovi: Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste

Ako asi vyzerali vojenské výpravy od Európy po Áziu naprieč stáročiami a ako ovplyvnili svetové dejiny? Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste sú hlavnou myšlienkou jedinečnej výstavy v priestoroch Budatínskeho hradu. Jej autorom je historik umenia PhDr. David Majer. Návštevníci uvidia mnohé vzácne artefakty a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií.
Výstavná miestnosť po terasou: streda – nedeľa 9:00 – 16:40

25.apríl
Múzeum pre Vás: Komentovaná prehliadka výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“
Archeologička Považského múzea v Žiline si pripravila komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“. Pútavou formou predstaví nielen tieto dve osobnosti, ale aj dôležitosť Hodvábnej cesty, bojov, ktoré na nej prebiehali, výstroj a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií. To všetko priblížia archeologické exponáty.
Začiatok o 17:00, cena na osobu 1 €.


 

1.2. - 31.5.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“.

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

4.2. - 31.3.2019  

Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948-  pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948

Sú súčasťou života človeka po stáročia, vplyvom významných historických udalostí sa menila ich podoba a funkcia, život až dodnes je bez nich takmer nemožný. Výber z bankoviek predstaví výstava Bankovky na území ČSR a SR v období 1918 – 1948, ktorá bude otvorená od 4.2. – 31.3.2019 v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.

V súčasnosti sú peniaze pre život nevyhnutné. Nedajú sa bez nich kúpiť potraviny, oblečenie, cestovný lístok, pomôcky na vzdelanie, plyn, voda, elektrika a podobne. Sprevádzajú človeka počas dlhej histórie jeho vývoja. Hoci sa menila ich podoba a funkcia, pretrvali až dodnes. Na Slovensku sa za zakladateľov peňažného systému a mincovníctva považujú Kelti, ktorí začali raziť ako prví zlaté a strieborné mince. Papierové peniaze boli na našom území zavedené až v 18. storočí v súvislosti s rozvojom obchodu a priemyslu. Ponitrianske múzeum v Nitre ponúka vo svojich priestoroch od 4.2. – 3.3.2019 možnosť nahliadnuť do obdobia „nedávno“ používaných platidiel v období Československej republiky. Na výstave Bankovky na území ČSR a SR v rokoch 1918-1948 predstaví zo svojich zbierok výber z rakúsko-uhorských, československých, slovenských, sovietskych okupačných bankoviek, ale i zvláštne židovské platidlá z tohto obdobia. Prostredníctvom ich názornej ukážky môžu pedagógovia základných a stredných škôl doplniť i upevniť vedomosti svojich žiakov získané v školských laviciach. Žiaci budú mať zároveň možnosť vidieť i porovnať bankovky so súčasne používanými a sledovať tak rôzne odlišnosti, ktoré sa menili vplyvom vývoja.


 

5.2. - 6.4.2019  

Generácia 1909.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Generácia 1909

Výstava umelcov patriacich do Generácie 1909. Tá by sa dala špecifikovať ako generačné hnutie umelcov narodených približne v roku 1909, vstupujúcich na výtvarnú scénu približne v polovici 30-tych rokov minulého storočia. Umelci netvorili ako ucelená skupina, ale ako jednotlivci, avšak ich tvorba bola úzko prepojená. Ich generačný odkaz možno nájsť v črtách vojnovej tvorby, ktorými boli záujem o človeka, zdôraznená obsahovosť, smútok, nepokoj a aktívny humanizmus. Na výstave sú predstavené diela zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa a Galérie mesta Bratislavy.
Vernisáž výstavy: 5.2.2019 o 16:30 v LGPMB. Ako hudobní hostia sa na vernisáži predstavia Ján Kopčák na saxofóne a Arpád Farkaš na klavíri.


 

7.2. - 24.3.2019  

Juraj Kollár - hladina-2018-olej-na-platne-240-x-360-cm-zm.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Juraj Kollár: Prízemie

Komentovanú prehliadku výstavy Prízemie
za účasti autora Juraja Kollára a kurátorky Kataríny Bajcurovej uvedie riaditeľ galérie Vladimír Beskid.
10. marca 2019 o 15:00
vstup voľný

Kurátorka: Katarína Bajcurová
Galéria Jána Koniarka v Trnave predstavuje autorskú výstavu Juraja Kollára, jedného z najosobitejších maliarov súčasnosti. Sústreďuje sa na výber z najnovšej tvorby, obrazy ktoré vznikli v priebehu posledných rokov. Pre Juraja Kollára je charakteristický pohyb viacerými smermi ale zároveň aj vyhranený – sofistikovaný maliarsky koncept, v ktorom všetko so všetkým súvisí. Je svojho druhu solitér, nedotkol sa ho obľúbený trend popovej ironizácie a gýčového sarkazmu súčasnej maľby, je mu cudzia aj prvoplánová sociálna angažovanosť, či posadnutosť predvádzaním vlastného ega. Je to dôsledkom jeho zdanlivej „nenápadnosti“ a introvertnej povahy? Alebo skôr do seba sústredenej vnútornej tvrdohlavosti a uvzatosti, s akou kráča za svojimi cieľmi, za tou svojou predstavou maľby? Maľba a maliarstvo je jeho životom, splynutím s ním, ba možno povedať, že je mentálnym a fyzickým spôsobom jeho existencie, ktorú doň – mentálne i fyzicky – vkladá. Ide mu totiž hlavne o prieskum možností, ktoré mu maliarstvo ako také dáva, nielen čo sa týka zobrazenia samotného predmetu, jeho prenosu na plátno, do iného jazyka, ale predovšetkým subjektívneho vnímania (percepcie – videnia z „prízemia“, z pevného bodu, z ktorého sa na svet díva...) a spôsobov sprostredkovania reality farbou (hmotnosťou, resp. nehmotnosťou farby) a maliarskym rukopisom. Obrazy, ktoré predstavuje na prítomnej výstave sú z dvoch cyklov alebo typologických skupín: sú to najnovšie skladané obrazy (krajiny videné cez sklobetónové steny) a abstraktné kompozície. V prvej skupine využíva celú škálu zobrazení od hyperrealizmu až po zovšeobecnenie motívu do abstraktnej siete, najnovšie k dosiahnutiu ilúzie priehľadu využíva dokonca rozmanité súčiastky, stavebniny – objekty z Baumaxu, ktorými „maľuje“. Pôvodne dvojdimenzionálne kompozície nadobúdajú novú objektovú fakticitu, vecnosť a priestorovosť. Kontrapunktom k týmto „ilúziam“ sú abstraktné maľby – môže takto skončiť zväčšený detail obrazu krajiny, či fragment skladaného obrazu alebo sa ním priamo stáva emócia, spontánny stav, ktorý mu navodí sám proces maľby. Väčšina Kollárových diel je veľkoformátová, akoby chcel pred svojím obrazom stratiť kontrolu nad ohraničením formátu, čo najviac sa fyzicky, telesne prepojiť s hmotou farby, ktorá mu svojím objemom konkuruje, ale vie jeho rozmer zmenšiť do miniatúry, aby hapticky, telesne premenil a definoval vizuálny vnem. Maliarov pohyb medzi týmito dvomi polohami, ktoré by sme zjednodušene mohli označiť binárnymi pojmami: predmetné – nepredmetné, realistické – abstraktné, zobrazujúce – nezobrazujúce, je celkom prirodzený, ba dalo by sa povedať, že až maliarsky bytostný.

Juraj Kollár (nar. 1981 v Nitre) študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D. Fischer, 1999 – 2003) a na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Z. Beran, 2003 – 2005). Získal viacero domácich i medzinárodných ocenení (Cena Igora Kalného, Zlín, 2009; Celeste Prize, 3. cena, Berlín, 2009; VÚB Maľba roka, Bratislava, 2010). Mal viacero samostatných výstav: O105, Zahorian & Van Espen Gallery, Praha (2018); Zázemie, Zahorian & Van Espen Gallery, Bratislava; Intermittent Signal, Kubik Gallery, Porto (2017); Obytná zóna, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica (2016); Reportovaná maľba, Galéria E. Zmetáka, Nové Zámky (2015); Luxurious Desert under the Sky of Paris, Zahorian & co Gallery, Bratislava; Thoughtful, Victoria ́s Gallery, Paríž (2014) a ďalšie. Jeho práce sú zastúpené vo verejných a súkromných zbierkach doma i v zahraničí, v Slovenskej národnej galérii, v Galérii mesta Bratislavy, v Národnej galérii v Prahe atď. Dlhší čas žil a maľoval v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave.


 

7.2. - 24.3.2019  

Arteria0.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch XXVII. členská výstava Umeleckej besedy slovenskej

Kurátor výstavy: PhDr. Štefan Zajíček,  PhDr. Emil Semanco, Štefan Orth

Trnavský samosprávny kraj Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici v spolupráci s Umeleckou besedou slovenskou  v Bratislave, Galériou v podkroví ZUŠ Senica, Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Fondom výtvarných umení v Bratislave  pripravili XXVII. členskú výstavu Umeleckej besedy slovenskej Artéria Hommage á Ján Mudroch venovanú 110. výročiu narodenia predstaviteľa slovenskej výtvarnej moderny a dlhoročného predsedu výtvarného odboru UBS usporiadanú v Záhorskej galérii Jána Mudrocha  a v Galérii v podkroví Základnej umeleckej školy v Senici v dobe od 7. februára do 24. marca 2019.

S úctou a pietou prichádza Umelecká beseda slovenská na Záhorie vzdať hold a patrične si uctiť umeleckú pamiatku iniciátora  povojnovej obnovy Umeleckej besedy slovenskej Jána Mudrocha a spolu s maliarmi Jankom Alexym, Gustávom Mallým a literátmi Mikulášom Bakošom, Michalom Považanom. Ján Mudroch sa stal  agilným predsedom výtvarného odboru UBS v povojnových rokoch 1946-1950, kedy bola UBS spolu s ostatnými spolkami zrušená po nástupe socializmu.

Je potešiteľné, že súčasní členovia UBS si tohtoročné stodesaťročné jubileum narodenia svojho predsedu výtvarného odboru uctili tým najvlastnejším, čo ich charakterizuje, vlastnou tvorbou. Po roku 1989 za posledných tridsať rokov už voľného slobodného, už ničím nehateného umeleckého vývoja u nás sa aj tvorba členského osadenstva UBS rozrástla do celej plejády individuálnych tvorivých programov vizuálnym spôsobom reflektujúcich súčasný život spoločnosti. Na druhej strane akýmsi spoločným menovateľom súčasnej tvorby členov UBS je ich blízky, a vcelku intenzívny vzťah k farbe, k farebnému riešeniu obrazovej plochy, úzko spojený s často abstraktnejším, nezobrazujúcim prístupom v inšpirácii okolitou skutočnosťou.

Na svojej spoločnej senickej výstave inštalovanej v Záhorskej galérii Jána Mudrocha a v Galérii v podkroví Základnej umeleckej školy v Senici sa prezentuje spolu 72 autorov so 146 prevažne maliarskymi dielami realizovanými hlavne olejom a akrylom, potom kombináciou techník, pričom oveľa menej je zastúpené sochárstvo a keramika.

Výstava členov UBS v Senici potrvá od 7. februára do 24. marca 2019, pričom k výstave bola vydaná obsiahla publikácia so 76 farebnými reprodukciami vystavených diel.

ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch ARTÉRIA Hommage á Ján Mudroch


 

7.2. - 29.3.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Historický nábytok a jeho príbeh

Výstava historického nábytku.


 

7.2. - 29.3.2019  

4-pohlady-z-juzneho-borsodu-web.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

4 pohľady z južného Boršodu / Dél-Borsod négy arca

Vernisáž sa uskutoční 7. februára o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.

Tvorivý kolektív z južného Boršodu tzv. ŠTVORKA : Pap István - fotograf,  Novák József – maliar Szikszai Róbert – grafik,  Nagy István – učiteľ maľby, maliar sa spojil s tým cieľom, že prostredníctvom prostriedkov umenia, jeho technickými riešeniami predstavia verejnosti dedičstvo ľudí žijúcich pod Bukovými vrchmi. Prostredníctvom svojich diel predstavia život tam žijúcich ľudí,  kroje – ich  rozdielnosť a rozmanitosť v bohatstve motívov ako aj snahu o zachovanie tradícií. Cez portrétnu tvorbu  (tanec, dvorenie atď.) pripomenú minulosť. Výstava zároveň predstaví aj krásu prírody a okolia juhu Bukových vrchov (flóru, faunu) prostredníctvom umeleckých diel (krajinky, zátišia) alebo jeho moderné ponímanie prezentované výrazovými prostriedkami grafiky.

Tento malý kolektív má za sebou mnohé výstavy a prezentácie v župných mestách Maďarska s pozitívnymi ohlasmi. Prvýkrát  dostali príležitosť predstaviť svoju  tvorbu aj v zahraničí. Dúfajú, že aj tu získajú srdcia návštevníkov a dôstojne budú reprezentovať  južný Boršod.


 

7.2. - 31.3.2019  

Čarovná moc rastlín.jpg

Mestské múzeum Sereď

Čarovná moc rastlín

Výstava v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Vlastivedným múzeom v Hlohovci.

Výstava približuje históriu liečivých rastlín a využívanie liečivých rastlín, ako aj problematiku chránených liečivých rastlín a výskyt rastlín v okolitom regióne. Panelová náučná časť výstavy je doplnená o herbár liečivých rastlín a vystavené sú i obrázky s motívom rastlín výtvarníčky Jany Frantovej.


 

7.2. - 14.4.2019  

Čunderlík.jpg

Turčianska galéria v Martine

Marián Čunderlík: Výskumy vizuality I.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Kurátor: Juraj Mojžiš

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky.  M.  Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.


 

7.2. - 14.4.2019  

Archív.jpg

Turčianska galéria v Martine

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov.  Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov.  Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky,  alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie.

Doc. akad. mal. Vernoika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní, 1989 až 2003 na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. V roku 1999 založila umeleckú skupinu Indivisual pri SVÚ. Pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici, Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.


 

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

8.2. - 22.3.2019  

PolskoSlovenskeBratstvoVZbrani.jpg

Múzeum v Kežmarku - Kežmarský hrad

Poľsko-slovenské bratstvo zbraní - limanovská bitka 1914

Limanovská bitka začala 2. decembra 1914, jej cieľom bolo zastaviť ofenzívu cárskej armády na Krakov a ďalej na juh smerom na Viedeň a Budapešť. V krvavých bojoch sa stretlo 80 tisíc rakúsko-uhorských a nemeckých vojakov so 120 tisícovou 3. ruskou armádou a s 8. zborom...

Vernisáž výstavy: 8. februára o 17:00
Miesto: Kežmarský hrad - na prízemí severovýchodného traktu hradu


 

11.2. - 31.3.2019  

za rozpravkou do galerie.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Běla Kolčáková: Za rozprávkou do galérie

Oravská galéria opäť pripravila z vlastných zbierok výstavu originálov ilustrácií autorky Běly Kolčákovej z kníh Gilgameš; Stolček, prestri sa; Lupienok a princezná Makovienka a O starenke z Ostrého vrchu. Výstava Za rozprávkou do galérie je nainštalovaná vo výstavnom a edukačnom priestore na 1. poschodí v Župnom Dome v Dolnom Kubíne od 11. februára do 31. marca 2019.

Běla Kolčáková sa narodila v r. 1937 v Prahe. Po štúdiu na pražskej AVU v r. 1957 – 1963 (prof. V. Rada) prichádza za manželom Ignácom na Oravu. Počas dolnokubínskeho pobytu pedagogicky pôsobila aj na výtvarnom odbore v Ľudovej škole umenia. Od r. 1978 žije a tvorí v Bratislave, vystavuje doma i v zahraničí.

Popri maliarskej tvorbe sa venovala ilustrácii, koláži a kresbe. Rokmi 1988 – 2008 je datovaná tvorba a špecifická technika textilných obrazov – artprotisov Běly Kolčákovej. Jedným z dôležitých bodov jej tvorby bola knižná ilustrácia. Kniha Kristy Bendovej Bola raz jedna trieda bola prvou, ktorú ilustrovala. Kolážami dotvorila Rúfusove rozprávky; Stolček, prestri sa - od bratov Grimmovcov aj Zamarovského Gilgameša. Svojimi ilustráciami dotvorila množstvo knižiek, evidovaných je 27 titulov najmä pre vydavateľstvo Mladé letá, v súťaži o najkrajšiu knihu získala nejedno ocenenie. Ilustrácie detských kníh sú hravé a nežné, farebné, skutočné i snové príbehy, sú to zviditeľnené slová a krehká poézia rozprávky. Uplatňuje v nich poetické prvky, bohatstvo vlastných predstáv, fantázie i snov, symbolmi vyjadruje citovú hĺbku literárnej predlohy.

Na ilustrácie, rozprávky i etiku ich posolstva Běla Kolčáková spomína vo svojej monografii takto: “Aj teraz rada čítam rozprávky. Nielen pre ich fantáziu a bohatú obrazotvornosť, ale aj preto, že v nich dobro vždy poráža zlo. Pýcha býva potrestaná a klamstvo sa nevypláca. Pre moje deti som si rozprávky aj vymýšľala....“

Mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i s knihou.  Neodmysliteľnou súčasťou knihy pre deti je ilustrácia. Vidieť ju zblízka sa určite oplatí, pretože je to zážitok.


 

12.2. - 24.3.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Hráme spolu v manželstve.

Výstava vznikla ako súčasť programu Národného týždňa manželstva 2019 v Prešove a predstavuje 20 najlepších fotografií zo súťaže na téme Hráme spolu v manželstve.


 

12.2. - 31.5.2019  

Múzeum mesta Bratislavy

Bratislava 1919 - Pripojenie k Československu

Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18:00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.


 

14.2. - 31.3.2019  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Z krosna do krosna

Repríza zahraničnej výstavy 10. Medzinárodného bienále umeleckej tkaniny ľanovej, ktorú organizuje Múzeum remesiel v Krosne (Poľsko).


 

14.2. - 31.3.2019  

Erika Miklóšová.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

Erika Miklóšová: Zátišie s drapériami II.

Kurátorka: Alexandra Hollá
Výstava veľkoformátových kresieb mladej slovenskej maliarky (nar. 1984), ktorých námetom sú výjavy z rodinného archívu. Ich prekresľovaním a zmenou mierky formátu vnáša do nich nové asociácie, ako aj širšie pole spoločenských a výtvarných postrehov.

Erika Miklóšová je vnímavá výtvarníčka, jej práce odzrkadľujú najmä jej citlivosť a intuitívnosť, ktorú vkladá do jednotlivých malieb či kresieb. Jej rôznorodé portfólio zahŕňa maľbu, kresbu aj grafiku. Výtvarníčka sa vyjadruje aj v cykloch, resp. sériách, kedy opakovane spracováva jeden motív v rôznych verziách, pričom využíva ich prirodzený významový kontext. Jej umelecký program sa dotýka tém jej vlastnej identity, domova, minulosti, osobných zážitkov.
Na výstave autorka predstaví sériu drapérií. Sústreďuje sa na ornament, vzory textílií, cez ktoré vypovedá príbehy s nimi späté.
Materiál pre zátišia získava autorka priamo v „teréne“, pri výbere siaha po kvalitných materiáloch, ručne spracovaných odevoch a dbá aj na dekor, ktorý je súčasťou látky. Autorka je ním fascinovaná. Pri tvorbe zátiší s drapériou nahrádza plátno papierom. Vytvára originálne diela, ktoré rešpektujú papier ako projekčné plátno, ktoré sa v priamom dotyku autorkinej ruky mení na výtvarné dielo podčiarkujúc naratívny charakter. Krehkosť materiálu zvýrazňuje kombináciou techník pastelu a akrylu.
Odev – hlavný námet jej prác – chápe vo viacerých významových rovinách: považuje ho za materiál, ktorý vznikol s určitým praktickým a estetickým účelom, vyrába sa, kupuje, vyraďuje, druhotne využíva, odkladá na pamiatku, alebo pre ďalšie generácie. Na odevy nazerá ako na hmotnú vec, ktorá však disponuje aj abstraktnou hodnotou, a tou je práve spomienka, ktorá sa spája s (jej) rodinou, domovom alebo s konkrétnou chvíľou – momentom. Šatstvo sa stáva nositeľom hodnoty, odkazu na minulosť či dokonca odkazu na konkrétneho človeka.
Autorka tak vytvára imaginárny svet, v ktorom sú ľudia zastúpení ich oblečením – portréty seba a svojej rodiny nahrádza zobrazovaním odevov. Portrétovaní sú zdanlivo zbavení identity, ich tvár je v maľbe potlačená a nahradená kusom ich šatstva. Chýbajú teda znaky, ktoré sa od tohto žánru očakávajú. V Miklóšovej poňatí sa maľba stáva metaforou, nadobúda nové vlastnosti. Tkanina je oživená, získava „autonómiu“ a „vlastný život“, stavia sa sama do popredia na obdiv. Autorka beztvaré látky rozkladá na spontánne záhyby, inštaluje do rôznych polôh na stenu v minimalistickej kompozícii a vkladá do nich emotívnu hodnotu. Strnulosť premieňa na dynamické inverzie. Stenu v pozadí zapája do dialógu s látkou, vytvára na nej vzorovanú tapetu.
Ľudská silueta zahalená do drapérie sa objavuje iba na jednej kresbe.
Počas procesu vzniku vystavenej série autorka menila štyrikrát ateliér. Aj preto do veľkoformátových kompozícií pribúdajú rôznorodé predmety. Pridávajú sa nepravidelne, podmienené zmenou prostredia ateliéru. Predstavuje ich napríklad obyčajná drapéria, tentokrát nie ako súčasť oblečenia alebo aj konáre stromov, ktoré našla na ceste do ateliéru. Autorka narúša kompozíciu, dovolí nahliadnuť divákovi na náhodne nájdené predmety, ktoré jej proces „práce“ uľahčujú, prípadne sú neustále prítomné počas vzniku diela. Autorku „sprevádzajú“, rozptyľujú pri práci, prinášajú oddych od sústredenej rukodielnej práce, ktoré si tento veľkoformátový typ zátiší vyžaduje.

Komentovaná prehliadka k výstave Erika Miklóšová: Zátišie s drapériami II.
26. marec 2019 (utorok) o 17:00

Komentovanú prehliadku za účasti autorky uvedie Roman Popelár a Peter Molari.
vstup voľný


 

14.2. - 15.4.2019  

Desatoro o gajdách.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Desatoro o gajdách

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.

Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva  UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.

Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.

Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.


 

14.2. - 6.5.2019  

Plagat HR.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Historické remeslo od praveku po súčasnosť

Súkromná stredná umelecká škola Hodruša Hámre


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

19.2. - 29.3.2019  

Letopisy v obrazoch.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Letopisy v obrazoch

Výstava originálnych diel ruského maliara - grafika Alexandra Jerašova je ojedinelá svojho druhu, pretože cez prizmu starobylého ruského mesta Suzdaľ, ukazuje najväčšie medzníky dejín Ruska, ale tiež veľa zo spoločných dejín všetkých slovanských národov.


 

20.2. - 31.3.2019  

Výber z tmy.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Výber z tmy

Viktória Kosztolányiová


 

22.2. - 15.4.2019  

Znovuzrodené pamiatky.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Znovuzrodené pamiatky II.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, si pre všetkých záujemcov prichystalo ďalšiu zaujímavú výstavu s názvom Znovuzrodené pamiatky II. Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. februára o 16:00.
V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň. Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna.
Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok. Na svojom konte má nespočetné množstvo zreštaurovaných pamiatok od nástenných malieb, cez drevenú a kamennú plastiku až po detaily historickej architektúry. Rožňavčania ho poznajú aj ako autora pamätných tabúľ S. Petőfiho a K. Tichyho.
Alexander Koreň, vyštudovaný elektrotechnik, sa k reštaurovaniu dostal cez svoju záľubu vo výtvarnom umení. V maliarskej tvorbe bol usmerňovaný doc. Tiborom Gálom, akad. mal. Jozefom Haščákom a rožňavským maliarom Jánom Kuchtom. Od roku 1991 úzko spolupracuje s akad. soch. Arpádom Mézesom. Dokonalá precíznosť jeho práce sa prejavila v reštaurovaní voľnej plastiky a závesných obrazov v rôznych maliarskych technikách. Žije a pracuje v rodnom meste Rožňave.
Na výstave sú formou reprezentatívnych fotografií a trojrozmerných ukážok reštaurovaných diel prezentované spoločné i individuálne práce oboch reštaurátorov – obnovené pamiatkové objekty z okresu Rožňava, ale aj z iných miest na Slovensku.


 

27.2. - 19.5.2019  

tvorivost.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Farebné cesty tvorivosti

Výstava prác žiakov umeleckého odboru ZUŠ Nová Baňa

Základná umelecká škola v Novej Bani už tradične organizuje výstavu žiackych prác výtvarného odboru.  Prvý ročník v školskom roku 2014/2015 bol zameraný na fotografiu. V ďalšom školskom roku to bola grafika, nasledovala maľba na plátno a minulý rok to bolo z každého rožku trošku.
Aj tento rok sú práce žiakov realizované v rôznych technikách, ako sú  kresba,  grafika (linoryt, tlač z kartónu),  maľba (akrylom, temperou, olejovým pastelom,...),  fotografia,  keramika a  kombinovaná technika (kolorovaná kresba, ...).
Témy si žiaci vyberali sami alebo boli zadané pedagógom. Väčšinou sú to fantazijné témy, zátišia, portréty, krajiny, reprodukcie, či práce inšpirované konkrétnymi umeleckými dielami.
Výtvarné práce žiakov  sú výsledkom tvorivého procesu, sú prostriedkom vyjadrenia ich myšlienok, sú odrazom subjektívneho pohľadu na svet, ktorý ich obklopuje, ale i odrazom ich vnútorného sveta. Sú plné farieb, fantázie, radosti z hry a z objavovania. Nechajme, nech nás povedú svojimi „Farebnými cestami tvorivosti“.
Hlavnou myšlienkou a cieľom výstavy je, aby mal každý žiak možnosť vystaviť  svoje dielo v priestoroch Pohronského múzea a tiež  prezentovať výtvarnú činnosť žiakov Základnej umeleckej školy širokej verejnosti prostredníctvom ich prác.
Na tohtoročnej výstave sa predstaví 109 žiakov výtvarného odboru od šesť do šestnásť rokov,  ktorí tvorili pod  vedením pani učiteľky   Mgr. Ľubici Kormaňákovej,   Mgr. Žanety Oklápekovej  a Mgr. Michaly Lenčovej.

 


 

28.2. - 15.4.2019  

Farebné spomienky.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Farebné spomienky

Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci s Galériou Andrej Smolák v Snine pozývajú na spoločnú výstavu diel štrnástich ukrajinských autorov pod názvom Farebné spomienky. Vernisáž výstavy s kurátorským predslovom akademického maliara Andreja Smoláka sa uskutoční v galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom dňa 28. februára o 15. hodine.
Výstava je súčasťou programu múzejného projektu Stretnutie kultúr v múzeu − Ukrajinská kultúra vo Vihorlatskom múzeu. Súbor vystavovaných diel zo zbierky Galérie Andrej Smolák a Vihorlatského múzea v Humennom predstavuje tvorbu štrnástich ukrajinských výtvarníkov z Kyjeva, Mukačeva, Užhorodu, Perečína a Izmailu. Vystavujúci autori, predstavitelia rôznych výtvarných smerov, prezentujú prostredníctvom maľby rozmanité prírodné živly a človečenské nálady v nekonečnom spektre farieb a rôznorodom žánrovom a technickom stvárnení.
Výstava je farebnou mozaikou autorských výpovedí o pocitoch, túžbach a spomienkach a ojedinelou príležitostnou kolekciou abstraktnej mysterióznej krásy i realizmu v čarokrásnych malebných krajinkách a poetických zátišiach zachytených na vystavovaných obrazoch. V nejednom prípade sa autori vo svojich farebných spomienkach pristavujú v prostredí prírody Polonín a horného Zemplína, ktoré tvorili kulisy maliarskych plenérov organizovaných Galériou Andrej Smolák počas uplynulých ročníkov výtvarného festivalu.
V galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom je výstava ukrajinských výtvarníkov spojená s predajom výtvarných diel sprístupnená verejnosti od 28. februára do 15. apríla 2019. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.


 

28.2. - 30.6.2019  

Kempelen.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Wolfgang von Kempelen

Vernisáž:  27. februára o 16:00

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804)
Polyhistor, technik, vynálezca, výtvarník a dramatik narodený v Bratislave. Patrí k výnimočným osobnostiam histórie hlavného mesta. Kempelen sa okrem technického nadania prejavil aj ako výrazný umelec. Úspech dosiahol ako dramatik. Jeho hry sa uvádzali vo Viedni, v Prahe, Budíne i v Bratislave. Venoval sa výtvarnej tvorbe, bol zručným kresliarom a medirytcom. Do vysokého veku ho bolo vídať s uhlíkom v ruke. Viedenská akadémia umení ho vymenovala za svojho čestného člena. Zachovali sa i dva zväzky jeho básní, tie však nepublikoval.

Výstava Wolfgang von Kempelen predstaví život a dielo bratislavského vynálezcu a polyhistora, obľúbenca Márie Terézie. Prezentované budú modely vynálezov – šachový automat, hovoriaci stroj, reaktívna turbína i ďalšie z oblasti fonetiky, vzdelávania nevidomých, mechanizácie či javiskovej mágie. ,,Kempelenov príbeh je taký fascinujúci a inšpiratívny, že som sa rozhodol oň podeliť. (...) Nechal som zhotoviť modely Kempelenových vynálezov, ku ktorým sa zachovala nejaká dokumentácia alebo ilustrácie. Mojou hlavnou motiváciou bolo vyvrátiť jeho povesť šarlatána a ukázať verejnosti, že išlo o výnimočnú osobnosť osvietenstva svetového významu...“ opisuje autor výstavy, mladý amatérsky nadšenec Andrej Groll, povolaním informatik. Návštevníci STM v Košiciach môžu na výstave vidieť aj modely zostrojené podľa originálov:

Britský patent na reaktívnu parnú turbínu z roku 1784
Išlo o prvý udelený patent na parnú turbínu v histórii. Parné turbíny, hoci nie reaktívne sa využívajú dodnes v tepelných elektrárňach.

Hovoriaci stroj z roku 1791
Prvý úspešný pokus o mechanické napodobenie reči. Stroj napodobňuje anatomický model ľudského rečového aparátu. Jediný originálny dobový exemplár je vystavený v Deutsches Museum v Mníchove.

Šachový automat z roku 1770
Tajomstvo šachového Turka predstavil  na viedenskom dvore pred cisárovnou Máriou Teréziou. Šachový automat mal podobu ľudskej figuríny  spojenej so skriňou veľkosti písacieho stola, na ktorej bola umiestnená šachovnica.  Natiahnutím  kľuky Turek ožil, figúrky  na šachovnici presúval ľavou rukou. Keď pri požiari v roku 1854 Turek zhorel, zdalo sa, že tajomstvo je navždy stratené. V roku 1857 však vyšiel článok, popisujúci proces ako turek fungoval.

Počas trvania výstavy budú v priestoroch STM v Košiciach prebiehať sprievodné aktivity pre školy a širokú verejnosť. Najmä komentované prehliadky pre žiakov ZŠ a SŠ k vyučovacím témam z dejepisu a techniky. Pribudnú i komentované prehliadky pre verejnosť a organizované skupiny, každú sobotu a nedeľu o 15.00  hodine. Zároveň v spolupráci s 1. Šachovým klubom Košice a košickými šachistami pripravujeme v termínoch  31. 3., 28. 4., 26. 5. a 30. 6. 2019 o 15:00 „Šachovú simultánku“, vždy poslednú nedeľu v mesiaci počas trvania výstavy.


 

1.3. - 7.4.2019  

vesmir.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Vesmír očami detí

Výstavu pripravila Hvezdáreň v Rimavskej Sobote, organizačná súčasť KHaP M. Hella v Žiari nad Hronom. Je tradičnou súťažnou prehliadkou detskej výtvarnej tvorby a venuje sa tematike vesmíru.

Do výtvarnej súťaže sa zapojili aj tento rok žiaci MŠ, ZŠ i ZUŠ z okresu Rimavská Sobota. Na výzvu zareagovalo celkovo 20 škôl, ktoré zaslali spolu 253 prác. Počet prác z jednotlivých škôl je rôznorodý. Najviac prác v kategórii MŠ poslala MŠ na ulici Klokočovej z Hnúšte (12), v kategórii ZŠ viac ako 20 prác školy: ZŠ Klenovec (20), ZŠ Nábrežie Rimavy Hnúšťa (23) a ZŠ Hostinského z Rimavskej Soboty (24). V kategórii ZUŠ najviac prác prihlásila do súťaže ZUŠ Rimavská Sobota, a to až 25.

Porota sa zišla dňa 22. februára 2019 v zložení: predsedkyňa poroty Mgr. Daniela Páneková, členovia Mgr. Nikoleta Gečeová, PaedDr. Ivana Markotánová a RNDr. Pavol Rapavý. V každej z piatich vyhlásených kategóriách bolo vybratých päť postupujúcich prác, teda v Hurbanove bude okres Rimavskú Sobotu reprezentovať celkovo 25 prác. Prvé tri miesta v každej kategórii sú ocenené a ceny odovzdané na vernisáži výstavy. Komplexné umiestnenie v jednotlivých kategóriách, spolu s menami autorov jednotlivých ocenených prác je k dispozícii na výstave i na stránkach Hvezdárne http://rs.planetarium.sk/pre-skoly-c933.

Na výstave je prezentovaných 229 prác. Porota v Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove zasadne začiatkom apríla 2019. V múzeu výstava potrvá do 7. apríla. Od 29. marca si návštevníci budú môcť pozrieť výstavu už len bez postupujúcich prác, ktoré budú premiestnené do Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.


 

1.3. - 30.4.2019  

Slovenská stopa vo vesmíre - 20. výročie vesmírnej misie Štefánik.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Slovenská stopa vo vesmíre - 20. výročie vesmírnej misie Štefánik

20. februára 2019 uplynulo už 20 rokov od štartu kozmickej rakety SOJUZ TM-29, na palube ktorej sa prvý slovenský kozmonaut plukovník gšt. Ing. Ivan Bella vydal na osemdňovú misiu pod názvom ŠTEFÁNIK, na vesmírnu stanicu MIR. Táto udalosť sa stala významným medzníkom v novodobých dejinách Slovenska.

Slovenské technické múzeum -Múzeum dopravy, Bratislava Vás od 1.3. 2019 do 30.4. 2019 pozýva na prehliadku výstavy pripravenej k tomuto výročiu. Výstava bola pripravená v spolupráci so Slovenským leteckým zväzom generála Dr.M.R.Štefánika.

Najzaujímavejším exponátom výstavy je originálny vesmírny kontajner - inkubátor, v ktorom Ivan Bella realizoval svoj projekt experiment SK-6 "Prepelica". Jeho cieľom bol výskum zabezpečenia života za hranicami zemskej biosféry a vytvárania podmienok pre dlhodobý pobyt človeka vo vesmíre. Cieľom bolo uzavrieť reprodukčný systém japonskej prepelice, ako v budúcnosti možnej významnej súčasti výživy kozmonautov. Návštevníci uvidia vlastný inkubátor, chovné klietočky pre prepelice aj vajíčka, ktoré boli v kozme.

Celú výstavu si v zmenšenej podobe môžete pozrieť tu :
http://letci.sk/wp-content/uploads/brozura_vesmirna_misia.pdf


 

1.3. - 5.5.2019  

Výstavy 2019 02.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Sea - vedecká hračka

Interaktívna výstava, pripravuje Vedecká hračka, občianske združenie Banská Bystrica.

Vstupné: deti, dôchodcovia 0,50 €, dospelí 1 €


 

1.3. - 2.6.2019  

Kaštieľ Stropkov

V znamení kríža.

Výstava sakrálnych predmetov, plastík, obrazov s tematikou Ukrižovaného Krista.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. marca o 16:00.


 

5.3. - 6.4.2019  

Mednansky.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Ladislav Medňanský – 100. výročie úmrtia

Výstava v Liptovskej galérii Petra Michala Bohúňa je pripravená k stému výročiu úmrtia Ladislava Medňanského, uhorského maliara slovensko-maďarského pôvodu (*1852, Beckov - † 1919, Viedeň). Je pripomenutím a oslavou jeho životného diela, prínosu v oblasti umenia a taktiež jeho vznešených hodnôt a myšlienok. Výstava je zameraná predovšetkým na reštaurátorskú činnosť – konkrétne kresby Ladislava Medňanského, ktoré pochádzajú zo zbierok LGPMB a boli reštaurované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a ŽSK. Expozícia je do istej miery interaktívna, návštevníci si môžu prehliadnuť stav diel pred a po reštaurovaní. Rovnako bude možné nahliadnuť na diela pod UV lampou, ktorá odhalí poškodenie ešte nezreštaurovaných diel.

Vernisáž výstavy: 5.3.2019 o 16:30 v LGPMB. Ako hudobní hostia sa na vernisáži predstavia Martin Socháň na husliach a Ivan Mráz na klavíri.


 

5.3. - 26.5.2019  

Francúzske filmové hviezdy.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Francúzske filmové hviezdy

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Francúzska aliancia Košice a Francúzsky inštitút Bratislava vás pozývajú na výstavu Francúzske filmové hviezdy.
Mladá slovenská výtvarníčka Martina Kvašňovská sa predstaví po prvýkrát na východe Slovenska samostatnou výstavou pod názvom „Francúzske filmové hviezdy“ vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
Autorka sériou 12 portrétov čierno-bielych olejomalieb vzdala hold francúzskym filmovým ikonám v čase ich najväčšej slávy. Martina Kvašňovská preniesla na maliarske plátno a bravúrne vystihla fyziognomické znaky, charakteristický výraz i duševné rozpoloženie a vnútorný svet, Brigitte Bradot, Louisa de Funès, Jean Paul Belmonda… „Táto výstava je vlastne syntézou a manifestáciou mojich lások – maľby a filmu“, vyznáva sa autorka Martina Kvašňovská.

Vernisáž výstavy bude v utorok, 5. marca 2019 o 16:00 v Galérii pri komíne v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2 a verejnosť si ju bude môcť pozrieť do 26. mája 2019.

vstupné: dospelí – 2 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €


 

5.3. - 2.6.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

5.3. - 15.7.2019  

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove

Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Národným archívom Českej republiky – iniciátorom a autorom výstavy, pozývajú na otvorenie výstavy Štvrťsoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus, ktoré sa uskutoční dňa 5. marca 2019 (utorok) o 15:00 h v budove múzea na Masarykovej ulici č. 20 v Prešove.

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa“ dodal D. Hubený.

Výstavu doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.


 
Pozvánka: Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf (602.1 kB)

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

9.5.2018 - 15.3.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

České stopy v Turci

Výstava sa zameriava na stopy, ktoré v Martine a jeho okolí zanechali osobnosti českého pôvodu. Zoznámte sa s okolnosťami a spoznajte architektov, riaditeľov, lekárov či učiteľov, ktorí sa významným spôsobom podpísali na obraze mesta a jeho okolia.


 

1.11.2018 - 15.3.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Sandra Salamonová – Spomienky

Výstava fotografií


 

7.12.2018 - 15.3.2019  

Alica_Pastorova_Flachova_web.png

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Tanečná kozmopolitka Alica Pastorová – Flachová

Výstava o primabaleríne zachytáva jej životnú púť od začiatkov štúdia v baletnej škole, cez tragické obdobie 2. svetovej vojny, návrat na baletné scény, pôsobenie na pozícii dramaturgičky, až po jej pedagogické aktivity. Výstavu pripravilo múzeum v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave.


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Stopy českých záhradných architektov na Slovensku

Putovná výstava sa zameriava na známych či neprávom zabudnutých architektov – troch Josefov – Vaňka, Minibergera a Kumpána. Prostredníctvom ich návrhov a pohľadov návštevníci môžu nahliadnuť do záhrad súkromných víl, parkov, verejných aj oddychovo-športových priestranstiev v rôznych kútoch Slovenska. Nie všetky boli realizované, no mnohé z nich sú dodnes príkladom modernosti funkcionalistickej záhradnej architektúry.


 

1.1. - 17.3.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

(Nielen múzejný) Fotograf Ján Dérer

Majster dokumentárnej, múzejnej a krajinárskej fotografie patrí do galérie nezabudnuteľnej skupiny fotografov Turca, ktorého zákutia i vrcholy dokumentoval s rovnakou vášňou, s akou sa venoval svojej práci – múzejnej fotografii.


 

1.2. - 14.3.2019  

Textile-Art-Today 2019.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Textile Art of Today - 5. Trienále textilu

Otvorenie výstavy: 1.2.2019 o 17:00
Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková, riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade
Tlačová správa k výstave (PDF)

TEXTILE ART OF TODAY
je najväčší medzinárodný výtvarný projekt v strednej Európe, ktorý prezentuje súčasnú textilnú a vizuálnu tvorbu. Od iných svetových textilných výstav sa projekt odlišuje tým, že má päť reinštalácií vo významných galériách a návštevníci ju môžu vidieť v štyroch štátoch Európy (Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko). Jeho význam zdôrazňuje záštita ministrov kultúry krajín V4. Snahou projektu Textile Art of Today je priblížiť návštevníkom textil ako modernú, dynamickú disciplínu, ktorá prekračuje hranice klasického vnímania textilného umenia. Od vzniku podujatia medzinárodná porota udeľuje prestížne ocenenie s názvom Grand prix Boženy Augustínovej1, významnej československej umelkyne. Textile Art of Today prebieha v trojročných cykloch a v roku 2018 sa uskutočnil jeho už piaty ročník. Cieľom tohto podujatia je pripraviť v regióne strednej Európy veľmi silný, umelcami aj širokou verejnosťou akceptovaný projekt. Piateho ročníku Textile Art of Today sa zúčastnilo 400 umelcov zo 49 krajín a 5 kontinentov. Kurátorská porota vybrala z 1000 prihlásených diel 121 najlepších. Mottom budúcnosti Textile Art of Today je prepájanie textilného umenia a moderných technológií. Prinášame väčšiu interaktívnosť diel, pri ktorých sa návštevník galérie necíti anonymne, stáva sa súčasťou celej výstavnej expozície. Premiéru na tejto výstave bude svetová novinka nesie názov Virtuálny vesmír. Je to unikátna prezentácia textilných diel. Návštevník sa teleportuje na umeleckú planétu. Tu sa ocitá v strede umeleckých diel a stáva sa spolutvorcom tejto hry. Môže virtuálne vstúpiť do umeleckého diela a pohybovať sa v ňom. V Tatranskej galérii sa výstava reprizuje po skončení výstavy v Danubiana Meulensteen Art Museum, ďalšie expozície budú môcť návštevníci vidieť v Slováckem Muzeu v Uherskom Hradišti (CZ), v Pesti Vigadó Gallery v Budapešti (HU) a v Muzeum Historyczne v Bielsko–Białej (PL).


 
Textile Art of Today - 5. Trienále textilu Textile Art Of Today TS.pdf Textile Art Of Today TS.pdf (1.5 MB)

14.2. - 15.3.2019  

Ľudový odev na Záhorí - pozvánka.jpg

Univerzitná knižnica Bratislava

Ľudový odev na Záhorí – tradícia a dnešok

Miesto: Univerzitná knižnica Bratislava, výstavná sála, Michalská 1, Bratislava

Vernisáž výstavy sa uskutoční 14. februára 2019 o 17:00. V kultúrnom programe vernisáže vystúpi Mužský zbor Kúcané z Kútov.

Výstava mapuje lokálne formy sviatočného a obradového mužského a ženského odevu, vychádzajúc z historického vývoja Záhoria rozdeleného na panstvá. Prostredníctvom kompletných odevov inštalovaných na figurínach, jednotlivých súčiastok, textov a obrazového materiálu oboznámi návštevníka s podobami skalického, holíčskeho, šaštínskeho, senického, jablonického, moravskosvätojánskeho, malackého a plaveckého ľudového odevu v minulosti.
Panelová časť výstavy charakterizuje druhy a lokálne formy ľudového odevu na Záhorí, jednotlivé krojové komplety, rôzne krojové súčiastky a ponúka podrobnejšie informácie k vystaveným predmetom. Vystavené exponáty zo zbierkového fondu etnológie Záhorského múzea v Skalici predstavujú krojové komplety obradového odevu z Holíča, Skalice a sviatočného odevu z Jablonice, Veľkých Levár a Studienky. Súčasťou výstavy sú fotografie dokumentujúce súčasnú podobu ženského ľudového odevu na Záhorí, ktoré skrátenou formou zachytávajú postup ich obliekania.
Kurátormi výstavy sú odborní pracovníci Záhorského múzea v Skalici Mgr. Dita Andrušková, PhD. a PhDr. Richard Drška.

Záhorské múzeum vydalo k výstave rovnomenný katalóg.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 20.3.2019

meniny má: Víťazoslav, Klaudius

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

4625046

20.3.2019
ÚvodÚvodná stránka