Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 12. 4. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 30.4.2019  

Modrotlač.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici


 

1.8.2018 - 28.6.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Martin Benka - prvý dizajnér slovenského národného mýtu
16.4. 2019, 17:00

Prednáša: prof. Ľubomír Longauer


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

FENOMÉN 1. ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY V POROVNANÍ S MEDZIVOJNOVÝM POĽSKOM
27.3. 2019 o 16:00 v budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci:  Dr.hab. Piotr Maciej Majewski (Inštitút histórie, Univerzita vo Varšave)
prenáška v českom jazyku, vstup VOĽNÝ

TRIDSIATY PEŠÍ PLUK "VYSOKOMÝTSKY" V BOJOCH O SLOVENSKO 1918-1938
4. apríla 2019 o 16:00
 v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: PhDr. Ferdinand Vrábel (SAV)
vstup: VOĽNÝ

POCHODUJ ALEBO ZOMRI! Generál Josef Šnejdárek a jeho československá, slovenská a košická stopa
10. apríla 2019 o 16:00
 v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: Prof. PhDr. Roman Holec, DrSc.
vstup: VOĽNÝ

OD SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY K SLOVENSKEJ REPUBLIKE RÁD. Východné Slovensko v rokoch 1918-1919
30. apríla 2019 o 16:00 
v Historickej účelovej budove na Námestí Maratónu mieru 2
prednášajúci: Prof. PhDr. Peter Švorc, CSc. (Prešovská univerzita)
vstup: VOĽNÝ


 

8.11.2018 - 30.6.2019  

zopar fragmentov navyse.jpg

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Zopár fragmentov navyše

Výstava archeologických pamiatok z výskumov múzea.

 


 

15.11.2018 - 26.5.2019  

cesko_slovensko_pozvanka_.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Česko / Slovensko

Výstava fotografií Libora Sváčka a Tomáša Hulíka a kol., ktoré vyšli v rovnomennej knihe k 100. výročiu vzniku spoločnej republiky.

Posledným z radu výstavných projektov Slovenského národného múzea k oslavám 100. výročia založenia Československej republiky je výstava fotografií dvoch renomovaných fotografov zo Slovenska a Čiech – Tomáša Hulíka a Libora Sváčka. Predstavujú vlastný pohľad na krásu prírody a zaujímavú architektúru oboch krajín. Výstave predchádzala spolupráca autorov na tvorbe rovnomennej publikácie, ktorej krst generálnym riaditeľom SNM Branislavom Panisom bude súčasťou slávnostného otvorenia výstavy.

„Z dôvodu svojich posledných filmársko-fotografických projektov som po Slovensku precestoval takmer 200 000 kilometrov. Je to nádherná krajina, obdarená rozmanitosťou lesov, hôr, riek, lúk, pasienkov, jazier, vysokohorských plies, ale aj hradov, kaštieľov a drevených kostolov, ktoré si do dnešných dní zachovali svoju jedinečnosť. Cez naše územie prešli dejiny a zanechali tu nezmazateľné stopy. Ponuka spolupráce zo strany českého vydavateľstva MCU na knihe k 100. výročiu vzniku Československa ma veľmi potešila. Je pre mňa česť osláviť toto výnimočné jubileum a súčasne prezentovať naše jedinečné kultúrne a prírodné dedičstvo, ktoré sa my, Slováci, zatiaľ len učíme si vážiť. Rovnako prostredníctvom výstavy Česko / Slovensko v Slovenskom národnom múzeu sa spolu s Liborom Sváčkom snažíme ukázať to najkrajšie, čo v obidvoch krajinách máme“, hovorí Tomáš Hulík.

Výstava fotografií v SNM je zasadená do historického rámca udalostí od vzniku spoločnej prvej republiky až do súčasnosti nielen v našich krajinách, ale aj v kontexte najvýznamnejších svetových dejinných medzníkov. Súčasťou projektu je aj sprievodné podujatie Inšpirácie Tomáša Hulíka v nedeľu 25. novembra 2018 o 16.00 h, kde fotograf a dokumentarista predstaví prostredníctvom svojich prác „srdcové“ námety a témy.

Tomáš Hulík  (www.tomashulik.eu) > Slovenský fotograf dokumentarista a prírodovedec, milovník divokej prírody a pôvabov Slovenska. Vyštudoval ekológiu a environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Založil prírodovedeckú organizáciu LENS. Podieľal sa na vedeckej a fotografickej expedícii na ruský Ďaleký východ, ostrov Sachalin, Borneo, do Malajzie v Južnej Kórei, Indonézii, Mongolsku a Keni. Prednášal na svetových zoologických kongresoch, publikoval o živote bobrov a venuje sa životu rysov. Pôsobí ako režisér, kameraman a producent. Natočil niekoľko filmov o bobroch, ktoré vysielali kanály ORF, ZDF, Arte a Discovery Channel. V roku 2007 vytvoril v spolupráci s Pavlom Barabášom pre rakúsky kanál ORF dokument Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase, ktorý získal veľa ocenení. Od roku 2008 pracoval na projekte Návrat rysov pre STV, ORF, NDR a slovenské Ministerstvo životného prostredia. V roku 2011 natočil film Cesty Slovenskom o krásach Slovenska. Roku 2015 dokončil dva nové filmy Zlatý orol a Divoké Slovensko a ako kameraman divočiny sa podieľal na nakrúcaní filmu Expedion into Reed –  Neusiedlersee National Park. 

Libor Sváček   (www.fotosvacek.cz) > Fotograf a rodák z Českého Krumlova vyštudoval anorganickú chémiu na pražskej Vysokej škole chemicko-technologickej, ale rozhodol sa zužitkovať osobnú záľubu vo fotografovaní ako profesiu. Ľuďom túžil sprostredkovať viac než úradné stanoviská, a to poéziu, prírodu, mestá a iné prostredie, ktoré človek často vidí bez toho, aby ich vnímal. Škola mu uľahčila pochopenie fotografickej chémie a zmysel pre techniku ho previedol svetom prístrojov. Vlastné štúdio nazval Expho. Ex ako extrém, pretože ho priťahujú predovšetkým extrémne podmienky a technicky náročné úlohy, ako napríklad práca a svitu mesiaca, blesku či sviečok. Extrémom je aj osobné nasadenie. Priznáva, že je schopný vykopať jamu, aby zo správneho uhla a svetla zaznamenal trblietanie pavučiny. Extrémne je náročný tiež na kvalitu fotografie, kompozíciu a na možnosti vyťažiť maximum zo špičkovej techniky a materiálu. Ako krumlovský patriot vníma svoje krásne mesto ako inšpirujúci a nevyčerpateľný zdroj romantiky objavov a premien vo svetle a nálade. Pre Krumlov je tým, čím sú pre Prahu jej milovaní fotografi. Publikuje v reprezentatívnych tlačiach – knihách sprievodcoch, kalendároch. Je autorom cyklu poetických pohľadníc, zachycujúcich malebné zákutia mesta a okolia, ako aj interiéry pamätihodností. Dokumentuje tiež významné kultúrno-spoločenské udalosti. K jeho najobľúbenejším námetom patrí letecká fotografia. Libor Sváček je jedným z tvorcov projektu Oficiálneho informačného systému regiónu Český Krumlov.


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

4.12.2018 - 30.4.2019  

Grófka bez kaštieľa.jpg

Múzeum Betliar, SNM

Grófka bez kaštieľa (Elizabeth Olgyay Andrássy a jej pozostalosť)

Životný príbeh Elizabeth Olgyay Andrássy (1924−2017), grófky bez kaštieľa, je jedným z mnohých príkladov smutných osudov, ktoré v období od rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie až po pád komunistického režimu v roku 1989 postihli tisícky rodín. Vďaka veľkorysému daru jej dcéry Joy Olgyay prinášame v kaštieli Andrássyovcov v Betliari výstavu, ktorá chce oponovať nezmyselným nostalgiám za diktatúrou socialistov, byť kritická k sympatiám s fašistami a ktorá chtiac-nechtiac kladie vedľa seba slobodu Spojených štátov amerických a obmedzenia v kadarovskom Maďarsku či v Československu. Elizabeth Olgyay Andrássy ako veľmi mladá spoznala nezmyselnosť rozdeľovania ľudí podľa pôvodu či národnosti. Ako dvadsaťtriročná prišla takmer o všetko hmotné, no predovšetkým o svoj domov a so svojou rodinou začala život v cudzine.
Elizabeth ešte patrila k tej generácii, ktorá zažila „rozprávkový“ svet grófov a princezien, život v okázalých palácoch a dokonca aj to, aká je jej rodina potrebná. Elizabeth pochádzala zo staršej betliarskej vetvy Andrássyovcov, ktorá gazdovala na panstvách v Gemeri, Above, Šariši či na Zemplíne. Jej prastarý otec gróf Aladár (1827−1903) bol najmladším spomedzi mimoriadne úspešných bratov, prostredného Júliusa I. (1823−1890) a najstaršieho Emanuela I. (1821−1891), synov grófa Karola III. (1792−1845) a grófky Adelheid (Etelky) Szapáryovej (1798−1876).
Elizabethin otec gróf Imrich, vnuk grófa Aladára, sa narodil v roku 1891 vo Veľatoch na Zemplíne ako najstarší syn Alexandra Andrássyho a Marietty Esterházyovej. Počas pôsobenia vo funkcii vojenského veľvyslanca Rakúsko-Uhorska vo Švédsku sa zoznámil s iba 16-ročnou gymnazistkou a so svojou neskoršou druhou manželkou
a matkou Elizabeth Stellou Kuylenstiernou (1902−1998). Stella bola mimoriadne inteligentná a krásna mladá dáma s vyberanými spôsobmi a dobrou výchovou. Jej kniha spomienok s názvom Horí Pusta, vydaná v roku 1948 a ktorá sa stala bestsellerom, je vynikajúcim svedectvom o drsných udalostiach a o živote jej rodiny.
Elizabeth, ktorú familiárne volali aj Bonzo – podľa obľúbenej britskej kreslenej postavičky psíka Bonza sa narodila na Vianoce 26. decembra 1924 v Budapešti, vyrastala v Maďarsku a prázdninovala u starých rodičov vo Švédsku, ale aj vo Veľatoch na Zemplíne. Mladá, iba 20-ročná Elizabeth prežila so svojou najbližšou rodinou strastiplnú cestu naprieč vojnou ničenou Európou do Švédska. Zo Švédska sa spolu s matkou a bratom Imrichom presťahovala do USA a Kanady. Odišli len s najnutnejšími osobnými vecami a len niekoľkými drobnosťami, ktoré sa im zmestili do kufrov. Prišli však o všetko. Rodina nakoniec našla útočisko v Spojených štátoch amerických, v krajine založenej na slobode s kapitálom budovaným na otvorenosti k imigrantom. Elizabeth sa počas štúdia na vysokej škole v Indiane zoznámila s maďarským architektom Aladárom Olgyayom, čestným občanom mesta New York, za ktorého sa v roku 1950 vydala. Elizabeth dala život dvom deťom – synovi Royovi a dcére Joy. Rodina sa usadila v Princetone, v štáte New Yersey, kde sa jej manžel, vtedy už profesor architektúry, preslávil projektovaním stavieb na báze solárnej energie.
V domácnosti Elizabeth sa nachádzalo len zopár predmetov odkazujúcich na bohatú minulosť jej rodu, ktoré si návštevníci výstavy budú môcť pozrieť: obraz zázračnej Krásnohorskej Madony, patrónky Andrássyovcov, niekoľko starých výšiviek, zopár fotografií a reprodukcia Benczúrovho obrazu mileniálneho prijatia uhorských magnátov cisárom a cisárovnou, na ktorom maliar zachytil niekoľkých členov rodu Andrássy – okrem iných aj Elizabethiných prastarých rodičov, ktorí zastávali vysoké dvorské funkcie. Elizabeth so záujmom sledovala osudy svojich rovesníkov i príbuzných vďaka čomu sa v jej pozostalosti zachoval pomerne rozsiahly archív, ktorý je vzácnym prameňom genealógie rodu a ktorý na výstave prezentujeme.
19. septembra 1970 Elizabeth prijala správu o úmrtí iba 18 ročného syna Roya, ktorý zahynul po štvormesačnej vojenskej službe vo vietnamskej vojne, v bojoch o Kambodžu. Predmety pripomínajúce tragédiu jej syna patrili k tým najcennejším, ktoré mala. Medzi úlomkami spomienok na domov s kráľovskou minulosťou tak nájdeme americkú zástavu z rakvy syna – hrdinu i čiapku a odznak organizácie Matka zlatej hviezdy (Gold Star Mother), v ktorej sa Elizabeth aktívne angažovala. Od malička bola vedená k pomoci iným a tak sa na 27 rokov stala aktívnou členkou Červeného kríža a pomáhala ľuďom postihnutým živelnými pohromami.
Elizabeth po zmene režimu viackrát navštívila Maďarsko, aj Slovensko. Pri príležitosti svojej návštevy na hrade Krásna Hôrka v roku 2010 vyjadrila želanie byť pochovaná v tunajšej rodovej hrobke vedľa svojho prastarého otca. Posledné roky svojho života prežila u dcéry Joy na farme v štáte Oregon. Zomrela 24. januára 2017 vo veku 93 rokov. Jej telesné pozostatky boli podľa jej priania uložené na večný odpočinok 20. augusta 2017 na hrade Krásna Hôrka. Elizabeth je jedinou z Andrássyovcov, žijúcich v Amerike, ktorá sa napokon, aj keď po smrti, predsa len vrátila domov...

27.4. 2019, 17:00 Finisáž výstavy


 

9.12.2018 - 31.5.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Löcse 1918 – Levoča 1919

Nová republika smelo postavila svoju existenciu na princípoch modernej demokracie. Vo svojom krátkom, len 20-ročnom trvaní museli jej reprezentanti na rôznych miestach prijímať ešte mnoho rozhodnutí, ktoré v tom čase považovali za správne. Československo vzniklo ako štát Čechov a Slovákov na základe iluzórnej ideológie čechoslovakizmu. Tento štát znamenal pre oba národy záchranu pred národným nebytím. Aj keď odlišnosti a problémy budúceho spolužitia boli zložitejšie ako jeho zakladatelia predpokladali, obom národom vštepil národné sebavedomie, vrátil im vlastnú národnú kultúru v stredoeurópskom priestore. To bol však už aj v Levoči iný príbeh ako ten, ktorý rozpráva táto výstava. Bol to príbeh moderného úspešného štátu.
Výstavu k 100. výročiu vzniku Československa pripravili Slovenské národné múzeum-Spišské múzeum v Levoči, Štátny archív Prešov, špecializované pracovisko Spišský archív v Levoči.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

13.12.2018 - 30.4.2019  

Cesta kremnickej čipky_Plagát_Výstava pokračuje.jpg

Múzeum mincí a medailí, Kremnica

Cesta kremnickej čipky

V novembri 2018 uplynulo 130 rokov od začiatku štátnej výučby paličkovania v kremnickej oblasti, kedy vďaka iniciatíve učiteľa kreslenia Vojtecha Angyala a jeho sestry Emy Angyalovej, sa domácke paličkovanie rozšírené v okolitých obciach už od 17. storočia posunulo na vyššiu úroveň vznikom kremnickej čipkárskej školy. Centrom výroby čipiek, ktoré za Rakúsko-Uhorska získavali tie najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách v Bruseli, Paríži, Miláne, či Londýne sa stali Kremnické Bane a postupne vznikli pobočky v Starých Horách, Lúčkach, Kremnici, Kunešove a Krahuliach.
Uvažovalo sa aj o založení pobočiek v Dolnom Turčeku a Hodruši, hoci putovná čipkárska školská dielňa v Hodruši existovala už v rokoch 1886 – 1888, kde vyučovala paličkovanie Ema Angyalová. Stála Štátna čipkárska škola v Hodruši pracovala v rokoch 1929 až 1951. Jej jediná učiteľka Kremničanka Adela Lacková používala vzorkovnice kremnickej čipkárskej školy. Absolventka hodrušskej školy sa zas stala učiteľkou paličkovania v Španej Doline na jeseň roku 1942. Jednotlivé školy prežili vojny i viaceré štátne režimy, ktoré ovplyvnili ich produkciu, vzory či motívy.
Na výstave sa návštevník dozvie nielen niečo z histórie kremnických čipkárskych škôl, ale bude si môcť pozrieť najstaršiu čipku zo 17. storočia pochádzajúcu z jednej z hrobiek z Kostola sv. Kataríny, staršie práce žiačok bývalej Štátnej čipkárskej školy v Kremnických Baniach, ktoré pochádzajú zo súkromných zbierok, ale i súčasné práce členiek Klubu paličkovanej čipky v Kremnici. Vedúca klubu a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí Eleonóra Vašková je autorkou scenára výstavy.
Hodrušskú čipku predstavia na výstave členky žiarskeho klubu paličkovania pri Pohronskom osvetovom stredisku. Špaňodolinské čipky zapožičala pre výstavu Soňa Bezuchová, pomôcky na paličkovanie Milan Vigaš a niekoľko prác i predseda OZ Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina MUDr. Andrej Sitár.

V deň vernisáže 13. 12. 2018 sa konala i prezentácia knihy „Kremnické čipkárske školy 1888 – 1953. Čipkárske školy v Kremnických Baniach, Kunešove, Lúčkach, Krahuliach, Kremnici a v Starých Horách vo svetle archívnych výskumov.“, ktorú autorka knihy a zároveň odborná pracovníčka Múzea mincí a medailí a spoluatorka scenára výstavy Lucia Krchnáková napísala na základe vlastného výskumu dobových dokumentov v slovenských archívoch. Knihu doplnenú bohatým fotografickým materiálom zo zbierok múzea i od súkromných majiteľov je možné zakúpiť v každej expozícii múzea.

Záujemcovia môžu absolvovať prehliadku výstavy aj s komentárom autorky spomínanej knihy (prosíme vopred nahlásiť na č. tel. +421 45 6780328 alebo emailom na adrese lucia.krchnakova@nbs.sk).

Výstavu sme sa rozhodli doplniť o novú vitrínku so získanými prácami, ktoré nám ľudia poskytli po návšteve výstavy a na základe prečítania knihy a identifikácie niektorých osôb v nej uvedených.
re detských návštevníkov máme pripraveného Detského sprievodcu výstavou. Zároveň sa deti môžu zapojiť do tvorivých aktivít a vyskúšať si napríklad hry s niťou a navrhnúť vlastný „čipkovaný“ vzor, závesný mini objekt z bavlnenej priadze alebo vytvoriť frotáže čipiek.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

1.2. - 26.4.2019  

Považské múzeum v Žiline

Od Alexandra k Džingischánovi: Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste

Ako asi vyzerali vojenské výpravy od Európy po Áziu naprieč stáročiami a ako ovplyvnili svetové dejiny? Vojenské ťaženia na Hodvábnej ceste sú hlavnou myšlienkou jedinečnej výstavy v priestoroch Budatínskeho hradu. Jej autorom je historik umenia PhDr. David Majer. Návštevníci uvidia mnohé vzácne artefakty a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií.
Výstavná miestnosť po terasou: streda – nedeľa 9:00 – 16:40

25.apríl
Múzeum pre Vás: Komentovaná prehliadka výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“
Archeologička Považského múzea v Žiline si pripravila komentovanú prehliadku aktuálnej výstavy „Od Alexandra k Džingischánovi“. Pútavou formou predstaví nielen tieto dve osobnosti, ale aj dôležitosť Hodvábnej cesty, bojov, ktoré na nej prebiehali, výstroj a zbrane bojovníkov z Perzskej, Rímskej, Osmanskej ríše i čínskych dynastií. To všetko priblížia archeologické exponáty.
Začiatok o 17:00, cena na osobu 1 €.


 

1.2. - 31.5.2019  

Kaštieľ Stropkov

Sila fotografie: každodenný život v „starom Stropkove“.

Výstava prostredníctvom jedinečných fotografií dokumentuje spoločenský, politický, kultúrny i všedný život v Stropkove v 20. storočí.


 

7.2. - 16.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Šapo - Šálka a podšálka v premenách času.


 

12.2. - 31.5.2019  

Múzeum mesta Bratislavy

Bratislava 1919 - Pripojenie k Československu

Múzeum otvára významnú výstavu z hľadiska dejín Bratislavy. Vernisáž 12. 2. 2019 o 18:00 začne koncertom a oficiálnymi príhovormi vo Faustovej sieni. Najnovšie výskumy autorky výstavy PhDr. Eleny Kurincovej obohatia tému o pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, neskôr legionára. Záštitu nad výstavou prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.

Pripojenie Bratislavy k Československu po skončení prvej svetovej vojny a jeho cesta do pozície hlavného mesta Slovenska nebola jednoduchá. Zavážila pre ňu súhra geopolitických, politických ale aj veľa praktických dôvodov. Pričlenenie Bratislavy 1. januára 1919 do Československej republiky bolo súčasťou záverečnej etapy vojenských operácií pri obsadzovaní Slovenska armádnymi legionárskymi zbormi a malo dramatické zvraty. Mesto malo výraznú maďarsko-nemeckú väčšinu obyvateľov, ale podľa otcov zakladateľov (Vavra Šrobára a Samuela Zocha) malo praktické ( sídlo pre nové ministerstvo a úrady ) a geopolitické ( rozhranie troch vznikajúcich štátov a poloha na rieke Dunaj) predpoklady pokračovať v bývalom metropolitnom postavení a rozvíjať československé pozície v novom centre Slovenska Obsahová časť výstavy je členená na 13 tém. Základnou témou je vojenské a politické pripojenie Bratislavy k republike, ďalšími napr. posledná rozlúčka s M. R. Štefánikom v meste a budovanie nového štátneho aparátu. Pri vzniku republiky mali podiel česko-slovenské légie. Samostatnou tému bude pôsobenie a aktivity Janka Jesenského ako vojaka uhorskej armády, legionára a úradníka v Bratislave. Výtvarné dotvorenie výstavy uzatvára Galéria štátnosti, ktorá predstaví umelecké zobrazenia zakladateľov Československa: T. G. Masaryka, M. R. Štefánika, E. Beneša. Témy predstavíme prostredníctvom panelov, scénickej časti a autentických predmetov vo vitrínach.


 

13.2. - 11.5.2019  

Čaro muziky - plagát.jpg

Vlastivedné múzeum v Galante

Čaro muziky

Ľudové hudobné nástroje zo zbierky Kornela Duffeka


 

14.2. - 6.5.2019  

Plagat HR.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Kapitánska budova

Historické remeslo od praveku po súčasnosť

Súkromná stredná umelecká škola Hodruša Hámre


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

18.2. - 30.4.2019  

c_krojovane_babiky.jpg

Hrad Modrý Kameň, SNM

Aký kraj – taký kroj

Krojované bábiky, vypracované a precízne vyšperkované, zhotovili manželia Bellovičovci z Lukáčoviec pri Nitre. Pri hľadaní inšpirácie pre prvé modely narazili na nepredstaviteľnú mnohotvárnosť slovenského ľudového odevu a zvoliť len tri, či štyri kroje na reprezentáciu slovenského folklóru im pripadalo neskutočne okliešťujúce pre bohatstvo, aké slovenský ľudový kroj predstavuje. A tak začali postupne tvoriť kroje z rozličných oblastí a rozličného typu a vznikla táto kolekcia miniatúr krojov.
Návrhy vypracováva pán Rastislav, manželka mu pomáha so šitím. Väčšinu vyrobili v Írsku, kde sa pracovne zdržiavajú, na Slovensko sa vracajú sporadicky na návštevy. Prvotnou otázkou bolo aj to, aký typ bábiky bude najvhodnejší. Vybrali si prekvapivo bábiku Barbie. Rozhodol fakt, že tieto bábiky majú aj mužskú podobu, najviac sa proporciami podobajú postave dospelého človeka a sú pre nich aj cenovo dostupné. A nakoniec, keďže sú slovenské ženy najkrajšie na svete, od bábik Barbie nemajú vôbec ďaleko. 


 

27.2. - 19.5.2019  

tvorivost.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Farebné cesty tvorivosti

Výstava prác žiakov umeleckého odboru ZUŠ Nová Baňa

Základná umelecká škola v Novej Bani už tradične organizuje výstavu žiackych prác výtvarného odboru.  Prvý ročník v školskom roku 2014/2015 bol zameraný na fotografiu. V ďalšom školskom roku to bola grafika, nasledovala maľba na plátno a minulý rok to bolo z každého rožku trošku.
Aj tento rok sú práce žiakov realizované v rôznych technikách, ako sú  kresba,  grafika (linoryt, tlač z kartónu),  maľba (akrylom, temperou, olejovým pastelom,...),  fotografia,  keramika a  kombinovaná technika (kolorovaná kresba, ...).
Témy si žiaci vyberali sami alebo boli zadané pedagógom. Väčšinou sú to fantazijné témy, zátišia, portréty, krajiny, reprodukcie, či práce inšpirované konkrétnymi umeleckými dielami.
Výtvarné práce žiakov  sú výsledkom tvorivého procesu, sú prostriedkom vyjadrenia ich myšlienok, sú odrazom subjektívneho pohľadu na svet, ktorý ich obklopuje, ale i odrazom ich vnútorného sveta. Sú plné farieb, fantázie, radosti z hry a z objavovania. Nechajme, nech nás povedú svojimi „Farebnými cestami tvorivosti“.
Hlavnou myšlienkou a cieľom výstavy je, aby mal každý žiak možnosť vystaviť  svoje dielo v priestoroch Pohronského múzea a tiež  prezentovať výtvarnú činnosť žiakov Základnej umeleckej školy širokej verejnosti prostredníctvom ich prác.
Na tohtoročnej výstave sa predstaví 109 žiakov výtvarného odboru od šesť do šestnásť rokov,  ktorí tvorili pod  vedením pani učiteľky   Mgr. Ľubici Kormaňákovej,   Mgr. Žanety Oklápekovej  a Mgr. Michaly Lenčovej.

 


 

28.2. - 30.6.2019  

Kempelen.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Wolfgang von Kempelen

Vernisáž:  27. februára o 16:00

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804)
Polyhistor, technik, vynálezca, výtvarník a dramatik narodený v Bratislave. Patrí k výnimočným osobnostiam histórie hlavného mesta. Kempelen sa okrem technického nadania prejavil aj ako výrazný umelec. Úspech dosiahol ako dramatik. Jeho hry sa uvádzali vo Viedni, v Prahe, Budíne i v Bratislave. Venoval sa výtvarnej tvorbe, bol zručným kresliarom a medirytcom. Do vysokého veku ho bolo vídať s uhlíkom v ruke. Viedenská akadémia umení ho vymenovala za svojho čestného člena. Zachovali sa i dva zväzky jeho básní, tie však nepublikoval.

Výstava Wolfgang von Kempelen predstaví život a dielo bratislavského vynálezcu a polyhistora, obľúbenca Márie Terézie. Prezentované budú modely vynálezov – šachový automat, hovoriaci stroj, reaktívna turbína i ďalšie z oblasti fonetiky, vzdelávania nevidomých, mechanizácie či javiskovej mágie. ,,Kempelenov príbeh je taký fascinujúci a inšpiratívny, že som sa rozhodol oň podeliť. (...) Nechal som zhotoviť modely Kempelenových vynálezov, ku ktorým sa zachovala nejaká dokumentácia alebo ilustrácie. Mojou hlavnou motiváciou bolo vyvrátiť jeho povesť šarlatána a ukázať verejnosti, že išlo o výnimočnú osobnosť osvietenstva svetového významu...“ opisuje autor výstavy, mladý amatérsky nadšenec Andrej Groll, povolaním informatik. Návštevníci STM v Košiciach môžu na výstave vidieť aj modely zostrojené podľa originálov:

Britský patent na reaktívnu parnú turbínu z roku 1784
Išlo o prvý udelený patent na parnú turbínu v histórii. Parné turbíny, hoci nie reaktívne sa využívajú dodnes v tepelných elektrárňach.

Hovoriaci stroj z roku 1791
Prvý úspešný pokus o mechanické napodobenie reči. Stroj napodobňuje anatomický model ľudského rečového aparátu. Jediný originálny dobový exemplár je vystavený v Deutsches Museum v Mníchove.

Šachový automat z roku 1770
Tajomstvo šachového Turka predstavil  na viedenskom dvore pred cisárovnou Máriou Teréziou. Šachový automat mal podobu ľudskej figuríny  spojenej so skriňou veľkosti písacieho stola, na ktorej bola umiestnená šachovnica.  Natiahnutím  kľuky Turek ožil, figúrky  na šachovnici presúval ľavou rukou. Keď pri požiari v roku 1854 Turek zhorel, zdalo sa, že tajomstvo je navždy stratené. V roku 1857 však vyšiel článok, popisujúci proces ako turek fungoval.

Počas trvania výstavy budú v priestoroch STM v Košiciach prebiehať sprievodné aktivity pre školy a širokú verejnosť. Najmä komentované prehliadky pre žiakov ZŠ a SŠ k vyučovacím témam z dejepisu a techniky. Pribudnú i komentované prehliadky pre verejnosť a organizované skupiny, každú sobotu a nedeľu o 15.00  hodine. Zároveň v spolupráci s 1. Šachovým klubom Košice a košickými šachistami pripravujeme v termínoch  31. 3., 28. 4., 26. 5. a 30. 6. 2019 o 15:00 „Šachovú simultánku“, vždy poslednú nedeľu v mesiaci počas trvania výstavy.


 

1.3. - 29.4.2019  

Výstavy 2019 02.png

Tekovské múzeum v Leviciach - Dóboovský kaštieľ

Sea - vedecká hračka

POZOR ZMENA UKONČENIA VÝSTAVY: 29.4.2019

Interaktívna výstava, pripravuje Vedecká hračka, občianske združenie Banská Bystrica.

Vstupné: deti, dôchodcovia 0,50 €, dospelí 1 €


 

1.3. - 30.4.2019  

Slovenská stopa vo vesmíre - 20. výročie vesmírnej misie Štefánik.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Slovenská stopa vo vesmíre - 20. výročie vesmírnej misie Štefánik

20. februára 2019 uplynulo už 20 rokov od štartu kozmickej rakety SOJUZ TM-29, na palube ktorej sa prvý slovenský kozmonaut plukovník gšt. Ing. Ivan Bella vydal na osemdňovú misiu pod názvom ŠTEFÁNIK, na vesmírnu stanicu MIR. Táto udalosť sa stala významným medzníkom v novodobých dejinách Slovenska.

Slovenské technické múzeum -Múzeum dopravy, Bratislava Vás od 1.3. 2019 do 30.4. 2019 pozýva na prehliadku výstavy pripravenej k tomuto výročiu. Výstava bola pripravená v spolupráci so Slovenským leteckým zväzom generála Dr.M.R.Štefánika.

Najzaujímavejším exponátom výstavy je originálny vesmírny kontajner - inkubátor, v ktorom Ivan Bella realizoval svoj projekt experiment SK-6 "Prepelica". Jeho cieľom bol výskum zabezpečenia života za hranicami zemskej biosféry a vytvárania podmienok pre dlhodobý pobyt človeka vo vesmíre. Cieľom bolo uzavrieť reprodukčný systém japonskej prepelice, ako v budúcnosti možnej významnej súčasti výživy kozmonautov. Návštevníci uvidia vlastný inkubátor, chovné klietočky pre prepelice aj vajíčka, ktoré boli v kozme.

Celú výstavu si v zmenšenej podobe môžete pozrieť tu :
http://letci.sk/wp-content/uploads/brozura_vesmirna_misia.pdf


 

1.3. - 2.6.2019  

Kaštieľ Stropkov

V znamení kríža.

Výstava sakrálnych predmetov, plastík, obrazov s tematikou Ukrižovaného Krista.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 1. marca o 16:00.


 

5.3. - 26.5.2019  

Francúzske filmové hviezdy.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Francúzske filmové hviezdy

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Francúzska aliancia Košice a Francúzsky inštitút Bratislava vás pozývajú na výstavu Francúzske filmové hviezdy.
Mladá slovenská výtvarníčka Martina Kvašňovská sa predstaví po prvýkrát na východe Slovenska samostatnou výstavou pod názvom „Francúzske filmové hviezdy“ vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
Autorka sériou 12 portrétov čierno-bielych olejomalieb vzdala hold francúzskym filmovým ikonám v čase ich najväčšej slávy. Martina Kvašňovská preniesla na maliarske plátno a bravúrne vystihla fyziognomické znaky, charakteristický výraz i duševné rozpoloženie a vnútorný svet, Brigitte Bradot, Louisa de Funès, Jean Paul Belmonda… „Táto výstava je vlastne syntézou a manifestáciou mojich lások – maľby a filmu“, vyznáva sa autorka Martina Kvašňovská.

Vernisáž výstavy bude v utorok, 5. marca 2019 o 16:00 v Galérii pri komíne v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2 a verejnosť si ju bude môcť pozrieť do 26. mája 2019.

vstupné: dospelí – 2 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €


 

5.3. - 2.6.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

5.3. - 15.7.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Národným archívom Českej republiky – iniciátorom a autorom výstavy, pozývajú na otvorenie výstavy Štvrťsoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus, ktoré sa uskutoční dňa 5. marca 2019 (utorok) o 15:00 h v budove múzea na Masarykovej ulici č. 20 v Prešove.

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa“ dodal D. Hubený.

Výstavu doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.


 
Pozvánka: Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf (602.1 kB)

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

7.3. - 19.5.2019  

Črepiny svetla a Skvostné znamenia.jpg

Hradné múzeum vo Fiľakove

Črepiny svetla a Skvostné znamenia

V Mestskom vlastivednom múzeu vo Fiľakove sprístupníme putovnú výstavu s názvom „Črepiny svetla a Skvostné znamenia” prezentujúcu kolekciu oslnivých sklenených mozaík a ručne vyrobených šperkov. Autorom zbierky sklenených mozaík je výtvarníčka z juhozápadného Slovenska, Rozália Molnár, ktorá pôvodne pracovala ako učiteľka výtvarnej a hudobnej výchovy. Časť jej diel, hýriaca hravými farbami, stelesňuje subjektívne vnímanie rozprávkového sveta. Druhú skupinu tvoria pomenej farebné obrazy so špecifickou symbolikou, z ktorých sa odráža neoblomné vierovyznanie veriaceho človeka a jej dôverná spätosť s Bohom. Jej obrazy hlásajú najšľachetnejšie ľudské cnosti – lásku, úctu a ochotu pomáhať. Pomerne často sa objavujúcim motívom je strom, pevne zakorenený v zemi, ktorý svojou korunou siahajúcou k oblakom symbolizuje spojenie rajského neba a pozemského sveta. Prostredníctvom sklenených mozaík vyjadruje navonok svoj vlastný vnútorný svet, ktorý napĺňajú každodenné modlitby a rozjímanie.

Názov „Skvostné znamenia“ sa vzťahuje na tematicky trochu odlišnú časť zbierky, ktorú tvoria remeselné šperky Olgy Valacsay. Vlastným povolaním vychovávateľka na základnej škole, pochádzajúca zo Žitného ostrova, sa k šperkárstvu dostala postupne. Vyskúšala a aplikovala rôzne techniky, ktoré odovzdávala deťom počas remeselníckych dielní v letných táboroch a na rozličných podujatiach. Výstava predstaví farebne aj tvarovo bohaté, skvostné doplnky, zdobené prevažne leštenými sklenenými korálikmi. Autorka ich často navrhuje na mieru, pre konkrétneho človeka alebo jeho odev, zvýrazňujúc tým prirodzenú krásu danej osoby.

Na vernisáži, ktorá sa začína o 16:30, odznie básnický prednes divadelnej umelkyne Xénie Molnár, ako aj úryvok prozaického diela v podaní syna Rozálie Molnár, Hunora.


 

7.3. - 26.5.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Ženy východu v literatúre

Výstava predstaví skupinu prvých žien, ktoré sa na východnom Slovensku snažili cez literatúru národne a morálne povzniesť ľudí v poprevratovom období po roku 1918. Oboznámi s tvorbou a jej špecifikami do konca 2. sv. vojny a presahom po nej. Poukáže na ženské hnutie, potreby vzniku, jeho záujmy a ciele s dopadom v spoločnosti. Zároveň predstaví zbierky Krajského múzea v Prešove.


 

8.3. - 30.4.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Rodina Pejačević a kultúrno-historické vzťahy Chorvátov a Slovákov

Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku uvedie výstavu s názvom Rodina Pejačević a kultúrno-historické vzťahy Chorvátov a Slovákov. Centrom záujmu výstavy je kultúrno-historický a politický kontext vysťahovania sa Slovákov do regiónu Našice a podpora sťahovania Slovákov šľachtickou rodinou Pejačević do tejto oblasti Slavónie. Výstava zároveň pripomína významné tohtoročné výročie - 140 rokov od založenia obce Markovac Našický Slovákmi. 

SNM – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku priblíži problém vysťahovalectva z pohľadu Slovákov, ktorí sa približne od začiatku 18. storočia usádzali na juhu bývalého Uhorska. Hospodárske, politické, náboženské, ale najmä sociálne príčiny viedli Slovákov, obývajúcich severné Uhorsko, aby v oblasti dnešného Chorvátska (Požega), Maďarska (Békešská Čaba), Srbska (Vojvodina) a Rumunska (Nadlak) – tzv. Dolná zem zakladali osady, dediny a poľné mestá. Táto oblasť nebola Slovákom celkom neznáma. Najmä od druhej polovice 17. storočia sem pravidelne chodili na žatevné práce a na mlatbu. V priebehu niekoľkých desaťročí sa Slováci koncentrovanejšie usadili v siedmich oblastiach: Našice, Ďakovo, Pakrac, Ilok, Osiek, Požega a Orahovica. 

Prvá zmienka o rode Pejačević pochádza zo 14. storočia a v priebehu storočí vzišli z tohto rodu mnohí významní politici, umelci, kňazi a vojenskí hodnostári. Disponovali značnou mocou a vplyvom v politickej, sociálnej, ekonomickej a kultúrnej sfére krajiny a to hlavne v oblasti Slavónie. Začiatkom 18. storočia si ešte viac upevňujú svoje postavenie a moc a ako zruční obchodníci (obchodovali s nehnuteľnosťami, pozemkami, dobytkom a obilím) získavajú ďalšie majetky a panstvá a to v oblastiach ako Orahovica, Feričanci, Našice a Podgorač. Kúpou majetkov v Našiciach v roku 1730 sa začína nový rozvoj oblasti ako významného remeselníckeho a obchodného strediska tejto časti Chorvátska, ktorému napomôže aj príchod slovenských rodín, koordinovaný práve rodinou Pejačević.

Výstavu autorsky pripravili Slovenské kultúrne centrum Našice v spolupráci s Vlastivedným múzeom Našice.


 

8.3. - 2.6.2019  

A_ako_animator.jpg

Záhorské múzeum v Skalici

A ako animátor

Vernisáž výstavy sa uskutoční 8. marca 2019 o 16:00.
Námet a scenár: Halka Marčeková
Výtvarno-priestorové riešenie: Martin Dubravay
Dramaturgia: Katarína Minichová

Záhorské múzeum v Skalici prináša návštevníkom výstavu z Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave. Táto interaktívna výstava je netradičným pohľadom na slovenskú animovanú tvorbu - kľúčovými tvorcami v nej nie sú režiséri, ale animátori. Vyzýva deti k tvorivej hre tak, že sa sami stanú animátormi vo výstave ako veľkej tvorivej dielni, kde sa zoznámia s rozmanitými animačnými technológiami. (Tu si môžete pozrieť krátku upútavku a tu informačné video.

Ambíciou tejto výstavy je prostredníctvom hravosti a kreativity nenásilne priblížiť detskému návštevníkovi nielen zaujímavosti zo sveta technického spracovania animovaných filmov, ale zoznámiť sa aj s tými málo známymi, nekonečne trpezlivými ľuďmi – animátormi, ktorí hrdinom z animovaných filmov vdychujú život.

Výstava predstavuje zakladateľa slovenského animovaného filmu Viktora Kubala. Vo veľkom televízore, v ktorom je kúpeľňa jeho známych filmových hrdinov Pufa a Mufa, sa deti stanú účinkujúcimi v tomto filme. V ďalšia časť výstavy predstavuje plôškový film. Návštevníci tu majú možnosť vyskladať si z pripravených plôškových fragmentov postavičky, pozrieť si filmy spracované touto technológiou a dozvedieť sa o konkrétnych animátoroch jednotlivých filmov, napr. o pánovi Františkovi Jurišičovi a pani Monike Trajterovej, animátoroch dielu Stolček zo seriálu Bratislavské rozprávky. V časti venovanej kreslenému filmu si deti môžu nakresliť kúsok vlastného kresleného filmu a na jednoduchom, ale dômyselnom zariadení ho oživiť. Tu si zase pozrú okrem iného diel Vetrík zo seriálu Zvonček a Margarétka. Jeho hrdinov oživili animátori Valéria Takáčová a Jindro Prášil. Bábkový film reprezentuje napr. film zo seriálu Najmenší hrdinovia a jeho animátor Štefan Martauz. Tu je tiež ďalšia aktivita pre deti. Môžu si vyrobiť filmových hrdinov z plastelíny alebo rozhýbať postavičky v diorámoch predstavujúcich rôzne scény z filmov. Výstava predstavuje i digitálny plôškový a kreslený film a 3D animáciu a novú generáciu autorov a animátorov. V ponurom priestore výťahovej šachty, ako v seriáli Websterovci, sa premietajú najznámejšie filmy našej súčasnej animovanej tvorby. Nielen diel Horor v škole z tohto známeho seriálu, ale aj diel Tety z pexesa zo seriálu Mimi a Líza a diel Ihrisko zo seriálu Drobci.


 

14.3. - 28.4.2019  

To vajíčko maľovanô.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

To vajíčko maľovanô

Veľká noc sa neodmysliteľne spája s bohato zdobenými výrobkami tých najtrpezlivejších remeselníkov kraslicami. Stredoslovenské múzeum sa na dva mesiace premení na výstavnú sieň slovenskej kraslicovej tradície. Výstava To vajíčko maľovanô priblíži históriu zdobenia vajíčok, ich význam v živote našich predkov a prácu súčasných krasličiarov z celého Slovenska. Vyše 500 kraslíc od 40 autorov z celého Slovenska, ale aj zo zbierok Stredoslovenského múzea bude zdobiť Thurzov dom od 14. 3. do 28. 4. 2019.

Tenerife na slovenských maľovaných vajíčkach?

Kraslice patria k najstarším a esteticky najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Oddávna sa im pripisovala tajomná a ochranná moc, symbolizovali obnovenie a kontinuitu života, no slúžili aj ako obetný prostriedok. Už pre staroveké národy boli vajíčka prirodzenou súčasťou obradov vítania jari ako významný a mnohoznačný symbol slnka, svetla, obnovujúceho sa života v prírode, zdravia a plodnosti. Zafarbené vajíčka poznali aj starí Číňania, Egypťania či Peržania, pričom najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázií z polovice 3. tisícročia p. n. l. Na území Slovenska ich dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia n. l.

Okrem histórie a významu zdobenia vajíčok výstava predstaví aj najrôznejšie techniky výzdoby kraslíc, ktoré sú mimoriadne bohaté. Na Slovensku sa totiž v porovnaní s inými národmi zachovalo najviac spôsobov kraslicovej výzdoby. Návštevníci spoznajú majstrovstvo tradičných foriem zdobenia ako batikovanie, voskovanie, odrôtovanie či oblepovanie, ale aj skutočné umelecké diela zdobené madeirovaním, leptaním alebo vyškrabovaním. Budú môcť obdivovať drevenésklenené kraslice a zoznámia sa aj s exoticky znejúcimi technikami ako vitráž, découpagé či tenerife. Nemožno zabudnúť ani na preslávenú techniku fabergée, ktorá pripomína skvosty z dielne excelentného zlatníka Petra Carla Fabergého.

„Na zdobenie sa používali predovšetkým slepačie vajíčka, v niektorých prípadoch aj kačacie, husacie, zriedkavo pštrosie. Zbierali sa už v zime či v pôstnom období, ale farbili sa až v týždni pred Veľkou nocou. V minulosti sa ozdobovali najmä uvarené vajíčka, pretože mládenci by sa veľmi urazili, ak by im dievčence podarovali len prázdne škrupiny,“ opisuje tradíciu zdobenia kraslíc Mgr. Jana Koltonová, etnologička a kurátorka výstavy.

„V roku 2019 nadväzujeme na úspech predošlých ročníkov celoslovenskej výstavy kraslíc, ktorá sa po 5 rokoch vracia do priestorov Thurzovho domu. Pokračovaním tradície výstavy To vajíčko maľovanô chceme predovšetkým zachovať a priblížiť zvyky a obyčaje našich predkov ďalším generáciám,“ pozýva na výstavu PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Čarovné veľkonočné vajíčka, ktoré tentokrát neskončia ako výslužka pre šibačov a polievačov, môžu milovníci slovenských tradícií a remesiel obdivovať v Thurzovom dome už od 14. marca.

Vernisáž výstavy To vajíčko maľovanô s prezentáciou práce krasličiarov z rôznych kútov Slovenska sprevádzaná hudbou, spevom a tancom detí z DFS Matičiarik a sa uskutoční 14. 3. 2019 od 15:00 v Thurzovom dome.


 

14.3. - 9.5.2019  

30cerovav.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine

Výstava pripravená pri príležitosti 30. výročia vyhlásenia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia. Výstavu pripravila Správa CHKO Cerová vrchovina v spolupráci s Gemersko-malohontským múzeom v Rimavskej Sobote.
Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č. 113 zo dňa 10. októbra 1989 bola vyhlásená  Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina na pôvodnej výmere 16 280 ha, ktorá sa nachádza na juhu stredného Slovenska v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota. V roku 2000 boli hranice územia upravené a rozloha CHKO sa zväčšila na 16 771 ha. Na území CHKO platí druhý stupeň ochrany, vyšší, 4. a 5. stupeň ochrany platí v maloplošných chránených územiach, napríklad v Národných prírodných rezerváciách Pohanský hrad, Ragáč, Šomoška, Prírodnej pamiatke Jalovské vrstvy a v Národnej prírodnej pamiatke Kostná dolina. Cerová vrchovina je známa svojím vulkanickým reliéfom, ktorý však predstavuje menej ako 10 % plochy, ostatnú časť tvoria pieskovce. V území sa stretávajú panónske a karpatské prvky, a tak tu môžeme vidieť teplo a suchomilné biotopy a na ne viazané druhy rastlín a živočíchov, ale v chladnejších polohách sú zastúpené aj niektoré podhorské a horské druhy.
Návštevníci budú môcť prostredníctvom fotografií, textov, dermoplastických preparátov a interaktívnych hier bližšie spoznať známe a menej známe organizmy a krajinu tohto regiónu Slovenska a zistiť, ako prebieha ochrana tohto územia a aké činnosti sa vykonávali a prebiehajú pre to, aby sa príroda Cerovej vrchoviny zachovala aj pre budúce generácie.

Komentované prehliadky výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“
04. 04., 12. 04., 17. 04., 25. 04. a 02. 05. 2019 o 9:00 a 10:00
- pre školy (je potrebné sa prihlásiť - t. č.: 047/56 32 741 alebo e-mail: marekova@gmmuzeum.sk)
17. 04. 2019 o 16:00 - pre verejnosť
Vstupné: 1€
Komentované prehliadky výstavy „30 rokov ochrany prírody v Cerovej vrchovine“ budú viesť pracovníci Správy CHKO Cerová vrchovina. Prehliadka potrvá 60 minút a detailne predstaví nielen rastlinstvo, živočíšstvo a neživú prírodu tohto regiónu, ale aj jej históriu a činnosť Správy CHKO Cerová vrchovina pri ochrane tohto jedinečného územia.


 

14.3. - 12.5.2019  

SIPOCZ.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Salón

Ján Šipöcz - Album

Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková
Vernisáž: štvrtok 14. 3. 2019, 18:00

Prvá samostatná prezentácia fotografa Jána Šipöcza v Salóne Nitrianskej galérie je prezentáciou jeho najnovších fotografických prác. V projekte „Album“ ide o recykláciu obrazu, recykláciu príbehu obrazu a jeho novú interpretáciu. Výstava z diapozitívov je autorským výberom fotografií. Princíp prístupu je o výbere záberu Princípom prístupu je výber záberu – fotograf si vyberá zábery v priestore, ktoré fotí. Šipöcz si v tomto prípade vyberá diapozitívy, ktoré nanovo (pre)fotí. (Ne)potrebný príbeh z diapozitívu dostáva nový obsah, štruktúru, zrecykluje sa.
Zbierku diapozitívov fotograf buduje už niekoľko rokov a rôzne s ňou pracuje. Kupuje fotky/témy/príbehy z diapozitívov od cudzích ľudí, ktorí mu tým pádom zverujú časť svojej súkromnej intimity, ktorej už neprikladajú dôraz (význam), a preto sa jej zbavujú. Diapozitívy skladá do rôznych situačných mozaík. Diapozitív nie je len obrázok – slide, je to aj architektúra rozdelená v balíku – v malej krabičke a v nej sú zoradené a zarámované diapozitívy. Kým v minulosti malo pre niekoho význam film vyvolať, rozstrihať, zarámovať, uložiť ho do krabičky, v prítomnosti pristupuje Ján Šipöcz až dekonštruktivisticky v hravej forme spôsobu práce s obsahom. Zábery vyberá z krabičky, zo zásobníka, rozoberá rámy, triedi, selektuje a vytvára, komponuje nové radenia z minulosti – vytvára novú významovú i estetickú renesanciu diapozitívu. Výstavu „Album“ možno chápať ako fotografickú intuitívnu skladbu autora, kde akcentuje vzťahy, ktoré nie sú vždy viditeľné. S podobným prístupom pracoval aj nemecký umelec Hans Peter Feldman.

Ján Šipöcz (1983) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (študoval pod vedením prof. Miloty Havránkovej a Filipa Vanča). Je jedným zo zakladajúcich členov o.z. Photoport, V roku 2011 bol finalistom Ceny Oskara Čepana. Venuje sa konceptuálnej polohe fotografie, v ktorej akcentuje tému zátišia, či dokumentačný rozmer fotografie. Predmety, objekty jeho fotografií nesú spoločný prvok – prvok individuálnej pamäti a spomienok jednotlivca. Paradoxne, aj keď jeho tvorba je upriamená na jednotlivca, nie je upriamená na portrét človeka. Žije a tvorí v Bratislave. Má za sebou viacero skupinových a autorských výstav a rezidencií doma a v zahraničí.


 

16.3. - 14.12.2019  

Ako sa hrali naši.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Ako sa hrali naši...

Ateliér Múzeum má budúcnosť Múzea mesta Bratislavy v rokoch 2019 – 2020 otvára pomyslené dvere do depozitára historických hračiek. Mnohé z nich postupne reálne predstaví verejnosti v projekte Ako sa hrali naši... teda generácie pred nami.
Autorsky ho pripravili Beáta Husová a Martina Pavlikánová. Spoluprácu a odbornú gesciu nad projektom prijala kurátorka zbierky hračiek MMB Marta Janovíčková.
Hračky, hra, rozprávanie, spev a tvorivosť vyplní voľný čas návštevníkom, ktorí sa stanú súčasťou ateliéru a projektu.

Múzeum privítalo na prvom podujatí vyše 120 návštevníkov a pozýva na druhé stretnutie
už 16. 3. 2019 najprv do Apponyiho paláca a potom do Starej radnice do Ateliéru Múzeum má budúcnosť.

APPONYIHO PALÁC, RADNIČNÁ 1, ZAČIATOK 14:30
Čo si šepkajú hračky? Ďalšie 4 hračky – šporáčik, medvedík, bábika a stavebnica – opustia depozitár, prídu medzi návštevníkov a rozpovedia svoj príbeh. S hračkami sa tradične bude dať fotografovať na pamiatku. Podujatie začne spevom v podaní Mravca Doda a Svetlušky Elišky zo Spievankova. Stali sa kamarátmi ateliéru.
Rozprávaj mi! Návštevníci si určite nenechajú ujsť rozprávanie hlavného hosťa, ktorý vystúpi v uvedenej časti . Predstaví sa Ján Uličiansky. Rozumie deťom, dospelým, umeniu a knižkám, ktoré sám pre deti aj píše. Ak ich máte doma, môžete si ich priniesť a poprosiť o autogram. Porozpráva aj o svojich obľúbených hrách, hračkách, knižkách.

ATELIÉR MÚZEUM MÁ BUDÚCNOSŤ, STARÁ RADNICA, CCA 16:15Papierové múzeum. Po programe v paláci sa návštevníci presunú do Ateliéru MMB. Skalní si pridajú do Papierového múzea ďalší príbeh, nálepky, hračku, fotky a ilustrované obrázky. Vytvoria si nové hračky z papiera. Papierové múzeum sa pokojne môže volať aj album spomienok (prispievať textovými príbehmi zo svojho detstva môžu najmä skôr narodení príbuzní). Účastníkom ostane album rodinných spomienok a pamiatok na návštevy múzea v roku 2019 – siedmich podujatí pod názvom Ako sa hrali naši...

V budúcich častiach ešte uvidíte:
27. 04. 2019 / BOŽIDARA TURZONOVOVÁ
18. 05. 2019 / IVETA MALACHOVSKÁ, HAPPENING, NÁDVORIE STAREJ RADNICE
19. 10. 2019 / ANNA ŠIŠKOVÁ
23. 11. 2019 / LUKÁŠ LATINÁK
14. 12. 2019 / MARIÁN LABUDA

Tlačová správa v PDF


 

18.3. - 28.6.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Šitie a technika

Výstava historických šijacích strojov.


 

19.3. - 23.4.2019  

Synestezia.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Synestézia miesta a miest (Site et synesthésie du site) Anna Ondrušeková / 1959/ v Tatranskej galérii 1997 - 2019

Kurátori výstavy: Ing.arch. Tadeáš Goryczka, PhDr. Ľudovít Petránsky

Multižánrový  umelecký projekt predstavujúci známych slovenských a zahraničných umelcov(Francúzsko, Slovensko, Česko) s cieľom hlbšieho poznania schopností ľudí žiť a tvoriť v určitom prostredí, v určitom meste a mieste.

Súčasná zložitá doba v nás vyvoláva pocit chaosu, beznádeje, a aj preto je potrebné hľadať a nájsť určitú rovnováhu, k čomu nám často napomáha umenie. Synestézia je aj schopnosť vytvoriť harmóniu a rovnováhu v rozmanitých a niekedy aj protichodných podnetoch na diváka. Týmto projektom chceme diváka a návštevníka vtiahnuť do vizualizácie počutého a počutia videného. Projekt trvajúci takmer dva mesiace (19.3. - 17.5.2019) zahŕňa dve výstavy z oblasti súčasnej architektúry a fotografie, koncerty, vizualizáciu poézie, divadelné predstavenie a literárne večery.

Prvou výstavou v rámci projektu je výstava fotografií mestskej architektúry z rôznych kútov sveta Anny Ondrušekovej (1959). Autorka sa tejto tematike fotenia venuje viac ako 20 rokov.

Fotografie o architektúre ako abstraktné obrazy - pre mnohých jedna z najťažších disciplín vo fotografii. Anna Ondrušeková ponúka na svojej aktuálnej výstave v Tatranskej galérii v Poprade pohľad, ktorý je objavný, výtvarný a zároveň príbehový.

Hra svetla a tieňa, napätie foriem, asociácie rozličných nálad, zachytenie jedinečného okamihu, architektúra ako charakter mesta – to je len niekoľko postrehov pri pohľade na fotografie Anny Ondrušekovej, ktorá počas svojich študijných pobytov v mnohých galériách a múzeách Európy, Ameriky aj Afriky mala možnosť vidieť prácu kurátorov múzeí a galérií, ale aj inštalovanie súčasných expozícií a výstav. Mnohé z týchto inštitúcií sídlia v moderných budovách, ktoré sú zaujímavé svojim tvarom a svetlom. Samy osebe predstavujú umelecké dielo a autorku výrazne inšpirovali. Prevažná časť jej fotografickej tvorby zachytáva prostredie miest s ich typickou architektúrou, prípadne detailmi oživenými svetlom. Fotografie architektúry svojou atmosférou a detailmi pripomínajú niekedy abstraktný obraz, alebo grafické dielo, vychádzajúce z čistých línií. Anna Ondrušeková sa dokáže pozrieť na objekty okolo nás tak, že ich povýši na živé organizmy s nadčasovým motívom. Je to vlastnosť, ktorou fotografia architektúry získava na svojich ďalších plánoch a posolstvách a diváckej atraktívnosti. Je tak miestom tichého zamyslenia, ale aj ostrých myšlienok.

"Autorka fotografickej výstavy je zároveň riaditeľkou Tatranskej galérie v Poprade a kurátorka mnohých výstav, sochárskych sympózií a umeleckých konferencií. Tatranská galéria ako jedna z mála galérií na Slovensku usporadúva výstavy venované známym svetovým architektom. Už dlhšiu dobu spolupracuje s Kabinetom architektúry v Ostrave a Múzeom architektúry vo Wroclawe. Slovenská kultúrna verejnosť tak mala možnosť uvidieť v Poprade unikátne výstavy Daniela Libeskinda (USA), Alvara Aalta (Fínsko), Masaharu Takasaki (Japonsko), Iaina Pattersona (Spojené kráľovstvo), Jakuba Szczensneho (Poľsko) a tento rok v máji pripravuje výstavu francúzskej architektky Odile Decq, nositeľky viacerých svetových cien, vystavujúcej na Bienále architektúry v Benátkach 2018."

PhDr.Ľudovít Petránsky, šéfredaktor časopisu ASB( Architektúra, stavebníctvo, bývanie)

"Poprvé jsem měl možnost navázat spolupráci s Tatranskou galerii v Popradě  v roce 2012 a díky vysoké profesionalitě a neúnavnému odhodlání Anny Ondrušekovej,  která už více než dvacet let vede galerii,  se vždy těším na každý nový společný projekt, se kterým máme možnost oslovit slovenskou veřejnost.  Když jsem si poprvé  povšiml několik fotografií architektury, které zdobí její ředitelskou kancelář, byl jsem uhranutý jejich překvapivou a vytříbenou kompozicí, schopností přenést dynamiku, či kouzlo zachyceného prostoru s jeho hrou světla a stínu. Jsou to autorské fotografie Anny, které vznikaly a vznikají na jejich cestách. Je to unikátní a procítěný vhled do jejího méně  nám známého vnitřního světa a její vizuální interpretace toho, co ji oslovuje a  co měla a má potřebu pro sebe zaznamenat. Jedná se veskrze o interpretaci intimní a osobní, nepřipravovanou pro zveřejnění, ale jsem přesvědčen, že jsem to nebyl pouze jenom já, kdo Annu přesvědčil, že byla by to velká škoda pro nás všechny, nemít možnost aspoň na chvíli vidět obklopující nás svět jejími očima.
A tak doufám, že výstava nazvaná „Syntézia miesta a miest“ bude  výjimečnou příležitostí jak se seznámit s  Annou Ondrušekovou nejen jako s ředitelkou Tatranské galerie v Popradě, ale taky jako s velmi citlivou slovenskou fotografkou."

Tadeáš Goryczka
Kabinet architektury/ Česká republika


 

19.3. - 12.5.2019  

Antalovci.jpeg

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci

Eduard Antal a Elvíra Antalová: Spoločne

Kurátor: PhDr. Bohumír Bachratý, CSc.

Eduard Antal a Elvíra Antalová vystavujú v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci svoje obrazy, akvarely a gobelíny. Výstava s názvom "Spoločne" prezentuje výber z diela prof. E. Antala, rodáka z Vidinej (1929-2011) a jeho manželky, prof. E. Antalovej (1924-2011). Spoločné v ich živote bolo vysokoškolské výtvarné-pedagogické štúdium v Bratislave, manželstvo, rodina, pedagogická pôsobnosť a celoživotná umelecká tvorba. Umenie i aktívna účasť v slovenskej výtvarnej moderny i výtvarnom živote od druhej polovice 20. storočia. Spoločne boli členmi Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Skupiny 66, československého Klubu konkretistov, od roku 1989 Slovenskej výtvarnej únie. Manželia Antalovci spoločne vystavovali v Lučenci už v roku 1959 a neskôr. Ich výtvarné dielo má spoločné východiská a inšpirácie v prírode, krajine, v motívoch vidieka a mesta i v geometrickej, konštruktivistickej abstrakcii. Je to originálna, autorská tvorba dvoch výrazných osobností našej výtvarnej kultúry. Dielo vyhranených autorských programov, štýlu, formy a štylizácie. Dielo jedinečnej kultúry a kultivovanosti, vizuálnej príťažlivosti, kúzla a sugescie v bielych monochrómoch geometrie E. Antala i v sýtom kolorite obrazov a gobelínov E. Antalovej. Výstava pripomína tohtoročné, nedožité jubileá manželov a je pozdravom mestu i regiónu Novohradu a priateľom, znalcom i ctiteľom moderného výtvarného umenia.
Výstava vznikla s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.


 

19.3. - 1.6.2019  

Ormandík.jpg

Galéria Kolomana Sokola, Liptovský Mikuláš

Marek Ormandík – Kam šiel anjel, tam bol diabol

Výstava s názvom Kam šiel anjel, tam bol diabol v Galérii Kolomana Sokola v L. Mikuláši predstavuje výber diel z tvorby Mareka Ormandíka, jedného z najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej slovenskej výtvarnej scény. Marek Ormandík je výtvarník, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým tematickým okruhom. Silne zastúpené sú biblické motívy, zobrazuje postavy ako Ježiš, Panna Mária, rôznych anjelov a démonov, modliace sa či prosiace postavy. Nechýbajú u neho rozprávkové a mytologické motívy – Satyr, Kentaur, Minotaurus. Ormandík často tematicky čerpá z histórie. Historické témy však posúva do súvislostí súčasných a odkazuje tak k problémom dnešnej spoločnosti. V opakovaných námetoch mení zaužívané až archetypálne významy. Marek Ormandík ruší to, čo je v spoločnosti tabu. Robí to však za pomoci istej nadsázky, absurdity, miestami priam až paródie. Nemožno preto odoprieť jeho spôsobu tvorby hravosť. Jeho diela sú preto častokrát trpko-trefným komentárom spoločnosti s nadhľadom.

Vernisáž výstavy: 19.3.2019 o 16:30 v Galérii Kolomana Sokola. Ako hudobní hostia sa na vernisáži predstavia Eva Halčinová (spev) a Peter Pavličko (klávesy).


 

21.3. - 12.5.2019  

Považské múzeum v Žiline

...Veľká noc ide...

Výstava v Drotárskom pavilóne venovaná veľkonočným tradíciám, nevšednej kráse, najmä drôtom, zdobených vajíčok a šikovným rukám ich tvorcov.


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

22.3. - 27.4.2019  

Dotyky s umením 2019.jpg

Mestské múzeum Sereď

Dotyky s umením

Vernisáž výstavy: piatok 22. marca 2019 o 16:00
Výstavu pripravili:   Dagmar Śajbidorová DiS.,
                               Mgr. Irena Scherhauferová, Eva Šmigrovská DiS.,
                               Základná umelecká škola Jána Fischera – Kvetoňa v Seredi
                               Mária Diková, vedúca Mestského múzea v Seredi    

Dom kultúry - Mestské múzeum v Seredi pripravilo v spolupráci so Základnou umeleckou školou Jána Fischera – Kvetoňa v Seredi výstavu výtvarných prác žiakov a absolventov  výtvarného odboru Základnej umeleckej školy v Seredi. Výstava predstavuje výtvarné diela žiakov, vytvorené rôznymi technikami ako napr. textilnou technikou artprotisu  tepaním do plechu, ďalej je to keramika, práce z drôtu, vynikajúce fantazijné maľby, pastely, akvarely, koláže i interpretácie výtvarných diel. Vernisáž sa uskutoční v piatok 22. 3. 2019 o 16.00 hod. v mestskom múzeu. Výstava potrvá do 27. apríla 2019.

Po otvorení výstavy sa uskutoční v piatok o 17:00 koncert v spolupráci s Domom kultúry a v múzeu vystúpia so svojim programom hudobní zahraniční hostia Michael Messer - anglický spevák, hráč na rezofonickú gitaru i dobro, skladateľ a producent a Damir Hal Halilič z Chorvátska – medzinárodne uznávaný gitarový mág, akustický gitarista.


 

25.3. - 14.5.2019  

Národné parky Slovenska, Biodiverzita Slovenska.jpg

Mestské múzeum Zlaté Moravce

Národné parky Slovenska. Biodiverzita Slovenska.

Neopísateľnú očarujúcu krásu prírody našich národných parkov, vzácnych a chránených rastlín a živočíchov, či tajomných jaskýň predstaví výstava Národné parky, Biodiverzita Slovenska, ktorá bude otvorená od 25.3. – 14.5.2019 v priestoroch Mestského múzea.

Slovensko je jednou z krajín, ktorá sa môže pochváliť neopísateľnou nádherou prírody. Ročne priláka množstvo turistov, ktorí sú očarení jej krásou a po návšteve si odnášajú so sebou nezabudnuteľné spomienky. Väčšina z nás už určite navštívila v rámci dovolenky, či výletu aspoň jeden národný park. Avšak zhliadnuť vzácne rastliny, či živočíchy obývajúce rôzne biotopy, nie je dopriate každému. Výstavy Národné parky Slovenska, Biodiverzita Slovenska, ktoré budú otvorené od 25.3. – 14.5.2019 v priestoroch Mestského múzea v Zlatých Moravciach, pobočke Ponitrianskeho múzea v Nitre, ponúkajú jedinečnú možnosť nahliadnuť prostredníctvom fotografií na krásy našich národných parkov, chránených rastlín, živočíchov, či tajomných jaskýň. V roku 2016 boli prvýkrát prezentované v sídle Európskej komisie v Bruseli. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ich pripravila v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia s cieľom prezentovať ochranu prírody, podčiarknuť dôležitosť chránených území a zohľadňovať nároky na ochranu biodiverzity, ktorá je globálnym problémom.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 14.6.2019  

Štyri-ročné-obdobia-v-ľudovom-odeve-na-Liptove-Jar-2019-web.jpg

Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

Štyri ročné obdobia v ľudovom odeve na Liptove / Jar /


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: 18.5.2019 (sobota) o 15:00

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

28.3. - 30.4.2019  

Karpatská kraslica 2019.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Karpatská kraslica 2019

Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci s Krajskou organizáciou Únie žien Slovenska v Prešove pozývajú širokú verejnosť  v dňoch od 28. marca  do 30. apríla 2019 na XXVII. ročník medzinárodnej  súťažno-prezentačnej výstavy kraslíc  Karpatská kraslica 2019. Slávnostné otvorenie najstaršieho výstavného projektu múzea spojeného s vyhodnotením súťažnej časti podujatia sa uskutoční dňa 28. marca so začiatkom o 15. hodine.

Aktuálny ročník podujatia je poctou nositeľom kultúrnej tradície a oslavou ľudovej umeleckej tvorivosti v širokej palete  tradičných i nových techník a vzorov starobylého umenia. Vystavovaný súbor kraslíc tvorí vyše tisíc autorských diel, ktoré na výstavné účely poskytlo viac než sto autorov z jednotlivých regiónov Slovenska, Ukrajiny, Poľska a Maďarska. Medzi vystavovateľmi sú mnohonásobne ocenení autori predchádzajúcich výstavných ročníkov,  laureáti súťaže veľkonočných kraslíc organizovanej v roku 2018 Kultúrnym centrom v Przemyśli, autori, ktorých diela sú súčasťou múzejného zbierkového fondu v maďarskom múzeu Tojásmuseum Zengövarkony a vyše sto kusov kraslíc desiatich autorov prezentuje Zakarpatské múzeum ľudovej architektúry a bývania v Užhorode. Výstava ponúka návštevníkom kraslice v podobe starobylých písanok s geometrickými i rastlinnými vzormi, driapanok zhotovených technikou vyškrabovania, krapanok vyhotovených pôvodnou voskovou technikou a technikou voskovej batiky, tradičných farebných vajíčok bez vzorov (krašanok),   kraslíc zhotovených technikou  olepovania cvernami, slamou,  papierom a rôznym ozdobným materiálom, technikami drôtovania, maľovania, madeiry a patchvorku.

Súčasťou prezentovanej výstavy je mimoriadna kolekcia zachovanej tradičnej výzdoby kraslíc-písanok z bohatej tvorby významnej krasličiarky horného Zemplína pani Zuzany Kapráľovej (1924 − 2018) zo Stakčína. Vystavovaná zbierka takmer stovky kraslíc s pôvodnou, prevažne florálnou výzdobu, je vzácnou ukážkou ojedinelého  umeleckého cítenia  a  neobyčajného súzvuku autorky s prírodou. Vystavované kraslice dopĺňajú  ukážky zbierkových predmetov etnografického zbierkového fondu Vihorlatského múzea v Humennom v podobe repliky šesťstoročnej kraslice pochádzajúcej z Ukrajiny a obrazovej prezentácie kraslíc vyhotovených tradičnými technikami zdobenia.

Súčasťou slávnostného programu otvorenia výstavy bude uvedenie hudobného CD nosiča pod názvom Piesne Márie Čokynovej s piesňami jednej z najvýznamnejších interpretok pôvodných rusínskych piesní regiónu horného Zemplína v podaní dievčenskej hudobnej skupiny Bosoročky. Aktuálna výstava kraslíc spojená s predajom potrvá vo Vihorlatskom múzeu v Humennom do 30. apríla 2019  −  počas pracovných dní v čase od 9. do 17. hodiny, počas voľných dní  (6., 7., 13., 14. apríla 2019) v čase od 13. do 17. hodiny.


 

28.3. - 3.5.2019  

Vystava_20190328-0503_ZUS-VytvarnaTvorbaZiakovAbsolventov.jpg

Múzeum v Kežmarku - Výstavná sieň múzea

Výtvarná tvorba žiakov a absolventov

Vernisáž výstavy sa uskutoční 28. marca o 17:00.

Výstava prác žiakov Základnej umeleckej školy v Kežmarku


 

28.3. - 11.5.2019  

Študentské roky Ernesta Zmetáka.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Študentské roky Ernesta Zmetáka

Kurátor: Helena Markusková

Študentské roky, učitelia, spolužiaci a podnety s ktorými sa mladý výtvarník stretáva často zohrávajú kľúčový význam. Formujú jeho pohľad a smerovanie. Zo spätného pohľadu dávajú odpovede na vývoj tvorivej osobnosti. Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch venuje zvýšenú pozornosť tvorbe svojho zakladateľa a darcu zbierkového fondu, Ernesta Zmetáka (1919 – 2004), významnej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Pri príležitosti 100. výročia narodenia umelca, pripravuje výstavu zameranú na roky štúdií a ranú tvorbu (1936 – 1952). Mapuje prostredie z ktorého vyšiel a obdobie jeho etablovania na slovenskej výtvarnej scéne. Predstaví okruh v ktorom sa pohyboval: začiatky v maliarskej škole Karola Harmosa v Komárne (1936 – 1938), roky štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (1939 – 1943), obdobie návratu na Slovensko (1943), impulzy prvých zahraničných ciest (1946, Paríž, 1947, Taliansko) a ich vplyv na formovanie jeho štýlu. V rozhovoroch o svojej tvorbe Ernest Zmeták zdôrazňoval dôležitosť stretnutia s Karolom Harmosom, ktorý rozpoznal jeho talent, ako aj význam štúdií u Vilmosa Aba-Nováka, ktorý mu dal výtvarné základy a zásadne ovplyvnil jeho nazeranie i hodnotovú orientáciu.

Rozhodujúci význam mal pre neho návrat na Slovensko (1943), jeho intenzívne súžitie so slovenským umením a domácou krajinou, ako aj stretnutie so svetovým umením v Paríži a talianskym umením v obdivovanej Itálii.

Aktuálna výstava pracuje so širokým kontextuálnym rámcom. Prvýkrát sa venuje dôkladnejšie školskému prostrediu, prácam v ateliéroch a v maliarskych kolóniách (Mohács, 1941,1943, Herceglak 1941). Zameriava sa na mediálnu šírku tvorby autora, ktorá sa naplno rozvinula po návrate na Slovensko. Sleduje dozrievanie umelca, ktorý sa stal asistentom Ľudovíta Fullu na Vysokej škole výtvarných umení (odkiaľ neskôr obaja odišli na protest (1952). Záver výstavy patrí nájdeniu vlastného neopakovateľného štýlu.

Výstava poskytuje pohľad na genézu umelca. Predstavuje tvorivé východiská, inšpiratívne zdroje a zázemie, z ktorých vyrástla všestranná a rozmanitá tvorba „posledného klasika.“ Vychádza z bohatého fondu galérie, z pozostalosti umelca a súkromných zbierok.


 

29.3. - 3.5.2019  

HK2019.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach

Hviezdoslavov Kubín 2019

- okresná a krajská súťaž v prednese poézie a prózy detí


 

29.3. - 24.5.2019  

Vedem.png

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

VEDEM - časopis chlapcov terezínskeho geta

Dokumentárna výstava s použitými umeleckými dielami izraelskej maliarky Chavy Pressburger, sestry Petra Ginza, zakladateľa a redaktora VEDEM – ilegálneho časopisu terezínskych chlapcov.

V Terezíne v dobe geta, na zaprášených povalách, v pivniciach, v ubytovniach mládeže, ale aj v malom priestore jednotlivých priční nezanikla tvorivá práca. Boli to pokusy, ale aj náročná tvorba literárna, skladateľská, divadelná, kabaretná, výtvarná. Uskutočnili sa tu stovky prednášok. Aj pre starých ľudí, ktorí nemali nádej na prežitie. Študovali sa recitačné pásma, spevácke súbory, opery. Bol to duchovný azyl, jediná scéna, na ktorej skúšky boli rovnako dôležité ako „premiéry".


 

1.4. - 31.10.2019  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Český etnograf, autor národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine, ktorá bola širokej verejnosti sprístupnená v roku 1938. Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť.


 

2.4. - 30.6.2019  

Kremen kral mineralov 2019.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Kremeň – kráľ minerálov

Svet minerálov oplýva takmer neobmedzenou paletou farieb, veľkostí a tvarov kryštálov. K najrozšírenejším patrí kremeň, ktorého rozmanité podoby, farby a odrody prezentuje výstava Kremeň – kráľ minerálov, ktorú v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu Andreja Kmeťa môžu návštevníci vidieť od 2. apríla 2019.

Minerály sú základnými stavebnými časťami všetkých hornín a tvoria základ poznania vedy o Zemi – geológii. Medzi jej odvetvia patrí aj mineralógia, ktorá skúma zloženie, tvar a štruktúru minerálov. Výstava, pripravená v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Východoslovenským múzeom, prezentuje návštevníckej verejnosti rozmanitosť prirodzených tvarov kryštálov najpoužívanejšieho minerálu v oblasti keramického, sklárskeho, elektrotechnického, stavebníckeho priemyslu, optiky a klenotníctva. Kremeň a širokú škálu jeho podôb dopĺňajú okrem trojrozmerných predmetov aj fotografie známeho slovenského fotografa Alberta Russa, ktorý zachytil slovenské i zahraničné odrody tohto kráľa minerálov.

Kremeň, ktorého názov pochádza od českých baníkov (termínom querz označovali nerudný materiál), patrí do skupiny oxidov, ktorá zahŕňa jednoduché zlúčeniny kovov s kyslíkom. Minerály týchto zlúčenín sú veľmi hojne zastúpené v zemskej kôre. Farebnosť kremeňa je veľmi rôznorodá, pretože do kryštálovej mriežky vstupujú pri raste rôzne stopové prvky. Preto poznáme kremene priezračné (krištáľ), žlté (citrín), fialové (ametyst), zelenkavé (prazem), hnedé (záhneda), čierne (morion), ružové (ruženín) a iné. Podobne ako farba, je aj tvar kremeňov veľmi rozmanitý.

Kremeň a jeho odrody majú široké uplatnenie. Využívajú sa v šperkárstve, pri výrobe presnej mechaniky a optických prístrojov, v rádiotechnike, v sklársko-keramickom priemysle, na výrobu karbidu kremíka (brúsny materiál), kompaktné masy (kremence, pieskovce) v stavebníctve. Kremeň sa svojimi vlastnosťami zaradil aj medzi talizmanové či liečivé kamene.

Na Slovensku sa kremeň vyskytuje v okolí Banskej Štiavnice a Kremnice, v minulosti boli významné ložiská opálov na Dubníku. Pre vysoký obsah vzácnych odrôd kremeňa sú známe ložiská Minas Gerais (Brazília), Madagaskar, India a mnohé ďalšie.


 

3.4. - 21.5.2019  

Ilúzia krajiny.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach - Galéria Jozefa Nécseyho

Ilúzia krajiny

Monika Boldišová


 

4.4. - 15.5.2019  

DVAJA.png

Banícke múzeum v Rožňave

Boris a Viktoriya Kuzma: Dvaja

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých záujemcov na spoločnú výstavu manželov Borisa a Viktoriye Kuzmovcov, ktorú nazvali Dvaja.

Boris Kuzma nie je pre návštevníkov Galérie Baníckeho múzea v Rožňave neznámy. Zúčastnil sa Medzinárodného maliarskeho plenéru a sochárskeho sympózia, ktoré organizovalo Banícke múzeum v roku 2008. Plenér bol spojený s výstavou, kde boli prezentované  diela účastníkov. Jeho manželka Viktoriya bude prezentovať svoju tvorbu premiérovo. Obidvaja autori vystavujú doma aj v zahraničí.

Boris Kuzma vyštudoval Ľvovský polytechnický inštitút, fakultu architektúry. V období rokov 1989 – 1994 bol zástupcom hlavného architekta v Užhorode, od roku 1999 pôsobí ako predseda Zakarpatskej organizácie Národného združenia umelcov Ukrajiny. Od roku 2006 ako profesor stojí na čele katedry  dizajnu Zakarpatského umeleckého inštitútu a zastáva mnoho ďalších odborných postov. Získal viaceré ocenenia, je národným umelcom Ukrajiny.
Venuje sa  maľbe, grafike a kresbe, ktoré dokáže podať veľmi originálne.  Inšpirujú ho mestské veduty, ale maľuje aj kvety a zátišia.

Viktória Kuzma študovala na Užhorodskej škole dekoračného a remeselného umenia A. Erdeliho, navštevovala hodiny umeleckej výzdoby a získala kvalifikáciu umelec – dizajnér. V štúdiu pokračovala na Užhorodskej národnej univerzite, kde sa na Fakulte histórie venovala dejinám staroveku a stredoveku. Od roku 2016 ako profesorka na Fakulte histórie Užhorodskej národnej univerzity vedie Katedru starovekého východu a stredoveku.
Ako dizajnérka a dekoratérka má blízko ku kombinovaným technikám, venuje sa aj maľovaniu na sklo.  Zaoberá sa figurálnou tvorbou, jej doménou sú hlavy Madony – ako ženy, matky.

Finisáž výstavy sa bude konať 14. mája 2019 o 15:30 v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.


 

4.4. - 16.5.2019  

TALENTY 2019.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl

Katedra dizajnu nábytku a interiéru Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene
Kurátorka výstavy: Mgr. Dana Janáčková
Vernisáž výstavy: 4. apríl 2019 o 17:00

V rámci svojej odbornej špecializácie podpory tvorby mladých formujúcich sa talentov na umeleckých školách pripravila Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici 10. trienále poslucháčov výtvarných škôl Talenty, v ktorom sme k spolupráci po prvý raz prizvali Technickú univerzitu vo Zvolene, aby sme tentoraz predstavili tvorbu študentov Katedry dizajnu nábytku a interiéru Drevárskej fakulty.
Katedra sa špecifikuje v oblasti dizajnu nábytku a dizajnu interiéru. Zameriava sa na výskum nových zákonitostí a vzťahov v oblasti tvorby obytného prostredia a ich aplikáciu v dizajne nábytku a interiérových prvkov, na optimalizáciu obytného prostredia pre hendikepovaných, odkrýva nové koncepcie dizajnu nábytkových prvkov, generovanie špecifických vlastností dreva do novej kvality dizajnu obytného prostredia a výskum historických aspektov nábytkovej a interiérovej tvorby.
Celý tento proces nám postupne výpravne dokumentujú vystavené práce študentov, formujúcich sa nových dizajnérov nábytku a interiéru prostredníctvom modelov, posterov a videoprojekcie. Od tých prvotných prác prvákov, prezrádzajúcich ešte počiatočné rozbehy cez práce vyšších ročníkov, kde už zaznamenávame posuny gradujúce odvážnejším výberom tém, pestrejšími nápadmi a neustále rastúcim a vycibrenejším výtvarnym rukopisom a vyzretejším autorským názorom až po kvalitné dizajnové práce absolventov.
Výstava prináša nesmiernu variabilnosť, demonštruje autorskú jedinečnosť, špecifickosť, čistotu výrazu, ale odkrýva aj zložitosť procesov, kde sa vlastné vklady mixujú s neobmedzeným experimentom za účasti nových alebo klasických technických médií.

Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl Talenty - 10. trienále poslucháčov umeleckých škôl


 

4.4. - 26.5.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Suiseki / Kamene učencov

Suiseki je umelecká forma prezentácie kameňa, ktorá má pôvod v starej Číne. Ide o kamene nájdené v prírode , ktoré svojím tvarom pripomínajú krajinné scenérie, postavy, zvieratá, mýtické bytosti či rôzne abstraktné útvary. Suiseki vyžaduje schopnosť vnímať kameň ako umelecký objekt. Prešovská výstava je autorskou výstavou členov Slovenskej asociácie suiseki.


 

4.4. - 2.6.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Diana Cencer Garafová, Nikola Šušovicová: Jedno bez druhého

Spoločná výstava dvoch maliarok – absolventky doktorandského štúdia na VŠVU v Bratislave a študentky magisterského štúdia na VŠVU
Kurátorka: MgA. Marianna Brinzová
Vernisáž: 4. 4. 2019 (štvrtok) o 18:00

„Jedno bez druhého“ je autorská výstava dvoch mladých slovenských výtvarníčok Diany C. Garafovej a Nikoly Šušovicovej. Obe autorky sa vo svojej tvorbe zaoberajú problematikou vnútorného priestoru výtvarného diela, jeho umiestnením vo fyzickom priestore a optickými ilúziami. Ústrednou témou ich tvorby sú spomienky uchovávané v predmetoch a v prostredí, ktoré ich bezprostredne obklopuje a pôsobí na ne. Dôležitým spolučiniteľom ich diel je aj pohľad diváka a jeho (ne)schopnosť pozerať sa a vnímať. Obe autorky pritom vychádzajú z maliarskej pozície, ku ktorej však nepristupujú klasicky, snažia sa hľadať a prekračovať jej hranice. Garafová prostredníctvom rôznych médií presahuje plochu a vstupuje do reálneho priestoru, Šušovicová zase pracuje skôr s fiktívnym priestorom v obraze. Jedna ostáva v ploche maľby, druhá expanduje do priestoru. Názov výstavy „Jedno bez druhého“ nám môže evokovať viacero významových rovín. Odkazuje na nutnú prítomnosť dvoch na seba závislých činiteľov, ktoré medzi sebou komunikujú. Dvomi činiteľmi sú v tomto prípade aj samotné autorky s rozdielnym formálnym prístupom k téme, ale s tendenciou sa vždy vracať k tomu „druhému“. Napriek inklinácii k priestorovým riešeniam sa Garafová stále dotýka aj maľby a Šušovicová, hoci poväčšine ostáva v ploche maľby, intenzívne vníma aj priestorové kvality. Istú ambivalentnosť podporujú aj ich predmetné zobrazenia, ktoré nemôžu existovať bez priestoru, no zároveň ho môžu spätne deformovať, presahovať alebo popierať. Podobne ani spomienky vizualizované v ich dielach nemôžu existovať bez istého druhu nosiča, do ktorého sú ukladané tak, aby boli následne opäť vnímané a redefinované. „Jedno bez druhého“ by tu významovo a fyzicky nemohlo fungovať ani existovať. Jedno s druhým sa vždy vzájomne potrebuje, dopĺňa, ale nie vždy stotožňuje. Môže stáť i v protiklade. Garafová a Šušovicová prostredníctvom výstavy „Jedno bez druhého“ balansujú medzi dvomi rovinami, medzi plochou a priestorom, medzi niečím konkrétnym, predmetným a objektívnym, a čímsi subjektívnym a nejasným. Najsilnejšie prepojenie medzi nimi vzniká prostredníctvom zachytávania spomienok pomocou redukcie, skreslenia alebo deformácie. Garafová pri ich zaznamenávaní a prezentovaní divákovi využíva rôzne optické ilúzie, perspektívy, skreslenie a spochybnenie na rôznych úrovniach. Šušovicová zase zo zaznamenaných spomienok necháva miznúť konkrétne zobrazenia osôb alebo celistvé formy predmetov, čím ich znejasňuje a zároveň na ne upriamuje pozornosť.


 

4.4. - 2.6.2019  

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Kopplova vila

Jiří Černický: ObrazoBOREC

Výstava výrazného predstaviteľa českého intermediálneho umenia s preferovaním práce s obrazovým poľom maľby.
Kurátor: PhDr. Vladimír Beskid
Vernisáž: 4. 4. 2019 (Št) o 18:00


 

4.4. - 16.6.2019  

Kočan.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Veľká výstavná sieň

Robo Kočan - Mosty

Kurátorka výstavy: Mgr. Lucia Benická
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Výstava Roba Kočana MOSTY prepája takmer tri dekády unikátnej tvorby fotografa, ktorý nastupuje na scénu začiatkom 90 r. 20. st. ešte počas pôsobenia tzv. „slovenskej novej vlny“. V tomto čase nastupuje nová generácia slovenských fotografov po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave – z ateliéru Ľuba Stacha a Miloty Havránkovej vstupuje na scénu okrem Roba Kočana aj Martin Tiso, Jana Hojstričová, Jaro Žiak, Filip Vančo, Tibor Takáč a Ingrid Patočková. Fotografi zaujali multimediálnym prístupom k fotografii, či novými inscenovanými postupmi. Príkladom obidvoch polôh tvorby sú práce Roba Kočana, ktorého multimediálna a experimentálna tvorba sa vyvíja paralelne s inscenovanou farebnou aj čierno-bielou fotografiou.

Výstava uvádza niekoľko nosných cyklov a tematických celkov autorovej tvorby: je to prierez portrétnej tvorby, vychádzajúcej z experimentu a „hľadania“ identity formou koláží, objektov, projekcií a inštalácií. Ďalší prezentačný celok vychádza zo záujmu autora o zobrazenie krajiny: Kočana od začiatku fascinovala práca so základným princípom média: so svetlom. Pri dlhých expozíciách „kreslí do tmy“, sníma záznamy vlastných fantázií v otvorenej krajine. Rekonštruuje realitu, inscenuje: tvorba je interaktívnym happeningom, pri ktorej má autor kontrolu iba nad prostriedkami „kresby“ – svetelným zdrojom. Finálny obraz je výsledkom tejto interakcie. Imaginárne svety však nezostávajú len vo farebnej polohe – Kočan sa vracia späť k čierno-bielemu materiálu a vznikajú nové fotografické výstupy a experimenty s vrstvením negatívov, domaľovaním, či inscenovaním krajiny. Neúnavné hľadanie inovatívnych výrazových prostriedkov vedie autora za hranice klasického média: neustála kombinácia tradičných a nových techník vytvára „alchymickú“ syntézu médií − inštalácie, hudby, či experimentovanie s výtvarným jazykom maľby a fotografie. Výsledkom sú kolaborácie s hudobníkmi i výtvarníkmi, ako aj hľadanie nových interpretačných možností.

Výber diel na výstave je výberom z doterajšej autorovej tvorby v rôznorodosti cyklov a žánrov. Uvedenie v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne je alternovanou reprízou výstavného projektu v rámci autorovej jubilejnej 50-tky (v roku 2018) v jeho rodnom Poprade a v unikátnom priestore Tatranskej galérie.


 

4.4. - 16.6.2019  

Lajda.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne - Malá výstavná sieň

Rekonštrukcia Leonardovej Poslednej večere očami Stana Lajdu

Kurátorka: Mgr. Darina Arce
Vernisáž: 4.4. 2019 o 16:30

Oravská galéria v Župnom dome v Dolnom Kubíne pripravila v mesiacoch apríl až jún 2019 originálnu a jedinečnú výstavu venovanú pamiatke osobnosti svetového významu v oblasti umenia i vedy Leonardovi da Vinci, pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia.  

Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akad. mal. Stanislav Lajda, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho výročia (60 rokov). Venuje sa voľnej maľbe, knižnej ilustrácii (približne 40 titulov), reštaurovaniu i pedagogickej činnosti na SSUŠ v Žiline. Okrem iného vytvoril monumentálne maľby v oddelení biodiverzity a paleontológie v stálej expozícii SNM v Bratislave a rekonštrukciu katafalku s telom Žofie Bosniakovej na hrade Strečno. Za svoju tvorbu a činnosť v oblasti kultúry získal doma i v zahraničí viaceré ocenenia.

V Oravskej galérii vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu dnes z prevažnej časti zničenej Leonardovej Poslednej večere, na ktorej pracoval vyše desať rokov. Stano Lajda milimeter po milimetri prehodnocoval každý dochovaný fragment originálu a zhromažďoval rôznorodé kópie a verzie tohto diela (okolo 3 000 ks). Za smerodajné pre rekonštrukciu pokladá tie, ktoré vznikli z rúk Leonardových žiakov a následníkov, krátko po dokončení originálu. Hľadal v nich zhody detailov, prepojenia farebných tónov s technikou šerosvitu (sfumata) a výrazným 3D efektom, ktoré následne porovnával so zvyškami Leonardovej maľby. I keď ako vyštudovaný reštaurátor maľby na VŠVU v Bratislave (1979-1985) má bohaté skúsenosti s technikou tvorby i kópiami starých majstrov, predsa len vierohodne doplniť takmer 60% navždy stratenej podoby bolo vo viacerých ohľadoch náročné. Zodpovedný, ba až vedecký prístup však napokon priniesol svoj výsledok. Vyžadoval si dlhodobé skúmanie Leonardových štúdií k dielu i ďalšej jeho tvorby a diel umelcov, ktorí mali vplyv na Leonardovu tvorbu alebo naopak, ktorých ovplyvnil on. I keď  už žiaľ nikdy nebude možné vidieť Leonardov obraz v jeho pôvodnej podobe, žilinský umelec dokázal, že sa k nej dá aspoň významnou mierou priblížiť a vytvoriť  predstavu o jej vekmi narušenej kráse.

Lajda popri Poslednej večeri zrekonštruoval aj na ňu bezprostredne nadväzujúcu päticu luniet s ovenčenou heraldikou objednávateľa diela milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, ako aj pôvodnú výzdobu interiéru refektára (jedálne mníchov) v dominikánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v Miláne, v ktorom sa Leonardove kľúčové dielo nachádza. Rozmery originálu (4,60 x 8,80 m) musel S. Lajda z praktických dôvodov zmenšiť dva a pol násobne, čím viaceré detaily nadobudli miniatúrny ráz. Z rovnakých dôvodov sa rozhodol maľbu realizovať na plátno. Výstava je doplnená o artefakty zo súkromnej zbierky autora a Jozefa Práznovského, ktoré návštevníkovi výstavy umožnia pochopiť fenomén Poslednej večere v kontexte dejín svetového umenia.

Súčasne s prácou na rekonštrukcii napísal S. Lajda aj knihu rozoberajúcu život a dielo Leonarda s dôrazom na vznik Poslednej večere, jej strastiplný osud a podrobný ikonografický rozbor. Stano Lajda v nej prezentuje svoje novátorské, prekvapujúce teórie, ktoré vznikali, dozrievali a utvrdzovali sa zhromažďovaním dôkazových materiálov po niekoľko rokov. Populárno-vedecká kniha je určená širokej verejnosti a je prvým titulom venovaným osobnosti majstra z Vinci od slovenského autora. Jej uvedenie do života sa bude konať v priebehu vernisáže výstavy. Výstava bude reprízovaná v Rosenfeldovom paláci v Žiline.


 

4.4. - 30.6.2019  

Noční lovci - sovy.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy

Sovy, veľmi zaujímavé druhy vtákov sú aktívne hlavne za šera a v noci. Ich zvláštny spôsob života bol odpradávna spájaný s mnohými poverami. V minulosti im naši predkovia často pripisovali magické schopnosti a mnohé negatívne vlastnosti...

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Vás pozýva na výstavu Zem, miesto pre život – Noční lovci, sovy, ktorá bude prístupná verejnosti od 4. apríla 2019 do 30. júna 2019 v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4. Vernisáž výstavy sa bude konať dňa 4. apríla 2019 o 14.00 hod. Výstava je určená pre materské školy, základné a stredné školy, rodiny s deťmi a širokú verejnosť.

Výstava približuje základné charakteristiky sov, ich prispôsobenie sa špecifickému spôsobu života. Predstavuje jednotlivé druhy sov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na našom území, zaujímavosti z ich života, rozšírenie, nároky na prostredie ako aj ich ochranu a význam pre ekosystém. Informačné panely s textami, obrázkami a fotografiami sú doplnené interaktívnym stromom. Pre školské skupiny sú pripravené tvorivé dielne a ekohry zamerané na tematiku sov.  

Tvorba výstavy a katalógu k výstave bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva životného prostredia SR.


 

5.4. - 31.5.2019  

Malý princ.jpg

Galéria SPP, Bratislava

Andrej Augustín: 55 – Pokiaľ mi telo nepovie dosť budem tancovať

Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 4. apríla o 18:00.

Galéria SPP od piatka 5. apríla 2019 ponúka milovníkom umenia najnovšiu tvorbu maliara, grafika a keramika Andreja Augustína. Výnimočná výstava pod názvom 55 – Pokiaľ mi telo nepovie dosť budem tancovať, potrvá do 31. mája 2019.
Diela Andreja Augustína na jeho súčasnej výstave prezrádzajú jeho aktívne pôsobenie a dozrievanie vo svete umenia. Výstava zahŕňa najnovšiu tvorbu obrazov, grafiky a maľbu na porcelán. Diela ukrývajú čarovné príbehy maľované farbou, svetlom a silnými emóciami nadobudnutými počas umeleckého pôsobenia. Pri pohľade na Andrejove obrazy sa cítim ako pri prelete nad čarovnou krajinou, v ktorej sa môže stať všetko. Nadnáša ju totiž nekonečná fantázia Andreja Augustína. Výtvarníka, ktorý bude žiť a mi(a)lovať dovtedy, dokedy bude môcť. Určite bude pritom tancovať, pokiaľ mu telo nepovie dosť“, opísal kurátor výstavy.

O autorovi:
Andrej Augustín sa narodil v roku 1964 v Bratislave a už od detstva vyrastal v umeleckej rodine. Študoval Vysokú školu umeleckého priemyslu v ateliéri plagátu a grafického dizajnu v Prahe. Počas svojho pôsobenia spolupracoval s printovými aj knižnými vydavateľstvami, ilustroval knihy pre deti a dospelých a otvoril v Prahe rodinnú galériu Eniky Beniky. V roku 2001 sa vrátil do rodnej Bratislavy, kde v súčasnosti žije a tvorí. Venuje sa maľbe, pastelu, voľnej grafike a maľbe na porcelán, ktorú prezentuje doma aj v zahraničí. Od roku 2006 organizuje medzinárodné textilné podujatie Textile Art of Today. V roku 2013 vydal knihu Priznávam farbu, ktorá mapuje jeho 30-ročnú tvorbu.


 

7.4. - 1.5.2019  

strom-ružomberok-2019.jpg

Liptovské múzeum v Ružomberku

Strom Ružomberok 2019

fotografická výstava


 

8.4. - 10.5.2019  

Etudy z dreva 2019.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Etudy z dreva XX. – drevený bytový doplnok

Kurátorka: Mgr. art., Mgr. Vanda Golianová

V jarnom období už tradične do Horehronského múzea v Brezne prichádza putovná výstava Etudy z dreva. Tento rok sa koná už jej XX. ročník s témou drevený bytový doplnok. Výstava je výstupom súťaže s rovnomenným názvom, ktorú pripravuje Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene. Prostredníctvom súťaže sa tvorcovia výstavy snažia aktivizovať záujem o tvorbu predmetov z dreva, ktoré by spĺňali potreby a nároky užívateľa na určitej kvalitatívnej úrovni, čo sa týka nielen funkčnosti, ale aj estetiky. Okrem toho využívanie dreva predstavuje stáročnú tradíciu, je dostupné a dobre sa opracúva. Mnohí súťažiaci umocnili estetickú i praktickú funkciu svojich prác využitím možnosti kombinácie dreva s iným materiálom a použitím vhodných farebných odtieňov. Kreativita a invencia  mladých sa tento krát prejavila na rôznych úložných prvkoch, svietidlách, vešiakových systémoch i solitéroch príležitostného sedenia.


 

9.4. - 24.5.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Biblie z knižnice SNM – MŽK

V knižnici Slovenského národného múzea – Múzea židovskej kultúry v Bratislave, menovite v jej historickom fonde, je bohato zastúpená náboženská literatúra judaizmu a v jej rámci hlavne hebrejská Biblia – Tanach, ale nachádza sa tu aj kresťanská Biblia.
Popri svojej základnej náboženskej funkcii bola Biblia rovnako dôležitým východiskom aj pri formovaní európskej kultúry založenej na židovsko-kresťanskej tradícii. Bola preložená približne do 1800 jazykov a dialektov a je najrozšírenejšou knihou na svete. Jej šíreniu významne pomohlo vynájdenie kníhtlače. Vydania (edície) Biblie sú predmetom záujmu aj ako typografické produkty a celkovo ako artefakty knižnej kultúry.

Načrtnuté kontexty podnietili zámer predstaviť na samostatnej výstave výber z rôznych vydaní Biblie. Výstava prezentuje vyše sto edícií Biblie a literatúru o nej. Najstaršími tlačami sú konkordančný hebrejsko-latinský slovník k Biblii (Thesaurus Linguae Sanctae) vytlačený v roku 1680 v Londýne a Biblia Hebraica vytlačená vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1716. Väčšinu vystavených kníh tvoria tlače z 19. – 21. storočia pochádzajúce z európskych krajín, Spojených štátov amerických a Izraela. Výstava je zameraná predovšetkým na predstavenie hebrejskej Biblie – súborne a po častiach (Tóra, Naviim – Proroci, Ketuvim – Spisy), ale prezentuje aj vydania kresťanskej Biblie a literatúru o Biblii.


 

9.4. - 31.5.2019  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Kraslice 2019


 

9.4. - 31.8.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

10.4. - 14.5.2019  

Galeria hudby plagat_1 polrok 2019.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Galéria hudby - Cyklus komorných koncertov - 14. ročník

Galéria hudby je medzinárodný cyklus komorných koncertov zameraných na hlbšie spoznávanie vážnej hudby všetkých historických období a súčasnej hudby.
Našim zámerom je prezentovať významné diela zo sólovej i komornej hudby rôznych historických období a súčasnosti. Diela svetových i domácich skladateľov zaznejú v interpretácií úspešných hudobníkov, ktorí sa etablovali nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej scéne.
Hlavným cieľom koncertného cyklu je podpora kvalitného koncertného umenia, ktoré sa môže významne rozvíjať v koncertnom priestore – v zrekonštruovanej Koncertnej sále Župného domu s unikátnou akustikou a klavírnym krídlom značky Steinway & Sons.

10. apríl 2019 o 19:00
Dalibor Karvay – husle
Daniel Buranovský – klavír

Program:
César Franck (1822 – 1890): Sonáta A dur pre husle a klavír
Jules Massenet (1842 – 1912): Meditácia
Maurice Ravel (1875 – 1937): Tzigane
Edward Elgar (1857 – 1934): Salut d'amour
Franz Waxman (1906 – 1967): Carmen Fantasy
Dalibor Karvay
od detstva preukazoval pozoruhodný hudobný talent. Po absolvovaní mimoriadneho štúdia na žilinskom konzervatóriu u prof. Bohumila Urbana študoval na viedenskom konzervatóriu v triede svetoznámeho prof. Borisa Kuschnira. Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí víťazstvo na stretnutí mladých hudobníkov v Córdobe (1996), cena Eurovízie – Grand Prix Mladý hudobník roka (2002), prvé miesto na súťaži Tibora Vargu (2003), cena Medzinárodnej tribúny mladých interpretov New Talent (2005), víťazstvo na súťaži Davida Oistracha v Moskve (2008). Pozoruhodný bol aj koncert pre princa Charlesa z Walesu v roku 2003 vo Windsor Castle za spoluúčasti Mstislava Rostropoviča. Ako sólista spolupracoval s viacerými uznávanými dirigentmi a poprednými orchestrami. Intenzívne sa venuje aj komornej hre, pričom spolupracuje so špičkovými umelcami ako Radek Baborák, Julian Rachlin, Wenzel Fuchs, Boris Kuschnir, Daniel Buranovský a iní.
Daniel Buranovský
Magisterské a doktorandské štúdium ukončil na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 2004 mu Hudobný fond udelil Cenu Frica Kafendu za vynikajúce interpretačné výkony na domácich a zahraničných koncertných pódiách a za mimoriadnu nahrávku 24 prelúdií pre klavír Mira Bázlika. S úspechom sa predstavil ako sólista i ako komorný partner v takmer všetkých krajinách Európy, ale viackrát aj v USA, Mexiku, Brazílii, Argentíne, Japonsku, Číne a v Južnej Kórei. Spolupracuje s viacerými poprednými slovenskými hudobníkmi a vokálnymi umelcami – Ľubou Vargicovou, Miroslavom Dvorským, Martinom Babjakom a inými. So súborom Alea nahral CD s hudbou slovenských autorov a A. Piazzollu a v roku 2014 aranžované židovské piesne. Dlhodobo spolupracuje s popredným slovenským husľovým virtuózom Daliborom Karvayom, s ktorým účinkuje aj na jeho profilovom CD.
Vstupné:
Dospelí: 10 eur / Študenti, deti, dôchodcovia, ZŤP: 6 eur
Predpredaj: Nitrianska galéria (v čase otváracích hodín)

14. máj 2019 o 19:00
Guarneri Trio Prague (CZ)
Čeněk Pavlík – husle
Marek Jerie – violončelo
Ivan Klánský – klavír

Program:
Joseph Haydn (1732 – 1809): Trio G dur Hob XV/25
Bedřich Smetana (1824 – 1884): Trio g mol op.15
Johannes Brahms (1833 – 1897): Trio H dur op. 8
Guarneri Trio Prague
patrí k najrenomovanejším súborom v oblasti klasickej hudby. Bravúrnou interpretáciou uchvacuje publikum po celom svete viac ako 30 rokov. Už prvé pozoruhodné úspechy zaistili triu najvyššiu pozornosť medzinárodných kritík, ktoré ho radia k popredným komorným hudobným súborom práve pre prvotriednu súhru, mimoriadnu zvukovú kvalitu a vysokú technickú virtuozitu. Súbor pravidelne vystupuje na medzinárodných hudobných festivaloch a vyučuje na majstrovských kurzoch. Trio nahralo okrem iného aj všetky klavírne triá Beethovena, Mendelssohna, Schuberta, Dvořáka, Šostakoviča, Brahmsa, Suka, Mozarta a Smetanu. Nahrávky boli mnohokrát medzinárodne ocenené (Diapason d‘ Or, Le monde de la Musique, Choc). Členovia súboru hrajú na vzácnych nástrojoch – Čeněk Pavlík na husle Zimbalist od Guarneri del Gesu z husľovej zbierky Luigi Tarisia, Marek Jerie na violončele z dielne Andrea Guarneriho z roku 1684.
Vstupné:
Dospelí: 8 eur / Študenti, deti, dôchodcovia, ZŤP: 5 eur
Predpredaj: Nitrianska galéria (v čase otváracích hodín)


 

10.4. - 30.6.2019  

Galéria rómskych osobností.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Galéria rómskych osobností

Každý národ má  vynikajúce osobnosti, pôsobiace v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Hrdo sa k nim hlási a pripomína si ich úspechy a zásluhy. Výstava Galéria rómskych osobností je pripomienkou 25 výnimočných ľudí, ktorí sa radia k elite rómskeho spoločenstva na Slovensku a ich úspechy sú hodné nasledovania. Osudy týchto osobností môžu návštevníci spoznať v Etnografickom múzeu od 11. apríla 2019.

Pôvodný koncept rovnomennej výstavy Múzea kultúry Rómov na Slovensku z roku 2011 sa rozrástol o štyri nové medailóny a Galéria rómskych osobností dnes predstavuje 25 významných Rómov. Viaceré z prezentovaných osobností aktívne pôsobili či pôsobia v oblasti skvalitňovania života rómskych komunít na Slovensku, boji proti predsudkom, prejavom xenofóbie a rasizmu. Ide o ľudí, ktorí prispeli k uchovaniu a rozvoju kultúrneho dedičstva Rómov, ale zapísali sa aj do dejín a kultúrneho života Slovenska. Výstavný projekt, ktorý bude v budúcnosti obohatený o ďalšie výrazné osobnosti, pozitívne buduje etnické povedomie Rómov a prispieva k poznaniu života a osudov týchto, na Slovensku málo poznaných osobností.

Život a profesionálnu kariéru sestry Atanázie, právničky a političky Ireny Bihariovej, lekára Petra Ráca, konštruktéra Rastislava Baláža a ďalších 21 významných rómskych osobností predstaví Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v stredu 10. apríla 2019 o 16:00 v sídelnej budove na Malej hore 2. Výstava, otvorená pri príležitosti oslavy Svetového dňa Rómov (8. apríla), bude prístupná do 30. júna 2019.


 

10.4. - 14.7.2019  

Baba z lesa.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Lena Jakubčáková: Baba z lesa

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Fotografická výstava a sprievodné projekcie známej košickej fotografky zobrazujú neobyčajný život poslednej obyvateľky dnes už neexistujúcej dediny na východe Slovenska, ktorá je od r. 1966 ponorená pod hladinou priehrady Ružín. „Baba z lesa“ je zároveň prezývka, ktorou sa starenka predstavovala. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu PROFILY.
Baba z lesa je dlhodobý dokumentárny projekt, ktorá vychádza z 20-ročného autorského archívu (1998 – 2017) fotografky Leny Jakubčákovej. Je sondou do života Kataríny Kiovskej (†2017), poslednej a zároveň veľmi svojráznej obyvateľky zaplavenej dediny na východe Slovenska (Košické Hámre), ktorá sa rozhodla neopustiť toto miesto ani po potopení dediny do vodnej priehrady Ružín (okolo 1960). Okrem výstavných fotografických obrazov je príbeh Baby z lesa realizovaný v autorskej knihe Leny Jakubčákovej (200 strán, grafický dizajn: Katarína Rybnická) a jej krátkeho filmu (12 minút, strih: Boris Vaitovič). Fragmenty tohto projektu boli prezentované už v roku 2014, ale až v roku 2017 bol rozšírený o prácu s celým archívom a dokončený iba pár dní pred smrťou „baby z lesa“.
Kurátorka výstavy Mgr. Lucia Benická objasňuje: „Výstava uvádza ojedinelú výpoveď vo forme subjektívneho dokumentu, ktorý má podobu zátiší, referujúce na „vanitas“ ako aj iné klasické kategórie maliarskeho zátišia. Tie vystihujú nielen povahu „baby z lesa“, jej prístup k životu a spôsob prežívania, ale aj zradnosť zdanlivej (alebo zdanlivo prevládajúcej) temnoty a nenápadnú krásu a čistotu nepovšimnutého života „malej veľkej“ ženy. Tento silný fotografický príbeh sa zároveň snaží poukazovať na pominuteľnosť, na harmonický nesúlad tela a duše, rozpadajúceho sa fyzického sveta a svetla, ktoré môže priniesť prijímanie zániku ako ďalšej cesty“.
Fotografie sú reflexiou o jedinečnom prežívaní viery, samote a vzdore stareny, ktorá žije bez strachu, vyrovnaná s nepriazňou, pripravená kedykoľvek zomrieť. Na druhej strane sú obrazy z prostredia „baby z lesa“ výzvou, ako môžu dokumentárne zátišia vystihnúť príbeh duše a posunúť hranice žánrového vnímania nad rámec klasickej definície „nature morte“.

Lena Jakubčáková (* 1980, Košice) pracuje na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Vyštudovala francúzsku filológiu (2004) a literárnu vedu (2008) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ako aj fotografiu na Institute tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě (2010, 2014). Spolupracovala na medzinárodných fotografických projektoch ako napr. Second Cities (Košice – Marseille), Panel Story, Umelecké vzdelávanie vo väznici, In Living Memory, Pamäť na skle (Béla Petrik) či na projekte Antoine D’Agatu Odysseia na Slovensku a Ukrajine. Je členkou združenia PhotoART Centrum v Košiciach. V r. 2016 vydala knihu z prostredia slovenskej väznice pod názvom Spis 44, ktorá sa v r. 2018 dostala medzi finalistov súťaže J Book Show pre festival v írskom Corku, na Bienále grafického dizajnu v Brne a získala Národnú cenu za dizajn (grafická úprava Samuela Čarnokého). V r. 2017 dokončila dlhoročný projekt Baba z lesa, vrátane knihy (zatiaľ v podobe makety) a krátkeho filmu. Jej práce boli vystavené na Slovensku, v Česku, Číne, Slovinsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku a Írsku.


 

10.4. - 14.7.2019  

Bahama.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Bahama: Really? / Abstrakcia a metafora

Pavol BREIER • Peter HORVÁTH • Radislav MATUŠTÍK

Kurátorka: Mgr. Lucia Gregorová Stachová, PhD.

Výstava mapuje tvorbu trojice autorov, ktorí vytvorili zoskupenie BAHAMA v 70. rokoch 20. storočia: fotograf Pavol Breier (*1952), výtvarník Peter Horváth (*1949) a historik umenia Radislav Matuštík (*1929 – †2006). Projekt inovatívne prehodnocuje pôsobenie skupiny v kontexte slovenskej výtvarnej scény. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Skupina BAHAMA nemala striktne vymedzený program a ich spoločná tvorba situačne reagovala na prostredie, politickú a kultúrnu klímu obdobia normalizácie. Aktivita skupiny kulminovala na konci 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Popri samostatných tvorivých výstupoch jednotlivých členov skupina verejne prezentovala svoju tvorbu len príležitostne. Radislav Matuštík bol navyše aktívny ako kritik a spoluorganizátor neoficiálnej scény na Slovensku. Pavol Breier vystupoval v dvojakej role organizátora/účastníka akcií a profesionálneho fotografa – dokumentaristu.
Podnetom pre skupinovú tvorbu bola hlavne účasť na kolektívnych akciách neoficiálnej scény. Breier je tiež tvorcom viacerých autorských kníh, ako aj dokumentácií skupinových projektov. Obľúbeným námetom skupiny BAHAMA sú “pseudovedecké mystifikácie” (Aurel Hrabušický). Vytvorené na princípe fotomontáže, spájajú úryvky zo skutočných kultúrno-politických dokumentov a reálneho života s prvkami fiktívnych akcií (Psychostereotaxia, 1979 a i.). Spoločným menovateľom skupinových akcií je subjektívne parodovanie rétoriky ideológie a pracovnou metódou spojenie reality s fikciou.
Koncept výstavy pod kuratelou Mgr. Lucie Gregorovej Stach, PhD. je založený na prezentácii dokumentov z akcií: sú to fotografie kombinované s textom na princípe fotomontáže. Kurátorka uvádza: „Akcie a pseudo-akcie boli kritikou post-normalizačného status quo – verejnej lži a „vysmiatej blbosti“, na ktorej všetci participovali napriek tomu, že jej už nikto neveril. Propaganda využívala silu fotografie v jej jednoduchom význame byť „tieňom“ reality a pravdy, dôkazom, že sa niečo stalo. Dôležité je aj poukázať na skutočnosť, že skupina vznikla rok po zrode Charty 77, hnutia odporu voči socialistickému režimu v Československu, ktoré v novembri 1989 vyvrcholilo tzv. Nežnou revolúciou. Viacerí konceptuálni a akční umelci koncom 70. rokov 20. storočia intuitívne súzneli s obratom k fotografii ako k nosnej obrazotvornej zložke umeleckého diela a po analytickom konceptualizme sa tak aj na Slovensku vrátila do progresívneho vizuálneho umenia sila (aj) fotografického obrazu.“


 

10.4. - 14.7.2019  

Križovatky nápadov.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Križovatky nápadov / Before Brexit

Catriona Grant (Edinburgh) ↔ Tomáš AGAT Błonski (Košice)
Nigel Davidson (Sunderland) ↔ Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava)
Lisa Davis (Glamorgan) ↔ Robo Kočan (Poprad)

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Medzinárodný projekt, realizovaný Domom fotografie (Poprad) v rámci unifikácie Európy v r. 2004, konfrontuje tri regióny Slovenska s troma regiónmi vo Veľkej Británii (Anglicko, Škótsko, Wales) formou fotografických výstupov z umeleckých stáží. Alternovaný podtitul Before Brexit responduje aktuálne politické dianie, keď synergiu krajín onedlho nahradí nové delenie. Vystavené diela sú z archívu Domu fotografie a spolu s autorskými profilmi sú spracované v rovnomennom katalógu (vyd. Dom fotografie, Poprad, 2004). Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Komunikácia − tak by sa mohol nazvať tvorivý dialóg dvoch kultúr a výstupy, ktoré spájajú tri slovenské a tri britské regióny: Británia očami Slovákov a Slovensko očami Britov. Na Križovatky za výmenou tvorivých nápadov nastúpili tri dvojice mladých fotografov: Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava) do Sunderlandu v severnom Anglicku a Nigel Davison (Sunderland Univeristy) do Bratislavy, Robo Kočan (Poprad) do Glamorganu vo Walese a Lisa Davis (Glamorgan University) do Popradu, Tomáš AGAT Błonski (Košice) do Edinburghu v Škótsku a Catriona Grant (Edinburgh College of Art) do Košíc. Projekt cielene mapoval vybrané lokality na základe vopred pripravených autorských konceptov − záznamy Križovatiek sú individuálnymi denníkmi z krátkodobej tvorivej stáže. Vystavené diela tvoria nadčasový vizuálny záznam, kde výtvarné fotografie stierajú hranice svetov, v ktorých vznikli.
Autorka a kurátorka výmenného projektu Mgr. Lucia Benická uvádza koncové výstupy vybraných fotografov: “Robo Kočan, inšpirovaný prostredím Walesu, vytvoril čierno-biely cyklus Bytosti starého Glamorganu, ožívajúci bizarnými tvarmi nevideného sveta prírody. Skrytú “dušu” sídlisk v Poprade zobrazuje Lisa Davis v nočných príbehoch panelákových kociek pod názvom Životy v klietke. Tomáš AGAT Błonski sekvencuje: vytvára farebnú konceptuálnu hru o banálnej každodennosti v Škótsku, zaznamenanú autorským fotoaparátom v sérii AGAT – Scotland. Catriona Grant počas pobytu na košickom internáte volí čisté, formálne dokonalé tvary zátiší: v projekte Bez slov sa stáva outsiderom bez prítomnosti ľudí pri zachytávaní skutočnosti. Autorská dvojica Silvia Saparová a Martin Varholík tvorí fotografickú výpoveď zo života mladých ľudí na severnom Anglicku formou farebných diptychov: v cykle Bez Slov definujú prienik človeka a priestoru, či “vnútra a vonkajška” mestských chlapcov. Nigel Davison v sérii Časy sa menia zobrazuje Bratislavu a jej premeny: statické zábery architektúry, budovaných a demolovaných objektov, sú záznamom dynamických zmien. Realizmus záberov dopĺňa časť fotografickej inštalácie, založenej na kontraste vybraných miest starého Prešporku a nového európskeho mesta.”


 

11.4. - 20.5.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Veľká noc u Rusínov

Výstava približuje tradície Rusínov na Slovensku počas Veľkej noci počnúc prípravou jedál, stolovaním a pokračujúc zvykmi, náboženskými obradmi súvisiacimi s Veľkou nocou a priblížením celkovej atmosféry prežívania Veľkej noci „Paschy" na rusínskom vidieku a v rusínskych rodinách (príprava veľkonočného košíka, maľovanie kraslíc, veľkonočná oblievačka spojená s ďalšími tradíciami, atď). Výstavu dopĺňajú aj maľované kraslice – pisanky.


 

11.4. - 26.5.2019  

ŠuňaWood.jpg

Galéria Jána Koniarka v Trnave - Synagóga – Centrum súčasného umenia

Jozef Pilát: ŠuňaWood

Výstava vizuálneho umelca Jozefa Piláta je prierezom jeho tvorby posledných rokov. Prezentuje maľby, kresby, priestorové objekty, inštalácie a videoinštalácie.
Kurátorka: Dominika Chrzanová
Vernisáž: 11.04. 2019 (Št) o 18:00

Výstava mladého výtvarníka Jozefa Piláta je prierezom jeho umeleckej tvorby. Prezentuje maľby, kresby, priestorové objekty, inštalácie a videoinštalácie, ktoré vznikli počas obdobia štúdia na Akadémii výtvarných umení vo Varšave. Námetmi a spájajúcimi prvkami celej výstavy je drevo, les, príroda a vidiek, ktoré majú v Pilátovej tvorbe najväčšie zastúpenie.
Tému dreva a lesov možno vnímať aj priamo v názve výstavy, ktorý je kombináciou dvoch slov. Ten v sebe nesie náznak pomenovania umelcovej rodnej obce – Šuňava, ktorá leží v okrese Poprad a kde vznikli všetky prezentované práce. Druhým slovom je anglické Wood, v preklade drevo, alebo aj les, hora či háj.
Kľúčovými dielami výstavy ŠuňaWood sú dva priestorové objekty s názvom Mimézis, ktoré sú umiestnené v hlavnej lodi Synagógy. Vznikli ako priama reakcia na nelegálny výrub smrekového hája, ktorý na svojom pozemku kedysi zasadil umelcov pradedo. Po niekoľkých súdnych procesoch sa rodine podarilo drevo získať späť, avšak už len v podobe narezaných dosiek. Tie sa stali inšpiračným zdrojom a materiálom, s ktorým sa autor rozhodol pracovať. Za pomoci drevorytu postupne odtláčal štruktúru vlákien dreva na netkanú látku. Päťdesiatštyri desať metrových kusov odtlačkov bolo uložených do radiálneho tvaru, čím vznikol valcovitý objekt zavesený tesne pod stropom Synagógy a ktorý v konečnom dôsledku imituje jeden z vyrúbaných stromov. Druhý objekt, polovičnej veľkosti vznikol rovnakým spôsobom, no koncept jeho inštalácie priamo komentuje chladnú strojovosť a mechanickosť s akou bol les vyťatý. Mimézis diagonálne naklonený je poháňaný elektromotorom čím vzniká rotačný pohyb píly.
Okrem hlavných objektov sú súčasťou výstavy maľby a kresby, ktoré vznikli počas procesu výroby Mimézis. Výstava prezentuje tiež iné maľby a video zachytávajúce landartové dielo Domino, ktoré rovnako vzniklo v obci Šuňava.
Práce možno chápať aj ako priamu kritiku nelegálnych výrubov a klčovania lesov, ktorým v súčasnosti Slovensko čelí. Výstava je pripomienkou nezastaviteľného cyklu v prírode a nášho zasahovania doň.

Jozef Pilát (*1992, Poprad)
V rokoch 2013-2018 študoval na Akadémii výtvarných umení vo Varšave na Fakulte maľby, kde navštevoval ateliér pod vedením prof. Wojciecha Zubalu. V poslednom ročníku sa rozhodol zmeniť svoju špecializáciu na Umenie vo verejnom priestore pod vedením prof. Miroslava Duchowskeho. A v roku 2018 získal titul Mgr. art. Počas štúdiu absolvoval výmenný študijný pobyt n Univerzite umení v Berlíne, kde navštevoval Fakultu maľby v ateliéri prof. Valeria Favré. V rokoch 2015/2016 získal grant Talentov novej Európy a v 2016 čestné uznanie v Celopoľskej študentskej súťaži – Ulica Themersonów. O rok na to v 2017 si odniesol Štipendium ministra kultúry a kultúrneho dedičstva v Poľsku.


 

11.4. - 2.6.2019  

pozvanka_vozarova-w.png

Banícke múzeum v Rožňave

Monika Vozárová: Od srdca maľované

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva na výstavu Moniky Vozárovej OD SRDCA MAĽOVANÉ, ktorá bude doplnená veľkonočnými kraslicami z dielne Danky Lackovej. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11.04.2019 (vo štvrtok) o 15:30 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave.


 

11.4. - 9.6.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Hasičské hobby

Výstava modelov hasičských áut a hasičských nášiviek zo zbierky Jozefa Malíka z Turzovky.


 

11.4. - 30.6.2019  

Temporary Paradises.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Bunker

Marika Volfová: Temporary Paradises

Kurátor: Václav Magid (CZ)
Vernisáž: 11. 4. 2019 o 18:00
Po vernisáži sa uskutoční prednáška novinára a aktivistu Radka Kubalu o nutnosti ukončenia ťažby a spaľovania uhlia.

Zdá se mi, že ústředním problémem, kolem kterého se točí umělecké, ale také osobní a politické (respektive osobní = politické) uvažování Mariky Volfové, je problém autenticity. Výstava Temporary Paradises ho tematizuje na průsečíku tří základních vztahů: pomoc a privilegium, Druhý a my, čin a eskapismus.
Ve způsobu uchopení těchto témat čerpá z vlastních dlouholetých zkušeností, která nasbírala nejen na studijních pobytech v zahraničí, ale také z aktivistické praxe a osobního kontaktu s různými komunitami usilujícími o alternativní způsob života.

Výstava zahrnuje tři formálně jasně odlišené části. Dvoukanálová videoprojekce nás přivádí k jádru věci prostřednictvím metaforického zjednodušení: sestoupení do studny působí jako symbol cesty ke zdroji života (ústřední motiv vody se objevuje i v dalších částech) i jako výraz eskapismu – snahy uniknout z pokroucených podmínek života současné společnosti; k reflexivnímu uchopení této snahy odkazuje dvojice pohledů, dovnitř a ven; zvuk dominující instalací rezonuje jako jakýsi výraz primordiálního spojení člověka se Zemí. V druhé části Marika ukazuje svůj nezaměnitelný malířský rukopis, postavený na konfrontaci velkých barevných ploch na hraně mezi symbolem a abstrakcí, popisnějších tušových kreseb a řad znaků evokující zprávu v neznámém písmu. V třetí části se setkáme se třemi videi spíše dokumentárního rázu. Ani tady se sice nejedná o dokument v doslovném smyslu slova, v kontrastu k předchozím částem se ale přesouváme z imaginativního a symbolického rámce do roviny faktografických záznamů. Na videích jsou záběry spojené s prostředím konkrétních komunit či jedinců, usilujících o alternativní způsob života stranou společnosti pozdního kapitalismu, konfrontovány s výpověďmi shrnujícími jejich ideová východiska.


 

12.4. - 30.6.2019  

košíky.jpg

Múzeum Čierny orol Liptovský Mikuláš

Koše, košíky


 

19.10.2018 - 14.4.2019  

Zlatý vek.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Zlatý vek Peterhofu. Od Petra I. po Katarínu II.

SNM - Historické múzeum v spolupráci so Štátnym múzeom Peterhof prináša na Slovensko unikátnu výstavu. Od 19. 10. je na Bratislavskom hrade otvorená výstava Zlatý vek Peterhofu - od Petra I. po Katarínu II. Výstava predstavuje život na cárskom dvore v Peterhofe, ktorý začal budovať Peter I. a pôsobili na ňom mnohí významní ruskí panovníci. Medzi nimi aj legendárna Katarína II., už za svojho života nazývaná Katarína Veľká.

Na výstave sú originálne odevy panovníkov, porcelán z ďalekého orientu, obrazy a ďalšie osobné predmety vládcov. Unikátom medzi vystavenými predmetmi je trón Petra II., ktorý bol doteraz vystavený mimo Ruska iba v USA. Za pozornosť stojí taktiež soška obľubeného psa Kataríny II. - malého talianského chrtíka, ktorého si dala zvečniť po jeho smrti.

Máloktorí panovníci sa zapísali do dejín Ruska tak ako Peter I. Veľký (1682 – 1725) a Katarína II. Veľká (1762 – 1796). Ruský imperátor Peter I. svojou politikou otvoril Rusko Európe. Jeho najväčším dielom bolo založenie nového hlavného mesta St. Petersburgu, ktoré sa stalo oknom do Európy, živým kotlom miešania ruskej a západoeurópskej kultúry. V okolí nového hlavného mesta vyrástli mnohé paláce a jedným z nich bol aj Peterhof. Na politiku Petra Veľkého nadviazala aj Katarína Veľká – symbolicky to potvrdzuje aj nápis na pomníku Petra I. v St. Petersburgu, ktorý svojmu predchodcovi venovala: Petrovi I. Katarína II.

„Výstava, na vytvorení ktorej sme pracovali viac než rok, pozostáva z mnohých originálnych muzeálnych rarít a multimediálnych programov, ktoré vytvárajú širší obraz Peterhofu – tejto významnej kultúrnej pamiatky Ruska,” dodáva Jelena J. Kaľnickaja, generálna riaditeľka Štátneho múzea Peterhof.


 

15.11.2018 - 14.4.2019  

Etnografické múzeum SNM, Martin

... čo sme dali Slovenskému národnému múzeu, dali sme národu slovenskému.

V rámci osláv 100. výročia vzniku Československej republiky si pripomíname i dôležité medzníky v histórii Slovenského národného múzea. Aktuálna výstava prináša novým spôsobom rekonštrukciu prvých inštalácií a predstavuje „osmičkovú“ históriu SNM.


 

15.11.2018 - 15.4.2019  

farebná_krása.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Farebná krása prírody

Výstava netradičným spôsobom priblíži vzťahy a prepojenia živej a neživej prírody. Prostredníctvom prírodovedných exponátov z celého sveta ukáže návštevníkovi pestrú paletu farieb, tvarov a štruktúr, u živých tvorov a nerastov, ktoré majú v prírode svoje opodstatnenie a význam. Napríklad mimikry, maskovanie u zvierat, výstražné sfarbenie alebo napodobňovanie a imitácia.
Zaujímavé sú aj paralely medzi tvarmi a farbami neživej prírody a jej podobnosťou zo živými organizmami. Vystavené vzorky minerálov, kryštálov, drahých kameňov a hornín s ich štruktúrnymi a textúrnymi znakmi priradíme k farebným druhom motýľov, chrobákov a rôzneho hmyzu. Prostredníctvom banerov pútavým spôsobom prináša poznatky a vysvetlenie o javoch a zákonitostiach v prírode.
Výstava je určená pre širokú verejnosť, predovšetkým pre žiakov základných a študentov stredných škôl, ktoré ju využijú pre edukačné účely.

Autori výstavy: RNDr. Peter Krišovský, Bc. Stanislav Levendovský
Vstupné: dospelí: 1€; zľavnené 0,50 €


 

29.11.2018 - 20.4.2019  

Kalvária.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Kalvária - fotografie Kazimíra Štubňu

V tomto pôstnom období Vás pozývame na výstavu Kalvária od autora Kazimíra Štubňu. Dozviete sa zaujímavosti o tom, ako vznikla Spišskonovoveská kalvária a čo nám o tom hovorí Sväté Písmo.


 

7.2. - 14.4.2019  

Archív.jpg

Turčianska galéria v Martine

Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou

Veronika Rónaiová a študenti Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Význam slova archív pochádza z gr. pojmu archeion označujúceho vládnu budovu. Miesto, v ktorom boli uchovávané úradné dokumenty. Najvyšší úradníci spravujúci archív archons boli zároveň jediným médiom medzi jeho obsahom a verejnosťou disponujúci jedinečným právom archív interpretovať. V súčasnosti môžeme hovoriť aj o tzv. obrate k archívu v rámci umeleckej praxe, humanitných disciplín, ale aj v rámci našich každodenných životov. Ikona uložiť, archivovať, odfotiť, nahrať je v mediálnom priestore nevyhnutnosťou prístupnou pre každého a proces uchovávania aj novou formou prežívania skutočnosti. S individuálnym archívom sa stávame rozprávačmi vlastných mikro-príbehov a interpretmi individuálnej histórie.

Výstava Archív ako križovatka medzi minulosťou a prítomnosťou predstavuje spoločný projekt maliarky a pedagogičky Veroniky Rónaiovej s kolektívom jej študentov.  Ide o autorkin rozšírený výskum zahŕňajúci témy pamäte, dedičstva a osobného archívu, čím nadväzuje na jej predchádzajúcu retrospektívnu výstavu s názvom Dedičstvo, v Považskej galérii umenia v roku 2018. Pre jej súčasnú tvorbu je charakteristické voľné narábanie s depozitom vlastných, zdedených, ale aj študentských prác, za účelom tvorby nových námetov a obsahov.  Metódou vrstvenia a prekrývania obrazových plôch relativizuje ich významové špecifiká a prikladá im nové vzájomne vyrovnané úlohy v novom kontexte.

V rovnakých intenciách sa pohybujú aj diela študentov, ktoré vznikli v rámci ateliéru plošných médií na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Dominantnou témou sa pre nich stal osobný archív, v tomto prípade chápaný ako súbor fyzických-hmatateľných ale aj duchovných či pamäťových stôp s ich individuálnym významom, ktoré môžu byť súčasťou autorského mikrosvetu ako drobné predmety, fotografie či spomienky,  alebo vo vzťahu k rozšírenému makrosvetu- spoločnej pamäti, traume a histórii. Súčasným prevažne konceptuálnym výtvarným jazykom sa tak snažia interpretovať reálie svojich súkromných a rodinných zbierok, vzťahujúcich sa k osobnému ale aj verejnému- politickému kontextu. Archív v tomto prípade opúšťa tradičné konotácie spojené s uchovávaním a nadobúda nový význam ako umelecké médium. Stavia tak proti sebe dva protichodné zámery nakladania s obsahom archívu- jeho ukladania a zároveň využívania ako umeleckého materiálu. Výstava je ukážkou rozmanitých umeleckých prístupov, ako je apropriácia, ready-made či reinterpretácia v rámci plošných médií: maľby, kresby, grafiky a fotografie.

Doc. akad. mal. Vernoika Rónaiová študovala na VŠVU v rokoch 1970 až 1976. Bola habilitovaná na docentku v odbore výtvarné umenie na VŠUP v Prahe, 2002. V rokoch 1976 až 1989 pôsobila ako výtvarníčka v slobodnom povolaní, 1989 až 2003 na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. V roku 1999 založila umeleckú skupinu Indivisual pri SVÚ. Pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave od roku 2003. V posledných rokoch zrealizovala viacero významných autorských výstav 2014- Vnímať svoje limity v Pretóriu SGBB v Banskej Bystrici, Úschovňa v MGRS v Rimavskej Sobote, 2015- Unlimited v KHU Košice, Trójsky kôň v GEZ Nové Zámky, 2016- Aviónské slečny, aneb animácia večného tanca umenia, Veselí nad Moravou (CZ), Návraty a vízie, OG v Dolnom Kubíne, 2018- Dedičstvo v PGU v Žiline.


 

7.2. - 14.4.2019  

Čunderlík.jpg

Turčianska galéria v Martine

Marián Čunderlík: Výskumy vizuality I.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 7. februára o 17:00.

Kurátor: Juraj Mojžiš

Výstava predstavuje výber diel Mariána Čunderlíka (1926-1983), z viacerých slovenských galérií ale aj súkromnej zbierky.  M.  Čunderlík sa narodil 31. 1. 1926 v Motyčkách pri Banskej Bystrici. Patril medzi prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1953). Bol organizátorom programových Výstav mladej generácie a iniciátorom založenia Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave (1957), kde bola o rok zakázaná jeho samostatná výstava. Po tomto cenzorskom akte sa stal jedným z organizátorov i účastníkov neverejných výstav – bratislavských konfrontácií, na ktorých bola prezentovaná informálna abstrakcia a štrukturálna grafika. Marián Čunderlík podstatnú časť svojho výtvarného diela vytvoril v šesťdesiatych rokoch. Bol významným autorom neskorej avantgardy , východiskami zviazaný s dielom Ľudovíta Fullu. Programovo oživoval podnety domácej moderny, ale veľa úsilia venoval rehabilitácii umeleckého experimentu. Normalizačná moc umlčala Mariána Čunderlíka a vytlačila ho na okraj kultúrneho diania bez možnosti zverejňovania jeho tvorby. Po desaťročí života v Demänovskej doline siahol po absolútnom riešení a 1. 10. 1983 tragicky zahynul.


 

14.2. - 15.4.2019  

Desatoro o gajdách.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Desatoro o gajdách

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.

Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva  UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.

Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.

Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.


 

22.2. - 15.4.2019  

Znovuzrodené pamiatky.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Znovuzrodené pamiatky II.

V rožňavskej galérii už druhýkrát predstavujú výsledky svojej práce dvaja vynikajúci reštaurátori Árpád Mézes a Alexander Koreň. Prvýkrát sme mali možnosť zoznámiť sa s ich prácou ešte v roku 2012, keď tu vystavovali spolu s akad. soch. Ondrejom Csütörtökim z Komárna.
Akad. soch. Árpád Mézes žije a tvorí v Želiezovciach v okrese Levice, rodinnými zväzkami je však spojený aj s Gemerom a Rožňavou, kde začal pracovať hneď po ukončení štúdií. Jeho špecializáciou je reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a omietok. Na svojom konte má nespočetné množstvo zreštaurovaných pamiatok od nástenných malieb, cez drevenú a kamennú plastiku až po detaily historickej architektúry. Rožňavčania ho poznajú aj ako autora pamätných tabúľ S. Petőfiho a K. Tichyho.
Alexander Koreň, vyštudovaný elektrotechnik, sa k reštaurovaniu dostal cez svoju záľubu vo výtvarnom umení. V maliarskej tvorbe bol usmerňovaný doc. Tiborom Gálom, akad. mal. Jozefom Haščákom a rožňavským maliarom Jánom Kuchtom. Od roku 1991 úzko spolupracuje s akad. soch. Arpádom Mézesom. Dokonalá precíznosť jeho práce sa prejavila v reštaurovaní voľnej plastiky a závesných obrazov v rôznych maliarskych technikách. Žije a pracuje v rodnom meste Rožňave.
Na výstave sú formou reprezentatívnych fotografií a trojrozmerných ukážok reštaurovaných diel prezentované spoločné i individuálne práce oboch reštaurátorov – obnovené pamiatkové objekty z okresu Rožňava, ale aj z iných miest na Slovensku.

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, Vás srdečne pozýva do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave na Námestí baníkov 25, kde sa v pondelok 15. apríla o 15:30 uskutoční prednáška historičky a zároveň kurátorky výstavy Znovuzrodené pamiatky II, Edity Kušnierovej. Okrem nej vystúpia aj samotní autori výstavy – Árpád Mézes a Alexander Koreň, ktorí zúčastnených zasvätia do detailov ich práce, ktoré nemohli vidieť ani na výstave samotnej, keďže ich práca, činnosť a výsledky sú širokosiahle.


 

28.2. - 15.4.2019  

Farebné spomienky.jpg

Vihorlatské múzeum v Humennom

Farebné spomienky

Vihorlatské múzeum v Humennom v spolupráci s Galériou Andrej Smolák v Snine pozývajú na spoločnú výstavu diel štrnástich ukrajinských autorov pod názvom Farebné spomienky. Vernisáž výstavy s kurátorským predslovom akademického maliara Andreja Smoláka sa uskutoční v galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom dňa 28. februára o 15. hodine.
Výstava je súčasťou programu múzejného projektu Stretnutie kultúr v múzeu − Ukrajinská kultúra vo Vihorlatskom múzeu. Súbor vystavovaných diel zo zbierky Galérie Andrej Smolák a Vihorlatského múzea v Humennom predstavuje tvorbu štrnástich ukrajinských výtvarníkov z Kyjeva, Mukačeva, Užhorodu, Perečína a Izmailu. Vystavujúci autori, predstavitelia rôznych výtvarných smerov, prezentujú prostredníctvom maľby rozmanité prírodné živly a človečenské nálady v nekonečnom spektre farieb a rôznorodom žánrovom a technickom stvárnení.
Výstava je farebnou mozaikou autorských výpovedí o pocitoch, túžbach a spomienkach a ojedinelou príležitostnou kolekciou abstraktnej mysterióznej krásy i realizmu v čarokrásnych malebných krajinkách a poetických zátišiach zachytených na vystavovaných obrazoch. V nejednom prípade sa autori vo svojich farebných spomienkach pristavujú v prostredí prírody Polonín a horného Zemplína, ktoré tvorili kulisy maliarskych plenérov organizovaných Galériou Andrej Smolák počas uplynulých ročníkov výtvarného festivalu.
V galerijných priestoroch Vihorlatského múzea v Humennom je výstava ukrajinských výtvarníkov spojená s predajom výtvarných diel sprístupnená verejnosti od 28. februára do 15. apríla 2019. Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.


 

7.3. - 21.4.2019  

Moda_z_olympiad_1.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Móda z olympiád

O tom, že aj športovo-spoločenský odev z olympiády môže vychádzať z módnych trendov a spätne módu ovplyvňovať sa návštevníci múzea budú môcť presvedčiť od 7. marca do 21. apríla 2019 v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Kabát, vetrovka i topánky, sveter, košeľa, lyžiarsky set, čiapka, šál a rukavice, ale aj batoh a kufor, ktorými boli Slováci na zimných olympijských hrách od roku 1994 do roku 2018 "vyzbrojení", všetko zo zbierok Slovenský olympijský a športový výbor - Slovenského olympijského a športového múzea. Hoci od 1994 už ubehol nejaký ten rôčik a niektoré modely dnes "vypália poriadne retro", ani jeden vystavený kúsok nemožno podceniť. Práve jeho čas sa môže kedykoľvek vrátiť...


 

15.3. - 14.4.2019  

Medvešský fotomaratón 2018.jpg

Hradné múzeum vo Fiľakove - Bebekova bašta

Medvešský fotomaratón 2018 - zahájenie sezóny

V dňoch 1. - 3. júna 2018  sa na území cezhraničného Novohrad-Nógrád globálneho geoparku UNESCO uskutočnil štvrtý ročník prestížneho fotografického podujatia Medvešský.fotomaratón, ktorého sa zúčastnilo vyše 350 účastníkov z Maďarska, Slovenska, ale aj zo vzdialenejších krajín. Fotografi vytvorili tisíce záberov, ktoré cez médiá, sociálne siete a súkromné stránky šíria krásu tohto regiónu. Organizátormi podujatia boli koordinujúce organizácie geoparku na slovenskej aj maďarskej strane, a jeho partnermi boli miestne samosprávy a environmentálne inštitúcie. Súčasťou maratónu bola fotosúťaž, prebiehajúca v troch tematických kategóriách: krajina, ľudia a živá príroda. Snímky, prihlásené do súťaže, vyhodnotila odborná porota, a okrem cien v jednotlivých kategóriách bola udelená aj cena verejnosti (za najvyšší.počet získaných hlasov na Facebooku), zvláštna cena pre fotografa do 18 rokov a hlavná cena, ktorú získal.účastník s najvyšším celkovým počtom bodov, udeleným odbornou porotou za tri najlepšie fotografie.

Vernisáž putovnej výstavy, zostavenej z najlepších záberov, sa uskutoční 15. marca 2019, o 16:30 na piatom podlaží Bebekovej veže fiľakovského hradu. Záujemcovia uvidia takmer tridsať diel od rozličných amatérskych a profesionálnych autorov. V tento deň sa v meste uskutoční aj spomienková slávnosť revolúcie 1848, usporiadaná Základnou organizáciou Csemadok vo Fiľakove. Program osláv začína o 15:00 na Námestí hrdinov a končí v hradnom areáli.

Otvorenie výstavy bude súčasťou oficiálneho zahájenia tohtoročnej turistickej sezóny na fiľakovskom hrade. Stredoveká pevnosť, podobne ako v predchádzajúcich obdobiach, očakáva návštevníkov tematickými výstavami, zaujímavými podujatiami a stálymi expozíciami hradu a podzemných chodieb.  Expozície sprevádza počnúc touto sezónou, okrem slovenského a maďarského popisu, aj anglický textový materiál. Všetci priaznivci histórie a kultúry sú srdečne vítaní!


 

22.3. - 21.4.2019  

Trofeje poľovnej zveri-pozvánka.jpg

Ponitrianske múzeum v Nitre

Trofeje poľovnej zveri

Slávnostné fanfáry Halali Tria z Nitry otvoria 22.3.2019 o 15:00 XXXIII. ročník výstavy „Trofeje poľovnej zveri“ v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre.

Poľovníctvo nie je len lov zveri, ale aj jej ochrana, chov a zušľachťovanie. Lov ľudia praktizovali od praveku a až do stredoveku nebol výsadou len vyvolených, ale všeobecne rozšírenou praktikou. Potom sa lov zúžil na vlastníkov lesov a pôdy a ich súhlas. V 50 -tych rokoch 20. storočia nastalo zľudovenie poľovníctva a nárastu poľovníkov z radov bežných občanov. V súčasnosti patrí riadenie poľovníctva Nitrianskeho okresu do pôsobnosti Obvodnej poľovníckej komory v Nitre. Výsledky chovateľskej práce poľovníkov, ktorých združuje, predstaví výstava Trofeje poľovnej zveri, ktorá bude slávnostne otvorená 22.3.2019 o 15.00 hod. v priestoroch Ponitrianskeho múzea v Nitre. Vystavované trofeje sú odrazom nielen samotnej úrovne genofondu, ale aj celého systému celoročnej starostlivosti o zver, ako zložky prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Na výstave je možné vidieť trofeje raticovej zveri (jelenej, danielej, srnčej, muflónej a diviačej) a lebiek šeliem ulovených v poľovníckej sezóne r. 2018/2019. Vystavené trofeje a sprievodný katalóg poskytujú prehľad o počte zveri v revíroch, správnom selektívnom love trofejových jedincov, ako i bodovanie trofejí a udeľovanie medailí. Trofeje dopĺňajú preparáty poľovných druhov zveri zo zbierok Ponitrianskeho múzea.


 

26.3. - 17.4.2019  

Veľkonočné tvorivé dielne 2019.png

Banícke múzeum v Rožňave

Veľkonočné tvorivé dielne 2019

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých žiakov základných škôl na Veľkonočné tvorivé dielne 2019, na ktorých budú mať účastníci možnosť vyrábať jarné a veľkonočné ozdoby z rôznych materiálov.
Aktivity sa budú konať v termíne od 26. marca do 17. apríla 2019 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. V prípade záujmu je potrebné sa vopred nahlásiť a dohodnúť si termín.

Kontakt pre záujemcov:
Gabriella Badin
Mail: pedagog.galeria@banmuz.sk
Tel.: 0907 769 338


 

8.4. - 17.4.2019  

Sviatky jari 2019.jpg

Horehronské múzeum v Brezne

Sviatky jari

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká
Horehronské múzeum v Brezne opäť v predveľkonočnom období organizuje v spolupráci s Miestnym odborom Živeny v Brezne tradičnú predajnú výstavu prezentujúcu výrobky spojené s Veľkou nocou. Výstava ponúka rôzne druhy kraslíc (farbené voskom, dierkované, maľované, striekané, vyškrabávané, papierové alebo vyrobené zo stužiek), korbáče upletené z vŕbových prútov, výrobky z keramiky a dreva, rôzne jarné dekorácie, zdobené medovníky či veľkonočné sviečky. Návštevníci tak môžu prostredníctvom tejto výstavy obdivovať zručnosť a kreativitu regionálnych výrobcov a podporiť ich tvorbu.
Obohatením výstavy bude ukážka výroby veľkonočných kraslíc tradičnou technikou –voskovanie a vŕtanie. Svoju prácu príde 10.4.2019 v čase od 9:00 do 12:00 prezentovať pani Lýdia Malčeková z Brezna, ktorá sa už niekoľko rokov venuje výrobe madeirových kraslíc.


 

10.4. - 17.4.2019  

K_Velkej_noci.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

K Veľkej noci

Kraslice patria k najstarším a najpôsobivejším veľkonočným estetickým prejavom. Rozmanité prevedenia ich zdobenia odrážali spôsob života ľudí na rôznych slovenských územiach. Boli krásnou odmenou pre šibačov, symbolizovali plodnosť, znovuzrodenie i sám život. Hornonitrianske múzeum v Prievidzi pripravilo tradičné tvorivé podujatie K Veľkej noci, ponúkajúce poznanie rôznych výtvarných techník zdobenia vajíčok, ktoré predstavia ľudové umelkyne a známe slovenské krasličiarky Ľudmila Bátorová a Jana Slošiarová. Digitálnu prezentáciu o histórii najstarších techník ozdobovania spolu s ukážkami originálnych výtvorov, zrodených v šikovných rukách lektoriek, zavŕši tvorivá dielňa, v ktorej si účastníci podujatia osvoja tradičnú ľudovú techniku voskovania.

Podujatie je určené pre širokú verejnosť, školské kolektívy (vyššie ročníky MŠ, všetky ročníky ZŠ a SŠ) i záujmové združenia. Návštevníci si budú môcť tiež zakúpiť výrobky z dielne lektoriek.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 22.4.2019

meniny má: Slavomír

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

5166200

22.4.2019
ÚvodÚvodná stránka