Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 19. 5. 2019

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 31.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

1.8.2018 - 31.7.2019  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Miznúca krása

Július Értekeš (1910 – 1995), Walerian Kasprzyk (1912-1992)
SNM-Spišské múzeum v spolupráci s Muzeom im. Stanisława Fischera v Bochni pripravilo výstavu dvoch maliarov - súputníkov, ktorý sa nikdy nestretli, no ich tvorbu spája láska ku krajine, mestu a vidieku.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Metodický deň k výstave Martina Benku (pre pedagógov)
27.8.2019, 10:00 – 12:00
Registrácia do 22.8.2019: hradpodujatia@gmail.com
Miesto: ateliér U lišiaka, vstup zdarma


 

1.10.2018 - 30.9.2019  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Českí archeológovia a Slovensko

Výstava bola otvorená pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa. Prezentačnou formou pripomína bádateľov zo západného brehu Moravy, ktorí už od konca 19. storočia významnou mieru prispievali k poznaniu najstarších dejín Slovenska. 


 

25.10.2018 - 25.8.2019  

Košice - Zrod metropoly.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 2

Košice 1918-1938. Zrod metropoly východného Slovenska

Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach sa zapojilo do celoslovenských aktivít k storočnici vzniku ČSR, okrem iného, aj spoločnou  výstavou pod  názvom Košice 1918 – 1938. Zrod metropoly východného Slovenska, ktorou vyvrcholí program podujatí Košického samosprávneho kraja pod názvom  „Osmičková jeseň“.

Dvadsaťročie,  ktoré sa autori výstavou podujali zmapovať znamenalo pre Košice obdobie nebývalého rozmachu vo všetkých oblastiach politického, hospodárskeho i spoločenského života, ktorý sa oproti predchádzajúcemu obdobiu značne zdemokratizoval, čiže jeho súčasťou sa mohli stať širšie masy obyvateľstva. Košice sa počas týchto rokov zmenili z provinčného garnizónneho mesta v prirodzenú administratívnu, vojenskú  i kultúrnu metropolu východného Slovenska. Obzvlášť pozoruhodný bol v tomto období architektonický rozvoj Košíc a jeho pamiatky sú v tomto meste dodnes prítomné a zjavné, ba niektoré sú ešte využívané k svojmu pôvodnému účelu (pošta, tzv. stará nemocnica, budova policajného riaditeľstva a iné). Košice sa postupne do roku 1938 menili na moderné a pulzujúce mesto s novou infraštruktúrou, dopravnou sieťou, moderným koncepčným riešením bytovej otázky a nového estetického riešenia verejného mestského priestoru (verejné budovy, pomníky a pamätníky). Mimoriadne rôznorodý a pestrý bol v Košiciach počas medzivojnového obdobia spolkový život, ktorý prerastal každé odvetvie spoločenského života a stal sa akousi módnou záležitosťou, keď v našom meste pôsobilo vyše 170 profesijných, stavovských, športovo-branných, národnostných a záujmových združení a organizácií. Autori výstavou zároveň poukázali aj na špecifickosti vývoja Košíc v rámci republiky vyplývajúce z ich kultúrneho dedičstva ako aj etnickej a kultúrnej rôznorodosti. Výstava dokumentuje taktiež obtiažnosť a nejednoznačnosť procesu vzniku republiky v regióne východného Slovenska i proces zmeny politickej a kultúrnej identity mesta pri jeho prechode od monarchie k demokracii.  Výstava je členená do viacerých tematických okruhov sledujúcich politický vývoj, spoločenský a spolkový život, kultúru a školstvo, pričom autori prihliadali aj na charakteristické spoločenské javy a udalosti v meste a regióne tohto obdobia akými boli športové udalosti (košický maratón, župné spolkové verejné vystúpenia) a pôsobenie miestnych kultúrnospoločenských a osvetových organizácií.

Vstupné: dospelí - 3 € / deti, študenti, dôchodcovia - 1 €

Sprievodné podujatia - prednášky k výstave:

ARCHITEKTÚRA MODERNY A FUNKCIONALIZMU V MEDZIVOJNOVÝCH KOŠICIACH

 

16. mája 2019 o 16:00
prednášajúca: Mgr. Zuzana Labudová, PhD. (Krajský pamiatkový úrad Košice)
vstup: VOĽNÝ

ČESKOSLOVENSKÁ KORUNOVÁ MENA 1918-1938 
RÁDY, VYZNAMENANIA A ODZNAKY V PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE 1918-1938
28. mája 2019 o 16:00

prednášajúci: Mgr. Patrik Fečo a Mgr. Vojtech Kárpáty, PhD. (VSM)
vstup: VOĽNÝ


 

27.11.2018 - 31.8.2019  

100 rokov lodiarstva v Československu.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

100 rokov lodiarstva v Československu

Výstava prezentuje storočnicu vývoja lodiarstva v Československu a na Slovensku.

Výstavou 100 rokov lodiarstva v Československu si pripomíname stavby plavidiel na našom území, vysokoškolskej výučby stavby lodí aj dunajskej plavby. Výstava bude prezentovať najmä, ale nie len, stavbu lodí v Lodeniciach Komárno. Počas existencie lodeníc sa postavilo cez 2000 rôznych plavidiel. Pre vývoj, projektovanie aj stavbu lodí bola potrebná technická znalosť, lodných inžinierov, ktorých vychovávala vtedy SVŠT, Strojnícka fakulta Bratislava. Za sto rokov sa veľa zmenilo - napr. technológia plavby zmenila vlečnú remorkáž na tlačnú, čo ovplyvnilo aj konštrukciu a pohon lodí. Aj tieto témy- školstvo a zmeny v čase budú obsahom výstavy. Návštevníci okrem textov, obrazov-fotografií a artefaktov lodí uvidia aj množstvo veľkých modelov lodí. Na výstave je možné vidieť aj modely urobené v Slovenských lodeniciach ako napr. osobnú loď - jednu z najväčších riečnych lodí vôbec OL 400 VALERIJAN KUJBYŠEV, ďalej motorovú osobnú loď MOL 1575 KOMÁRNO, tlačný remorkér TR ARKUS a ďalšie. Stavbu lodí možno vidieť aj na množstve dokumentačných záberov.

23.3.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave
27.4.2019 o 14:00 Kurátorský výklad k výstave


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

11.12.2018 - 30.9.2019  

Čaro detstva.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Čaro detstva

Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov zaujímavú zberateľskú výstavu pod názvom Čaro detstva. Výstava predstavuje súkromnú zbierku pani Alice Tokarčíkovej, zberateľky starožitností z Hanisky pri Prešove.

Pani Tokarčíková je držiteľkou šiestich certifikovaných rekordov zapísaných v Knihe slovenských rekordov a patrí jej aj siedmy certifikát  TOP zberateľka Slovenska.

Najpočetnejšiu časť jej  zbierky  tvoria dečky a obrusy, ktorých má  520 exemplárov, plyšové hračky a bábiky z porcelánu, dámske bavlnené vyšívané vreckovky, ako jediná na Slovensku zbiera  plesové kabelky  ručne vyšívané korálikmi. Pozoruhodná je aj jej zbierka ručne vyšívaných gobelínových obrazov, ktorých má 135 a certifikát so zápisom do knihy rekordov získala  aj za neveľkú  16 kusovú kolekciu strojovo tkaných tapisérií, okrem toho zbiera aj starožitný porcelán, obrazy čí plesové šaty.

Podtatranské múzeum sa rozhodlo vystaviť, vo svojich priestoroch na ulici Vajanského  72/4, predovšetkým jej zbierku hračiek, ide hlavne o porcelánové bábiky a plyšové medvedíky, nakoľko práve tieto hračky veľmi často robili radosť deťom pod vianočným stromčekom. A keďže sa blíži čas Vianoc, radi by sme pozvali  nielen detských ale aj dospelých návštevníkov na prehliadku výstavy, ktorá ich vráti v čase, do dôb detstva a vyvolá  nostalgické spomienky na ich najobľúbenejšie hračky. Keďže každá hračka zo zbierky pani Tokarčíkovej má svoj vlastný príbeh a mnohé pochádzajú z rôznych krajín celého sveta, uvidíte hračky napr. z Japonska, Činy, Ruska, USA, Nemecka, Rakúska, Talianska, ale aj arabských krajín.

Nakoľko mnohé z vystavených exemplárov sú skutočne unikátne a vzácne a návštevník ich bude môcť obdivovať len vo vitrínach, rozhodli sme sa našu výstavu obohatiť aj o takzvaný detský kútik, kde budú pre deti k dispozícii hračky priamo určené na hranie, takže  o zážitok pohrať sa v múzeu neprídu ani naši najmenší návštevníci.


 

14.12.2018 - 29.9.2019  

SUR.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Nebáť sa moderny! 90. výročie založenia Školy umeleckých remesiel v Bratislave

Výstava sa bude konať v priestoroch Historického múzea SNM na Bratislavskom hrade. Pripomína 100. výročie založenia Československej republiky a počas budúceho roka bude zaradená do medzinárodných osláv storočnice Bauhausu založeného v roku 2019 v nemeckom Weimare. Organizátorom výstavy je Slovenské centrum dizajnu / Slovenské múzeum dizajnu. Hlavnými partnermi výstavy sú SNM – Historické múzeum a Slovenská národná galéria.

Komentovaná prehliadka výstavy
9.1.2019, 15:00


 

22.1. - 15.9.2019  

Sporiť.png

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Múdro sporiť a rozumne míňať

Chceli by ste vaše deti naučiť všetko potrebné o svete financií, len neviete ako?
Práve pre vás je tu interaktívna výstava, ktorá hravou formou vysvetľuje a názorne ukazuje ako funguje svet financií.
Vstupné 1€ a 1,50 € s tlačeným sprievodcom


 

14.2. - 31.8.2019  

Okridlení pútnici.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Okrídlení pútnici

Objavte svet vtáčej migrácie, priblížte si krúžkovanie a moderné možnosti sledovania vtákov prostredníctvom zaujímavých preparátov a ornitologických pomôcok, ktoré sa pri výskume vtáčej migrácie bežne využívajú.


 

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

6.3. - 30.9.2019  

Mláďatá.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Mláďatá

Výstava priblíži rodinný život stavovcov a bezstavovcov a je zameraná na príklady a rozdiely v starostlivosti o potomstvo u vybraných druhov živočíchov.


 

21.3. - 29.9.2019  

Krása pre ženu stvorená.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Krása pre ženu stvorená

Slovenské národné múzeum pozýva vo štvrtok 21. marca 2019 o 17:00 na slávnostné otvorenie výstavy Krása pre ženu stvorená. Súčasťou vernsáže je aj módna prehliadka, kde krásu čepcov ako tradičnej pokrývky ženskej hlavy predvedú členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá-Dulice. Pre návštevníkov bude výstava sprístupnená v sídelnej budove SNM na Vajanského nábr. 2 v Bratislave od 22. marca do 29. septembra 2019.

Slovenské národné múzeum – Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako desaťtisíc kusov v tomto fonde tvoria ženské čepce a ich torzá, ktoré boli jeho súčasťou. Výstavný projekt autorky a kurátorky zbierok Etnografického múzea v Martine Evy Dudkovej predstavuje čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry z hľadiska rôznorodosti tvaru, výzdoby, príslušnosti k regiónu, prostredia či príležitostí na ktoré sa nosil.

Účes a úprava ženskej hlavy boli počas celého svojho vývoja najkonzervatívnejšími a najarchaickejšími prvkami v ľudovom odeve. Na vývin pokrývky hlavy vydatej ženy – čepiec (kápka či főkötő ) v ľudovom prostredí silne vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, ako aj migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia. V štruktúre noriem dedinského kolektívu malo nosenie čepca jednoznačný význam. Potvrdzovalo, že žena je vydatá. Obradový rituál položenia čepca na hlavu mladuchy (čepčenie) sa vykonal pred ukončením svadobného obradu. Po obrade už vydatá žena nesmela chodiť prostovlasá. Čepiec nosili aj slobodné dievčatá, ktoré mali dieťa, tzv. prespanky.

Najväčšia variabilnosť úpravy ženskej hlavy je zaznamenaná v druhej polovici 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia v čase, keď čepiec ako prvok ľudovej kultúry postupne zanikal. Proces súvisí s ústupom nosenia ľudového odevu a prechodom na mestské formy odievania najskôr v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy odkladali čepiec najskôr pri pracovných príležitostiach a nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu na Slovensku upúšťa. Výnimkou ostala len staršia generácia žien. V niektorých lokalitách pretrvávalo nosenie čepca v nedeľu do kostola a pri obradových príležitostiach.

Na výstave v sídelnej budove SNM v Bratislave môžu návštevníci vidieť rôznorodosť a krásu čepcov podľa príslušnosti k regiónom Slovenska, čo súvisí s ich tvarom, strihom, zdobením. Rovnako aj z hľadiska príležitosti, na ktorú sa nosili – čepce sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné a mestské alebo ako manifestácia spoločenského statusu nositeľky. Vývoj čepca ako súčasti tradičného odevu možno sledovať na príklade z obce Norovce v topoľčianskom okrese. Pozoruhodné sú aj pokrývky ženskej hlavy, ktoré do zbierok múzea venovali spolky či významné osobnosti – čepce výrobného družstva Lipa, ktorého cieľom bolo ekonomicky podporovať dedinské obyvateľstvo a okrem iného aj organizovať výrobu a predaj tradičných ženských doplnkov, či čepce najstaršieho ženského spolku na Slovensku Živena, ktorý sa prostredníctvom budovania slovenského dievčenského školstva a gazdinských kurzov staral o zachovanie národného duchovného života. Čepce zo zbierok osobností Milana Rastislava Štefánika a Pavla Socháňa, ukazujú ušľachtiľosť záľub, ako aj profesionálneho záujmu svojich pôvodcov.

Sprievodné podujatie k výstave
Slovenské národné múzeum pozýva v nedeľu 7. apríla 2019 o 15:30 na sprievodné podujatie k výstave Krása pre ženu stvorená, ktoré sa bude konať v priestoroch výstavy. Vstupné na podujatie je v cene vstupenky do múzea.
Na prehliadku novootvorenej výstavy aj tvorivé dielne v rámci podujatia Rodinná nedeľa v múzeu, SNM pozýva všetky vekové kategórie návštevníkov, milovníkov folklóru a krásy ľudového odevu. Záujemcov bude výstavou sprevádzať jej autorka a kurátorka etnografických zbierok v SNM – Múzeách v Martine – Mgr. Eva Dudková. Pre deti, ktoré sa chcú inšpirovať krásou zbierkových predmetov sú prichystané tvorivé dielne pod vedením múzejného pedagóga SNM.


 

25.3. - 22.9.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Nastal čas! roky 1848/49 v Prešporku - Itt az idő! 1848/49 Pozsonyban

Výstava prezentuje vecné pamiatky udalostí spred 170 rokov, sprevádza po niekdajších prešporských dejiskách udalostí, predstavuje najvýznamnejšie miestne osobnosti revolúcie a boja za slobodu a ich osobnú históriu, čím stavia pomník prešporským martýrom boja za slobodu. Výstava zároveň prostredníctvom dobových rytín, výtvarných diel, zbraní a iných artefaktov evokuje atmosféru roku 1848 od marcovej eufórie až po tragédiu leta 1849.


 

27.3. - 22.9.2019  

Mednyanszky.jpg

Galéria Nedbalka, Bratislava

Ladislav Mednyánszky - K 100. výročiu úmrtia umelca

Kurátorka výstavy: Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorsky sprievod výstavou: 18.5.2019 (sobota) o 15:00

Ladislav Mednyánszky bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia. Galéria Nedbalka spravuje vynikajúcu kolekciu jeho diel, ktorú od svojho založenia systematicky obohacuje maľbami významnými z hľadiska celkovej umelcovej tvorby. Pochádzajú tak z raného zrelého tvorivého obdobia, keď sa častejšie zdržiaval v rodnom Beckove a v rodinnom sídle v Strážkach pod Tatrami, ako aj z neskorších období, keď sa tematicky vracal k zážitkom a vizuálnym spomienkam z prírody na miestach svojho detstva a mladosti.

Ladislav Mednyánszky (1852 Beckov – 1919 Viedeň) bol jedným z najvýznamnejších maliarov prelomu 19. a 20. storočia a rozhodne najznámejším umelcom Barbizonu u nás. Vo svojej dobe bol uznávaný predovšetkým ako krajinár. Barbizonské chápanie krajiny bolo v súlade s jeho vnútorným svetom a tento typ krajinomaľby v duchu lyrického realizmu, ktorý uprednostňoval zážitok umelca, jeho individuálne pocity a nálady, čoskoro priviedol na majstrovskú úroveň.

V deväťdesiatych rokoch sa jeho tvorba uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k ešte výraznejšiemu vyjasneniu palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie bolo blízke symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré zamýšľal istým spôsobom zapracovať do svojich diel. Časom pribudli expresívne ťahy štetca a energický spôsob maľby a v prvej dekáde 20. storočia aj expresívne poňaté maľby.

Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako frontový maliar a vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. Celý život ho priťahovali katastrofy, či už spoločenské alebo prírodné. Na jednej strane ho fascinovala veľkoleposť a sila prírodných živlov, na strane druhej mal hlboký súcit s trpiacimi. Na fronte však nezobrazoval víťazstvá a krvavé boje, chcel ukázať následky vojny, žiaľ a bolesť za bojovými líniami a obyčajné ľudské trápenie. Často sú to zúfalé výrazy bezbranných a zmrzačených, vojaci pri oddychu a bežnej činnosti, mŕtvi splývajúci s prírodou, kde sa ich obeť zdá byť úplne zbytočná, zajatci, dlhé rady poľných vojenských vozov. V tomto období vrcholí aj jeho figurálna tvorba, keď sa rad vydedencov a tulákov premieňa na širokú masu bezbranných a zúfalých ľudí.

Ladislav Mednyánszky patril medzi umelcov, v ktorých tvorbe bola rovnako zastúpená krajinomaľba a figurálna maľba. Spočiatku jednoduché figurálne štúdie, v ktorých sa snažil o zobrazenie typickej, príznačnej vlastnosti človeka, dotiahol k sugestívnemu, expresívnemu výrazu tváre, najmä očí, ktorý vypovedal o celom osude a údele zobrazeného. V neskorších obdobiach zapojil do výrazu celé telo, vďaka čomu dosiahol expresívny až gestický charakter maľby, ktorý objavila a ocenila až mladšia umelecká generácia.

V histórii uhorského maliarstva existuje len málo príkladov, kde umelec tak dôsledne a aj pomocou písomnej sebareflexie – denníkov – vytvára, pretvára a sleduje vývin vlastnej tvorby. Mednyánszky skúmal rôzne možnosti nielen prakticky, ale venoval sa im aj teoreticky. Ustavične si kládol otázky týkajúce sa umenia, maliarstva, jeho zmyslu, vlastnej úlohy v (nielen umeleckom) dianí. Vytváral si vlastnú predstavu o svete a z okolitého sveta prijímal to podstatné, čo do tejto predstavy organicky zapadalo. Jeho denníky sú mimoriadne presvedčivým svedectvom o jeho zmýšľaní, dobe, umení a ľuďoch na prelome 19. a 20. storočia.

Ladislav Mednyánszky – krátky životopis
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1863 vyrastal v Beckove v rodinnej kúrii, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a iné pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Alexander Strähuber, prof. Otto Seitz) a v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži (prof. Isidore Pils). Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu. V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a v Barbizone a svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 navštívil prvýkrát Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Bol ustavične na cestách po celom Uhorsku a Rakúsku a Taliansku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok. Počas prvej svetovej vojny dobrovoľne pôsobil ako frontový maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni.


 

9.4. - 31.8.2019  

Múzeum cez foto-objektív.jpg

Múzeum dopravy v Bratislave

Múzeum cez fotoobjektív

Kurátor: Ernest Huska
Fotografie: Fotoklub pri JDS LamačSeniori z Fotoklubu Jednoty dôchodcov Slovenska v Lamači sú mimoriadne aktívni. Spojili svoje sily s rodinným centrom Obláčik a veľmi spontánne začali organizovať amatérsku súťaž v digitálnej fotografii Lamačský fotomaratón (od r. 2016 už tri ročníky!). Toto viac generačné prepojenie sa ukázalo ako veľmi prospešné: podarilo sa vytvoriť silný pocit komunitnej spolupatričnosti a utužiť vzťahy.
Zároveň vznikol priestor na rozvoj originálnych aktivít. Jednou z nich je aj prezentovaná výstava Múzeum cez foto - objektív. Deti, mládež, dospelí a seniori vo veku od 7 do 77 rokov v nej ponúkajú svoju vizualizáciu Múzea dopravy v Bratislave. Každý originálne, s ohľadom na svoje zručnosti a skúsenosti. Ambíciou výstavy je sprostredkovať ďalší rozmer múzejných exponátov - v prístupe tvorivý a v detailoch objavný.


 

17.4. - 1.9.2019  

Sandalo_vystava_ pozvanka.jpg

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Vízie modernosti. Rudolf Sandalo

Slovenské národné múzeum a Muzeum města Brna pozývajú dňa 17. apríla 2019 o 17:00
na slávnostné otvorenie výstavy Vízie modernosti. Rudolf Sandalo (1899 – 1980). Výstava
prezentuje modernú architektúru prvorepublikového Československa na originálnych fotografiách Rudolfa Sandala mladšieho na Slovensku po prvý krát. Dielo tohto svetoznámeho brnenského fotografa, ktorý fotografoval nielen vilu Tugendhat ale aj ďalšie unikátne stavby architektonickej avantgardy vo vtedajšom Československu, bolo vystavené okrem iného aj v New Yorku. Pre návštevníkov je výstava sprístupnená od 18. apríla do 1. septembra 2019 v sídelnej budove SNM v Bratislave na Vajanského nábreží 2 .

Tvorba Rudolfa Sandala mladšieho patrí k najcennejším a najpočetnejším konvolútom v architektonickej zbierke Múzea města Brna. Jeho snímky sú považované za jedinečné doklady medzivojnovej československej architektúry a zároveň aj za ukážky vynikajúcej úrovne vtedajšej fotografickej dokumentácie. Súčasťou diela Rudolfa Sandala je aj približne osemdesiat fotografií ikonickej stavby svetovej klasickej moderny – brnenskej vily Tugendhat, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovil na zákazku architekta stavby Ludwiga Miese van der Rohe. Záber zo záhradnej terasy s presklenou stenou a pohľadom do hlavného obytného priestoru vily sa objavil aj na titulnej strane katalógu k výstave The International Style, ktorá sa konala v roku 1932 v Múzeu moderného umenia v New Yorku. „Sandalove fotografie sú charakteristické ako príklad práce autora so svetlom a tieňom, dokonale stvárňujú podstatu modernej architektúry. Autor správne porozumel zámerom a víziám vtedajších architektov a zachytil ducha modernosti realizovaných stavieb. Vždy vystihol optimálne svetelné podmienky a dôsledne a starostlivo retušovaním upravoval sklenené negatívy“, hovorí Jindřich Chatrný, spoluautor výstavy a vedúci Oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna.
Ateliér de Sandalo, ktorý Rudolf ml. prevzal v Brne po svojom otcovi v 30. rokoch 20. storočia, sa pod jeho vedením špecializoval už výhradne na fotografovanie architektúry. Dostával zákazky od architektov všetkých národností – Čechov, Slovákov, Nemcov i Židov na území celého Československa, pracoval pre osobnosti zvučných mien ako – Ernst Wiesner, Jindřich Kumpošt, Jaroslav Grunt, Mojmír Kyselka st. a ďalší. V Brne bol Rudolf Sandalo ml. takmer „dvorným“ fotografom Bohumíra Čermáka a Bohuslava Fuchsa. Od polovice tridsiatych rokov Sandalo pôsobil v Prahe a v Nemecku. V roku 1938 začal spoluprácu s nemeckými spravodajskými službami (ako agent Abwehru pre Prahu a Krakov) a podľa povojnových svedectiev obchodoval so židovským majetkom, najmä s umením a starožitnosťami. V roku 1942 odišiel definitívne z Prahy do Berlína a najneskôr začiatkom päťdesiatych rokov žil vo Frankfurte nad Mohanom, kde pracoval ako fotograf a obchodník s umením a 30. decembra 1980 tu aj zomrel. Napriek problematickým postojom Rudolfa Sandala ml. počas okupácie, bola jeho tvorba unikátna. Špecializáciou na fotografiu modernej architektúry, ako aj jej vynikajúcou kvalitou, sa dnes radí k výnimočným tvorcom nielen v kontexte československej, ale aj európskej fotografie.

Súbor štyridsiatich dvoch originálnych Sandalových fotografií vily Tugendhat získalo Muzeum města Brna v roku 2012. Približne dvadsať z nich prezentuje aj výstava v Slovenskom národnom múzeu, ktorá predstavuje dve stovky originálnych snímok prevažne z pozostalosti architektov a staviteľských spoločností. Návštevníci uvidia napríklad fotografie Moravskej banky, hotelu Avion, kaviarne Savoy, zotavovne Morava a kúpaliska Zelená žaba v Trenčianskych Tepliciach, ako aj iných moderných stavieb v Bratislave, Nitre a v Košiciach. Okrem fotografií je vystavená dobová literatúra, české aj zahraničné časopisy, ktoré publikovali Sandalove snímky. Niektoré z fotografií je možné vidieť aj vo videoprojekcii. Výstavu doplňuje pôvodná koláž Bohuslava Fuchsa so Sandalovými snímkami Fuchsových Mestských kúpeľov na Kopečnej ulici v Brne a niekoľko modelov známych realizácií medzivojnovej architektúry na území Čiech aj Slovenska.

Autorský sprievod výstavou Rudolf Sandalo
20.6.2019, 17:00
Autori Jindřich Chatrný, vedúci oddelenia dejín architektúry a Dagmar Černoušková, kurátorka oddelenia dejín architektúry Muzea města Brna, priblížia  pozoruhodné dielo a kontroverznú osobnosť Rudolfa Sandala na pozadí zložitých dejinných udalostí 20. storočia. Okrem Sandalových fotografií vynikajúcich stavieb medzivojnovej éry z Brna, Zlína a ďalších moravských a českých miest, je možné si na výstave aj originálne pozitívy predvojnových stavieb v Bratislave, Trenčianskych Tepliciach, Košiciach a vo Vysokých Tatrách.


 

17.4. - 30.9.2019  

kupelnictvo_pozvanka.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Kúpeľníctvo v Gemeri v 19. storočí

Kurátorka výstavy: historička GMM PhDr. Éva Kerényi PhD.
Výstava je v slovenskom a maďarskom jazyku.

Územie dnešného Slovenska je jedným z najbohatších oblastí historického Uhorska z hľadiska kúpeľov. Vybudované kúpeľné mestá okolo termálnych vôd Horného Uhorska dosiahli svoj vrchol popularity v poslednej tretine 19. storočia, ktorá sa právom nazýva aj zlatou érou kúpeľníctva. Bardejov, Sliač, Piešťany, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Sklené Teplice, Rajecké Teplice, Korytnica, Vyhne, Herľany, Štós a v neposlednom rade oddychové, turistické a kúpeľné rezorty Vysokých Tatier prilákali ročne tisíce návštevníkov z rôznych kútov Monarchie. V 19. storočí pod pojmom kúpania rozumeli nielen regeneráciu a liečenie, ale aj relaxáciu a príjemné strávenie voľného času, v dnešnom slova zmysle „dovolenku.“ Kult pravidelného navštevovania kúpeľov bol v sledovanom období považovaný za spoločensky očakávanú formu správania v kruhoch aristokracie a meštianstva. Gemer sa mohol takisto pýšiť  množstvom studených kyseliek a termálnych prameňov, v ktorých bola vďaka chemickým analýzam preukázaná mimoriadna liečivá sila, ako i jeho kúpele patrili ku kľúčovým dejiskám kultúrnej histórie regiónu.

Výstava je venovaná vzniku a vývinu kúpeľníctva na území historického Gemera. Výstava z kultúrnohistorického hľadiska prezentuje zrod jednotlivých kúpeľov, najznámejších kúpeľných lekárov a balneológov Gemera, popularitu jednotlivých miest a ich návštevnosť. Je venovaná kúpeľom a klimatickým zariadeniam, z ktorých väčšina dnes už neexistuje (Dobšiná, Hajnáčka, Hodejov, Jelšava, Leváre, Revúca, Rožňava), ale takisto upriami pozornosť na jediný dodnes fungujúci liečebný komplex – kúpele Číž. Kúpeľné upomienkové predmety, ktoré môžu návštevníci vidieť, sa zachovali pre budúce generácie, zdokumentujúc tým bohatstvo miestneho kúpeľného života a kultúrnej histórie kraja vôbec. Všetky výtlačky a predmety verne dokumentujú kedy, kde a kam v minulosti chodievali naši predkovia za oddychom a na rekreáciu. Výstava vzniká v spolupráci s viacerými domácimi i zahraničnými inštitúciami, ako aj so súkromnými zberateľmi.


 

24.4. - 29.9.2019  

Doba ľadová.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Doba ľadová

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja

v spolupráci s Maďarským prírodovedným múzeom v Budapešti predstaví  od 24. apríla do 29. septembra širokej verejnosti putovnú viacjazyčnú výstavu maďarského múzea pod názvom Doba ľadová. Verejnosti  bude sprístupnená v priestoroch Historickej účelovej budovy múzea na Námestí Maratónu mieru 2. Výstava svojim obsahom reaguje na dnes aktuálnu tému globálnych klimatických zmien.

„Výstava poukazuje na zmeny životného prostredia, ktoré sa udiali v sériách rýchlych klimatických zmien za posledných dva a pol milióna rokov. Vysvetľuje prečo a ako vznikali ľadové a medziľadové doby (glaciály a interglaciály) a poukazuje na rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sa prispôsobili  drsným podmienkam,“ hovorí RNDr. Eva Sitášová, PhD. z Prírodovedného odboru VSM. Najznámejším zvieraťom veľkej ľadovej doby je mamut. Počas glaciálov boli mamuty rozšírené na celej severnej pologuli a ich kostrové zvyšky dnes nachádzame od najsevernejších oblastí Sibíri až po Južnú Európu. Okrem mamutov darilo aj iným veľkým zvieratám napr. srstnatým nosorožcom, veľkým jeleňom, jaskynným levom a jaskynným medveďom.

Pred 12 tisíc rokmi, keď skončila posledná ľadová doba, kontinentálny ľadovec postupne vymizol takmer z celej severnej pologule. So zmenou podnebia sa zmenil aj ráz krajiny. Mnoho živočíchov prispôsobených na chladné podnebie sa nedokázalo adaptovať novým podmienkam. Vyhynuli mamuty, srstnaté nosorožce a rovnako tak aj mnohé iné veľké zvieratá a rastlinné druhy.

„Výstavu sme doplnili aj zbierkami fondu Východoslovenského múzea a na zatraktívnení výstavy sa podieľa aj občianske združenie Haliganda v Košiciach zaujímavou inštaláciou skamenelín,“ dopĺňa Sitášová.

Výstava Doba ľadová je určená pre každú vekovú kategóriu a prezentovaná je ako výskumná cesta, počas ktorej sa návštevník dozvie zaujímavé informácie. Zaujímavosťou výstavy sú kostry a verné rekonštrukcie pravekých zvierat, s ktorými sa už aj pračlovek denne stretával.

Informácie o vstupnom, otváracích hodinách a pripravovaných sprievodných podujatiach k výstave  nájdete na webe múzea – http://www.vsmuzeum.sk/vystavy/doba-ladova a na sociálnych sieťach múzea – facebooku a instagrame.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

25.4. - 31.7.2019  

Ako sa mapovalo v baníctve.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Ako sa mapovalo v baníctve

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci so Slovenským banským múzeom a Slovenským banským archívom, prichystalo unikátnu výstavu pod názvom Ako sa mapovalo v baníctve.

Prezentovaná problematika postupne odkrýva čo mapa je, aké mapy využíva baníctvo, historické mapovania a pomôcky, ktoré banský merač používal. Svoje miesto majú na výstave témy - kompas, vytýčenie Bratislavského poludníka, smerové ružice, čo na mape nájdeme – mierka, historické dĺžkové miery, alchýmia na mapách... Úroveň banských máp ovplyvnil vznik banských škôl a vyučovanie banského meračstva. Preto je vývoj mapovania sprostredkovaný cez výnimočné osobnosti,  ktoré mapy nielen tvorili, ale aj o nich vzdelávali budúcich banských meračov. Na textoch sú prezentovaní: S. Mikovíni, T. Brinn, M. Zipser, Lang von Hanstad, Schweitzer, Cséti, Péch. Samostatný tematický celok je venovaný pôsobeniu Meračského úradu na Vindšachte, časti dnešných Štiavnických Baní.

„Podklady, zápisky, ktoré si merači zaznamenávali a na základe ktorých vytvorili mapy, spolu s rôznymi typmi plánov – objektov, lesov, častí banských prevádzok či strojov, sú z rovnomenného fondu - Meračský úrad na Vindšachte, Slovenského banského archívu. Výnimočnú historickú hodnotu predstavujú vystavené exponáty Slovenského banského múzea z fondu banskej techniky.“ uviedla kurátorka výstavy, M. Szombathyová, zo Slovenského banského múzea.

Výstavu, ktorá potrvá do 31. júla 2019, ako aj vernisáž, ktorá sa uskutoční dňa 25. apríla o 15:30 hod., si budete môcť vychutnať v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Environmentálneho fondu.


 

25.4. - 24.9.2019  

Typo-grafika.jpg

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Tangram Rostoka − Typo:grafik_a poštová známka

Slovenská pošta, a. s., Pofis a Poštové múzeum v spolupráci s BIBIANOU − Medzinárodným domom umenia pre deti Vás srdečne pozýva na výstavu pod názvom
TANGRAM ROSTOKA −  Typo:grafik_a poštová známka.
Výstava je sprístupnená od 25. apríla 2019 do 27. septembra 2019 vo výstavných priestoroch Poštového múzea, v budove Slovenskej pošty, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica.

Akademický maliar Vladislav Rostoka (*18.5.1948) je v súčasnosti jedným z najlepších slovenských tvorcov poštových známok s osobitým výtvarným prejavom spájajúcim do jedného celku typografiu a grafický dizajn, z čoho vyplýva termín TYPO:GRAFIKA, ktorý možno považovať za „leitmotív“ tejto výstavy. 
Návštevníci Poštového múzea sa zoznámia s výberom jeho diel z oblasti známkovej tvorby. Vladislav Rostoka doteraz graficky finalizoval najviac emisií poštových známok venovaných Vianociam, Vianočnej pošte a Veľkej noci, v rámci ktorých sa posledné roky kladie dôraz najmä na prezentáciu rôznych umeleckých žánrov z prostredia detského alebo ľudového umenia. 
Výstavu dopĺňajú aj ukážky jeho grafickej realizácie kníh, katalógov a plagátov. 
V priestoroch Detskej pošty je autor predstavený predovšetkým ako „dvorný dizajnér“ emisie zameranej na propagáciu súťaže ilustrácií detských kníh Bienále ilustrácií Bratislava, ktorá je organizovaná BIBIANOU. Taktiež sú tu prezentované grafické spracovania poštových známok s detskou tematikou. Svoju dizajnérsku predstavivosť a fantáziu si môžu návštevníci otestovať na skladaní hlavolamu TANGRAM.  
Viaceré poštové známky, ktorých autorom grafického dizajnu je Vladislav Rostoka, získali prestížne domáce i zahraničné ocenenia. V roku 2016 za redizajn emisie Umenie reprezentovanou emisiou Umenie: Maria Bartuszová, generálny riaditeľ Slovenskej pošty, a. s., udelil ocenenie „Krištáľovej známky“. Spolu s F. Horniakom sa v roku 2017 podieľal aj na vytvorení najväčšej rytej poštovej známky na svete, vydanej v emisnom rade „Umenie: Oltár sv. Jakuba v Levoči“. Hárček tejto poštovej známky bol v roku 2018 ocenený na viacerých súťažiach o najkrajšie známky sveta, napr. v Paríži na výstave „Government Postage Stamp Printersʼ Association“, kde sa umiestnil na 2. mieste v súťaži najlepší známkový hárček alebo v Madride v súťaži „NexoFil World’s Best Stamp 2018“, kde získal 2. miesto v kategórii najkrajší hárček sveta. Za pomyslený vrchol Rostokovej známkovej tvorby možno označiť rok 2018, pretože práve v tomto jubilejnom roku svojich 70 narodenín získal rekordný počet ocenení. Za emisiu „Deň poštovej známky: Alfons Mucha – Hradčany“ získal od ministra dopravy a výstavby SR ocenenie za najkrajší výtvarný návrh poštovej známky, za emisiu „Umenie: Ikona Krásnobrodskej Bohorodičky“ dostal spolu s rytcom F. Horniakom cenu ministra za najkrajšiu známku roka a nakoniec za emisiu „Umenie: Ladislav Bielik: Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“, na ktorej návrhu participoval v spolupráci s Rudolfom Cigánikom, „Krištáľovú známku“ generálneho riaditeľa SP, a. s.


 

25.4. - 6.10.2019  

Ernest Zmeták.jpg

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Ernest Zmeták

Kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Vernisáž výstavy a slávnostné otvorenie 40. sezóny GMM: 25. apríla 2019 o 16:30
Výstava,  pripravená pri príležitosti 100. výročia narodenia Ernesta Zmetáka (* 12. januára 1919, Nové Zámky - + 13. mája 2004, Bratislava).

Ernest Zmeták patril k najvýznamnejším osobnostiam slovenského výtvarného života, bol maliar, grafik a ilustrátor.

Výstava  je  spomienkou, zároveň pripomienkou významného jubilea, zameranou  na zmapovanie autorovej umeleckej tvorby, ktorá má v zbierkach Oravskej galérie početné zastúpenie – spolu 124 zbierkových predmetov. V zbierke sa nachádza mnoho skvelých príkladov Zmetákovho maliarskeho, grafického, ilustrátorského a kresliarskeho majstrovstva. Diela sú prezentované aj v stálej expozícii Slovenského výtvarného umenia 20. storočia v Župnom dome v Dolnom Kubíne.

Ernesta Zmetáka spájalo s Oravou, dôležitým inšpiračným zdrojom aj dlhoročné priateľstvo s manželmi, maliarmi Ctiborom Belanom (riaditeľ OG v rokoch 1977 až 1984) a Máriou Medveckou. V roku 1952 odišiel z VŠVU na vlastnú žiadosť spolu s Ľudovítom Fullom kvôli obvineniu, že nemá vzťah k realistickému maliarstvu, slúži formalizmu a ideovo je neuvedomelý. Od vtedy pôsobil ako slobodný umelec. V rokoch 1952 – 1953 žil na Orave, v Rabči, kde realizoval mozaiku pre miestny kostol. Pomáhal mu bývalý študent Andrej Barčík, navštevoval ich Miloš A. Bazovský. Na Oravu sa krátkodobo vrátil aj v rokoch 1974, 1977 a 1983.


 

30.4. - 8.9.2019  

Martinček.jpg

Liptovská galéria P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši

Martin Martinček – Chvála svetla

Výstava významného slovenského fotografa Martina Martinčeka, rodáka z Liptova (1913 Liptovský Peter – 2004 Liptovský Mikuláš). Venoval sa predovšetkým fotografovaniu prírody a ľudí Liptova. Výsledky svojej tvorivej práce publikoval v niekoľkých knihách fotografií. Za svoju prácu bol ocenený doma aj v zahraničí. Získal čestný titul Excelencia FIAP Medzinárodnej federácie umeleckej fotografie v Berne, cenu Martina Benku či štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Na výstave sú prezentované cykly farebných fotografií prírody, čierno-bielych fotografií Liptova ako aj fotografie z výstavby vodného diela Liptovská Mara.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

2.5. - 30.8.2019  

Sto rokov bez Štefánika.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Sto rokov bez Štefánika

Výstava sa venuje životu, práci, poslaniu a smrti, ako aj rodine Milana Rastislava Štefánika - významného slovenského a československého vedca a politika.
Vstupné 1 €


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

3.5. - 29.9.2019  

2019_Vyhliadkové plavby na Slanický ostrov umenia.jpg

Slanický ostrov umenia

46. sezóna na Slanickom ostrove umenia uprostred Oravskej priehrady

Oravská galéria v Dolnom Kubíne otvorí v piatok 3. mája 2019 už 46. sezónnu na Slanickom ostrove umenia  uprostred Oravskej priehrady.
Pozývame Vás na okružnú vyhliadkovú plavbu po Oravskej priehrade spojenú s prehliadkou expozícií tradičného ľudového umenia na Slanickom ostrove umenia.
Z prístavu č. 2 zo Slanickej Osady Vás tam prevezie loď OG SLANICA, aj tento rok za bezkonkurenčne najnižšiu cenu, v cene lodného lístka je aj prehliadka expozícií na ostrove.

Ostrov opradený príbehmi a zaujímavosťami otvára svoje expozície.
Súčasťou okružnej vyhliadkovej plavby po Oravskej priehrade s pôsobivou panorámou okolitých hôr, ktorým dominuje Babia Hora a oravská časť Západných Tatier – Roháčov. Na ostrove je naplánovaná 30 minútová zastávka, spojená s prehliadkou expozícií zo zbierok Oravskej galérie.
Dom kultúry v Námestove organizuje na ostrove začiatkom leta koncerty vážnej hudby v rámci Hudobného leta.
Tešíme sa na stretnutie aj tento rok v plavebnej sezóne 2019.


 

5.5. - 21.9.2019  

Hrad Devín

Vedecké chodníčky

5. 5. 2019
Vtáctvo hradu Devín, prehliadka hradu s Mgr. Katarínou Tureckou + ukážky dravcov Minizoo Devín 

26. 5. 2019
Rastlinné bohatstvo hradu Devín, prehliadka hradu s RNDr. Helgou Kothajovou + aktivita 

23. 6. 2019
Objav minulosť s archeológmi, prehliadka hradu s Mgr. Alexandrou Číkovou a Mgr. Andrejom Sabovom + aktivita 

8. 9. 2019
Obyvatelia hradu z ríše zvierat, prehliadka hradu s členmi združenia BROZ + aktivita 

21. 9. 2019
Kameň v službách človeka, prehliadka hradu s Assoc. Prof. RNDr. Daniel Pivko, PhD. + aktivita

Začiatok prednášky vždy o 16:00 pri pokladni. Prednáška v rámci vstupenky na hrad Devín.


 

9.5. - 30.8.2019  

Premeny dreva.jpg

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči

Premeny dreva

Výstava v levočskom múzeu poodhalí svet tretej dimenzie, ale aj vône lipy a dláta

Učarovala mu vôňa dreva, nemenej však svet modernej vizuálnej tvorby končiaci možno až niekde v tretej dimenzii. Aj taká je originálna tvorba Mária Furčáka, nepočujúceho umelca, ktorého sa chystá priblížiť levočské Múzeum špeciálneho školstva.

Mário Furčák študoval grafiku a experimentálnu tvorbu na Technickej univerzite v Košiciach. Aktuálne je etablovaným umelcom, ktorému sluchový handicap neprekáža v tvorbe, so sebe vlastným „podpisom.“ Spoznať ho bude možné na výstave PREMENY DREVA.  

„Výstava je prierezom jeho doterajšej tvorby. Autor sa predstavuje ukážkou farebných digitálnych fotografií, z cyklov Night isolation a Imarinary Night. Sú vytvorené princípom luminografie – snímania záberov prostredníctvom dlhšieho času expozície zo svetelných zdrojov. Na predstavených fotografiách, kontrastom výrazných farieb a svetla,  podporuje tému fikcie, sna a reality. Obyčajné predmety sú vyfarbené farebnými svetlami. Ich rozsvietené obrysy zachovávajú kúzlo a napätie pôvodného zátišia,“ približuje Štefánia Petreková, vedúca Múzea špeciálneho školstva v Levoči.   

Svetlo dominuje aj v grafickom cykle Despotizmus. Furčák sa tu na problematiku totalitných a autoritatívnych režimov „pozerá“ cez fluorescenčné svetlo. Ako poznamenáva umelcov učiteľ, Rudolf Sikora, významný slovenský výtvarník a pedagóg, Furčák grafiky predstavuje scénografickým spôsobom a umiestňuje ich do tmavej miestnosti, u diváka tak vytvára dojem akoby sledoval diela   na LCD obrazovke.    

Dušu turistu, poľovníka a milovníka prírody prenáša Furčák do svojich umeleckých drevorezov. Drevorezom sa venuje Mário aktívne a často ide o spontánne vytvorené diela. Ako sa mení orechové či lipové drevo pod jeho rukami priblíži práve výstava PREMENY DREVA.

„Pre mňa je premena dreva osobnou terapiou. Hľadám sny a túžbu pochopiť ľudský život. Práve vďaka tejto tvorbe som sa začal dívať na veci a svet okolo cez voňavú lipu a dláto,“ autenticky uzatvára Furčák.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 9. mája 2019 o 16. hodine v priestoroch Múzea špeciálneho školstva v Levoči. Do  30. augusta 2019 tu na návštevníkov čaká takmer 30 grafík, 15 luminografií a 15 drevorezieb.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

10.5. - 28.7.2019  

Kaštieľ Stropkov

Panna Mária – Matka všetkých detí

Výstava detských prác k 350. výročiu Škapuliarskeho bratstva v Stropkove. V  spolupráci s CZŠ sv. Petra a Pavla v Stropkove.


 

10.5. - 25.8.2019  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Barvy chorvatské Moravy

Výstava prezentujúca dejiny a kultúru Chorvátov v Českej republike, ktorí na toto územie prišli rovnako ako Chorváti na Slovensko v 16.storočí a žijú tam dodnes.


 

10.5. - 29.9.2019  

feld-web-pl.png

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Ľudovít Feld

Výstava prezentuje výber diel jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia Košická moderna. Ľudovít Feld bol počas svojho života známy svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie východného Slovenska, ale rovnako je dodnes známy ako pamätník holokaustu a často označovaný ako Mengeleho maliar.“ Povedal o výstave jej kurátor Michal Štofa z Východoslovenskej galérie.

Vystavené diela, pochádzajúce zo zbierkových fondov Východoslovenskej galérie a Baníckeho múzea v Rožňave, tvoria neveľkú no obsiahlu kolekciu, zostavenú z realizácií reflektujúcich hlavné tematické okruhy Feldovej tvorby. Najrozsiahlejšou skupinou sú krajinné scenérie, ktoré kreslil a lavíroval v plenéri regiónov ako Gemer, Spiš alebo Abov. Značnú pozornosť venoval dominantám v krajine, skalám v Zádieli, či hradom a zrúcaninám. V prírode nachádzal vždy útechu a pokoj, naopak mesto preňho predstavovalo zdroj spomienok na minulosť nenávratne stratenú v čase. Feld v meste vyrastal, žil v ňom s rodinou a priateľmi až do vojny, v ktorej stratil takmer všetkých a všetko. Mesto sa zmenilo a zmeny neustávali. Rástlo na perifériách, ktoré sa stali novými mestskými centrami. Život v starom meste už existoval iba v pamäti. Mnohé z Feldových kresieb z rokov po vojne zachytávajú mestské zákutia a dominanty značne poznačené časom, no život okolo nich zachytil plynúci ďalej bezo zmien.

Tretím z okruhov sú pracovné, žánrové motívy, v ktorých často spája nadanie portrétistu a krajinára. V nich zaznamenal každodennú prácu poľnohospodárov, trhovníkov, remeselníkov, na priedomí ich mestských či vidieckych príbytkov ale aj hutníkov lejúcich železo vo východoslovenských železiarňach.

Pre mnohých je Feld známy predovšetkým ako portrétista, ktorý si vždy pri svojich krajinárskych výpravách po regiónoch nachádzal čas portrétovať miestnych obyvateľov. Jeho zručnosť rýchlo a verne zachytiť podobu portrétovaného bola využitá počas jeho väznenia v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, kde na príkaz doktora Mengeleho zachytával jeho pokusy ľuďoch. Tieto kresby sa však nezachovali a tie, ktoré Feld vytvoril na základe svojich spomienok, po rokoch vyrovnávania sa so zažitými hrôzami, sú dnes veľmi cennými artiklami v súkromných zbierkach. Niektoré z nich boli vystavené na výstave Ľudovíta Felda vo Východoslovenskej galérii v roku 2016.      

Feld svojou neúnavnou činnosťou, chuťou a potrebou vzdelávať sa i tvoriť, spopularizoval médium kresby či grafické techniky a povýšil ich na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.

Vyše 50 prác, kresieb, grafík a akvarelov zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval rovnako intenzívne.

Ako žil a tvoril Mengeleho maliar?
Ako sprievodné podujatie k tejto výstave, inštalovanej v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí, si záujemcovia môžu vypočuť ďalšiu pútavú prednášku.

Kurátor výstavy, Mgr. Michal Štofa z Východoslovenskej galérie, v nej predstaví Ľudovíta Felda, grafika, autora, dokumentaristu, neúnavného a vytrvalého človeka, ktorý aj vďaka umeniu a svojmu nadaniu prežil útrapy koncentračného tábora ako Mengeleho maliar.

Prednáška sa uskutoční dňa 18. 6. 2019 o 16:00 v Andrássyho obrazárni v Krásnohorskom Podhradí na Lipovej 122.


 

13.5. - 11.11.2019  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Hubárska poradňa

(v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou)
15:00 – 17:00 (každý pondelok)


 

14.5. - 1.9.2019  

sklicka dotykov.jpg

Východoslovenské múzeum v Košiciach

Sklíčka dotykov... S dobou dávno minulou

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja pozýva na výstavu Sklíčka dotykov… s dobou nedávno minulou.
Výstava predstavuje prierez tvorbou keramiky a výroby skla a porcelánu v období druhej polovice 20. storočia v Československu s prihliadnutím a akcentom na východné Slovensko. Socialistický dizajn v oblasti úžitkového a dekoračného skla, keramiky a porcelánu predstavuje bohatú mozaiku tvarov a pestrú paletu farebnej škály. Prvým tematickým okruhom je úžitková sklárska produkcia a výroba
porcelánu, ktorá mala v Československu bohatú stáročnú tradíciu. Okrem fúkaného skla sa od 60-tych rokov uplatňovali nové tvarové inovácie a čoraz odvážnejšie farebné experimenty. Samostatnou kapitolou je produkcia krištáľu, ktorý patril medzi mimoriadne žiadané komodity československého exportu. Osobitnú časť predstavujú ukážky socialistickej angažovanej tvorby (darčekové predmety zo skla, porcelánu a keramiky s ideologickými motívmi a štátnou, straníckou, vojenskou a spolkovou symbolikou). Posledná časť výstavy bude venovaná ukážkam sklárskej a keramickej umeleckej tvorby 60. až 80. rokov minulého storočia.
Výstavu slávnostne otvoríme v utorok, 14. mája o 16:00 vo výstavných priestoroch v Historickej účelovej budove múzea na Námestí Maratónu mieru 2 a potrvá do 1. septembra 2019.


 

16.5. - 18.8.2019  

žatva.jpg

Nitrianska galéria, Nitra - Reprezentačné sály

Žatva – Poľnohospodárske motívy v zbierke Nitrianskej galérie

Kurátorka výstavy: Mária Janušová
Dizajn a architektúra výstavy: Peter Liška
Vernisáž: štvrtok, 16. máj 2019, 18:00
Výstava s názvom Žatva predstavuje diela s poľnohospodárskou tematikou, ktoré výhradne pochádzajú zo zbierky Nitrianskej galérie. Tieto diela tvoria výraznú časť galerijnej zbierky, do ktorej sa prioritne nadobúdali v rokoch 1965 – 1989, teda od vzniku inštitúcie po pád komunistického režimu. Totalitná moc z Nitry postupne vybudovala centrum slovenského poľnohospodárskeho života, čo sa odrážalo nielen v rozsiahlej rastlinnej a živočíšnej výrobe, ale taktiež aj vo vede a umení - zakladali sa stredné odborné školy a učilištia s agrárnym zameraním, Slovenská poľnohospodárska univerzita či výstavisko Agrokomplex. Orientácia regiónu na agropriemysel sa obyvateľom každodenne pripomínala aj vizuálnou formou, a to v rámci umeleckých realizácií vo verejnom priestore a v interiéroch inštitúcií, kde plastiky, reliéfy, mozaiky alebo nástenné maľby zobrazovali výjavy z poľnohospodárstva.
Praktiky mocenskej ideológie sa rovnako prejavili aj v Nitrianskej galérii a jej zbierkotvornej činnosti, do ktorej sa prednostne kupovali diela s poľnohospodárskymi motívmi. Dôkazom vyhranenej akvizičnej politiky galérie je až enormné zastúpenie takýchto diel v zbierke, pričom sa skôr uprednostňovalo kritérium kvantity ako kvality. Veľakrát išlo o takmer totožné zobrazenia, získavali sa viacnásobné autorské variácie zachyteného výjavu, ako aj prípravné skice či odliatky.
Ťažisko v tejto špecifickej sekcii zbierky predstavuje tvorba v rámci dobovej oficiálnej umeleckej doktríny - socialistického realizmu, v ktorom práve poľnohospodárstvo a jednoduchý roľnícky život patrili k ústredným tematickým okruhom. Umenie socialistického realizmu však nemalo jednotvárny charakter. Keďže smer nebol jasne zadefinovaný najmä v našich podmienkach – západnejšie od Moskvy – prinášal viaceré špecifiká a odlišnosti. Tie si je možné uvedomiť na príklade predstavenej galerijnej zbierky, ktorá súbežne prezentuje jednak výrazne ideologické, agitačné diela, priemerné, ako aj invenčné prístupy s originálnym rukopisom. Ukazuje sa tu problematickosť čiernobieleho rozdelenia umeleckej scény na oficiálnu a alternatívnu, a to predovšetkým pri významných menách slovenského dejepisu umenia, pre ktorých občasná tvorba ideologicky vyhovujúcich diel bola „chlebodarná“, keďže poskytovala možnosť rýchleho zárobku. Zbierka poľnohospodárskych motívov sa zároveň súvisle rozrastala aj o diela slovenského modernizmu prvej polovice 20. storočia. Na výstave sú preto zastúpení aj autori ako Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ján Hála, Jozef Theodor Mousson či Maximilián Schurmann.
Výstava v Nitrianskej galérii je koncipovaná ako archív, čo znázorňuje konštrukčné členenie na ústrednej chodbe. Touto symbolikou galerijného depozitu s veľkým množstvom exponátov sa poukazuje na až obsesívne plnenie akvizičnej politiky galérie. Zatiaľ čo chodba využíva zhustený, preplnený spôsob inštalácie, v jednotlivých výstavných miestnostiach sa, naopak, uplatňuje intímnejšia atmosféra, pomocou ktorej sa vyzdvihuje originalita alebo špecifické črty vybraných diel. Predstavené zbierkové predmety sú rozdelené do viacerých skupín podľa zobrazených motívov. V každom zoskupení si je tak možné uvedomiť rozdiely medzi autorskými prístupmi k danému zachytenému výjavu.
Výstavný projekt sa zameriava na prácu s vlastnou zbierkou regionálnej galérie a nájdenie spôsobu, ako sa s ňou v súčasnosti vysporiadať. I keď od skončenia totalitného režimu ubehlo už 30 rokov, s pozostatkami a dedičstvom doby sa spoločnosť stále veľmi nedokáže vyrovnať. Výstava „Žatva“ je preto v tomto zmysle aj určitým pokusom inštitúcie o sebakritiku a reflexiu jednej z jej kľúčových úloh - zbierkotvornej činnosti.


 

17.5. - 28.7.2019  

Quod0.jpg

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel

Vernisáž: 17. 5. 2019 o 17:00
Kurátor: Božena Juríčková
Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel - trojica generačne príbuzných autorov (narod. 2. pol. 70. rokov), absolventov bratislavskej VŠVU, prináša do širokého spektra našej aktuálnej výtvarnej scény osobitý, v celkovom kontexte ozaj nekonvenčný vklad. Ich spoločnú kľúčovú platformu predstavujú špecifické citácie a odkazy na historickú maľbu ako východisko pre individuálny program, pre formuláciu vlastného maliarskeho jazyka, ale rovnako v tematicko-významovej rovine pre kritickú, metaforicko-symbolickú reflexiu súčasnosti a jej iluzórne proklamovaný humanistický rozmer. Tu niekde, v tradícii renesančnej a barokovej či romantizujúcej, ale aj vo výdobytkoch impresionizmu resp. moderny pramení aj ich prízvukovanie v prvom rade transcendentálnej, duchovnej radiácie a akceptovanie zvýšeného mysticizmu diela. Dôležitá je sústava inotajov a asociatívnych konotácií, ktoré rozvíjajú epický rozmer obrazu resp. jeho obsahové aj významové hodnoty, t. j. vlastné posolstvo diela. Koncentruje sa bez výnimky na širšie princípy humanizmu v rámci spoločnosti i jednotlivca. Primárnym formálnym prostriedkom v tomto názorovom zacielení je svetlo ako významový i modelujúci výstavbový článok, ako to avizuje už samotný názov výstavy. Naznačenú stratégiu všetci autori akceptujú súbežne v dvoch základných rovinách: v okruhu dominantných figurálnych kompozícií s pomerne vyhraneným repertoárom a paralelne v línii o niečo lyrickejšie monitorovanej krajinárskej tvorby. V takejto podobe sa na výstave i výberovo prezentujú.
Tematicky rôznorodý príbeh maľby Jozefa Srnu eviduje obidve tieto žánrové polohy pomerne rovnomerne. Krajina i figurálne, často náročné a bohato zaľudnené kompozície, sa veľakrát odvolávajú na odkazy európskej maľby 19. stor., najmä impresionizmu, či českej krajinárskej školy.
V tomto kontexte analogicky vzrastá význam predovšetkým svetla ako tvárneho prostriedku maliarskeho jazyka, ale zároveň tiež symbolického článku v rámci obrazového deja. Práve svetlo je totiž nositeľom prirodzenej koloristickej temperatúry na plátne. Rovnako slnečný svit má svoje poslanie ako signálny odraz konkrétnej, reálnej situácie a súčasne i symbolický prejav optimizmu a nádeje, ktoré napokon predstavujú aj záverečnú pointu celej autorovej tvorby. Nie bezdôvodne, pretože jeho maľba sa s bruegelovským espritom či ľahkou iróniou motivicky nezriedka ponára do špecifickej sféry odvrátenej tváre dnešnej spoločnosti – mestskej periférie, agresivity, početných sociálnych konfliktov.
Pre definíciu maliarskeho programu Pavla Stručku sú z dlhodobého hľadiska zaujímavé prvky exaktného skúmania v súradniciach figurálnej i krajinárskej témy: snaha o analýzu situácie, preniknúť k identite, esenciálnemu jadru, k podstate motívu. Dôležitá je psychologizácia ako človeka, rovnako i naturálneho prostredia. Nehľadá však expresívne, extrémne vypäté situácie. Práve naopak, zámerom je nájsť duševnú rovnováhu, harmóniu vzťahov v téme i obraze. Tematizuje každodenné lokálne deje – portrétuje rodinu, často deti, svet navôkol, príležitostne sa zameria na aktuálnu parafrázu známych mytologických príbehov. Aj z tohto dôvodu má tvorba Pavla Stručku v porovnaní s ďalšími dvoma autormi jasne profilovanú realistickú radiáciu i najsilnejšie prízvukovaný intímny, komorný a v krajine až výrazne meditatívny rozmer; jej sporadické dramatickejšie vibrácie predstavujú skôr okrajovú kapitolu, ktorá sa objavuje najmä v okruhu interpretácii spomínaných podnetov z mytológie.
Bohato symbolicky vrstvené myšlienkové odkazy na báze existenciálnej úvahy, náročnej transcendentálnej meditácie spolu s expresívnou maliarskou terminológiou, ktorá maximálne ťaží z poučenia historickou, predovšetkým barokovou maľbou, jednoznačne identifikujú tvorbu Vladislava Zabela. Operuje v teritóriu, v ktorom kulminujú dráma a emócie na všetkých frontoch: v téme i obsahu, výraze i významových vrstvách. V rúchu myšlienkovo závažných, často hraničných podnetov sa opiera o nové autentické, obsahové i vizuálne, citácie diel starých majstrov. Metaforicky sa za nimi skrýva kritická reflexia súčasnosti, konzumu a ľudskej arogancie a opačne, v duchu „memento mori“ apeluje na chýbajúcu pokoru a nefalšovaný humanizmus. Adekvátne takejto osudovej filozofii projektuje i citovo exponovanú, explozívnu tvaroslovnú dimenziu dvojrozmerného obrazu, kde rozhodujúci part prináleží mystériu svetla. Obdobne ako u Jozefa Srnu je samotný zrod obrazu pritom viazaný na opakovaný, dlhodobý tvorivý proces.

Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel Quod tenebris luceat – Jozef Srna, Pavol Stručka, Vladislav Zabel


 

17.5. - 31.8.2019  

Veduty.jpg

Múzeum vo Svätom Antone

Veduty európskych miest

Vernisáž sa uskutoční v piatok 17. mája o 14. hodine vo výstavnej sále múzea.
Múzeum vo Svätom Antone má vo svojej zbierke viacero cenných umeleckých a historicky dôležitých diel. Avšak jedno z jeho najväčších prekvapení bol objav kolekcie grafík ("vedút") z polovice 18. storočia, ktoré sa našli v 60-tych rokoch 20. storočia počas obnovy kaštieľa v vstavanej skrini salónu zvaného Rodová galéria.V roku 1792 získal grafiky gróf Mikuláš Koháry a mali slúžiť nielen ako dekorácia kaštieľa, ale už v tej dobe poukazovali na väzby globalizovaného sveta.


 

17.5. - 31.8.2019  

Ján Hála.jpg

Dom Jana Hálu, Važec

Jan Hála – U nás taká obyčaj

Výstava s názvom U nás taká obyčaj je vytvorená k 60. výročiu úmrtia umelca Jana Hálu, rodáka z Blatnej v južných Čechách, ktorý našiel svoj druhý domov vo Važci. Návštevníci si môžu prezrieť výber malieb a kresieb, ktoré sú svojim námetom „oslavou dedinského života“ zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.


 

17.5. - 1.9.2019  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tajomstvo filigránu

Poznanie materiálov, technológie i produktov - šperkov a odevných doplnkov z dielní prievidzských gombikárov.


 

18.5. - 23.7.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Rozmanitý svet húb

Prírodovedná výstava. Predstaví návštevníkom témy - Čo sú huby, Huby a hubári, Liečivé huby, Jedovaté huby, Ohrozené druhy húb a podá informácie o autorovi vystavovaných modelov, významnom mykológovi Karlovi Vonešovi.


 

18.5. - 12.9.2019  

Historické remeslo.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Historické remeslo od praveku po súčasnosť


 

18.5. - 15.9.2019  

maduar.jpg

Gemersko - malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

25 rokov Maduaru

Kurátor výstavy: Juraj Matyinkó

Výstava je venovaná rimavskosobotskej hudobnej skupine MADUAR pri príležitosti 25. výročia vydania ich prvého albumu I Feel Good (1994). Je to vôbec prvá  výstava, na ktorej sa môže návštevník stretnúť s doposiaľ nepublikovanými fotografiami a predmetmi zo súkromného i profesionálneho života bratov Matyinkovcov, ako sú napr. kostýmy z vystúpení a videoklipov, fotografie,  vstupenky z prvých koncertov, ocenenia, diskografia, plagáty z vystúpení a pod.

Skupinu Maduar založili Juraj a Ladislav Matyinkovci a Ladislav Dulovič v auguste 1986. Skupina sa najprv volala Hurikán, Atlantic a Adept, až v roku 1987 po prijatí Erika Arestu vznikol názov Maduar. Skupina naštartovala v prvej polovici 90. rokov na Slovensku a v Čechách dancefloorovú vlnu. Absolvovali množstvo koncertov a vystúpení na Slovensku a v zahraničí. Majú na konte deväť albumov a množstvo úspešných singlov a videoklipov. Medzi najznámejšie piesne patrí I Feel Good, Do It, Love Me, Anjel, Hafanana, Ramaya, One Way Ticket alebo Náš čas. V roku 2016 začali spoluprácu s víťazkou Hlasu Česko Slovenska Ivannou Bagovou, s ktorou vydali aj nový singel Can U Feel It.  V roku 2017 vydali ďalšie tri nové single, jeden z nich v spolupráci s českou formáciou Holki, a pre fanúšikov pripravili špeciálne 2-CD s najväčšími hitmi skupiny, ktoré doplnili o osem nových, ešte nevydaných, skladieb.

Počas trvania výstavy je v predaji CD Hafanana - The Best of Maduar, Vol. 2  a tričko skupiny Maduar.


 

18.5. - 14.12.2019  

Ako sa hrali nasi_na dvoroch a na uliciach.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Ako sa hrali naši...

Ateliér Múzeum má budúcnosť Múzea mesta Bratislavy v rokoch 2019 – 2020 otvára pomyslené dvere do depozitára historických hračiek. Mnohé z nich postupne reálne predstaví verejnosti v projekte Ako sa hrali naši... teda generácie pred nami.
Autorsky ho pripravili Beáta Husová a Martina Pavlikánová. Spoluprácu a odbornú gesciu nad projektom prijala kurátorka zbierky hračiek MMB Marta Janovíčková.
Hračky, hra, rozprávanie, spev a tvorivosť vyplní voľný čas návštevníkom, ktorí sa stanú súčasťou ateliéru a projektu.

AKO SA HRALI NAŠI? NA DVOROCH A NA ULICIACH...
SOBOTA, 18. 5. 2019, 13:00 – 19:00
PRIMACIÁLNE NÁMESTIE, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

HOSTKA IVETA MALACHOVSKÁ

Múzeum mesta Bratislavy / Ateliér Múzeum má budúcnosť pozýva na happening Ako sa hrali naši? Na dvoroch a na uliciach... hostka a moderátorka Iveta Malachovská.
Záštitu nad programom prevzal primátor hlavného mesta SR Bratislavy Matúš Vallo.
Výnimočný program je venovaný oslave hry, hračiek z depozitára MMB, pohybu, tvorivosti, spájaniu generácií – starých rodičov, vnukov, rodičov a detí, ktorým ponúka stráviť spoločný čas v historickom strede mesta. Program je štvrtým pokračovaním cyklu Ako sa hrali naši...(2019 – 2020).
Podujatie je zároveň programovou súčasťou celomestského podujatia Noc múzeí a galérií 2019.

HLAVNÝ PROGRAM, 14:30, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

Publikum nepríde o obľúbený program pozostávajúci z troch blokov.
Čo si šepkajú hračky? Hračky – kolobežka, hojdací koník, hojdacie kohúty, indiánsky stan, tabuľka s počítadlom – opustia depozitár. MMB ich predstaví návštevníkom cez ich príbehy. S hračkami sa tradične bude dať fotografovať na pamiatku. Podujatie začne spevom našich kamarátov zo Spievankova – v podaní Mravca Doda a Svetlušky Elišky.
Rozprávaj mi! V programe bude spomínať na detstvo, hry, hračky a čo pre ňu hra znamená Iveta Malachovská. Je úspešná slovenská moderátorka, veľká profesionálka. V súčasnosti je jednou zo scenáristiek a moderátoriek relácie RTVS Dámsky klub. V rokoch 1984 - 1986 externá, od roku 1986 interná pracovníčka Česko-slovenskej televízie. V roku 1991 absolvovala štúdium produkcie na Filmovej akadémii múzických umení v Prahe.
Má za sebou mnoho scenáristicky úspešne pripravených a bezprostredne, empaticky a s nevtieraným vtipom moderovaných relácií. Starší diváci si ju však pamätajú ešte z mládežníckej Lastovičky, Matelka a preslávila sa aj ako moderátorka hudobnej relácie Štúdio Kontakt. Tretí blok Papierové múzeum nahradí výtvarný ateliér zameraný na výrobu tradično-netradičných bábik z varešiek priamo na nádvorí Starej radnice.

PROGRAM 13:00 – 19:00, PRIMACIÁLNE NÁMESTIE, NÁDVORIE STAREJ RADNICE

V pestrom programe uvidíme cvičencov zo Sokolskej únie Slovenska TJ Vinohrady Bratislava – Ženy zlatého veku, deti a rodičov, akrobatické vystúpenia žiakov.
Celé Primaciálne námestie bude pokryté piktogramami s vyhradeným priestorom na skákanie cez gumu, kruhy hula hoop, chodenie na drevených lyžiach v páre, na chodúľoch, skákanie cez švihadlo, hranie o guľôčky, skákanie škôlky, hod na cieľ a rôzne iné zábavy (celkom 12), ktoré sa hrali staršie generácie detí.
V ďalšom moderovanom programe na nádvorí Starej radnice pripravuje MMB zaujímavé aktivity a bloky ako Hra je vážna vec, rozprávanie s detskou psychologičkou Martou Marošovou; Hra s knižkou, rozprávanie s Milicou Matejkovou a vydavateľstvom BUVIK, ktoré uvedie nevšednú dramatizáciu knihy Máme Emu od Janka Uličianskeho; Hra s pesničkou v spolupráci so Svetluškou Eliškou a Mravcom Dodom a možno príde aj prekvapenie...
Podujatie bude mať tiež charitatívny rozmer deti seniorom. Múzeum sa rozhodlo venovať na tento účel detské keramické diela z projektu Prechádzky s pánom Marquartom (2016 – 2017), ktoré mladí umelci ponechali v múzeu. Výťažok z predaja venuje seniorom. Ide o diela znázorňujúce historické objekty Bratislavy, ktoré nesú pečať detského videnia reality prenesenej do úprimného a nenapodobiteľného výtvarného výrazu drobného diela.

V budúcich častiach ešte uvidíte:
19. 10. 2019 / ANNA ŠIŠKOVÁ
23. 11. 2019 / LUKÁŠ LATINÁK
14. 12. 2019 / MARIÁN LABUDA

Tlačová správa v PDF


 

18.5. - 30.12.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

20 Naj z Múzea dopravy

Výstava k 20. výročiu STM- Múzea dopravy predstavuje súbor dvadsiatich výnimočných exponátov z rôznych období našej histórie.
20 ROKOV CHRÁNIME TECHNICKÉ POKLADY NAŠEJ HISTÓRIE
STM -Múzeum dopravy vzniklo pred 20.rokmi a od svojho začiatku sídli v budove bývalej 1.parostrojnej železničnej stanice. Už samotná budova pôsobí muzeálne, historicky. Tu sa v 2.polovici 19.storočia odohrával železničný život Bratislavy, či vtedy ešte Prešporku. Budova sama je vlastne NAJstarší exponát.Naša inštalácia 20 NAJ prezentuje to najlepšie, najkrajšie či najzaujímavejšie z fondu múzea s tématikou dopravy a techniky.
NAJstaršie motorové vozidlo trojkolku Ariel z 1900, NAJstarší bicykel z roku 1888, NAJdlhšiu sériovo vyrábanú motorku Čechie-Bohmerland, NAJznámejšiu motocyklovú legendu Harley - Davidson, NAJstarší parný rušeň radu 310 (tzv.Mlynček na kávu), model NAJväčej osobnej lode, ktorá sa na Slovensku výrábala OL400. Uvidíte NAJrozšírenejší malý moped Babettu, NAJplastovejšie auto Trabant, prvé osobné auto sériovo vyrábané na území Slovenska Škoda Garde s NAJ výrobným číslom 000001, čiže prvé ktoré zišlo z výrobného pásu. Oči budete môcť nechať na minibuse T603MB, NAJ je v tom, že je to prototyp, jediný na svete.
Ďalších 10 NAJ si NÁJdete v expozícii, ale budete musieť použiť NAJstarší dopravný prostriedok na svete, vlastné nohy!
Tešíme sa z Vašej návštevy. Prosíme, aby ste do schránky napísali svoj odkaz pre budúcnosť. Vaše správy odložíme a zverejníme o 10 rokov, kedy Múzeum dopravy bude mať NAJkrajší vek - 30 rokov.


 

19.5. - 1.9.2019  

Hrad Devín

Devínske rozprávky

Termíny: 19.5.2019, 22.6.2019, 28.7.2019, 1.9.2019 vystúpenie o 15:00, 16:30
Zoznámte sa so šibalským šašom Vigandom. Priamo na hrade si rozbalí svoje kočovné divadlo a rozpovie vám dávne príbehy hradu Devín.
Pre návštevníkov budú pripravené aj dielne, kde si budú môcť vyrobiť vlastnú bábku, masku a veľa iného.
Rozprávky: Šašo Vigand, Zlatá rybka, Hradný duch


 

5.3. - 15.7.2019  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Národným archívom Českej republiky – iniciátorom a autorom výstavy, pozývajú na otvorenie výstavy Štvrťsoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus, ktoré sa uskutoční dňa 5. marca 2019 (utorok) o 15:00 h v budove múzea na Masarykovej ulici č. 20 v Prešove.

Podkarpatská Rus bola stáročia súčasťou habsburskej monarchie, ale na konci 1. svetovej vojny sa hľadali možnosti zmeny štátoprávneho postavenia. Počas pobytu Tomáša G. Masaryka v USA v roku 1918 bolo Rusínom zo strany amerického prezidenta doporučené usilovať o autonómiu v rámci jazykovo blízkeho štátu. Jednou z možností bolo včlenenie podkarpatského územia do vznikajúceho Československa. Stalo sa tak na jar v roku 1919. Na parížskej mierovej konferencii po 1. svetovej vojne v septembri 1919 sa Saintgermainskou zmluvou nová republika zaviazala zriadiť na území Rusínov južne od Karpát autonómnu jednotku. Vo februári 1920 bola integrovaná do ústavnej listiny Československej republiky.

Výstava reprezentuje časový úsek spoločných dejín – 25 rokov, ukážku premenlivosti správy územia Podkarpatskej Rusi a jej vplyvu na každodenný život, na pozadí štátotvorných historických udalostí vzniku a existencie prvej Československej republiky. V máji 2019 si pripomíname 100 rokov od hlasovania Centrálnej rusínskej národnej rady v Užhorode za pripojenie územia Podkarpatskej Rusi k Československu.

Archivár Národného archívu ČR, autor výstavy Mgr. David Hubený PhD., (Odd. fondov štátnej správy z rokov 1918 – 1945) o výstave povedal: „ ... panelová výstava približuje okolnosti vzniku myšlienky na pripojenie územia karpatských Rusínov k Československu. Zaoberá sa otázkami spojenými s budovaním štátnej správy a hospodárstva. Približuje vzťahy s maďarskými a poľskými záškodníkmi, boje s maďarskou armádou a ukrajinskými nacionalistami v rokoch 1938 a 1939. Sprostredkúva záujem exilovej vlády v Londýne o dianie na Podkarpatskej Rusi, tiež prípravy a pokusy obnoviť československú správu na časti oslobodenej Podkarpatskej Rusi podľa zmluvy ČSR a ZSSR o spojenectve z konca roku 1943 (platnej 20 rokov). Podľa tejto zmluvy sa mala ČSR obnoviť v jej predmníchovských hraniciach aj s Podkarpatskou Rusou. Avšak 29. júna 1945 bola v Moskve podpísaná zmluva a v nej sa Československo zaviazalo Sovietskemu zväzu odstúpiť územie Podkarpatskej Rusi v jej predmníchovských hraniciach. Posledná časť výstavy približuje medzištátne jednanie o poskytnutí územia ZSSR a snahy o odškodnenie československých občanov... agrárna Podkarpatská Rus sa v rámci Československa úspešne rozvíjala, pamätníci dodnes radi spomínajú na „panovanie Československa“ dodal D. Hubený.

Výstavu doplnia fotoreprodukcie zo života na Podkarpatskej Rusi v 20. a 30. rokoch 20. storočia v mestách Užhorod, Mukačevo, Svajlava, ako aj o dobové dokumenty a knižné diela zachytávajúce historické a dejinné súvislosti obdobia, kedy bola Podakrpatská Rus súčasťou Československa.


 
Pozvánka: Štvrťstoročie spolu, Československo a Podkarpatská Rus Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf Štvrťstoročie spolu Československo a Podkarpatská Rus.pdf (602.1 kB)

10.4. - 14.7.2019  

Baba z lesa.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Lena Jakubčáková: Baba z lesa

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Fotografická výstava a sprievodné projekcie známej košickej fotografky zobrazujú neobyčajný život poslednej obyvateľky dnes už neexistujúcej dediny na východe Slovenska, ktorá je od r. 1966 ponorená pod hladinou priehrady Ružín. „Baba z lesa“ je zároveň prezývka, ktorou sa starenka predstavovala. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu PROFILY.
Baba z lesa je dlhodobý dokumentárny projekt, ktorá vychádza z 20-ročného autorského archívu (1998 – 2017) fotografky Leny Jakubčákovej. Je sondou do života Kataríny Kiovskej (†2017), poslednej a zároveň veľmi svojráznej obyvateľky zaplavenej dediny na východe Slovenska (Košické Hámre), ktorá sa rozhodla neopustiť toto miesto ani po potopení dediny do vodnej priehrady Ružín (okolo 1960). Okrem výstavných fotografických obrazov je príbeh Baby z lesa realizovaný v autorskej knihe Leny Jakubčákovej (200 strán, grafický dizajn: Katarína Rybnická) a jej krátkeho filmu (12 minút, strih: Boris Vaitovič). Fragmenty tohto projektu boli prezentované už v roku 2014, ale až v roku 2017 bol rozšírený o prácu s celým archívom a dokončený iba pár dní pred smrťou „baby z lesa“.
Kurátorka výstavy Mgr. Lucia Benická objasňuje: „Výstava uvádza ojedinelú výpoveď vo forme subjektívneho dokumentu, ktorý má podobu zátiší, referujúce na „vanitas“ ako aj iné klasické kategórie maliarskeho zátišia. Tie vystihujú nielen povahu „baby z lesa“, jej prístup k životu a spôsob prežívania, ale aj zradnosť zdanlivej (alebo zdanlivo prevládajúcej) temnoty a nenápadnú krásu a čistotu nepovšimnutého života „malej veľkej“ ženy. Tento silný fotografický príbeh sa zároveň snaží poukazovať na pominuteľnosť, na harmonický nesúlad tela a duše, rozpadajúceho sa fyzického sveta a svetla, ktoré môže priniesť prijímanie zániku ako ďalšej cesty“.
Fotografie sú reflexiou o jedinečnom prežívaní viery, samote a vzdore stareny, ktorá žije bez strachu, vyrovnaná s nepriazňou, pripravená kedykoľvek zomrieť. Na druhej strane sú obrazy z prostredia „baby z lesa“ výzvou, ako môžu dokumentárne zátišia vystihnúť príbeh duše a posunúť hranice žánrového vnímania nad rámec klasickej definície „nature morte“.

Lena Jakubčáková (* 1980, Košice) pracuje na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Vyštudovala francúzsku filológiu (2004) a literárnu vedu (2008) na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, ako aj fotografiu na Institute tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě (2010, 2014). Spolupracovala na medzinárodných fotografických projektoch ako napr. Second Cities (Košice – Marseille), Panel Story, Umelecké vzdelávanie vo väznici, In Living Memory, Pamäť na skle (Béla Petrik) či na projekte Antoine D’Agatu Odysseia na Slovensku a Ukrajine. Je členkou združenia PhotoART Centrum v Košiciach. V r. 2016 vydala knihu z prostredia slovenskej väznice pod názvom Spis 44, ktorá sa v r. 2018 dostala medzi finalistov súťaže J Book Show pre festival v írskom Corku, na Bienále grafického dizajnu v Brne a získala Národnú cenu za dizajn (grafická úprava Samuela Čarnokého). V r. 2017 dokončila dlhoročný projekt Baba z lesa, vrátane knihy (zatiaľ v podobe makety) a krátkeho filmu. Jej práce boli vystavené na Slovensku, v Česku, Číne, Slovinsku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Lotyšsku a Írsku.


 

10.4. - 14.7.2019  

Bahama.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Bahama: Really? / Abstrakcia a metafora

Pavol BREIER • Peter HORVÁTH • Radislav MATUŠTÍK

Kurátorka: Mgr. Lucia Gregorová Stachová, PhD.

Výstava mapuje tvorbu trojice autorov, ktorí vytvorili zoskupenie BAHAMA v 70. rokoch 20. storočia: fotograf Pavol Breier (*1952), výtvarník Peter Horváth (*1949) a historik umenia Radislav Matuštík (*1929 – †2006). Projekt inovatívne prehodnocuje pôsobenie skupiny v kontexte slovenskej výtvarnej scény. Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Skupina BAHAMA nemala striktne vymedzený program a ich spoločná tvorba situačne reagovala na prostredie, politickú a kultúrnu klímu obdobia normalizácie. Aktivita skupiny kulminovala na konci 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia. Popri samostatných tvorivých výstupoch jednotlivých členov skupina verejne prezentovala svoju tvorbu len príležitostne. Radislav Matuštík bol navyše aktívny ako kritik a spoluorganizátor neoficiálnej scény na Slovensku. Pavol Breier vystupoval v dvojakej role organizátora/účastníka akcií a profesionálneho fotografa – dokumentaristu.
Podnetom pre skupinovú tvorbu bola hlavne účasť na kolektívnych akciách neoficiálnej scény. Breier je tiež tvorcom viacerých autorských kníh, ako aj dokumentácií skupinových projektov. Obľúbeným námetom skupiny BAHAMA sú “pseudovedecké mystifikácie” (Aurel Hrabušický). Vytvorené na princípe fotomontáže, spájajú úryvky zo skutočných kultúrno-politických dokumentov a reálneho života s prvkami fiktívnych akcií (Psychostereotaxia, 1979 a i.). Spoločným menovateľom skupinových akcií je subjektívne parodovanie rétoriky ideológie a pracovnou metódou spojenie reality s fikciou.
Koncept výstavy pod kuratelou Mgr. Lucie Gregorovej Stach, PhD. je založený na prezentácii dokumentov z akcií: sú to fotografie kombinované s textom na princípe fotomontáže. Kurátorka uvádza: „Akcie a pseudo-akcie boli kritikou post-normalizačného status quo – verejnej lži a „vysmiatej blbosti“, na ktorej všetci participovali napriek tomu, že jej už nikto neveril. Propaganda využívala silu fotografie v jej jednoduchom význame byť „tieňom“ reality a pravdy, dôkazom, že sa niečo stalo. Dôležité je aj poukázať na skutočnosť, že skupina vznikla rok po zrode Charty 77, hnutia odporu voči socialistickému režimu v Československu, ktoré v novembri 1989 vyvrcholilo tzv. Nežnou revolúciou. Viacerí konceptuálni a akční umelci koncom 70. rokov 20. storočia intuitívne súzneli s obratom k fotografii ako k nosnej obrazotvornej zložke umeleckého diela a po analytickom konceptualizme sa tak aj na Slovensku vrátila do progresívneho vizuálneho umenia sila (aj) fotografického obrazu.“


 

10.4. - 14.7.2019  

Križovatky nápadov.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Križovatky nápadov / Before Brexit

Catriona Grant (Edinburgh) ↔ Tomáš AGAT Błonski (Košice)
Nigel Davidson (Sunderland) ↔ Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava)
Lisa Davis (Glamorgan) ↔ Robo Kočan (Poprad)

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická

Medzinárodný projekt, realizovaný Domom fotografie (Poprad) v rámci unifikácie Európy v r. 2004, konfrontuje tri regióny Slovenska s troma regiónmi vo Veľkej Británii (Anglicko, Škótsko, Wales) formou fotografických výstupov z umeleckých stáží. Alternovaný podtitul Before Brexit responduje aktuálne politické dianie, keď synergiu krajín onedlho nahradí nové delenie. Vystavené diela sú z archívu Domu fotografie a spolu s autorskými profilmi sú spracované v rovnomennom katalógu (vyd. Dom fotografie, Poprad, 2004). Výstava je realizovaná v rámci dramaturgického cyklu TÉMA.
Komunikácia − tak by sa mohol nazvať tvorivý dialóg dvoch kultúr a výstupy, ktoré spájajú tri slovenské a tri britské regióny: Británia očami Slovákov a Slovensko očami Britov. Na Križovatky za výmenou tvorivých nápadov nastúpili tri dvojice mladých fotografov: Silvia Saparová & Martin Varholík (Bratislava) do Sunderlandu v severnom Anglicku a Nigel Davison (Sunderland Univeristy) do Bratislavy, Robo Kočan (Poprad) do Glamorganu vo Walese a Lisa Davis (Glamorgan University) do Popradu, Tomáš AGAT Błonski (Košice) do Edinburghu v Škótsku a Catriona Grant (Edinburgh College of Art) do Košíc. Projekt cielene mapoval vybrané lokality na základe vopred pripravených autorských konceptov − záznamy Križovatiek sú individuálnymi denníkmi z krátkodobej tvorivej stáže. Vystavené diela tvoria nadčasový vizuálny záznam, kde výtvarné fotografie stierajú hranice svetov, v ktorých vznikli.
Autorka a kurátorka výmenného projektu Mgr. Lucia Benická uvádza koncové výstupy vybraných fotografov: “Robo Kočan, inšpirovaný prostredím Walesu, vytvoril čierno-biely cyklus Bytosti starého Glamorganu, ožívajúci bizarnými tvarmi nevideného sveta prírody. Skrytú “dušu” sídlisk v Poprade zobrazuje Lisa Davis v nočných príbehoch panelákových kociek pod názvom Životy v klietke. Tomáš AGAT Błonski sekvencuje: vytvára farebnú konceptuálnu hru o banálnej každodennosti v Škótsku, zaznamenanú autorským fotoaparátom v sérii AGAT – Scotland. Catriona Grant počas pobytu na košickom internáte volí čisté, formálne dokonalé tvary zátiší: v projekte Bez slov sa stáva outsiderom bez prítomnosti ľudí pri zachytávaní skutočnosti. Autorská dvojica Silvia Saparová a Martin Varholík tvorí fotografickú výpoveď zo života mladých ľudí na severnom Anglicku formou farebných diptychov: v cykle Bez Slov definujú prienik človeka a priestoru, či “vnútra a vonkajška” mestských chlapcov. Nigel Davison v sérii Časy sa menia zobrazuje Bratislavu a jej premeny: statické zábery architektúry, budovaných a demolovaných objektov, sú záznamom dynamických zmien. Realizmus záberov dopĺňa časť fotografickej inštalácie, založenej na kontraste vybraných miest starého Prešporku a nového európskeho mesta.”


 

16.5. - 12.7.2019  

Čaro bábok.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Čarovný svet bábok a bábkového divadla

Táto výstava vznikla pri príležitosti 50. výročia založenia múzea a prezentuje to najlepšie zo zbierkového fondu s tematikou bábkarstva – predovšetkým divadelné bábky, rodinné bábkové divadlá, výtvarné návrhy bábok, scenáre a plagáty s doplňujúcimi informáciami o bábkarstve.
Návštevníkom predstavíme krásu bábok tradičného kočovného bábkarstva, ako aj pohľad na súčasné bábkové umenie na Slovensku. Výstavu sme už úspešne prezentovali v roku 2018 v Moskve, konkrétne v Ruskej štátnej detskej knižnici a v Slovenskom inštitúte.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 16. mája 2019 o 17:00 v priestoroch Galérie v podkroví.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 19.7.2019

meniny má: Dušana

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

7737288

19.7.2019
ÚvodÚvodná stránka