Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 14. 7. 2019

7.6. - 15.10.2019  

Kaštieľ Stropkov

Osobnosti našich dejín na historických portrétoch

Výstava prezentuje takmer 20 olejomalieb spodobujúcich vysokú šľachtu, panovníkov, politikov a dejateľov od 1. polovice 17. storočia po 2. svetovú vojnu.


 

30.11.2016 - 31.12.2019  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Nemci, Maďari, Slováci v kontexte mocensko-politických migrácií po druhej svetovej vojne. Výstava prostredníctvom autentických dokumentov, vecných pamiatok a výpovedí svedkov v kombinácii s rekonštrukciou nemeckých, maďarských a slovenských domovov sleduje priebeh udalostí a návštevníkom prezentuje, ako politické udalosti ovplyvnili individuálne životné cesty a osudy jednotlivých skupín obyvateľstva.


 

15.12.2016 - 28.12.2019  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Výstava ponúka pôsobivý pohľad do minulosti, do čias, keď na území mesta pred viac ako 2 000 rokmi  žili Kelti.


 

21.9.2018 - 31.12.2019  

c_martin-benka-w.png

Historické múzeum SNM, Bratislava

Martin Benka

SNM-Historické múzeum a SNM-Múzeá v Martine pripravili výstavu o osobnosti, živote a diele Martina Benku pri príležitosti 130. výročia umelcovho narodenia. Výstavu môžete navštíviť od 21. septembra 2018 do decembra 2019. Nájdete ju na Bratislavskom hrad, III. poschodie. Kurátorkou výstavy je Monika Váleková.

Martin Benka (1888 - 1971) svojím dielom položil základné piliere slovenskej výtvarnej kultúry. Bol zaujímavým „renesančným" človekom so všestrannými umeleckými záujmami, výtvarnými, hudobnými a literárnymi. Umelec pôvodom zo Záhoria precestoval Európu, no najviac mu prirástla k srdcu severoslovenská horská krajina. V rámci svojej tvorby si vytvoril neopakovateľný rukopis, ktorým citlivo reflektoval obraz slovenskej prírody. Ako on sám povedal: „Záľubu som našiel v oblých, živo sa vlniacich holiach, na úbočiach, v dolinách a všade tam, kde sa krása prírody snúbila so životom. Vysoké majestátne vrchy v čarovných líniách pohybu mi hovorili, že nie sú ani príliš plošné, ani príliš plastické, ale také ako som si želal."
Okrem maľby a kresby sa venoval aj grafike a hudbe. Vo svojom ateliéri zakladal s priateľmi sláčikové kvartetá a organizoval komorné koncerty. Zaujímavosťou v jeho dizajnérskom diele sú hranaté „kubistické" husle evokujúce voľné inšpirácie slovenskou ľudovou ornamentikou. Navrhoval knižné ilustrácie, známky, exlibrisy, sgrafitá, bankovky, v neposlednom rade vyhotovil niekoľko návrhov fontov. V typografii kombinoval prvky z ľudovej tvorby, ornamentov a samozrejme jeho obľúbenej prírody. Benkovmu autorskému písmu je až v posledných rokoch venovaná patričná pozornosť.
V marci 1960 Benka daroval podstatnú časť svojej zbierky – okolo 5200 výtvarných diel, korešpondenciu a knižnicu československému štátu, následne sa dostala do správy Slovenského národného múzea. Vo svojom testamente odkázal štátu aj zvyšok svojej pozostalosti, okrem umeleckých artefaktov i zariadenie svojho domu, resp. ateliéru v Martine. Práve tu bolo v roku 1972 otvorené SNM-Múzeá v Martine, Múzeum Martina Benku.
Martin Benka zasvätil svoj život estetike a kultivovaniu slovenského prostredia. Bol milovníkom Mozarta a Beethovena, zručným maliarom, grafikom a dizajnérom. Výstava predstaví mnoho stránok z jeho osobnosti a rozmanitej tvorby.

Komentovaná prehliadka výstavy Martina Benku, 02.10.2019, 15:00 – 17:00
Kto bol Martin Benka, ako tvoril a ako sa jeho tvorba vyvíjala? Pozývame na komentovanú prehliadku výstavou v podaní kurátorky Moniky Válekovej. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

1.12.2018 - 31.12.2020  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Severné reprezentačné priestory Bratislavského hradu

Reprezentačné priestory Františka I. Štefana Lotrinského – manžela kráľovnej Márie Terézie, sa nachádzajú v severnom trakte Hradného paláca.


 

3.12.2018 - 31.1.2020  

Hudobné múzeum SNM, Bratislava - Výstavný pavilón, Žižkova 16, Bratislava

...a nazvali ju Dobro®

Prvú rezofonickú gitaru na svete pod názvom Tricone a neskoršie aj jej slávny drevený model so slo-venským menom Dobro® skonštruovali v 20. rokoch minulého storočia v Spojených štátoch amerických Ján/John Dopjera/Dopyera (1893 − 1988) s bratom Rudolfom/Rudolphom „Rudym" Dopjerom/Doperom (1885 – 1978. Pomenovaním DOBRO® sa dostalo slovenské slovo dobro do slovníka hudobníkov na celom svete.


 

5.3. - 24.11.2019  

Tajomstvá pod hladinou.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Tihányiovský kaštieľ

Tajomstvá pod hladinou

Vydajte sa spolu so Stredoslovenským múzeom odhaľovať krásy a tajomstvá, ktoré sa ukrývajú pod vodnou hladinou! Výstava Tajomstvá pod hladinou, ktorá potrvá v Tihányiovskom kaštieli od 5. 3. do 2. 6. 2019, predstaví nádherné slovenské bystriny, jazerá, rieky a ich obyvateľov, ale aj ekologické problémy týkajúce sa našich vôd.

Výstava prezentuje unikátne zbierky predmetov a fotografií, ktoré priblížia magický život v tečúcich i stojatých vodách. Vďaka autentickým preparátom sladkovodných rýb z dielne uznávaného preparátora Milana Žiaka, ktorý vlastní jednu z najväčších súkromných zbierok preparovaných rýb na Slovensku, sa návštevníci ako lusknutím prsta ocitnú pod hladinou (ne)spútaných slovenských riek. Snímky českého fotografa a potápača Viktora Vrbovského, ktoré zachytávajú detaily rýb, obojživelníkov a bezstavovcov v ich prirodzenom prostredí, dotvoria predstavu o jedinečnom spôsobe života vodných obyvateľov.

Na svoje si prídu aj najmenší návštevníci. V rozprávkovom svete pod vodnou hladinou môžu spolu s vodníkom sediacim na starej záchodovej mise rozjímať nad tým, ako ľudia zmenili svojím správaním jeho podvodnú krajinu... A práve to je ďalší rozmer výstavy Tajomstvá pod hladinou, ako aj každodennej práce prírodovedcov z Tihányiovského kaštieľa – poukázať na narastajúce ekologické problémy. Slovenské vodné toky čoraz viac ohrozuje najmä výstavba veľkých a malých vodných elektrární, znečisťovanie vôd tuhým aj kvapalným odpadom, migračné bariéry na tokoch, plytvanie pitnou a úžitkovou vodou či strácanie zásob podzemnej vody.

„V rámci environmentálnej výchovy sa snažíme pôsobiť na deti už od útleho veku, od materských, cez základné až po stredné a vysoké školy. Našou prioritou je vysvetliť mladým ľuďom, že problematika čistej vody v našich riekach a jazerách sa týka každého z nás,“ zdôrazňuje riaditeľ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici PhDr. Marcel Pecník.

Výstavu obohatí i unikátna zbierka známok Poštového múzea, na ktorých sú vyobrazené živočíchy žijúce vo vodnom prostredí alebo v jeho blízkosti. Všetci milovníci prírody, ktorých zaujíma tajomný svet pod vodnou hladinou, ale aj neúnavní hľadači šťastia nájdu v Tihányiovskom kaštieli množstvo rybích šupiniek až do 2. júna 2019.

Pozývame Vás na komentovanú prehliadku výstavy Tajomstvá pod hladinou so zoologičkou a kurátorkou výstavy Mgr. Katarínou Dvořáčkovou, PhD. vo štvrtok 11. 4. 2019 o 16:00 v Tihányiovskom kaštieli.


 

24.4. - 31.10.2019  

pozvanka_historia_nie_je_otrava.jpg

Hrad Devín

História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava.

Nová interaktívna výstava na hrade Devín, ktorá priblíži 7000 rokov histórie v kocke.

Vernisáž sa uskutoční 24. apríla o 16:00 v priestoroch renesančného paláca na hrade Devín.

Múzeum mesta Bratislavy / NKP Hrad Devín otvára výstavu s názvom História nie je otrava. Hovoria Dunaj i Morava, ktorá návštevníkom predstaví významné historické míľniky tohto výnimočného miesta. Ponúka komplexný obraz na dejiny hradu bez dlhých textov a nudných panelov. Na návštevníkov čakajú originálne spracované témy, ktoré zapoja deti aj dospelých. Okrem iného sa budú môcť zapojiť do stredovekej bitky alebo sa odfotiť s Ľudovítom Štúrom.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita osídlená takmer 7000 rokov. Toto dlhé obdobie sa zmestilo na niekoľko metrov štvorcových výstavnej plochy, aby si ho každý návštevník mohol prežiť za pár minút.


 

30.4. - 31.10.2019  

Vaclavik 2019.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Etnograf Antonín Václavík

Čo dnes vieme o českom etnografovi Antonínovi Václavíkovi a jeho pôsobení v prospech slovenského múzejníctva? Už len niekoľkí odborníci vedia, že práve on bol autorom národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine sprístupnenej v roku 1938.

Skutočnosť, že stopy jeho činnosti nesú mnohé múzeá na Slovensku, je príležitosťou pripomenúť si túto osobnosť výstavou Etnograf Antonín Václavík, ktorá bude dňa 30. apríla o 16. hodine sprístupnená v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku.

Antonín Václavík sa narodil 12. júla 1891 v Pozloviciach pri Luhačoviciach. Už ako študent gymnázia pomáhal staršiemu bratovi Františkovi zbierať predmety ľudovej kultúry, z ktorých v rodnom dome nainštalovali starú sedliacku izbu. Keď ho v roku 1916 vojenská správa poslala na doliečenie do Luhačovíc, zozbieral a roztriedil zbierky miestneho múzea a vytvoril z nich prvú stálu expozíciu.

V decembri 1919 sa stal ministerským úradníkom na Slovensku. Aby si doplnil vytúžené vzdelanie, bol od roku 1921 mimoriadnym študentom Univerzity Komenského v Bratislave. Zároveň pracoval a vykonával terénne etnografické, ktoré spracoval do monografie Podunajská dedina v Československu (1925). O rok neskôr doktorátom uzavrel štúdium etnografie a začal výskum rodného Zálesia, neskôr publikovaný v monografii Luhačovské Zálesí (1930). V roku 1933 sa habilitoval za docenta národopisu na Masarykovej univerzite v Brne, kde pedagogicky pôsobil.

V rokoch 1924 – 1939 A. Václavík pracoval ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave, pre ktoré získal a spracoval bohaté etnografické zbierky – základ jeho prvej stálej národopisnej expozície (1930). Roztriedil, spracoval, prípadne reinštaloval etnografické zbierky početných múzeí na Slovensku, pričom najvýznamnejšie bolo jeho autorstvo novej expozície Slovenského národného múzea v Martine, na ktorej pracoval v rokoch 1936 – 1938.

Vo februári 1939 spolu s rodinou nútene opustil Slovensko a zamestnal sa v Slováckom múzeu v Uherskom Hradišti. Od roku 1945 ako profesor československého národopisu na Masarykovej univerzite v Brne vychovával novú generáciu etnografov. Zomrel predčasne v roku 1959 po dlhoročnej práci na diele Výroční obyčeje a lidové umění, ktoré vyšlo až po jeho smrti.

Výstavu Etnograf Antonín Václavík pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku. V martinskom Múzeu kultúry Čechov na Slovensku bude sprístupnená do 30. októbra 2019.


 

2.5. - 27.10.2019  

plagat_DLK 2019.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Vlákno

Ľudová kultúra očami mladých – to je hlavný motív výstavného projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na jeho štvrtý ročník Vás pozývame do Slovenského národného múzea v Martine vo štvrtok 2. mája 2019 o 16.00 hod. Študenti umeleckých škôl z Trenčína a Ružomberka spolu so svojimi partnerskými školami z Maďarska a Poľska Vám v Slovenskom národnom múzeu v Martine ukážu, čo si predstavia, keď sa povie vlákno. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Štvrtý ročník výstavy Dotyky s ľudovou kultúrou s podtitulom Vlákno predstaví práce študentov Školy úžitkového výtvarníctva Ružomberok, Strednej umeleckej školy v Trenčíne, Zespół Szkół Plastycznych im. Antoniego Kenara v Zakopanom a Békéscsabai Szakképzési Centrum Szent-Györgyi Albert Szakgimnáziuma és Kollégiuma. Mladí umelci sa pri svojej tvorbe inšpirovali zbierkovými predmetmi Slovenského národného múzea v Martine.
Vlákno sa ako niť preplieta celou ľudovou kultúrou. Téma, na prvý pohľad upozorňujúca na textil, má však širšie uplatnenie. Študenti mali možnosť inšpirovať sa nielen textilom ako materiálom, ale aj štruktúrou, ktorá ho vytvára. Mohli sledovať líniu výšivky, paličkovanej čipky či akejkoľvek inej techniky. Inšpiráciu mohli nájsť aj v pozorovaní vlákna v dreve či prútí, pričom pojem vlákno mohli uplatniť aj pri vnímaní iných materiálov, napríklad drôtu. Na základe návštevy múzea a bližšieho pohľadu na muzeálne predmety vytvorili vlastné práce, ktoré spracovali do podoby dekoratívnych predmetov, produktového dizajnu, textilných prác, kostýmov alebo napríklad fotografie a grafiky.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach umelecké školy z Ružomberka a Trenčína. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý ročník v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky a v roku 2015 boli témou symbol a ornament.


 

9.5. - 24.11.2019  

130 rokov interpretácií histórie.jpg

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici - Thurzov dom

130 rokov interpretácií histórie

Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici oslavuje v roku 2019 viacero výročí. Najvýznamnejšie, 130. výročie založenia podčiarkne výnimočnou výstavou, oslavou všetkých osobností a ľudí, ktorí sa zaslúžili o jeho vznik a zachovanie vzácnych zbierok pre ďalšie generácie. Spoznajte 130 rokov interpretácií histórie v Thurzovom domedo 24. novembra 2019.

„Vzdajme hold minulému a súčasnému. Mostom v čase nech sú vzácne zbierkové predmety z fondu Stredoslovenského múzea.“ Tak vyjadril posolstvo a myšlienku výstavy jej autor a kurátor PhDr. Filip Glocko. Stredoslovenské múzeum odomklo trezory svojich depozitov a návštevníci môžu obdivovať predmety, ktoré doposiaľ nemali možnosť vidieť. Postupne odhalia zaujímavú cestu zbierkových predmetov zo zabudnutia, spod nánosov prachu, až pod reflektory výstavných siení.

Prví kustódi a ich pozoruhodné metódy získavania predmetov
Žiadosť o vznik mestského múzea predložil Dr. Štefan Holesch, hlavný notár mesta Banská Bystrica a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Za najvhodnejšiu budovu mesto vybralo Matejov dom. Vystavená je aj pôvodná zakladacia listina vtedajšieho Mestského múzea z 12. júla 1889. Prvá múzejná expozícia v Matejovom dome bola napokon slávnostne otvorená 17. októbra 1909. Prvými kustódmi, ktorí položili základy múzejnej tradície v meste, boli Jozef Schweng, Dr. Samuel Bothár a Dr. Štefan Holesch. Výstava približuje život a osudy viacerých osobností, ktorým vďačíme za vznik a rozkvet dnešného Stredoslovenského múzea.

Kustódi kedysi vymýšľali najrôznejšie spôsoby, ako pre múzeum získať vzácne predmety. Kuriózny príbeh sa spája s cínovou krstiteľnicou z roku 1726, ktorá je takisto súčasťou výstavy: „Cínová krstiteľnica z kostola v Hronseku je jedným z najväčších lupov, ktoré sa podarilo dostať Kornelovi Divaldovi, autorovi prvej expozície, do Mestského múzea. Hronseckému farárovi vtedy navrhol, či by nechcel vymeniť starú cínovú krstiteľnicu, ktorá už „dosluhovala“, za novú, krajšiu, drevenú, vyrezávanú v modernom štýle. Ten dal Divaldovi za pravdu a múzeum tak získalo vzácnu starožitnosť, ktorá je dnes priamym dokladom remeselného majstrovstva našich cinárov,“ prezrádza autor výstavy.

Indiánske vojnové trofeje či najstaršia modrotlač na jednom mieste
V Thurzovom dome sú vystavené mnohé výnimočné zbierkové predmety, ktoré neboli veľmi dlho alebo vôbec prezentované verejnosti. 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika pripomína pamiatka na jeho ekvádorskú výpravu zo začiatku 20. storočia – tzv. tsantsa – trofej poľovníkov hláv kmeňa Šuárov. Ide o zmenšenú ľudskú hlavu, ktorú si Indiáni vyrábali počas návratu z vojnovej výpravy.

Bohatosť a rôznorodosť zbierkového fondu Stredoslovenského múzea dokazuje aj najstaršia modrotlač na Slovensku z roku 1783. Neoceniteľnú a mimoriadne rozmanitú prácu reštaurátorov a konzervátorov odhalia vzácne zreštaurované mortuáriá, obrazy, nábytok či kroje.

„Stredoslovenské múzeum je najstaršou muzeálnou inštitúciou v Banskej Bystrici a druhou najstaršou v kraji. V jubilejnom roku 2019 chceme vzdať hold tým, vďaka ktorým vzniklo, ale aj všetkým odborným pracovníkom múzea, vďaka ktorým sa zachováva história a tradície stredného Slovenska pre ďalšie generácie. Na výstave predstavíme najstaršie a najvzácnejšie zbierkové predmety z každého múzejného fondu i reštaurátorov, ktorí sa podieľali na záchrane našich vzácnych zbierok,“ prezrádza PhDr. Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.


 

13.5. - 11.11.2019  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Hubárska poradňa

(v spolupráci so Slovenskou mykologickou spoločnosťou)
15:00 – 17:00 (každý pondelok)


 

18.5. - 30.12.2019  

Múzeum dopravy v Bratislave

20 Naj Múzea dopravy

Výstava k 20. výročiu STM- Múzea dopravy predstavuje súbor dvadsiatich výnimočných exponátov z rôznych období našej histórie.
20 ROKOV CHRÁNIME TECHNICKÉ POKLADY NAŠEJ HISTÓRIE
STM -Múzeum dopravy vzniklo pred 20.rokmi a od svojho začiatku sídli v budove bývalej 1.parostrojnej železničnej stanice. Už samotná budova pôsobí muzeálne, historicky. Tu sa v 2.polovici 19.storočia odohrával železničný život Bratislavy, či vtedy ešte Prešporku. Budova sama je vlastne NAJstarší exponát.Naša inštalácia 20 NAJ prezentuje to najlepšie, najkrajšie či najzaujímavejšie z fondu múzea s tématikou dopravy a techniky.
NAJstaršie motorové vozidlo trojkolku Ariel z 1900, NAJstarší bicykel z roku 1888, NAJdlhšiu sériovo vyrábanú motorku Čechie-Bohmerland, NAJznámejšiu motocyklovú legendu Harley - Davidson, NAJstarší parný rušeň radu 310 (tzv.Mlynček na kávu), model NAJväčej osobnej lode, ktorá sa na Slovensku výrábala OL400. Uvidíte NAJrozšírenejší malý moped Babettu, NAJplastovejšie auto Trabant, prvé osobné auto sériovo vyrábané na území Slovenska Škoda Garde s NAJ výrobným číslom 000001, čiže prvé ktoré zišlo z výrobného pásu. Oči budete môcť nechať na minibuse T603MB, NAJ je v tom, že je to prototyp, jediný na svete.
Ďalších 10 NAJ si NÁJdete v expozícii, ale budete musieť použiť NAJstarší dopravný prostriedok na svete, vlastné nohy!
Tešíme sa z Vašej návštevy. Prosíme, aby ste do schránky napísali svoj odkaz pre budúcnosť. Vaše správy odložíme a zverejníme o 10 rokov, kedy Múzeum dopravy bude mať NAJkrajší vek - 30 rokov.


 

30.5. - 31.10.2019  

caro ornamentu.jpg

Národopisné múzeum Smižany

Čaro ornamentu

Výstava prác 2. ročníka súťaže Ornament očami Spišiakov,
neprofesionálnej výtvarnej tvorby v kreslení a maľovaní ornamentov žiakmi a pedagógmi Spiša, doplnená zbierkami z etnografického fondu Múzea Spiša v SNV.


 

6.6. - 30.11.2019  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Richard Réti - Šachový génius

Výstava o Richardovi Rétim, jedinom slovenskom šachistovi, ktorý porazil majstra sveta!
Richard Réti (1889 - 1929), rodák z Pezinka židovského pôvodu, medzinárodne uznávaný šachový hráč, mysliteľ, novátor, publicista a rekordér v hre naslepo.


 

10.6. - 11.11.2019  

Hubárska poradňa.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Hubárska a bylinkárska poradňa

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pre Vás prip­ravilo Hubársku a bylinkársku poradňu, ktorá sa bude konať každý pondelok v období od 10. júna 2019 do 11. novembra 2019 v čase od 9:00 do 15:00 v priestoroch budovy múzea na Ul. 1. mája 38.

Ako a kedy zbierať huby či liečivé byliny? Ako ich bezpečne rozoznať a ako ich čo najlepšie využiť? Naši odborníci Vám radi pomôžu dobrou radou pri poznávaní a určovaní húb aj liečivých bylín a ich využití pri príprave jedál i v ľudovom liečiteľstve.


 

13.6. - 3.11.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Dvojtýždňová republika - Slovenská republika rád. 100. výročie vyhlásenia v Prešove

Pred 100 rokmi sme sa stali javiskom medzinárodných dejín, keď na Slovensko prišli vojská maďarskej Červenej armády a prebývali tu tri týždne. V Prešove bola vyhlásená Slovenská republika rád. Výstava prestaví okolnosti vzniku, priebeh jej trvania až po samotný zánik.


 

14.6. - 30.11.2019  

Kaštieľ Stropkov

Obleč si rúcho dôstojné

Výstava liturgických rúch latinského a byzantského obradu katolíckej Cirkvi.


 

14.6. - 1.12.2019  

Dva v jednom.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dva v jednom / Dizajn českého a slovenského skla 1918—2018

Po českej premiére výstavy DVA V JEDNOM v jabloneckom Múzeu skla a bižutérie sa tento projekt predstaví v SNM – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Výstava je venovaná fenoménu dizajnového nápojového skla z obdobia 1918 - 2018, v ktorom obe krajiny patria medzi renomovaných svetových výrobcov.

Na príprave výstavy Dva v jednom spojili svoje sily jablonecká štátna zbierková inštitúcia s Umeleckopriemyslovým múzeom v Prahe a so Slovenským sklárskym múzeom v Lednických Rovniach. Táto spolupráca umožnila autorom Petrovi Novému, Milanovi Hlavešovi a Patrikovi Illovi pripraviť reprezentatívny prierez českého a slovenského nápojového skla. Na výstave nechýbajú nadčasové kolekcie, dizajnové experimenty a zberateľské exkluzivity. Z výrazných osobností prvej republiky sú prezentované práce Ladislava Sutnara či Ludviky Smrčkovej, z obdobia socializmu Miloša Matouška, Jozefa Staníka, Milana Meteláka či Pavla Hlavy. Obdobie od roku 1989 po súčasnosť prezentuje návrhy štúdia Olgoj Chorchoj, Jiřího Pelcla, Ronyho Plesla či Patrika Illa.

„Práve v oblasti nápojového skla sa obe krajiny historicky najvýraznejšie dopĺňali a ovplyvňovali. Názov odkazuje nielen na blízke susedstvo Česka a Slovenska v srdci Európy, ale aj na spoločný štát v období 1918 – 1991 s vedomím súvzťažností a odlišností, ktoré zostali zachované odhliadnuc od spoločensko-politických pomerov,“ vysvetľuje Petr Nový, prečo si autori zvolili ako tému výstavy túto oblasť a názov Dva v jednom.

K výstave vznikla rovnomenná publikácia, ktorá ako prvá spracovala prepojenie českého a slovenského skla. „História i súčasnosť skla je zaujímavou kultúrnou a historickou témou a taktiež bádateľskou výzvou. Ide o príbehy, ktoré sa síce prelínajú, ale nikdy sa úplne neprepoja,“ podotkol editor publikácie Petr Nový.

Pre návštevníkov je pripravená interaktívna línia výstavy, ktorá hravou formou zoznamuje s vlastnosťami skla, ktorými sú účel, tvar, farba, dekorácia a emócie.

Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom, 09.10.2019 o 17:00 – 18:00
Komentovaná prehliadka výstavy Dva v jednom s českým kurátorom výstavy Petrom Novým. České a slovenské sklo spoločne tvoria symfonickú báseň o dvoch vetách, dve výrazné kapitoly európskeho sklárstva, na ktoré môžeme byť právom hrdí. Rezervácia miesta mailom na hradpodujatia@gmail.com.


 

20.6. - 1.12.2019  

Krajské múzeum v Prešove

Kabinet kuriozít

Kabinety kuriozít sú fenoménom zberateľstva šľachty a intelektuálov obdobia renesancie a baroka a sú predchodcami dnešných múzejných inštitúcií. Zberateľ do týchto „kabinetov“ sústreďoval predmety rozmanitého druhu, kritériom výberu bola kurióznosť, raritnosť, unikátnosť, podivnosť. Na túto atmosféru chce nadviazať aktuálna výstava Krajského múzea využitím vlastného zbierkového fondu i fondu niektorých východoslovenských múzeí.


 

28.6. - 30.10.2019  

Hrad Strečno

Umenie na hrade: Obraz mojej duše

Výstava obrazov výtvarníka Vladimíra Mičienku zameraná na prírodu s použitím techniky oleja, akrylu a pastelu.


 

1.7. - 18.10.2019  

Čo to za veselie - svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Čo to za veselie - Svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej

Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych, alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života. Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie. Výsledkom tohto procesu bolo na Slovensku začiatkom 19. storočia približne 70 regionálnych foriem ľudového kroja, odrážajúceho osobitý vkus a fantáziu ľudu.

Dôležitú úlohu v uchovávaní a výskume ľudového odevu zohralo i neskoršie zakladanie múzeí, ktoré svojimi bádateľskými a zberateľskými aktivitami vo veľkej miere prispeli k zachovaniu ľudového odevu. Pre ľudový odev na území Slovenska je príznačná bohatá rozmanitosť a najmä výrazná znaková špecifikácia. Vznik a vývoj nášho odevu bol bezprostredne determinovaný prírodnými a spoločensko-ekonomickými faktormi, ktoré vplývali na materiálové zloženie i jeho umelecké stvárnenie. Iné materiály sa používali v rovinatých oblastiach a iné zasa v regiónoch podhorských. O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava „Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej“ priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti. Požičovňa kostýmov a krojov MS je garantom zachovania, obnovy a udržiavania originality tradičného ľudového odevu, tradičných kalendárových obyčají. Zbierkami krojov, kostýmov, doplnkov a rekvizít podporuje ochotnícke, poloprofesionálne a profesionálne súbory pri prezentácií kultúrneho dedičstva a spomienkach na významné osobnosti a udalosti národnej a literárnej histórie Slovenska. Výstava bude pozostávať z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. Vystavené budú svadobné kroje z Turca, Bzovíka, Podkoníc, Šariša, Terchovej, Važca, Veľkého Lipníka, Viničného, Ždiaru a Detvy.


 

4.7. - 25.10.2019  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Kamenní strážcovia

Panelová výstava o hradoch východného Slovenska.


 

12.7. - 20.10.2019  

Ľudia a poklady lužickej kultúry.jpg

Považské múzeum v Žiline

Ľudia a poklady lužickej kultúry / Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku

Ľudia a poklady lužickej kultúry. Severozápadné Slovensko na prelome bronzového a železného veku – tak znie celý názov putovnej výstavy, ktorú spoločne pripravili archeológovia Mgr. Zuzana Staneková z Považského múzea v Žiline, Mgr. Barbora Danielová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, Mgr. Marek Both zo Slovenského národného múzea v Martine a Mgr. Dominika Andreánska. Po troch mesiacoch, kedy bola inštalovaná v priestoroch SNM Etnografického múzea v Martine sa v júli presunie do priestorov Budatínskeho hradu. Táto archeologická výstava prezentuje život a smrť a jej vnímanie v ľudskej spoločnosti v neskorej dobre bronzovej a staršej dobe železnej (1300 – 700 pred n. l.). Lužická kultúra, ako súčasť komplexu popolnicových polí bola identifikovaná v druhej polovici 19. storočia Rudolfom Virchowom na základe nálezov z historického územia Lužice. Počas svojho najväčšieho územného rozmachu (okolo roku 1000 pred n. l.) zaberala takmer celú oblasť dnešného Poľska, východného Nemecka, priľahlú časť Čiech a hornaté územie Slovenska. Archeologické nálezy, ktoré lužickú kultúru charakterizujú sú žiarové hroby s milodarmi v rôznej podobe od šperkov, cez zbrane až po potraviny.

„Cieľom tejto výstavy je oboznámiť návštevníkov nielen s pohrebným rituálom, ale i spôsobom každodenného života ľudí tejto svojráznej a pre históriu Slovenska tak zásadnej kultúry. A tak múzeá spojili svoje sily, aby poskytli návštevníkom jedinečnú možnosť vidieť tie najvzácnejšie nálezy lužickej kultúry pod jednou strechou. Veľkým plusom výstavy je aj skutočnosť, že neprezentuje len samotné archeologické artefakty, ale formou diorám a trojrozmerných modelov dáva návštevníkom možnosť podrobnejšie si predstaviť spôsob života spred troch tisícročí, a tým lepšie pochopiť vývoj spoločnosti ako takej.“ priblížila archeologička Považského múzea v Žiline Mgr. Zuzana Staneková.

K výstave vznikol i katalóg, ktorý podrobne rozoberá vtedajší život. Čitateľ tu nájde základné informácie nielen o vývoji kultúry, ale aj o odievaní, stavebníctve, remeslách, vojenstve a o bronzových pokladoch objavených za rôznych okolností v teréne. Dvojjazyčný katalóg obsahuje množstvo fotografií nálezov, ktoré sú súčasťou výstavy.

Vernisáž výstavy bude v Budatínskom hrade 11. júla 2019 o 16:00.


 

26.6. - 13.10.2019  

Prvá dáma vzdelávania.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského

Univerzita Komenského v Bratislave; Múzeum mesta Bratislavy – Prvá dáma vzdelávania / 100 rokov Univerzity Komenského pod týmto poetickým názvom sprístupňujeme verejnosti unikátnu výstavu Univerzity Komenského v Bratislave v priestoroch výstavnej siene Múzea mesta Bratislavy v Starej radnici. Obe inštitúcie úzko pri výstave spolupracovali.

Vznik Československa v roku 1918 priniesol so sebou zmeny vo všetkých sférach spoločnosti a ovplyvnil aj vývoj vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Archív Univerzity Komenského v Bratislave nám sprostredkovane umožnil nahliadnuť do archívnych dokumentov s nesmiernou historickou hodnotou, ktoré zásadným spôsobom vypovedajú o vzniku Univerzity Komenského v Bratislave, čím približujú aj problematiku formovania vysokého školstva v najnovších dejinách.
Zákon č. 375/1919 Zb. z. a n. zo dňa 27. júna 1919 zriadil Československú štátnu univerzitu v Bratislave so 4 fakultami: právnickou, lekárskou, prírodovednou, filozofickou fakultou. Ďalšie nariadenie vlády zo dňa 11. novembra 1919 premenovalo vyššie uvedenú univerzitu na Univerzitu Komenského v Bratislave. Bratislava sa stala v roku 1919 univerzitným mestom aj v novodobých dejinách nášho štátu.
„Novovzniknutá Univerzita Komenského prevzala časť inventára a učební po zrušenej Bratislavskej uhorskej kráľovskej Alžbetinej univerzite, ktorá sa presťahovala najskôr do Budapešti, neskôr do Päťkostolia (Pecs). Univerzita Komenského sa stala prvou vysokou školou univerzitného typu na území Slovenska, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v slovenskom jazyku. Od svojho vzniku zaujíma popredné miesto v národnom systéme vysokoškolského vzdelávania a stala sa medzinárodne uznávaným centrom vedy a výskumu. Ako najkomplexnejšie vybudovaná univerzita klasického typu v Slovenskej republike si uchováva dodnes postavenie národnej univerzity.
Prostredníctvom archívnych dokumentov, fotografií osobností a univerzitných budov, grafických prvkov, audiovizuálnych a trojrozmerných materiálov výstava oboznámi verejnosť s dejinami, tradíciami, obradmi, symbolmi, štúdiom, organizačnou štruktúrou a rozvojom univerzity. Cieľom výstavy je, aby návštevník po jej prehliadke získal komplexný prehľad o štruktúre a dejinách Prvej dámy vzdelávania ako aj kľúčových udalostiach jej dejín.“ Mária Grófová, Archív Univerzity Komenského v Bratislave.


 

ISSN 1336-4693

TopList - od 2.4.2004

dnes je: 15.10.2019

meniny má: Terézia

podrobný kalendár

facebook - Muzeum.SK

facebook - Noc múzeí a galérií

Reklama

webygroup

9070042

15.10.2019
ÚvodÚvodná stránka