Staré časy - výtvarný život v Nových Zámkoch v 1. pol. 20. stor.

Kurátor: Helena Markusková

Komentovaná prehliadka výstavy: 4. decembra 2025,  štvrtok o 17.00 hodine

Výtvarný život v 1. polovici 20. storočia v Nových Zámkoch patrí medzi vzrušujúce kapitoly regionálnych dejín. Jeho iniciátorom bol maliar a učiteľ kreslenia na Gymnáziu, János Thain (1885 – 1953), ktorý sa po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti vrátil do mesta. V roku 1912 usporiadal prvú výstavu v meste z vlastných diel v Kresliarskej sieni Gymnázia. V malomestskom prostredí postupne získal prvých záujemcov o výtvarné umenie.
„Zlatý vek“ novozámockého výtvarného života nastal medzi rokmi 1922 – 1941, kedy sa v meste predstavili najmä hosťujúci umelci. Najzvláštnejší príbeh sa spája s Tiborom Boromiszom, (1880 – 1960), ktorý v roku 1926 v prvkoch ľudovej architektúry objavil autentické maďarské motívy. V Židovskej škole vystavoval (1926) známy lotyšský maliar a grafik Abel Pann (1883 – 1963). Viackrát sa predstavil Ferenc Reichentál (1885 – 1971) v rôznych obdobiach tvorby v rôznych priestoroch (1922, 1931, 1933, 1938). Pre slovenské dejiny umenia má zvláštny význam štvorvýstava Janka Alexyho (1894 – 1970), Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968), Zoltána Palugyaya (1898 – 1935) a Jozefa Kollára (1899 – 1982) v roku 1932, kedy prezentovali svoje diela z rázovitých lokalít. V roku 1935 sa Nové Zámky  stali súčasťou putovnej výstavy Gustáva Mallého (1897 – 1952) a o rok neskôr dejiskom výstavy Ľudovíta Fullu (1902 – 1980). Istvána Tallósa Procházku (1896 – 1976) a Gyulu Lőrincza (1910 – 1980) priviedli do mesta kontakty so Spolkom Maďarskej kultúry na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Kultúr Egylet) a hnutím Kosák (Sarló), podobne ako aj Edmunda Gwerka (1895 – 1956). V Nových Zámkoch mal výstavu mladý Gyula Szabó (1907 – 1972) a maliarka Blanka Tauber (1910 – 1989).
Pod vplyvom výstavného „boomu“ vyrástla nová generácia umelcov (Otakar Čičátka (1914 – 1993), Ernest Zmeták (1919 – 2004), Lajos Luzsicza (1920 – 2005). Objavil sa okruh zberateľov, z ktorých najvýznamnejší bol lekárnik Sándor Farkas. V závere obdobia sa konala prvá reprezentatívna výstava novozámockých umelcov (1941) s účasťou umelcov žijúcich v meste a okolí (János Thain, Tivadar Jánoska, József Kenessey, Péter Kazai Sajó, Jolán Rajkay, Otakar Čičátka, László Szabó, Károly Dinnyés, Ernest Zmeták a Lajos Luzsicza). Pre Ernesta Zmetáka a Lajosa Luzsiczu mala výstava iniciačný význam. Pozval ich Sándor Farkas na prehliadku svojej zbierky. Ernest Zmeták tu videl prvýkrát súkromnú zbierku.
Výstava „Staré časy“ prevedie obdobím bohatým na udalosti. Predstaví inšpiratívne obdobie, kedy sa zrodili talenty, ktoré formovali výtvarný život mesta v druhej polovici 20. storočia.