RSSGemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Vydajte sa na objavnú cestu do minulosti regiónu Gemer-Malohont! V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vás čaká fascinujúca zbierka exponátov, ktoré rozprávajú príbeh tohto bohatého a pestrého regiónu. Od praveku až po súčasnosť sa dozviete o živote a zvykoch našich predkov, o významných osobnostiach a udalostiach, ktoré formovali tento kraj.
Predmet mesiaca január - Kamenný architektonický článok z Hajnáčky
Medzi najzaujímavejšie archeologické nálezy Gemersko-malohontského múzea získané v posledných rokoch patrí kamenný architektonický článok – torzo šambrány, pochádzajúci pravdepodobne z hradu Hajnáčka. Tento fragment neskorostredovekej až včasnonovovekej architektúry predstavuje nový zdroj poznatkov o dnes už zaniknutom hrade.
Šambrána je kamenné orámovanie okien a portálov, používané najmä v stredovekej a novovekej architektúre. Okrem praktickej funkcie – spevnenia otvoru v murive – mala aj výraznú estetickú úlohu. Tvarovaním, profiláciou a zdobením dokázala zvýrazniť význam budovy, dodať jej reprezentatívnosť a prezradiť architektonický štýl doby svojho vzniku. Práve preto sú šambrány dôležitým indikatívnym prvkom, ktorý odborníkom umožňuje určiť chronologické zaradenie stavby, či dokonca jej spoločenský status. Šambránu z Hajnáčky môžeme chronologicky zaradiť do obdobia renesancie, približne do 16. storočia.
Objav tohto architektonického článku je príkladom toho, ako môžu aj dlhodobo známe, no neidentifikované predmety nadobudnúť nový vedecký význam. Šambrána bola identifikovaná pri garáži, pri lekárni Myrtus v obci Hajnáčka. Údajne bola objavená v 70. tych rokoch počas výstavby garáži.
Šambránu v roku 2024 objavil a rozpoznal Ladislav Oravec, ktorý sa po dohode s vlastníkom pozemku, PharmDr. Štefanom Szepessym, postaral o jej prevoz a odovzdanie do Gemersko-malohontského múzea.
Nateraz nie je jasné, či šambrána bola objavená na primárnom alebo sekundárnom mieste nálezu. Sú určité indície, že architektonický článok pôvodne pochádza zo zaniknutého hradu Hajnáčka.
Profilácia kameňa, spôsob opracovania i materiál naznačujú, že ide o fragment okenného alebo dverového otvoru. Takéto prvky bývali súčasťou obytných či reprezentačných častí hradov – napr. palácov alebo veží.
Získanie tohto nálezu je výsledkom spolupráce obyvateľov obce a múzea. Ukazuje, že významné archeologické nálezy sa môžu ukrývať aj tam, kde by ich človek nečakal – v záhradách alebo hospodárskych dvoroch. Šambrána je dnes starostlivo uložená a evidovaná v zbierkach Gemersko-malohontského múzea a je dokladom neskorostredovekého až včasnonovovekého staviteľstva v Gemeri – Malohonte.
Kontaktné údaje
Nám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk
Otváracie hodiny
Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00
Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma
História-popis
Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.
Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Expozície
Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.
