Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Vydajte sa na objavnú cestu do minulosti regiónu Gemer-Malohont! V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vás čaká fascinujúca zbierka exponátov, ktoré rozprávajú príbeh tohto bohatého a pestrého regiónu. Od praveku až po súčasnosť sa dozviete o živote a zvykoch našich predkov, o významných osobnostiach a udalostiach, ktoré formovali tento kraj.
Proces reštaurovania 4 starých tlačí a ich ručne popísaných pergamenových väzieb z 15. storočia
Predmetom mesiaca marec sú štyri staré tlače zo 16. a 17. storočia z knižnice múzea. Tieto vzácne tlače sú viazané v ručne popísaných pergamenových väzbách, ktoré pochádzajú až z 15. storočia. Knihy sú vystavené v štádiu reštaurovania v priestoroch Gemersko-malohontského múzea od 2. do 31. marca 2026. Návštevníci múzea tak majú možnosť prehliadnuť si ich v procese ich reštaurovania. Reštaurovanie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Knižnica Gemersko-malohontského múzea prezentuje v marci štyri vzácne knižničné dokumenty, v ktorých sa reálne spája stredovek s novovekom. Prezentované staré tlače pochádzajú zo 16. a 17. storočia, sú vytlačené na ručnom papieri, na ich väzbu boli však druhotne použité fragmenty zo stredovekých kódexov. Tieto zachované časti zo stredovekých rukopisných kníh, napísaných na pergamene, sú najstaršími knižnými pamiatkami v knižnici múzea.
Obsah a datovanie rukopisných textov a nôt na zachovaných fragmentoch, použitých na väzby predmetných starých tlačí, skúmali v roku 2025 Mgr. Rastislav Luz, PhD., zo Slovenského národného archívu v Bratislave a PhDr. Eva Veselovská, PhD. z Ústavu hudobnej vedy SAV. Z ich zistení vyplýva, že fragmenty pochádzajú z 15. storočia a sú popísané gotickým knižným písmom i notovými záznamami. Ich autori sú neznámi.
Z vystavených kníh je pozoruhodné protestantské kresťanské teologické dielo zo 16. storočia s názvom v preklade do slovenčiny: Včelí úľ svätej rímskej cirkvi... Bienenkorb Dess heil. Röm. Imenschwarms... Durch Jesuwald Pickhart. Gedruckt in Christlingen bey Vrsino Gottgwinn [1581]. Kniha v nemeckom jazyku je malého formátu s rozmermi 17,5x11 cm a obsahuje viac než 300 strán.
V diele sú uvedené nepravdivé (krycie) údaje o jeho pôvode, pravepodobne z bezpečnostných dôvodov v čase náboženských konflikgov a rok vydanie je len ručne dopísaný na titulný list. Z databáz Nemeckej národnej knižnice /Deutsche Nationalbibliothek sa dozvedáme, že autorom knihy je MARNIX, Philips van (1538-1598) holandský štátnik /politik, učenec, stúpenec kresťanského učenia Jána Kalvína, historik, spisovateľ, básnik. PICKHART, Jesuwald je jeho pseudonym. Knihu vytlačil v roku 1581 BERNHARD, Jobin (1545-1593), nemecký kníhtlačiar a vydavateľ pôsobiaci Strassburgu. Meno GOTTGWINN, Vrsino /Ursinus uvedené v knihe je jeho pseudonym. Miestom tlače bol pravdepodobne Strassburg. Christlingen je krycie miesto tlače, ktoré bolo z tohto dôvodu často využívané v nemeckých polemikách 2. polovice 16. storočia.
Podľa Rastislava Luza a Evy Veselovskej tvorí knižnú väzbu diela fragment zo stredovekého kódexu napísaného na pergamene železodubienkovým a červeným atramentom. Je to zlomok antifonára (striedavé spevy kňaza a zboru) liturgického (bohoslužobného) kódexu s notáciou. Pochádza z 2. polovica 15. storočia a je napísaný stredovekým písmom: gotickou knižnou minuskulou.
Na titulnom liste knihy sa nachádza rukopisný vlastnícky záznam, ktorý spája ďaleké Nemecko s Gemerom: „ Stephani Hoszszú Comp. Ratisbonae (?) 1782 die 16 Oct.“ V preklade: „Získal Štefan Hoszszú v Regensburgu (?) [Nemecko] dňa 16. októbra 1782“.
Štefan Hoszszú bol kňazom evanjelickej cirkvi a.v. v Padarovciach v rokoch 1792-1805. Zaslúžil sa o výstavbu nového, murovaného kostola v obci, ktorý stojí do súčasnosti. Kostol v Padarovciach slávnostne vysvätil 19. mája 1803 za účasti ďalších kňazov z blízkeho okolia.
Z ďalšieho rukopisného vlastníckeho záznamu, nachádzajúceho sa na prednej predsádke knihy, sa dozvedáme, že dielo v roku 1810 získal v licitácii istý Samuel, ktorého úplné meno je, žiaľ, nečitateľné: „A.... 18Xi ... licitationen, Padarini... 29. Maji 1810. Samuel P...tini“ (?) V preklade:“(... licitácia v Padarovciach... 29. mája 1810. Samuel P...tini (?)“
Predmetom mesiaca marec sú i nasledujúce tri diela, viazané vo fragmentoch zo stredovekých rukopisných kníh: Medicínske dielo z odvetvia farmácie, vydané v nemeckom jazyku v Lipsku v roku 1699: Von Würckungen derer Artzneyen... Neuen Pharmacie... zu verschreiben /Beydes durch Steph. Blankard... Leipzig bey Thomas Fritsch 1699; latinské dielo z rétoriky, vydané v roku 1674, taktiež v Lipsku: Gerardi Joannis Vossi Rhetorices Contractae.... Lipsiae. Impensis Christiani Kirchneri... Anno M DCLXXIV a latinské teologické dielo, pravdepodobne zo 16. storočia: ...Prorok Izaiáš k obyvateľom Haidelbergu...., ktoré však v dôsledku chýbajúceho originálneho titulného listu nevieme presne datovať. Náhradný titulný list je napísaný ručne a obsahuje údaje : Abrahami Sculteti Grunbergensis Silesii Concionum In Iesaiam Prophetam ad populum Haidelbergensem....
Reštaurovanie vystavených diel realizuje reštaurátor historickej knižnej väzby Mgr. Art. Štefan Kocka v reštaurátorskom ateliéri v Banskej Bystrici. Po ukončení reštaurovania budú zreštaurované knižničné jednotky dostupné k prezenčnému štúdiu v knižnici múzea a od roku 2027 budú vystavené v novej stálej expozícii múzea.
Historické rukopisy, ktoré sú súčasťou pergamenových väzieb, a tiež papierových knižných dosiek, budú po vyčistení odborne fotograficky zdokumentované pre potreby ich neskoršieho podrobného výskumu.
Ďalšie zaujímavosti o dielach vystavených v procese reštaurovania sa dozviete v múzeu.
Kontaktné údaje
Nám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk
Otváracie hodiny
Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00
Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma
História-popis
Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.
Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Expozície
Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.














