Akcie

4.5.2025  

Múzeum v Kežmarku

Otvorenie letnej sezóny na Kežmarskom hrade

Srdečne Vás pozývame na slávnostné otvorenie letnej turistickej sezóny na Kežmarskom hrade, ktoré sa uskutoční v nedeľu, 4. mája 2025. Pripravili sme pre vás pestrý program plný historických ukážok, kultúrnych vystúpení a zábavy pre celú rodinu.

Program podujatia:

• 11:30 Ekumenická bohoslužba – slávnostný začiatok dňa na nádvorí hradu.
• 13:00 Začiatok hlavného programu na nádvorí Kežmarského hradu
  • Čestná salva skupiny historického šermu Bojník – slávnostné otvorenie programu.
  • Kežmarský strelecký spolok – divadelno-šermiarska etuda venovaná 510. výročiu založenia Kežmarského streleckého spolku v podaní skupiny Bojník.
  • Klaun Adyno - interaktívne a zábavné predstavenie klauna (Concerto Clownico-Teáter Komika)
  • Historická módna prehliadka skupiny Bojník – vtipne moderovaná prehliadka s ukážkami šermu, tanca a výstrelmi z muškiet.
  • Hanička a Murko (približne o 16:00)
  • Goralský folklór z Horného Spiša - Detský folklórny súbor DFS Maguráčik – výber z výročného programu k 50. výročiu založenia súboru, prezentácia.

Sprievodné aktivity:

• Individuálne prehliadky expozícií Kežmarského hradu a veteránov.
• Pátracia hra pre deti so skautmi – interaktívne objavovanie histórie hradu prostredníctvom hádaniek a aktivít.
• Drevené interaktívne hry pre rodiny so SuperShow.
• Burza starožitností.
• Tvorivé dielne s včelím voskom.
• Skákací nafukovací hrad pre deti.
• Bohatá ponuka občerstvenia (trdelníky, wafle, zmrzlina, zemiakové špirálky).

KEDY: nedeľa 4. mája 2025 od 11:30 (hlavný program začína o 13:00, podujatie potrvá približne do 18:00)

KDE: Kežmarský hrad

VSTUPNÉ:

• dospelí: 8 €
• deti: 4 €
• rodinná vstupenka: 16 €.

Vstupné platí do celého areálu hradu vrátane expozícií.

Príďte s nami osláviť začiatok letnej sezóny a zažite nezabudnuteľný deň plný histórie, kultúry a zábavy na Kežmarskom hrade!

4.5.2025   13:00 - 15:30

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Nedeľný kreatívny ateliér: Plastický obraz

GALÉRIA UMELCOV SPIŠA, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v nedeľu, 4. 5. 2025 v čase 13.00 – 15.30, na výtvarný ateliér určený pre rodiny s deťmi i jednotlivcov.
Podujatie realizované v rámci Župných dní Košického samosprávneho kraja. 

PLASTICKÝ OBRAZ
Tvorba 3D obrazu z CD nosiča tvarovaním, lepením a maľovaním.
Lektorka: galerijná edukátorka Anna Timková.
Vstupné: 5 € / osoba. V cene prehliadka výstav.

Na dielňu je potrebné sa vopred nahlásiť:
programy@gus.sk, 0948 882 719

23.1. - 4.5.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Tkané z prírody

Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.

„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.

S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.

Ako sa spracúva ľan?

Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.

„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.

Kolovrat či vreteno ?

S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna,  bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.

Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.

14.3. - 4.5.2025  

Hradné múzeum vo Fiľakove

Otvorenie turistickej sezóny a výstavy „Cesta okolo sveta za 80 dní“

14. marca 2025 sa otvára turistická sezóna na Fiľakovskom hrade, ktorú zaháji výstava s názvom „Cesta okolo sveta za 80 dní“. Prezentuje rôzne exotické artefakty zo zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, zachované z obdobia rokov 1850 až 1950. V zbierkach múzea sa vo veľkom počte nachádzajú aj predmety z mimoeurópskych, exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a múzejníci žijúci v druhej polovici 19. storočia, respektíve na prelome 19. a 20. storočia, sa zameriavali nielen na zozbieranie predmetov typických pre daný región alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu vzácnych, cudzokrajných predmetov. Artefakty pochádzajú z rôznych území počnúc od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po Oceániu. Mená ich majiteľov sú v mnohých prípadoch neznáme, avšak odhaľujú cestovateľské zvyky gemersko-malohontskej aristokracie a meštianstva, a ich pohľad na svet. Nájdeme medzi nimi aj známe osobnosti, ako napríklad Grófa Emanuela Andrássyho, ktorý podnikal cesty na Ďaleký východ, a reprezentoval cestovateľa s dobrodružným životným štýlom, ďalej veľkostatkára Istvána Süteő Munkácsiho, herečku Margitu Maróthy-Gömöry,  zaujímajúcu sa o východné náboženské filozofie, alebo chemického inžiniera Tihaméra Gedeona, ktorého cestovateľským motívom bol vedecký výskum a objavy. Záujemcovia uvidia okrem iného napríklad čínsky „liečivý“ meč, japonskú vázu a grafiky na hodvábnom papieri, indický vejár a dýku, africký slamený košík, či bubon a dýku z krokodílej kože, americké Kossuthove bankovky, egyptské nálezy a iné zaujímavosti. Výstava, ktorej vernisáž sa uskutoční o 16:30 hodine, bude sprístupnená do 4. mája 2025. (Použitý zdroj: https://gmmuzeum.sk/)

21. marca, o 16:30 hodine predstaví riaditeľka Gemersko-malohontského múzea a kurátorka výstavy PhDr. Éva Kerényi, PhD. spoločne s historikom múzea, Mgr. Igorom Kerepesim, v Mestskej knižnici vo Fiľakove dvojjazyčný katalóg s názvom Od Ameriky po Japonsko, ktorý bol zostavený konkrétne k tejto zbierke, a ktorého je aj autorkou. Katalóg bude dostupný k zakúpeniu na mieste. 

Od 15. marca očakáva hrad návštevníkov každý deň v týždni, od 10:00 do 18:00 hodiny. Okrem prehliadky tejto národnej kultúrnej pamiatky a jej stálych expozícií sa môžu záujemcovia opäť tešiť na zaujímavé dočasné výstavy a kultúrno-vzdelávacie podujatia.

28.3. - 4.5.2025  

Tatranská galéria v Poprade

Vít Bojňanský, Milan Lukáč: Tandem

Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková

Vernisáž výstavy: 28. marec 2025 o 17.00

Hudobný hosť vernisáže: Ľubica Čekovská

Tatranská galéria v Poprade pripravila výstavu s názvom TANDEM dvoch renomovaných slovenských sochárov, ktorá je reprezentatívnym výberom nielen ich tvorby, ale aj symbolickým prierezom vývinu sochárstva strednej generácie na Slovensku.

Autorov spája množstvo zaujímavých súvislostí - rovnakí pedagógovia a školy, študijné pobyty a záujem o večné témy umelcov (žena, príroda, história...) inšpirujúce k ich tvorbe.

Vít Bojňanský (*1962 Bratislava)

Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu a sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave 1981 – 1987  (prof. Ján Kulich). Žije a tvorí v Bratislave – Záhorskej Bystrici a venuje sa sochárskej a maliarskej tvorbe, kresbe ale aj monumentálnym realizáciám. Námetom jeho diel je svet prírody, rozmanité ľudské príbehy, torzá architektúr a priestorové objekty, zvieracie motívy  (kôň, ryby a iné ). Inšpiruje sa literatúrou, hudbou, históriou, či všednými zážitkami dneška.  V jeho tvorbe nájdeme postavy žien, svet fauny a flóry v rôznych variantoch. Zaujímavou symbolikou a metaforou zdôrazňuje posolstvo svojich diel. Okrem sochárstva, kde používa rôzne materiály – bronz, kameň, drevo, hliník, sa často venuje kresbe a maľbe, reflektujúcej na aktuálne témy. Typické pre jeho tvorbu je neustále hľadanie novej štylizácie, ako v sochárskych opusoch, tak aj v maľbe. Jeho práce boli vystavené na desiatkach samostatných či kolektívnych výstavách a prezentované v súkromných zbierkach po celom svete, vrátane prestížnych výstavných siení v Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Španielsku, USA, Taliansku, Poľsku, Kórei, Spojených arabských emirátoch, Číne, Maroku a Českej republike. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia: v roku 1995 3. cenu na Medzinárodnom sochárskom sympóziu v Cagliari na Sardínii, bol nominovaný na ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2014. Z mnohých exteriérových a interiérových realizácii spomenieme súsošie Petra a Pavla v Záhorskej Bystrici, busta Bjornstjerna Bjornsona v Redute Bratislava a sochu Rodiny na námestí v Záhorskej Bystrici.

Milan Lukáč (*1962 Bojnice)

Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave sochárstvo v ateliéri Ladislava Snopeka a Jána Kulicha (1981-1987). Neskôr u Jeana Cardota na École Nationale Supérieure des Beaux Arts v Paríži. Žije a tvorí v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí ako docent na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe a grafike, zúčastňuje sa medzinárodných sochárskych sympózií. Podobne aj tomuto autorovi učaril svet fauny a flóry. Zobrazenie hmyzu, ale aj sovičiek a iných zaujímavých tvorov s milou dávkou humoru a metafory je pre Lukáča typická. Fascinujú ho „tvary nepotrebných predmetov, ktoré doslúžili svoju pôvodnú púť“. Práca s predmetmi nájdenými (readymade) im dáva nový zmysel a nás provokuje k zamysleniu. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia doma aj v zahraničí, napríklad Cenu Martina Benku (1988), Prix-Itinéraire v Salon Levallois (1998). V roku 1990 získal cenu Akadémie výtvarných umení a Francúzskeho inštitútu v Paríži "Portrait Paul - Louis Weiller". V roku 2022 získal ocenenie Krištáľové krídlo.  Je autorom niekoľkých významných sochárskych objektov na Slovensku, napr. Pamätník holokaustu v Bratislave, Pamätník politickým väzňom v Žiline, Pamätník Železnej opony na sútoku rieky Morava a Dunaj pod hradom Devín, ktorý odhalila v roku 2008 anglická kráľovná. Vystavoval v mnohých krajinách samostatne, alebo kolektívne s veľkým úspechom.

Zaujal ma v jednom z rozhovorov výrok Milana Lukáča: „cez internet vôňu lúky necítite, asi by sme mali vedieť, kedy počítač vypnúť“. Vypnite svoje počítače milí priatelia a príďte na výnimočnú výstavu dvoch sochárskych osobností Slovenska.

Anna Ondrušeková

Hudobný hosť vernisáže

Ľubica Čekovská (* 16. marec 1975, Humenné) je slovenská skladateľka, aranžérka a klaviristka. Vyštudovala hudobnú teóriu a kompozíciu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr pokračovala v postgraduálnom štúdiu na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne. Je zastupovaná renomovaným vydavateľstvom Baerenreiter v Nemecku. Je držiteľkou mnohých ocenení doma i v zahraničí. Komponuje aj filmovú a divadelnú hudbu (Kruté radosti, Rukojemník, Dubček, Zakliata jaskyňa) a operné diela.

3.5. - 4.5.2025  

Múzeum Červený Kameň SNM, Častá

Červenokamenské remeselné trhy

Jedinečná atmosféra, nádherná architektúra a obrovské množstvo originálnych produktov – to všetko vás čaká na Červenokamenských remeselných trhoch na hrade Červený Kameň, v dňoch 3. - 4. mája 2025 v čase od 9.00 do 17.00 hod.
Ponúkame vám víkendový program, ktorý si užijete s celou rodinou. Viac ako 70 remeselníkov predstaví svoje originálne výrobky a zručnosti priamo v areáli hradu. Ak hľadáte darčeky pre svojich priateľov a rodinu alebo nejaké pekné ozdoby pre seba, milovníkov remesiel, rozhodne si prídete na svoje!
Uvidíte jedinečné keramické výrobky, originálne kožené kabelky, pletené oblečenie a doplnky, šperky, tradičné drevené hračky a mnoho ďalších krásnych vecí, ktoré nie sú k dispozícii v obchodoch.
Okrem remeselných stánkov si môžete vychutnať prehliadky hradu so skúseným sprievodcom, ktorý vám priblíži históriu hradu. Vychutnajte si výhľad z nádvoria pri šálke kávy alebo čaju a navštívte sokoliarsky dvor v areáli hradu, kde budete môcť pozorovať dravce v ich prirodzenom prostredí. Popri tom sa môžete poprechádzať v anglickom parku priamo pri hrade.
V sobotu podvečer, si môžete vychutnať aj pohodový koncert očarujúcej slovenskej speváčky Janais a v nedeľu pozývame všetky deti na divadelné predstavenie Škaredé káčatko. Na Červenom Kameni sa deti s káčatkom zabavia vďaka Bábkovému divadlu Žilina, ktoré patrí k najlepším divadlám na Slovensku tvoriacim bábkové predstavenia pre deti.
Vstup na remeselné trhy je bezplatný.

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.

30.8.2024 - 15.5.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Suterén zla

Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.

Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.

25.9.2024 - 30.9.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani

V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.

https://www.snm.sk/muzea-snm/spisske-muzeum/spisske-muzeum/navstivte/vystavy?clanok=halove-ilustracie-k-romanu-levocska-biela-pani