Akcie

7.6.2025  

Múzeum Milana Rastislava Štefánika SNM, Košariská

Cesta do minulosti – po stopách Štefánika

SNM - Múzeum M. R. Štefánika v spolupráci s obcou Košariská a Bistrom Strážnica na Bradle srdečne pozývajú na podujatie Deň detí, ktoré sa uskutoční 7. júna 2025 (sobota).

Múzeum M. R. Štefánika a spoluorganizátori pripravili podujatie s názvom „Cesta do minulosti – po stopách Štefánika.“ Pre malých i veľkých návštevníkov je pripravené množstvo rôznorodých hier, pri ktorých si preveria svoju fyzickú kondíciu, ale i vedomosti.
Aby toho nebolo málo, pre odvážnych dobrodruhov je pripravená túra na Bradlo, ktorá bude spestrená ďalšími stanoviskami so zaujímavými úlohami. Registrácia a štart je od 9:00 do 10:00 hodiny v Múzeu M. R. Štefánika. Cieľom bude Bistro Strážnica na Bradle, ktoré si pre detičky pripravilo chutné dobroty na opekanie. Ak sa Vám však zdá výstup na Bradlo náročný, nemusíte sa obávať, v priestoroch Múzea M. R. Štefánika vám zostanú k dispozícií všetky hry a zábavné činnosti až do 16:00 hodiny. Čaká na vás špeciálny program s názvom Labky deťom, kde uvidíte rôzne psie triky, ukážku výcviku šteniatka, či canisterapeutické hry. Ďalej sa môžete tešiť na ukážku retro hračiek, maľovanie na tvár, či skúšku dobových šiat, vďaka ktorým, sa na chvíľu môžete zmeniť na odvážneho vojaka alebo pôvabnú francúzsku dámu.
Zábava a sladké odmeny tiež chýbať nebudú.


 

7.6.2025   10:00 - 17:00

TSF1.jpg

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Turčianske slávnosti folklóru / Dnes tovariš, zajtra majster

Turčianske kultúrne stredisko v Martine Vás srdečne pozýva na 41. ročník Turčianskych slávností folklóru.

V areáli Múzea slovenskej dediny v Martine, dýchajúcom tradíciami, sme pre Vás pripravili bohatý program hudobných, speváckych a tanečných vystúpení.
Okrem regionálnych umelcov sa vám predstavia zaujímaví hostia z celého Žilinského kraja.

HLAVNÝ PROGRAM

Pestrý hlavný program 41. ROČNÍKA TURČIANSKYCH SLÁVNOSTÍ FOLKLÓRU začína v sobotu 7. júna 2025 o 13:30 hod. slávnostným otvorením na hlavnom pódiu.

O 14.00 hod. začína detský program „ZAHRAJME SA, VESEĽME SA…“, v ktorom uvidíme  hry detí na priedomí, za humnami, či na lúke pri pasení. No uvidíme aj to, ako deti pomáhali pri stavbe humna i to, ako sa  priúčali  tanečným zručnostiam. Ako  hudobný sprievod pri hrách najprv využívali jednoduché rytmické nástroje, neskôr si vytvorili muziku.

Krásu prevažne turčianskeho folklóru nám v podobe hier, tancov, spevu a hudby prinesú DaMFS  Kalužiar z Vrútok, DFS Lúčik z Turčianskych Teplíc, DFS Malý Lysec z Belej-Dulíc a DFS Turiec z Martina. Obrázok sveta turčianskych detí doplní hosť programu Detský folklórny súbor Pramienok z Liptovského Mikuláša. Vďaka nemu budeme mať možnosť nazrieť do rázovitého regiónu Liptov.

O 15.45 hod. sa dedinské folklórne skupiny z Turca predstavia v programe „NAJPRV ROB, POTOM HOP!“. Tohtoročný program dedinských folklórnych skupín je sprítomnením už temer zaniknutých činností z bežného života obyvateľov nášho regiónu.

V programe účinkujú: FSk Hrádok, FSk Prameň Dubové, FSk Tiešňavan, ĽH Drienča, FSk Podhradie, ĽH Podhradská muzika, FSk Sklabiňa a FSk Šútovo

O 17:30 hod. vstúpi na javisko Turčianskych slávnosti folklóru hlavný hosť TSF, Folklórny súbor Váh z Liptovského Mikuláša, s programom „Z LIPTOVSKÝCH CHOTÁROV“, v ktorom nám predstavia zlomok obrazu tradičnej spevnej, hudobnej i tanečnej kultúry troch liptovských chotárov dolného, stredného a horného Liptova.

Hlavný program vyvrcholí galaprogramom o 18:45 hod., z názvom „(zlo)ZVYK“, ktorý je zostavený z vystúpení domácich i hosťujúcich kolektívov a sólistov. Tohtoročný galaprogram nám pootvorí dvere do čias a hriechov dávno minulých. Človek sa narodí na tento svet, rastie, múdrie, dospieva a do života mu vstupuje množstvo zvykov. Tie sa nenápadne v jeho živote zakorenia a nevie si bez nich predstaviť svoju existenciu. A v istom okamihu sa zastaví a zistí, že ani nevie kedy a ako sa stali z týchto zvykov – zlozvyky. Hosťom galaprogramu je Klub autentického folklóru Hojana zo Žiliny, ktorý sa nám predstaví s programom „AQUA VITAE“. 

V programe účinkujú: Jaroslav Chalupka, FS Lysec, Jozef Dudka, ŽSSk Kamarátky, Milan Roob, DFS Turiec, DĽH Turiec, DFS Malý Lysec, FS Turiec,  FSk Tiešňavan, FSk Podhradie, KAF Hojana, Žilina

SPRIEVODNÝ PROGRAM

Bohatý hlavný program už tradične dopĺňajú rozmanité sprievodné podujatia, ktoré začínajú o 10:00 hod. slávnostným otvorením JARMOKU TRADIČNÝCH REMESIEL za doprovodu terchovskej ľudovej hudby Muzika spod Jánošíka. Tradične sme pre Vás pripravili podujatie DNES TOVARIŠ, ZAJTRA MAJSTER. Tovariši návštevníkov zoznámia s tradičnými postupmi a technikami ľudovej výroby prenesenými do súčasných školských osnov, akými sú umelecké kováčstvo, zlatníctvo a kovorytectvo, alebo predvedú zhotovenie drevenej hračky, či paličkovej čipky. Okrem tovarišov sa tento rok na podujatí predstavia aj majstri ľudových remesiel, ktorí návštevníkom predstavia dnes už mnohokrát zabudnuté remeslá, akými sú hrnčiarstvo, drotárstvo, korytárstvo a tkanie vzorovaného popruhu na stolových krosienkach. spojené s ukážkami tradičnej výroby v prácach študentov.

V usadlosti Vyšný Kubín sa odohrajú dve výnimočne vystúpenia. O 11:15 hod. nám Folklórna skupina Prameň Dubové predstaví ukážky svadobných zvykov v programe „SVADBA NA DUBOVOM“ a o 12:00 hod. nám Folklórny súbor Lysec v programe „ZEMIANSKY DVOR“  predvedie kroje a tance turčianskych zemanov.

Obohatením sprievodného podujatia je výstava ľudového odevu z regiónu Turiec s názvom „NÁŠ TURČIANSKY KROJ“, ktorú pre Vás pripravila Šatnica Matice slovenskej v Martine. Výstavu nájdete v priestoroch Vozárne z Moškovca, kde sa bude nachádzať aj výstava prác z výtvarnej súťaže „TURIEC MAĽOVANÝ“ .

O 10:30 hod. sa môžete tešiť na tanečnú školu pre celú rodinu s manželmi Havlínovcami a DFS Turiec. Najmladší návštevníci sa môžu tešiť na dielničky „NA SLÁVNOSTIACH TVORIVO“.

O 12:30 Vás pozývame do Vozárne na prednášku o spracovaní vlny „VLNA NA ÚŽITOK“ s lektorkou Babetou Dzimkovou. Na prednáške sa dozviete, o postupoch pri spracovaní surovej vlny, o jej vlastnostiach, o vlne ako udržateľnom a zdravom materiáli. Vyskúšate si prácu zo surovou ale aj spracovanou vlnou, či produktov z nej.

Milovníci fotografovania sa môžu zapojiť do prebiehajúcej fotovýzvy „Slávnosti spoza objektívu“. Kurátorský výber fotografií bude vystavený od júla do októbra na pešej zóne v Martine.

https://www.tks.sk/oblasti-cinnosti/41-rocnik-turcianskych-slavnosti-folkloru/


 

7.6.2025   13:00 - 17:00

webFINAL-Burza rastlin.jpg

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Burza rastlín

Burza rastlín prinesie zeleň, inšpiráciu aj odborné rady

Milovníci rastlín, pestovatelia, začiatočníci aj zvedavci – zbystrite pozornosť! Už čoskoro sa v Tihányiovskom kaštieli uskutoční Burza rastlín, ktorá spojí komunitu nadšencov zelene a ponúkne bohatý sprievodný program s hosťami zo sveta botaniky, dizajnu aj udržateľného pestovania. Burza rastlín je skvelou príležitosťou na nákup rastlín s odborným poradenstvom od predajcov, ako aj na stretnutie s komunitou, ktorá zdieľa lásku k prírode a estetike.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila na

7. júna od 13:00 – 17:00 h v Tihányiovskom kaštieli atraktívne podujatie plné zaujímavých hostí a to Burzu rastlín. Podujatie bude venované lokálnym pestovateľom a predajcom rastlín s možnosťou poradenstva a tipmi, ako sa o rastliny ale aj záhrady starať.

„Na podujatí sa predstavia známe tváre nielen lokálnej rastlinnej scény, vrátane hostí z Plantbros, ktorí sú v Banskej Bystrici známi svojim Kvetúlkom. V Kvetúlku hľadajú nový domov pre nechcené rastliny a do povedomia sa dostali svojou filozofiou pestovania, ktorá spočíva v individuálnej starostlivosti o každú rastlinu pred jej predajom. Svoje skúsenosti a raritné kúsky prinesie aj pestovateľ mäsožravých rastlín a Tillandsií Peter Špálek, ktorého zbierka má viac ako 300 druhov a patrí medzi najzaujímavejšie na Slovensku. Súčasťou burzy bude aj prezentácia Klubu kaktusárov pri Arboréte Borová hora Technickej univerzity vo Zvolene, ktorí ukážu, že aj pichľavé krásy môžu byť ozdobou každej domácnosti. Gardenista zase ponúkne pohľad na moderné záhradníctvo s dôrazom na estetiku, praktickosť a udržateľnosť“, informuje Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.

Sprievodný program doplní prednáška “Ako si nezabiť rastlinu” o 15:00 h,  ktorá poradí začínajúcim aj pokročilým pestovateľom, ako sa starať o izbové rastliny tak, aby prežili nielen týždeň po presadení ale celé roky. Praktické rady, vtipné situácie a odpovede na najčastejšie chyby pri starostlivosti o zeleň sú zárukou, že si z podujatia každý návštevník odnesie nielen rastlinu, ale aj cenné vedomosti. Prednášku bude viesť Jozef Balák z Kvetúlku.  Dozviete sa, ako si vybrať rastlinu podľa svetla a vašich schopností, ako rozpoznať príznaky preliatia, sucha či nedostatku živín, aký substrát a kvetináč zvoliť, ako funguje hnojenie a zalievanie v rôznych ročných obdobiach a čo s rastlinou, keď ju napadnú škodcovia. Čakajú na vás praktické rady, ukážky a odpovede na najčastejšie otázky „rastlinkových začiatočníkov“. Príďte si domov odniesť rastlinu a inšpiráciu!


 

7.6.2025   20:00

Nočná prehliadka 7. jún 2025.jpg

Hrad Sklabiňa

Nočná prehliadka hradu Sklabiňa

V tomto roku si pripomíname 190. výročie narodenia baróna Františka IX. Révaya a v decembri 2024 zasa uplynulo 110. výročie jeho smrti. Všetci ho za života považovali za podivína, stránil sa verejného života. Bol posledný zo sklabinsko – mošovskej vetvy Révayovcov, zomrel bez potomkov, no napriek tomu neznášal svoje sestry a vydedil netere. Dodnes nám ho na hrade pripomína dvojica líp, rovnako staré ako sám barón. Miloval staroveký Egypt, dal postaviť mauzóleum a kostol v Mošovciach, u nás na hrade opatroval rodinné múzeum. Práve on daroval do Nemzeti múzea v Budapešti blatnický poklad s mečom.
Aký bol jeho život a či bol naozaj podivín, sa dozviete na nočnej prehliadke v sobotu 7. júna 2025, začíname o 20. h, pokladňa bude otvorená 30. min. pred začiatkom.
Vlastné osvetlenie je nutné.
Súčasťou prehliadky bude aj večerná inštalácia unikátnych a málo známych fotografií z doby života baróna Révaya.
Vstupné 8 €


 

7.6.2025   21:00

1.png

Vodný kolový mlyn Tomášikovo

Pozorovanie hviezd pri mlyne

Vlastivedné Múzeum v Galante pripravuje zaujímavý program pre záujemcov pri Vodnom mlyne v Tomášikove. Sériu programov začínajú 7. júna, v sobotu večer s pozorovaním hviezd, na ktoré srdečne pozývajú záujemcov.

Nádherné prírodné prostredie mlyna v Tomášikove poskytuje nerušené zázemie pre pozorovanie Mesiaca, hviezd a planét. Pod vedením Ivána Molnára, renomovaného amatérskeho astronóma z regiónu a jeho tímu budú môcť návštevníci skúmať oblohu. Profesionálne vybavenie zabezpečujú astronómovia, ale účastníci si môžu priniesť aj vlastné vybavenie.

Pozorovanie hviezd sa začína v sobotu 7. júna 2025 o 21:00 pri Vodnom mlyne v Tomášikove. Vstup je voľný.


 

7.6. - 8.6.2025  

VOPZ Sereď plagát.png

Mestské múzeum Sereď

Víkend otvorených parkov a záhrad

Múzejná záhrada a Mestské múzeum v Seredi

Informácie o záhrade:

Do záhrady je voľný vstup počas otváracích hodín múzea.

ut-so 10.00 - 18.00 hod.

Múzejná záhrada je prirodzeným pokračovaním múzejných expozícií na nádvorí múzea. Nachádza sa tam exteriérová expozícia zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia, ktorý sa viaže k vzniku mesta Sereď.

"Fándlyho"  nekvitnúca jabloň, javor mliečny, javor crimson king, javor horský, lipa malolistá, prunus

V záhrade sa nachádza exteriérová expozícia zaniknutého stredovekého kostola zo 14. storočia, ktorý sa viaže k vzniku mesta Sereď. Prezentovaný je jeden z viacerých oporných pilierov svätyne kostola, ktorý bol zakonzervovaný. Vedľa novoveká farská studňa s hladinou vody v hĺbke 6,5 m. V záhrade sú tiež vystavené zaujímavé kamenné artefakty. V lete sa tu konajú kultúrne podujatia, koncerty komornej a džezovej hudby.

V prípade požiadavky snúbencov v meste Sereď uzavrieť manželstvo vonku pod holým nebom, sú na tento účel vytvorené priestory v Múzejnej záhrade.

Zo záhrady sa vstupuje do pivnice - expozície Lapidárium, kde sú uložené sochy z Trojičného stĺpa a iné kamenné pamiatky.

V záhrade sa nachádza zbierka historických tehál od pána Dušana Irsáka.

Program:

7. júna 2025,  10.00 – 12.30 hod. Fándlyho nekvitnúca jabloň, história fary a kostola – prehliadka historických artefaktov a pamiatky zaniknutého kostola v záhrade a lapidáriu s odborným výkladom  

7. júna 2025,  16.00 – 18.00 hod.

Prednášky: „Kameň v archeologických nálezoch“, Mgr. Róbert Daňo, PhD.

            „Exponáty v záhrade – mlynské  kamene“, Mária Diková

8. júna 2024,  16.30 – 17.30 hod.

RODINNÁ NEDEĽA S ROZPRÁVKOU - Teatro NELINE „Tri prasiatka“ pre deti v Múzejnej záhrade

Voľný vstup na prehliadky a prednášky.

Vstupné na bábkové predstavenie 2,00 eurá na osobu, deti do 4 rokov zdarma.


 

7.6. - 13.9.2025  

Medzi nami žehličkami.jpg

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Medzi nami žehličkami

Štatutárna výstava zapožičaná zo Slovenského technického múzea v Košiciach. Prezentuje vývojový rad žehličiek od začiatku 19. do polovice 20. storočia.

Pri príležitosti otvorenia výstavy budú tvorivé dielne aj v sobotu 7.6. od 9:00 - 13:00 h.


 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Kelti z Bratislave eshop.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.


 

28.6.2022 - 30.6.2027  

pozvánka_Longinus_AM.jpg

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.


 

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.


 

3.9.2024 - 31.8.2025  

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí.jpg

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.


 

25.9.2024 - 30.9.2025  

c_Hala_1050.jpg

Spišské múzeum SNM, Levoča

Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani

V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.

https://www.snm.sk/muzea-snm/spisske-muzeum/spisske-muzeum/navstivte/vystavy?clanok=halove-ilustracie-k-romanu-levocska-biela-pani

 


 

10.10.2024 - 30.9.2025  

mini_Hin amen muzeum! - Máme múzeum!.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.

 

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy „Hin amen muzeum!/Máme múzeum!“, ktorá sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. v Etnografickom múzeu.


 

22.10.2024 - 30.6.2025  

Plagat krali oblohy final.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Králi oblohy

Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod náz­vom KRÁLI OBLOHY.

Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.

Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.

Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková


 

1.11.2024 - 30.11.2025  

S energiou na ochranu prírody.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).


 

22.11.2024 - 28.8.2025  

mini_Tatransky sen Otakara Stafla.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.

Pozývame na komentovanú prehliadku výstavy Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 24. apríla 2025 o 16.00 hod.


 

22.11.2024 - 31.8.2025  

pozvánka_HANA_MMB.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00


 

18.12.2024 - 25.1.2026  

c_rolnik a jeho svet_1050.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.


 

23.1. - 19.6.2025  

Prednášky 1. polrok.jpg

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prednášky v Pohronskom múzeu

20. marca 2025 o 17:00 Vás pozývame na prednášku Z HISTÓRIE NOVOBANSKÝCH REMESIEL. Výskyt drahých kovov a následný vzostup baníctva boli hlavným faktorom rozvoja novobanských remesiel, ktoré svojimi výrobkami a službami pokrývali požiadavky tunajšieho obyvateľstva. Boli to najmä kováči, tesári, hrnčiari, zámočníci, krajčíri, či obuvníci. Prednáška prevedie tradičnými novobanskými remeslami od obdobia stredoveku až po 20. storočie. Prezentované tiež budú autentické predmety a dokumenty zo zbierok Pohronského múzea.


 

24.1. - 20.6.2025  

marčok2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.


 
1-20 (z 97)
ÚvodÚvodná stránka