Akcie

10.10.2024 - 12.1.2025  

pozvanka varga.png

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec

Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.

Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje.  Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou. 

Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika  Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary,  ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v  kolektívnej pamäti daného priestoru.  Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie. 

Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v  Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v  Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)


 

2.2. - 22.6.2025  

Svet fantastiky v múzeu - plagát_page-0001.jpg

Kaštieľ Radoľa

Svet fantastiky v múzeu

„Saruman verí, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ja som prišiel na niečo iné. Zistil som, že skôr drobné, všedné činy obyčajných ľudí môžu zastaviť temnotu. Obyčajné prejavy lásky a láskavosti.“ (Gandalf Šedý, Hobit – Neočakávaná cesta).

Kysucké múzeum dlhodobo spolupracuje s nadšenými regionálnymi zberateľmi Jaroslavom Masnicom a Jaroslavom Jablonským, ktorí do tradičného múzejného prostredia prinášajú „iné svety“.  Okrem výstav Retrocom, zameraných na rôznu starú techniku, sme v Kaštieli Radoľa mali už svet Harryho Pottera a Sci – fi svet. Tentokrát je výstava zameraná na žáner „fantasy“, plný čarovných krajín, drakov, kúzelných bytostí a mágie. Predstavujú sa tu figúrky, karty, komiksy, filmy, PC hry, stavebnice, knihy, kartové hry s tematikou Magic The Gathering, Yu-Gi-Oh!, World of Warcraft, Pokémon, Masters of Universe, Barbar Conan, Zelda, Piráti z Karibiku, Hobit, Pán prsteňov, Zaklínač, Game of Thrones, Skylanders, Infinity, Totaku a iné.   

Do Kaštieľa Radoľa pozývame všetkých nadšencov žánru „fantasy“ – hráčov, čitateľov a filmových fanúšikov 😊


 

13.2. - 11.6.2025  

výstava Hravá hlava.jpg

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch


 

7.3. - 1.6.2025  

Čo sa nosilo pod šatami.jpg

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň

Čo sa nosilo pod šatami

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň pozýva milovníkov histórie a módy na jedinečnú výstavu „Čo sa nosilo pod šatami“, sprístupnenú od 7. marca do 1. júna 2025.

Výstava je zameraná na históriu spodnej bielizne. Návštevníci sa môžu tešiť na kolekciu exponátov zo súkromnej zbierky Margaréty Novákovej, ktorá zahŕňa unikátne kusy spodnej bielizne z rôznych historických období. Výstava ponúkne pohľad na to, ako sa móda a spoločenské normy vyvíjali v súvislosti so spodnou bielizňou od elegantných korzetov po originálne nočné košele či rôzne háčkované a látkové pokrývky hlavy na noc.

Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 7. marca do 1. júna 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.


 

11.3. - 20.6.2025  

Plagát - Výstava 3 x R.png

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.


 

20.3. - 31.5.2025  

plagat_Tron Pavla Suroveho 2025.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Trón Pavla Surového

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum vás pozýva na otvorenie výstavy Trón autora Pavla Surového. Výstava predstaví unikátne fotografie tradičných ľudových odevov rôznych národov v novom, umeleckom poňatí grafického dizajnéra, módneho fotografa a zberateľa ľudového odevu, Slováka žijúceho v Srbsku. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. marca 2025 o 17.00 hod.

Autor, oceňovaný dizajnér a fotograf Pavel Surový sa zameriava na to, ako ľudové kroje za vrstvami látok, čipiek a výšiviek ukrývajú ideál ženskej krásy. Na fotografiách vystupujú mladé ženy v tradičných odevoch doplnených korunkami, šperkami a ozdobami, ktoré okrem svojej symbolickej roviny vychádzajúcej z ľudovej kultúry poukazujú aj na súčasné hodnoty ako túžba po kráse, úspechu a spoločenskom postavení.

Výstava nie je len prehliadkou krásnych krojov – ponúka aj hlbší pohľad na tradičné symboly a ich význam. Autor skúma, ako sa náboženské a archaické znaky ukryté vo výšivkách a vzoroch krojov spájajú s duchovnými hodnotami a vierou.

Návštevníci budú môcť obdivovať ľudový odev Srbiek, Sloveniek, Maďariek, Rumuniek či Rusíniek. Fotografie tak ukazujú nielen kultúrne bohatstvo týchto národov, ale aj ich vzájomné spolužitie a vplyvy.

Pavel Surový vo svojej tvorbe spája tradíciu s moderným umeleckým pohľadom. Projekt Trón predstavuje viacvrstvový symbolický príbeh, ktorý stavia proti sebe, ale zároveň aj spája pozemský a duchovný svet. „V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a posolstvá, ktoré v sebe nesú,“ približuje autor výstavy Pavel Surový.

Pavel Surový je oceňovaný slovenský grafický dizajnér, módny fotograf a zberateľ ľudového odevu, ktorý tradíciu a kultúru predstavuje cez prizmu svojho duchovného a filozofického pohľadu. Výstava Trón mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola inštalovaná v Slovinsku, Maďarsku, Českej republike i Srbsku.

Výstavu budú mať možnosť vidieť návštevníci Etnografického múzea od 21. marca 2025 do 31. mája 2025. Výstava sa koná pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky PaedDr. Martiny Šimkovičovej.


 

21.3.2025 - 31.3.2026  

Drotar_v_divadle_K3.jpg

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.


 

28.3. - 30.5.2025  

Xenia-Bergerova-a-Michal-Suda.jpg

Galéria SPP, Bratislava

Medzi archetypom a snom

Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.

Spojenie dvoch umeleckých vízií

Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.

„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.

Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej

Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka​. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.

Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu

Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.

 

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského​.

Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.


 

31.3. - 8.6.2025  

c_kraslice_1050.png

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Kraslice 2025

Veľkonočné kraslice, v regióne známe ako ,,pysanky“, jednoznačne patria k typickým a originálnym prejavom ľudového výtvarného umenia obyvateľov severovýchodného Slovenska i prihraničných regiónov. Tradičná prezentácia vo svidníckom múzeu je nielen pastvou pre oči, predveľkonočnou inšpiráciou, ale aj dokladom uchovávania dedičstva našich predkov, ktoré nestráca na svojej intenzite ani v súčasnosti.

Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že nie vždy je všetko len čierne a biele...


 

1.4. - 3.6.2025  

Dvojníci_menovci_z_prírody_výstava.jpg

Podtatranské múzeum v Poprade

Dvojníci – menovci z prírody

V spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo panelovú výstavu pod názvom „Dvojníci – menovci z prírody“, ktorá zoznamuje návštevníka s priebehom tvorby názvoslovia v prírodovede.

V prírode sa stretávame s rôznymi menami rastlín a živočíchov. Názvy všetkých druhov organizmov tvorí dvojslovné pomenovanie, ktoré býva odvodené od ich charakteristických čŕt. Často to býva zafarbenie a výzor tela, životný priestor, typické pohybové prejavy alebo je v názve niektorých živočíchov obsiahnutý odkaz na jeho charakteristický zvuk, ktorý vydáva. Výstava zoznamuje návštevníka s týmito zaujímavými zvláštnosťami.

Zmena programu vyhradená.

https://www.muzeumpp.sk/vystavy/dvojnici-menovci-z-prirody/


 

2.4. - 30.9.2025  

1000035178.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tá vaša Carpathia

Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.

Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.


 

8.4. - 31.5.2025  

Eva Koníček - Môžeš sa ma dotknúť.jpg

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Eva Koníček - Môžeš sa ma dotknúť!

Vernisáž:  8. apríla 2025  o 17.00 hodine
Kurátorka:  Martina Bábinová
Výstava Môžeš sa ma dotknúť! je interaktívnou prezentáciou projektu Evy Koníček. Predstavuje vybrané diela zo série Nezavesíš!, v ktorej autorka posúva hranice tradičných prístupov k maľbe, skúma jej materiálne hodnoty a kladie dôraz na interakciu s divákom v kontexte galerijného priestoru. Reflektuje tiež strety s rôznymi konvenciami a normami, ktoré sú na človeka spoločnosťou kladené. Výstava poukazuje na proces uvoľnenia sa od očakávaní, pričom si kladie otázky, čo môžem, smiem, mám, musím alebo naopak, už nemusím?
Eva Koníček (1989) študovala maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri prof. Stanislava Balka. V magisterskom štúdiu pokračovala na Fakulte výtvarných umění Vysokého učení technického v Brne v ateliéri Intermédií u Václava Stratila. Počas štúdia absolvovala stáž v ateliéri intermediálnej tvorby III u Tomáša Vaňka na Akadémií výtvarných umení v Prahe. Vystavovala na viacerých kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku. V roku 2015 získala Cenu kritiky pre mladú maľbu v Českej republike a v roku 2016 tretie miesto Ceny nadácie NOVUM na Slovensku. Žije a tvorí v Prahe.
_ _ _
Projekt-1 je platformou na prezentáciu súčasného vizuálneho umenia a jeho presahov v pivničných priestoroch galérie. Funguje ako “plug-in” galérie s aktívnym zapájaním jej návštevníkov. Prináša výstavy z rôznych oblastí (maľba, kresba, socha, typografia, šperk, intermédiá) s dôrazom na site-specific inštalácie.


 

9.4. - 13.7.2025  

Dizajneri_A4lowQ-1.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy


 

9.4. - 13.7.2025  

Sefcik_A4lowQ-1.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Viktor Šefčík a Ester: Florebit Sicut Lilium (Ozeáš 14:5)

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

Výstava dvojice umelcov (otca a dcéry), čerpajúcich inšpiráciu z morfologických detailov rastlín. Veľkoplošné kresliarske, maliarske diela a objekty reflektujú podmanivú jemnosť a eleganciu (ale aj neúprosnosť) prírody, ktorá je aktuálne kľúčovým faktorom v tvorivom procese autorov. Cyklus výstav Dvojice.

Verš „Florebit sicut lilium“ je súčasťou starozákonného posolstva o nádeji a obnove. Vo svojom pôvodnom kontexte symbolicky hovorí o renesancii prírody a sveta, je paralelou k tomu, čo dnes aktuálne všetci potrebujeme. Nielen ekologická kríza, ale aj nespútaný nárast straty ľudskosti a narušená komunikácia sú naše biblické nečistoty, ktoré musíme napraviť. Podobne ako biblická ľalia, požadujeme čistú vodu a čistý vzduch, musíme chrániť udržateľný spôsob života. Ak sa v tomto momente začneme správať zodpovedne a šetrne, môžeme ešte dosiahnuť, aby naša Zem kvitla ako ľalia. Ľalia je tu zástupným symbolom krehkej krásy a čistoty a úvodný verš hovorí o duchovnom i fyzickom prekvitaní, o návrate k hodnotám.

Viktor Šefčík čerpá inšpiráciu z morfologických detailov rastlín, uprostred ktorých momentálne žije – slnečnice, ruže, ľalie, ale aj suchá tráva, vinič, či kukurica. Pozoruje a skúma ich každodenný život od narodenia po smrť. Tieto prírodné biologické procesy ho fascinujú, reprezentujú neustály prirodzený kolobeh obnovy. Je pozorovateľom. Zaujímajú ho netradičné výrezy, či detaily. Usiluje sa spoznať stavbu a tvar kvetu do takej miery, aby mohol zovšeobecňovať, vstúpiť do mikroprocesu života. Je to zároveň autorov ponor do seba, spojenie mentálnych a vizuálnych vnemov. Táto tvorivá poloha je v súčasnom slovenskom výtvarnom umení ojedinelá, nielen námetom, ale aj dôslednou technikou zobrazenia.

Kto je Ester? Podľa Viktora Šefčíka je Ester jeho najlepším dielom, čo predstavuje krásne emocionálne vyznanie otca dcére. Vizuálnu metaforu ich života možno nájsť na malom akvareli Magnólia z roku 2005, kde je zobrazený krehký kvitnúci výhonok na pevnom kmeni. Ester prežila väčšinu svojho doterajšieho života v blízkosti svojho otca. Život v jeho ateliéri jej poskytol množstvo podnetov na umelecké vzdelávanie, neformálne sa učila z vizuálnych impulzov a dialógov v procese tvorby. Napriek potenciálnym rizikám epigónstva sa Ester etabluje ako zaujímavá samostatná osobnosť. V jej tvorbe je obsiahnutá spoločná myšlienková línia s otcom, avšak vybrala sa vlastnou cestou – tvorbou citlivých organických plastík. Sú protipólom k otcovým maľbám, a zároveň ich skvelo dopĺňajú. Obnova je procesom, ktorý sa dotýka nielen prírody a človeka, ale aj umenia. Výstava Viktora Šefčíka a jeho dcéry Ester nás pozýva na cestu introspekcie, vnímania záznamov detailov procesu života. Spolu s autormi veríme, že prostredníctvom ich diel sa aj my sami môžeme stať súčasťou tejto premeny.

PhDr. Edita Vološčuková, PhD., kurátorka výstavy

Profil autorov
Viktor Šefčík (*1960, Košice) študoval v r. 1975 – 79 SUPŠ v Košiciach, v r. 1983 – 89 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdií pracoval v ateliéri Juraja a Márie Bartuszových. V 80. r. 20. storočia sa zúčastňoval neformálnych výtvarných akcií a výstav, vrátane projektov so zakladajúcimi členmi východoslovenskej umeleckej skupiny C+S. V r. 1989 bol spoluzakladateľom Občianskeho Fóra Košice (neskôr VPN). V r. 1989 – 90 pôsobil ako posledný predseda ZSVU, spoluzakladal Slovenskú výtvarnú úniu a obec reštaurátorov. Cestoval a stážoval v Európe, USA, Rusku a Izraeli (90. r. 20. storočia). Od r. 1997 na 15 rokov vynechal výtvarné aktivity. Od r. 2015 sa vracia k intenzívnej výtvarnej tvorbe a vystavuje so spolkom C+S, ako i v súkromných galériách. Šefčíkova tvorba bola uvedená na cca 30-tich autorských a cca 50-tich kolektívnych výstavách. Autorove diela sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu, Východoslovenskej galérii, Galérii umelcov Spiša a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Füzérradvány v Maďarsku.

Ester Šefčíková-Zaňáková (*1999, Košice) študovala pod vedením Mgr. art. Andrey Čepiššákovej, Mgr. art. Mariána Straku, akad. soch. Jána Borka, akad. mal. Zbyňka Prokopa. Momentálne študuje pod vedením akad. mal. Viktora Šefčíka. Venuje sa maľbe, kresbe a soche. Tvorí organické plastiky a skulptúry s biomorfným tvaroslovím. V ateliéri na Strojárenskej 3 v Košiciach viedla ateliér keramiky a ateliér kresby/maľby pre deti a dospelých.


 

9.4. - 13.7.2025  

Streit_A4lowQ-1.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jindřich Štreit: Príbehy v čase

Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií


 

10.4. - 31.5.2025  

Objektív 2024 - pozvánka.jpg

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Zelený objektív 2024

Výstava fotografií súťaže mladých fotografov na tému les.


 

10.4. - 15.6.2025  

Konceptuálne a postkonceptuálne umenie zo zbierok PSIS.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.

Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.

Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany  Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.

Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.


 

10.4. - 15.6.2025  

Súčasná poľská maľba.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Súčasná poľská maľba zo zbierok Bielskej galérie BWA

Kurátorka: Agata Smalcerz, riaditeľka Bielskej galérie BWA
Vernisáž výstavy:             štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Krajina poľského maliarstva prezentovaná na Orave

Paralelne s výstavou „Súčasná poľská maľba zo zbierok Galérie Bielska BWA“ prezentuje Oravská galéria od 22. marca 2025 do 22. apríla 2025 svoje zbierky v Galerii Bielska BWA pod názvom „Súčasná slovenská maľba zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne“. Spolupráca medzi slovenskou a poľskou galériou vznikla v dôsledku cezhraničnej výmeny v rámci Euroregiónu Beskydy. Predmetné výstavy konajúce sa na oboch stranách hranice ukazujú, ako málo vieme o umení a kultúre našich najbližších susedov.

Obe výstavy sa zameriavajú na maľbu, ktorá v druhej polovici 20. storočia ustúpila konceptuálnemu umeniu a novým médiám. Pre obe galérie však zostáva kľúčová, o čom svedčí počet maliarskych diel v ich zbierkach. Kolekcia umenia Bielskej galérie BWA obsahuje vyše 1 130 diel, z toho viac ako 530 malieb. Významný podiel na tom má súťaž Bienále maľby Bielska jeseň (Biennale Malarstwa Bielska Jesień), organizovaná od roku 1962. Od začiatku 21. storočia sa ocenené diela čoraz častejšie dostávajú do zbierok galérie s finančnou podporou Ministerstva kultúry a národného dedičstva, i formou darov alebo finančnou podporou sponzorov.

Väčšina obrazov na výstave pochádza z rokov 2006 –2020 a získala ocenenia v súťaži Bielska jeseň. Päť z nich získalo Grand Prix – diela Wilhelma Sasnala, Ewy Juszkiewicz, Martyny Czech a Karola Palczaka. Táto súťaž pomáha umelcom v kariére, keďže dnes patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov poľskej maľby. Výstavu dopĺňajú aj staršie diela významných umelcov, ako Józef Hałas, Ryszard Grzyb, či Tamara Berdowska. Zúčastnení umelci zastupujú aj mladú generáciu z rôznych poľských miest, pričom niektorí pôsobia priamo v Bielsku-Białej, čo potvrdzuje jej význam v súčasnej maľbe.

Na výstavu boli vybrané diela, ktoré v priestoroch Oravskej galérie vytvárajú príbeh. Obrazy sa venujú témam ako rodové stereotypy, náboženstvo, vzťah človeka k prírode a zvieratám. S humorom, no citlivo zobrazujú každodenné rozhodnutia i voľnočasové aktivity. Uzavretí do štyroch stien si často neuvedomujeme, aký vplyv má architektúra na našu náladu a kontakt s okolím. Nechýbajú ani krajinárske scenérie s netradičnými pohľadmi. Medzi nimi je aj obraz „Na Orave“ od nedávno zosnulého Józefa Krzempka, ktorý vznikol počas jeho umeleckých ciest.

Hoci súčasná maľba rozširuje svoje výrazové prostriedky, väčšina vystavených diel je namaľovaná tradične – olejom na plátne, prípadne akrylom alebo kombinovanou technikou. Jedna z najpopulárnejších poľských umelkýň Małgorzata Mirga-Tas využíva priemyselnú tkaninu v kolážach, zatiaľ čo Weronika Teplicka tvorí z olejových obrazov rozrezaných na pásiky. Výstava ponúka takmer 60 rôznorodých diel, ktoré odrážajú témy dôležité pre poľských umelcov. Slovenským divákom výstava ponúka možnosť porovnať vývoj maľby v oboch krajinách.


 

10.4. - 28.8.2025  

Plagát - Výstava Slovenské hrady a zámky.png

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenské hrady a zámky

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.

Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.

Marek Hajkovský aktívne vstúpil do diania slovenskej fotografie v roku 2005 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejších profesionálnych fotografov na Slovensku. Je držiteľom prestížneho titulu QEP (Qualified European Photographer) a nositeľom množstva medzinárodných ocenení. Špecializuje sa najmä na komerčnú reklamnú fotografiu, fotografovanie hradov a zámkov vníma ako svoj osobný projekt, ktorý bol v roku 2021 aj knižne spracovaný.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 10. apríla 2025 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava bude súčasťou Župných dní Košického samosprávneho kraja a potrvá do 28. 08. 2025.


 

11.4. - 1.6.2025  

NG-fatalizmus-plagat.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Fatalizmus

Vystavujúce autorky ↘ Diana Beňová, Katarína Borguľová, Virág Csillagová, Markéta Foltánová, Sofia 
Kostolná, Martina Kukučková, Františka Milánová, Barbora Nováková, Melinda Olléová, Nikoleta Tarajová,
Natália Pavlovičová
Kurátori ↘ Martin Kratochvil, Jana Mináriková
Vernisáž ↘ 10. 4. 2025 o 17.00 hod.
Miesto konania ↘ Bunker

Študenti Katedry výtvarnej výchovy a tvorby na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej KVTV), dostávajú už tradične priestor na prezentáciu svojich diel v Bunkri Nitrianskej galérie. Tohtoročná výstava FATalizmus, sa zaoberá vzťahom medzi fyzickou tučnotou (fat) a filozofickým fatalizmom. Obe sú metaforami ochrany i pasce, útočiska aj izolovanosti. Tuk chráni telo pred vonkajšími vplyvmi, ale zároveň ho robí ťažším, spomaľuje a obmedzuje pohyb. Stáva akousi symbolickou bariérou medzi jednotlivcom a svetom – môže byť komfortnou vrstvou, ktorá oddeľuje človeka od nepriaznivých vonkajších vplyvov, ale zároveň môže pôsobiť ako prekážka, ktorá bráni rozletu, stiesňuje a zväzuje. Podobne aj fatalizmus – viera v predurčenosť – môže byť útechou, ale aj pascou, ktorá síce oslobodzuje od zodpovednosti, no zároveň pripútava k alibistickej nehybnosti.

Diela študentiek KVTV ponúkajú umelecké reflexie na tieto témy aj v širšom zmysle slova. Viaceré z nich sa zaoberajú jedlom, ktoré v spojení s hlboko osobnými témami (napr. nahliadnutie do rodinných rituálov, spomienky na starých rodičov, či boj o sebaprijatie), dostáva celkom iný, symbolický charakter. Iná skupina vystavovaných prác sa snaží prekonať pomyselnú bariéru fatalistiskej nečinnosti a púšťa sa do angažovaných tém, ktoré hýbu ich súčasným svetom.

Vystavené diela otvárajú dialóg o vzťahu človeka k vlastnému telu a k svojmu osudu. Namiesto jednoznačných odpovedí ponúkajú priestor na zamyslenie. Aké sú hranice našej slobody? Do akej miery nás formuje telo a do akej miery myšlienky, ktorým veríme? Je ochrana vždy žiaduca, alebo sa z nej môže stať bremeno? A ak všetko smeruje k nevyhnutnému koncu, aký má vôbec zmysel snažiť sa prekročiť vlastné hranice?


 

11.4. - 7.9.2025  

c_sklo_1050x480.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Krehké tvary predstavivosti. Pestrofarebné desaťročia poľského skla

Päť individuálnych výstav „KREHKÉ TVARY PREDSTAVIVOSTI. Pestrofarebné desaťročia poľského skla. HORBOWY – DAJEWSKA – ILLO – ŁABIŃSKI – WÓJCIK“ predstavuje tvorbu uznávaných poľských umelcov – Zbigniewa Horbowého, Igora Wójcika, Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińského, ktorí vyštudovali dizajn skla na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, a Patrika Illa, slovenského dizajnéra, ktorý spolupracuje s poľskými sklárňami. V ich tvorbe môžeme objaviť hlavné východiská tzv. vroclavskej školy skla, platformu nestora poľského skla a akademického pedagóga Zbigniewa Horbowého, ktorej cieľom je podnecovať technologickú vynaliezavosť, odvahu a dôslednosť v nasledovaní vlastnej tvorivej cesty.

Projekt v sídelnej budove SNM je doplnený o tvorbu najmladšej generácie poľských umelkýň s názvom: „TRI INÉ. Mladé poľské sklo. Výstava zviditeľní poľské umelecké remeslo a sklárske umenie na medzinárodnej scéne, kde umelci predstavia súčasný dizajn a diela vytvorené tradičnými technikami, s cieľom preskúmať aktuálny trend v poľskom skle, ktorý inicioval profesor Zbigniew Horbowy a v ktorom pokračovali jeho žiaci až po súčasných sklárskych umelcov. Výstavy tvoria ucelený príbeh o histórii a premenách poľského sklárskeho umenia a dizajnu, ako aj o ich viacrozmernom charaktere. Kurátorom výstav je poľský umelec Mariusz Łabiński a slovenský dizajnér Patrik Illo, ktorý bol dlhé roky spätý s poľským sklárskym priemyslom, okrem iného aj ako hlavný dizajnér sklárne v Krosne v rokoch 2006 – 2009. Na výstave predstaví kolekcie, ktoré vytvoril pre túto skláreň.

Organizátori výstavy:
Slovenské národné múzeum, Poľský inštitút v Bratislave, Centrum kultúry a umenia vo Vroclave
Architekt výstavy:
Michal Illo


Súčasťou projektu sú aj ďalšie 2 výstavy v Bratislave:

GLASS WITHOUT BORDERS

od 11. apríla 2025 v Poľskom institúte v Bratislave, Námästie SNP 27
Projekt je iniciatívou Centra kultúry a umenia vo Vroclave, s cieľom propagovať sklárske umenie ako umelecké médium celosvetového významu a zároveň sa zameriava na medzinárodnú spoluprácu umelcov, organizáciu výstav, workshopov v sklárňach a umeleckých podujatí spojených so skllom. Pracuje na medzikultúrnom dialógu a prezentuje sklo ako formu súčasného umenia. Výstava predstaví práce z posledného ročníka Dolnosliezskych workshopov a sympózia umeleckého skla a dizajnu e-Glass Festival v Szklarskej Porębe v roku 2024 (koná sa každoročne od roku 2008), ako aj diela hosťujúcich umelcov zo Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch zúčastnili na tomto plenérnom podujatí. Okrem umelcov, hutmajstrov a technológov z Poľska sa na festivale zúčastnia aj výtvarníci z Česka, Slovenska, Ukrajiny a ďalších krajín. Ide o jedinečný projekt v oblasti sklárskeho umenia v medzinárodnom – transeurópskom – priestore, ktorý prepája vzdelávanie, tvorbu a výmenu nových umeleckých technológií a kultivovanie regionálneho kultúrneho dedičstva.

Výsledky spolupráce umelcov, ktorí sa zúčastnili na festivale, prezentuje pravidelne cyklus výstav, ktoré sa po skončení festivalu konajú v Poľsku i v zahraničí. Výstavy sprevádza katalóg, resp. album v poľštine a angličtine. Album obsahuje okrem iného profily umelcov, fotografie diel vytvorených počas festivalu a texty o sklárskom umení a technológii.

Organizátori výstavy: Centrum kultúry a umenia vo Vroclave, Poľský inštitút v Bratislave
Kurátor: Mariusz Łabiński
Architekt výstavy: Michal Illo
Vystavujúci umelci: Agata Drąg (PL), Peter Ďuriš (SK), Justyna Dżaman (PL), Brianna Gluszak (CA/US), Marta Havlíčková (CZ), Patrik Illo (SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Su-yeon Kim (KR), Mariusz Łabiński (PL), Kamila Mróz (PL), Martin Múranica (SK), Amelia Mercedes Nowak (PL), Katarzyna Pilic (PL), Evelina Salanda (UKR) Aleksandra Stencel (PL/SK), Igor Wójcik (PL),, Róża Wójcik (PL)

(NE)MOŽNÁ Alexandrea Stencel

od 11. apríla 2025, ILLOLA, Májkova 2
Proces autorskej tvorby v sklárskej technológii, ktorý tvorivo transformuje princípy dizajnu od ich absolutizácie až k ich popretiu, sa dnes často označuje ako art design. Aleksandra Stencel, Poľka žijúca na Slovensku, sa neprikláňa ani k jednému extrému a neobmedzuje sa ani funkčnosťou, no zároveň ju ani nevylučuje. Zameriava sa predovšetkým na myšlienku, a nie na formu. Objekty vytvorené v rámci koncepcie (NE)MOŽNÁ sú vo svojej podstate takmer telesné. Hoci ide v podstate o vázy a misky, tie sa nepôsobujú statickým, ale živým dojmom tak, ako organizmy neznámeho pôvodu, ktoré sú zachytené v pohybe alebo transmutácii. Azda sú to zväčšeniny buniek nášho tela alebo dosiaľ neznáma morská fauna či návštevníci zo vzdialeného okraja vesmíru? Interpretácia záleží len na fantázii diváka. Alebo aj nie, sklenené nádoby s neobvyklými tvarmi čakajú len na praktické využitie – (NE)MOŽNÉ. Objekty v estetickej rovine pôsobia nielen individuálne, ale spolu aj ako skupina, keď ponúkajú atraktívne interakcie.

Organizátor výstavy: ILLOLA
Kurátor: Petr Nový


 
21-40 (z 129)
ÚvodÚvodná stránka