Akcie

13.2. - 11.6.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch

11.3. - 20.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

21.3.2025 - 31.3.2026  

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

31.3. - 8.6.2025  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Kraslice 2025

Veľkonočné kraslice, v regióne známe ako ,,pysanky“, jednoznačne patria k typickým a originálnym prejavom ľudového výtvarného umenia obyvateľov severovýchodného Slovenska i prihraničných regiónov. Tradičná prezentácia vo svidníckom múzeu je nielen pastvou pre oči, predveľkonočnou inšpiráciou, ale aj dokladom uchovávania dedičstva našich predkov, ktoré nestráca na svojej intenzite ani v súčasnosti.

Príďte sa na vlastné oči presvedčiť, že nie vždy je všetko len čierne a biele...

2.4. - 30.9.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tá vaša Carpathia

Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.

Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jindřich Štreit: Príbehy v čase

Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií

10.4. - 15.6.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.

Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.

Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany  Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.

Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.

10.4. - 28.8.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenské hrady a zámky

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.

Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.

Marek Hajkovský aktívne vstúpil do diania slovenskej fotografie v roku 2005 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejších profesionálnych fotografov na Slovensku. Je držiteľom prestížneho titulu QEP (Qualified European Photographer) a nositeľom množstva medzinárodných ocenení. Špecializuje sa najmä na komerčnú reklamnú fotografiu, fotografovanie hradov a zámkov vníma ako svoj osobný projekt, ktorý bol v roku 2021 aj knižne spracovaný.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 10. apríla 2025 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava bude súčasťou Župných dní Košického samosprávneho kraja a potrvá do 28. 08. 2025.

11.4. - 7.9.2025  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Krehké tvary predstavivosti. Pestrofarebné desaťročia poľského skla

Päť individuálnych výstav „KREHKÉ TVARY PREDSTAVIVOSTI. Pestrofarebné desaťročia poľského skla. HORBOWY – DAJEWSKA – ILLO – ŁABIŃSKI – WÓJCIK“ predstavuje tvorbu uznávaných poľských umelcov – Zbigniewa Horbowého, Igora Wójcika, Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińského, ktorí vyštudovali dizajn skla na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, a Patrika Illa, slovenského dizajnéra, ktorý spolupracuje s poľskými sklárňami. V ich tvorbe môžeme objaviť hlavné východiská tzv. vroclavskej školy skla, platformu nestora poľského skla a akademického pedagóga Zbigniewa Horbowého, ktorej cieľom je podnecovať technologickú vynaliezavosť, odvahu a dôslednosť v nasledovaní vlastnej tvorivej cesty.

Projekt v sídelnej budove SNM je doplnený o tvorbu najmladšej generácie poľských umelkýň s názvom: „TRI INÉ. Mladé poľské sklo. Výstava zviditeľní poľské umelecké remeslo a sklárske umenie na medzinárodnej scéne, kde umelci predstavia súčasný dizajn a diela vytvorené tradičnými technikami, s cieľom preskúmať aktuálny trend v poľskom skle, ktorý inicioval profesor Zbigniew Horbowy a v ktorom pokračovali jeho žiaci až po súčasných sklárskych umelcov. Výstavy tvoria ucelený príbeh o histórii a premenách poľského sklárskeho umenia a dizajnu, ako aj o ich viacrozmernom charaktere. Kurátorom výstav je poľský umelec Mariusz Łabiński a slovenský dizajnér Patrik Illo, ktorý bol dlhé roky spätý s poľským sklárskym priemyslom, okrem iného aj ako hlavný dizajnér sklárne v Krosne v rokoch 2006 – 2009. Na výstave predstaví kolekcie, ktoré vytvoril pre túto skláreň.

Organizátori výstavy:
Slovenské národné múzeum, Poľský inštitút v Bratislave, Centrum kultúry a umenia vo Vroclave
Architekt výstavy:
Michal Illo

Súčasťou projektu sú aj ďalšie 2 výstavy v Bratislave:

GLASS WITHOUT BORDERS

od 11. apríla 2025 v Poľskom institúte v Bratislave, Námästie SNP 27
Projekt je iniciatívou Centra kultúry a umenia vo Vroclave, s cieľom propagovať sklárske umenie ako umelecké médium celosvetového významu a zároveň sa zameriava na medzinárodnú spoluprácu umelcov, organizáciu výstav, workshopov v sklárňach a umeleckých podujatí spojených so skllom. Pracuje na medzikultúrnom dialógu a prezentuje sklo ako formu súčasného umenia. Výstava predstaví práce z posledného ročníka Dolnosliezskych workshopov a sympózia umeleckého skla a dizajnu e-Glass Festival v Szklarskej Porębe v roku 2024 (koná sa každoročne od roku 2008), ako aj diela hosťujúcich umelcov zo Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch zúčastnili na tomto plenérnom podujatí. Okrem umelcov, hutmajstrov a technológov z Poľska sa na festivale zúčastnia aj výtvarníci z Česka, Slovenska, Ukrajiny a ďalších krajín. Ide o jedinečný projekt v oblasti sklárskeho umenia v medzinárodnom – transeurópskom – priestore, ktorý prepája vzdelávanie, tvorbu a výmenu nových umeleckých technológií a kultivovanie regionálneho kultúrneho dedičstva.

Výsledky spolupráce umelcov, ktorí sa zúčastnili na festivale, prezentuje pravidelne cyklus výstav, ktoré sa po skončení festivalu konajú v Poľsku i v zahraničí. Výstavy sprevádza katalóg, resp. album v poľštine a angličtine. Album obsahuje okrem iného profily umelcov, fotografie diel vytvorených počas festivalu a texty o sklárskom umení a technológii.

Organizátori výstavy: Centrum kultúry a umenia vo Vroclave, Poľský inštitút v Bratislave
Kurátor: Mariusz Łabiński
Architekt výstavy: Michal Illo
Vystavujúci umelci: Agata Drąg (PL), Peter Ďuriš (SK), Justyna Dżaman (PL), Brianna Gluszak (CA/US), Marta Havlíčková (CZ), Patrik Illo (SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Su-yeon Kim (KR), Mariusz Łabiński (PL), Kamila Mróz (PL), Martin Múranica (SK), Amelia Mercedes Nowak (PL), Katarzyna Pilic (PL), Evelina Salanda (UKR) Aleksandra Stencel (PL/SK), Igor Wójcik (PL),, Róża Wójcik (PL)

a 

(NE)MOŽNÁ Alexandrea Stencel

od 11. apríla 2025, ILLOLA, Májkova 2
Proces autorskej tvorby v sklárskej technológii, ktorý tvorivo transformuje princípy dizajnu od ich absolutizácie až k ich popretiu, sa dnes často označuje ako art design. Aleksandra Stencel, Poľka žijúca na Slovensku, sa neprikláňa ani k jednému extrému a neobmedzuje sa ani funkčnosťou, no zároveň ju ani nevylučuje. Zameriava sa predovšetkým na myšlienku, a nie na formu. Objekty vytvorené v rámci koncepcie (NE)MOŽNÁ sú vo svojej podstate takmer telesné. Hoci ide v podstate o vázy a misky, tie sa nepôsobujú statickým, ale živým dojmom tak, ako organizmy neznámeho pôvodu, ktoré sú zachytené v pohybe alebo transmutácii. Azda sú to zväčšeniny buniek nášho tela alebo dosiaľ neznáma morská fauna či návštevníci zo vzdialeného okraja vesmíru? Interpretácia záleží len na fantázii diváka. Alebo aj nie, sklenené nádoby s neobvyklými tvarmi čakajú len na praktické využitie – (NE)MOŽNÉ. Objekty v estetickej rovine pôsobia nielen individuálne, ale spolu aj ako skupina, keď ponúkajú atraktívne interakcie.

Organizátor výstavy: ILLOLA
Kurátor: Petr Nový