Akcie

28.2. - 25.5.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Martina Malovaníková - Hlbiny materstva

- v kontexte výberu sklomalieb zo zbierok Oravskej galérie

Kurátorka:  Mgr. Katarína Matušková
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstava HLBINY MATERSTVA je vizualizáciou vnútorného sveta Martiny Malovaníkovej, ilustrátorky, maliarky a animátorky. Jedinečné zvnútornenie hlavnej témy a pohľad z druhej strany prináša autorka cez odhalenie vlastných skúseností, zážitkov a pocitov, ktoré sa nie vždy spájajú s pozitívnymi konotáciami. Pravú tvár materstva odkrýva cez spomienky z detstva, cez symbol nepoškvrneného dieťaťa chráneného zo všetkých strán. Dva vzájomne prepletené svety vizualizuje ako nervové zakončenia vo forme florálnych prvkov, pupočných šnúr a myšlienkových tepien. Dynamicky prerastajú, živia a ničia sa navzájom, aby tak formovali samotnú autorku. Atypickou ornamentikou vypovedá o vlastných zraneniach, obavách, strachu a bezmocnosti. Aj napriek surreálnemu pôsobeniu diel, akcentovaniu podvedomia a reflektovaniu pridružených obsahov (nedávna pandémia, aktuálna vojna či polarizácia spoločnosti), negatívne emócie stoja vedľa pocitu naplnenia z materstva a pokoja, ktorý prináša.

Aj svätice a hrdinky biblických výjavov prežívali svoje hviezdne chvíle i chvíle zúfalstva. Výberom sklomalieb zo zbierok Oravskej galérie tvorbu Martiny Malovaníkovej dopĺňame z viacerých dôvodov. Prvý z nich je formálny a nadväzuje na použitie temperovej techniky. Rovnako nachádzame paralelu aj vo využití symboliky štylizovaných florálnych ornamentov, popínavých kvetín i dekoru granátového jablka. Maľby na skle predstavujú osobitú skupinu ľudového výtvarného prejavu a estetického cítenia. Zároveň sú svedectvom každodenného života, kedy sa jednoduchý námet stal rituálnou súčasťou každej domácnosti. Neznámi maliari námetmi prevzatými z grafík vychádzali v ústrety citovému rozpoloženiu dievčat a žien, čo vyjadrovali v typologických zobrazeniach Madon a svätíc. Irena Pišútová v publikácii Maľby na skle píše: „Viaceré námety sa stávali symbolmi celkom obyčajných ľudských radostí i žiaľov, takých, ktoré prináša každodenný život. Madona s dieťaťom nebola len symbolom lásky..., ale aj obdivovaným a prežívaným výrazom ľudského materstva v jeho reálnej podobe.“

Mgr. art. Martina Malovaníková

(* Prievidza 1992)

V roku 2016 absolvovala magisterské štúdium v Ateliéri animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Aktuálne žije a tvorí v Námestove, venuje sa voľnej výtvarnej tvorbe v oblasti ilustrácie, maľby a animovanej tvorby, za ktorú získala niekoľko ocenení. Svoje skúsenosti ďalej odovzdáva prostredníctvom tvorivých workshopov.

Za animovaný film CHILLI získala Tvorivú prémiu IGRIC, cenu  za najlepší animovaný film na Festivale študentských filmov ÁČKO (Slovensko), za najlepší animovaný film Cinema Perpetuum Mobile Festival (Bielorusko), nomináciu za najlepší zahraničný film BFI Future Film Festival 2017 (Londýn, Veľká Británia).

11.3. - 20.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

3 x R

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, napĺňa jedno zo svojich poslaní a predstavuje tvorbu významného rodáka, akademického maliara a reštaurátora Jaroslava Rešovského. Výstava s názvom 3 x R pozostávajúca z deväťdesiatich umeleckých diel a dvadsiatich piatich plagátov zároveň predstaví i tvorbu jeho výtvarne činných rodinných príslušníkov – manželky Margity a staršieho syna Jána.

Jaroslav Rešovský (1953 Rožňava – 2008 Prešov) patril k významným slovenským reštaurátorom. Venoval sa reštaurovaniu nástenných malieb, oltárnej architektúry, závesných obrazov a sochárskych diel, ale aj voľnej výtvarnej tvorbe – maľbe a kresbe (krajinomaľba, figurálna kompozícia, portrét). „Vo voľnej tvorbe smeroval k expresívnemu výrazu. Jeho figurácia je intelektuálne náročná, prekonáva popisnosť a odráža filozofické hĺbanie nad ľudskou povahou, dušou a údelom. V kompozične lakonických, no výrazných obrazoch podáva výtvarné metafory, podobenstvá a alegórie svedčiace o zrelej umeleckej osobnosti,“ opisuje jeho tvorbu kurátor výstavy Jozef Ridilla.

Margita Rešovská (1954 Trstené pri Hornáde) ako absolventka Katedry výtvarnej výchovy Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity a dlhoročná pracovníčka Šarišskej galérie v Prešove svoju tvorivú sebarealizáciu našla v stvárňovaní krajinárskych motívov, mestských zákutí a zátiší v technikách akvarelu, pastelu a akrylu. Osobitné kvality dosiahla najmä v náročnej akvarelovej technike. O výsledky svojej tvorivej práce sa mnohokrát podelila na medzinárodných maliarskych plenéroch a sympóziách v krajinách strednej Európy.

Ján Rešovský (1978 Rožňava) je absolventom Strednej združenej umeleckej školy v Prešove a od roku 2008 pracuje v  Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči ako umelecký rezbár a konzervátor umelecko-historických pamiatok. Venuje sa umeleckému a úžitkovému rezbárstvu, vyhotovovaním kópií drevených plastík, samostatnému reštaurovaniu historického nábytku a pod vedením odborného reštaurátora i reštaurovaniu oltárnej architektúry, plastiky a nástennej maľby. Jeho voľnú sochársku tvorbu charakterizuje lyrická figurácia, zameriava sa na rezbárske stvárnenie ženského aktu, milencov či anjelov, pričom štruktúru a textúru dreva cielene využíva ako jeden z nosných výrazových prostriedkov.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 11. marca 2025 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

20.3. - 31.5.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Trón Pavla Surového

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum vás pozýva na otvorenie výstavy Trón autora Pavla Surového. Výstava predstaví unikátne fotografie tradičných ľudových odevov rôznych národov v novom, umeleckom poňatí grafického dizajnéra, módneho fotografa a zberateľa ľudového odevu, Slováka žijúceho v Srbsku. Vernisáž sa uskutoční vo štvrtok 20. marca 2025 o 17.00 hod.

Autor, oceňovaný dizajnér a fotograf Pavel Surový sa zameriava na to, ako ľudové kroje za vrstvami látok, čipiek a výšiviek ukrývajú ideál ženskej krásy. Na fotografiách vystupujú mladé ženy v tradičných odevoch doplnených korunkami, šperkami a ozdobami, ktoré okrem svojej symbolickej roviny vychádzajúcej z ľudovej kultúry poukazujú aj na súčasné hodnoty ako túžba po kráse, úspechu a spoločenskom postavení.

Výstava nie je len prehliadkou krásnych krojov – ponúka aj hlbší pohľad na tradičné symboly a ich význam. Autor skúma, ako sa náboženské a archaické znaky ukryté vo výšivkách a vzoroch krojov spájajú s duchovnými hodnotami a vierou.

Návštevníci budú môcť obdivovať ľudový odev Srbiek, Sloveniek, Maďariek, Rumuniek či Rusíniek. Fotografie tak ukazujú nielen kultúrne bohatstvo týchto národov, ale aj ich vzájomné spolužitie a vplyvy.

Pavel Surový vo svojej tvorbe spája tradíciu s moderným umeleckým pohľadom. Projekt Trón predstavuje viacvrstvový symbolický príbeh, ktorý stavia proti sebe, ale zároveň aj spája pozemský a duchovný svet. „V popredí si na fotografiách možno niekto všimne len krásne dievčatá či farbu krásnych ľudových krojov, pričom sa určite nájdu aj takí, ktorí cez historické či mýtické postavy uvidia alegórie a posolstvá, ktoré v sebe nesú,“ približuje autor výstavy Pavel Surový.

Pavel Surový je oceňovaný slovenský grafický dizajnér, módny fotograf a zberateľ ľudového odevu, ktorý tradíciu a kultúru predstavuje cez prizmu svojho duchovného a filozofického pohľadu. Výstava Trón mala svetovú premiéru v Paríži, ďalej bola inštalovaná v Slovinsku, Maďarsku, Českej republike i Srbsku.

Výstavu budú mať možnosť vidieť návštevníci Etnografického múzea od 21. marca 2025 do 31. mája 2025. Výstava sa koná pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky PaedDr. Martiny Šimkovičovej.

28.3. - 30.5.2025  

Galéria SPP, Bratislava

Medzi archetypom a snom

Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.

Spojenie dvoch umeleckých vízií

Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.

„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.

Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej

Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka​. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.

Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu

Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského​.

Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.

1.4. - 3.6.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Dvojníci – menovci z prírody

V spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo panelovú výstavu pod názvom „Dvojníci – menovci z prírody“, ktorá zoznamuje návštevníka s priebehom tvorby názvoslovia v prírodovede.

V prírode sa stretávame s rôznymi menami rastlín a živočíchov. Názvy všetkých druhov organizmov tvorí dvojslovné pomenovanie, ktoré býva odvodené od ich charakteristických čŕt. Často to býva zafarbenie a výzor tela, životný priestor, typické pohybové prejavy alebo je v názve niektorých živočíchov obsiahnutý odkaz na jeho charakteristický zvuk, ktorý vydáva. Výstava zoznamuje návštevníka s týmito zaujímavými zvláštnosťami.

Zmena programu vyhradená.

https://www.muzeumpp.sk/vystavy/dvojnici-menovci-z-prirody/

8.4. - 25.5.2025  

Horehronské múzeum, Brezno

ŠPERKovnica Horehronia

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká

Horehronské múzeum verejnosti od 8. 4.2025 sprístupní jedinečnú výstavu šperkárky Kataríny Žiak pod názvom ŠPERKovnica Horehronia.

Katarína Žiak nie je breznianskej verejnosti neznámou osobou. Jej šperky sa nachádzajú v mnohých šperkovniciach a sú ozdobou mnohých žien. „Navrhujem šperky s cieľom, aby sa stali elegantným doplnkom každej ženy. Či už obľubuje výrazné kúsky, ktoré ihneď upútajú, alebo nosí iba decentné jemné šperky. Preto každý vzor navrhnem vo viacerých rozmeroch a farebných prevedeniach,“ hovorí Katarína Žiak. Jej snahou je tvoriť šperky, ktoré nie sú len „pekným“ kúskom kovu, ale majú v sebe ukryté niečo viac, kúsok histórie či jedinečný príbeh. Inšpiráciou pre ňu je okolitý svet, príroda ale aj ľudová tradícia, v ktorej je ukrytá nevšedná krása histórie nášho národa. Ornamentika je pre ňu nekonečným zdrojom inšpirácie, pretože práve vďaka detailom minulosti ukrytých v novom modernom prevedení, si môžeme pripomenúť fragment histórie, ktorý je pre mnohých už zabudnutou súčasťou našej národnej identity.

Výstava obsahuje tri kolekcie šperkov vyrobených z chirurgickej ocele doplnené pravými sladkovodnými perlami a drahými kameňmi ako rubínový achát a ametyst. Kolekcie – POLOMKA, ZÁVADKA A POHORELÁ. Inšpiráciou jej boli predmety zo zbierkového fondu Horehronského múzea, ktoré chce aj touto novou formou predstaviť rozmanitosť a jedinečnosť svojho bohatstva ukrytého v depozitároch. Vybrané šperky z predstavených kolekcií je možné si zakúpiť počas celého trvania výstavy.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jindřich Štreit: Príbehy v čase

Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií

10.4. - 15.6.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.

Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.

Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany  Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.

Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.

10.4. - 28.8.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenské hrady a zámky

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.

Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.

Marek Hajkovský aktívne vstúpil do diania slovenskej fotografie v roku 2005 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejších profesionálnych fotografov na Slovensku. Je držiteľom prestížneho titulu QEP (Qualified European Photographer) a nositeľom množstva medzinárodných ocenení. Špecializuje sa najmä na komerčnú reklamnú fotografiu, fotografovanie hradov a zámkov vníma ako svoj osobný projekt, ktorý bol v roku 2021 aj knižne spracovaný.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 10. apríla 2025 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava bude súčasťou Župných dní Košického samosprávneho kraja a potrvá do 28. 08. 2025.