Akcie

21.3. - 11.5.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Richard Marco: Styx - Στνξ

Druhá zo série piatich tématických výstav mladého maliara.
Kurátor: doc. Peter Megyeši, PhD.
Otvorenie výstavy: 21. 3.2025 (piatok) o 17.00

Posvätná rieka Styx je v starogréckej mytológii a topografii hranicou medzi svetom živých a mŕtvych. Kúpanie v nej spôsobovalo nezraniteľnosť, ale zároveň boli jej vody jedovaté.

Práve hraničné situácie a ambivalencie, ktoré rieka Styx evokuje, sú pre tvorbu maliara Richarda Marca typické. Zaujíma ho napätie medzi profánnym a sakrálnym, súčasným a minulým. Svojou maľbou vytvára komentáre k pominuteľnosti artefaktu, ale aj k prežívaniu tém a nesmrteľnosti umeleckého diela. Maliarske variácie a reinterpretácie sú v podaní Marca spojené s úsilím vzdorovať zániku a rozpadu v ich rôznych podobách.

Richard Marco (*1994) patrí k najmladšej generácií umelcov na Slovensku, ale vďaka svojej maliarskej technike inšpirovanej historickou maľbou a jej kombináciou s vizuálnym jazykom fotografie, už patrí k výrazným solitérnym autorom v médiu maľby. Pre jeho tvorbu je typické zaujatie bytostnými otázkami človeka, prelínajúci sa vzťah prítomného a minulého, či dôraz na emotívny charakter. Už počas štúdia na Vysokej  škole výtvarných umení, (katedra maľby 2015 – 2021: Prof. Daniel Fisher, prof. Ivan Csudai), vstúpil na umeleckú scénu výraznou samostatnou výstavou Silentium (2020) v Galérii  mesta Bratislavy.  Po absolvovaní štúdia pokračoval v prezentácii svojej tvorby samostatnou výstavou Lethé (2022) v Nitrianskej Galérii. Prezentoval sa na viacerých skupinových výstavách na Slovensku a Nemecku. Je zastúpený v súkromných zbierkach doma aj v zahraničí. 

21.3.2025 - 31.3.2026  

Považské múzeum v Žiline

Dosky, ktoré znamenali svet

Fantázia, emócie, inšpirácia – to je len zlomok toho, čo sa spája s novou výstavou Dosky, ktoré znamenali svet, ktorá bude od 21. marca 2025 prístupná v Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu.  Výstava prezentuje prepojenie medzi špecifickým remeslom – drotárstvom a divadlom, ako jedným z viacerých druhov pre vyjadrenie umenia. Jej zámerom je nadviazanie na predchádzajúcu výstavu Postava drotára v literatúre.

Táto originálna výstava vznikla v spolupráci s Divadelným ústavom, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Múzeom bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a Slovenskou národnou knižnicou. Pozostáva z niekoľkých inscenácií, ktoré sa odohrali na pôde slovenského profesionálneho divadla. „Vo väčšine z nich je postava Drotára zobrazená ako kladná bytosť nesúca vznešené atribúty inšpirujúce nás všetkých, hoci nie vždy je hlavnou postavou. Prostredníctvom predstavení zameraných na Drotárov príbeh, tvorcovia reflektovali dianie politických udalostí a vnímanie drotárstva v našich reáliách, no v neposlednom rade nastavovali zrkadlo spoločnosti. Inscenátori sa v jednotlivých obdobiach snažili slovenskú klasiku prispôsobiť súčasníkom, či už prostredníctvom žánru alebo interpretáciou textu,“ približuje jedna z autoriek výstavy Mgr. Tatiana Kubáňová – teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea.

Priestorovo je výstava koncipovaná tak, aby vytvorila ilúziu divadelnej budovy. „Začína vstupom do vestibulu, v našom prípade do foyer, výstavná časť predstavuje divadelnú sálu a podkrovie evokuje divadelnú neopakovateľnosť,  fantáziu a emócie v podobe rozprávkových príbehov. V rámci výstavy predstavíme nielen činoherné, ale aj bábkové divadlo. Návštevníci sa môžu tešiť na kostýmy z pôvodných inscenácií, dobové materiály ako fotografie, recenzie, bulletiny, pozvánky, kostýmové a scénické návrhy. Lákadlom budú určite rôzne druhy bábok, napríklad Čierna pani v životnej veľkosti,“ vysvetľuje T. Kubáňová.

Výstava bude pre verejnosť prístupná do 31. marca 2026 v čase otváracích hodín Drotárskeho pavilónu.

28.3. - 30.5.2025  

Galéria SPP, Bratislava

Medzi archetypom a snom

Galéria SPP predstavuje výstavu s názvom Medzi archetypom a snom, v ktorej sa stretávajú umelecké svety maliarky Xénie Bergerovej a sochára Michala Šudu. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená do 30. mája 2025.

Spojenie dvoch umeleckých vízií

Výstava Medzi archetypom a snom vytvára dialóg dvoch osobností súčasného slovenského umenia. Xénia Bergerová, autorka s citom pre detail, kompozíciu a svetlo, vnáša do svojich obrazov hĺbku a atmosféru. Michal Šuda, ktorý sa venuje figurálnej plastike, zase skúma vzťah medzi hmotou, priestorom a časom. Spoločným menovateľom ich tvorby je hľadanie archetypov a symbolov, ktoré formujú náš vizuálny aj mentálny svet.

„Archetyp je prvoforma bez nezmyselných, nadbytočných dekorácií. Do snov sa dá zase v ťažkých časoch schovať. Rád sa pohybujem v prienikoch reálneho priestoru a paralelných snových situácií,“ odhaľuje Michal Šuda svoj pohľad na výstavu.

Svetlo, priestor a ornamenty v maľbe Xénie Bergerovej

Obrazy Xénie Bergerovej balansujú medzi reálnym a imaginárnym, medzi konkrétnym a abstraktným. „To, čo sa v mojich obrazoch deje, považujem za akési uchopovanie priestoru z rôznych strán a uhlov,“ vysvetľuje autorka​. Ako sama hovorí, inšpiruje ju svetlo byzantských mozaík, farebná sýtosť stredovekých tapisérií, ale aj fragmenty starých fresiek, ktoré nesú stopy času. Výstava Medzi archetypom a snom bude už druhou výstavou umelkyne v Galérii SPP. „Do priestorov galérie sa moje diela vracajú po trinástich rokoch, z čoho sa veľmi teším,“ hovorí Xénia Bergerová.

Figúra ako symbol v sochárstve Michala Šudu

Michal Šuda venuje pozornosť práci s bronzovými, oceľovými a drevenými objektmi, v ktorých skúma ľudskú figúru a jej premeny. Jeho sochy často pracujú s fragmentáciou tela, torzami a kontrastom hmoty a prázdneho priestoru. „Svet okolo nás je dnes plný ruchu, hluku, neustáleho pohybu a záplavy informácií. Socha v tomto prostredí nesie posolstvo – nie priamo, ale ukryté vo svojom vnútri. Odhaľuje sa postupne, vrstvu po vrstve, rafinovane a tajomne,“ vysvetľuje svoje umelecké vnímanie autor.

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.V roku 2001 absolvovala štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pięknych v Krakove a v roku 2015 bola habilitovaná na docentku. Má za sebou veľa samostatných aj kolektívnych výstav na Slovensku aj v zahraničí. Je držiteľkou Ceny kritiky Premio Internationale d’Arte, San Crispino (2011) a Ceny Martina Benku (2016). Pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave a dodnes učí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského​.

Michal Šuda sa narodil v roku 1974 v Bratislave.Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Juraja Meliša. Vzdelanie si rozšíril na Muthesius Kunsthochschule v Kieli a Universität für Angewandte Kunst vo Viedni. Vo svojej tvorbe sa venuje sochárstvu, objektu a realizáciám do architektúry, pričom jeho diela boli vystavené v zahraničí. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Ústave výtvarnej tvorby a multimédií v Bratislave.

2.4. - 30.9.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tá vaša Carpathia

Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.

Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.

3.4. - 10.5.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Ján Sajkala - Otázka

Komentovaná prehliadka:  29. apríla 2025,  štvrtok o 17.00 hodine

Kurátor: Daniela Čarná

Ján Sajkala nevyhľadáva možnosti prezentácie, ale tvorba je pre neho prirodzeným a nevyhnutným spôsobom vyjadrovania neoddeliteľným od bežných činností. Aj preto je jeho výstava vzácnou príležitosťou nadviazania dialógu s divákom. Ten jeho tvorbu môže vidieť skôr zriedka – aktuálne napríklad v dlhodobej expozícii Dizajn v kocke v Slovenskej národnej galérii. Sajkala pracuje s témou času, s procesmi premeny materiálu a jeho recyklácie, a to prostredníctvom šperku, kresby, objektu či inštalácie.
Prvá časť výstavy predstavuje časozberný cyklus kresieb – detailne, až filigránsky vypracovaných farebných labyrintov od komorných po veľkoplošné formáty, tvorených tenkými fixami. Sú autobiografickými záznamami autorovho senzitívneho vnímania sveta aj formou meditácie, ktorú každé ponorenie sa do tvorby mimovoľne prináša. − Do vzniku kresieb príležitostne zapojil aj detskú kresbu syna Oskara. Spôsob presne cizelovanej techniky kresby ukazuje vnútorné príbuznosti s tvorbou jeho dizajnových objektov (napr. ocenenie Via Bona udeľované nadáciou Pontis) a šperkov, ktoré nesú zakódovaný príbeh pre budúceho nositeľa. Vo voľnej tvorbe šperkárske postupy využíva napríklad v cykle hrdzí. Poukazujú na príbuznú poetiku s tvorbou manželky Ľuby Sajkalovej (1973 − 2019), ktorá témy procesuálnosti, recyklácie, rozkladu a premeny materiálu rozvíjala v médiu textilu. Druhá časť výstavy je rekapituláciou vybraných diel zo študentských a predštudentských čias. Jána Sajkalu už od detstva zaujímalo „ako veci fungujú“ a začal sa profilovať ako mimoriadne talentovaný kresliar – samouk. V začiatkoch sa inšpiroval poetikou surrealizmu, grafikami Albína Brunovského, nájdeme v nich aj odozvu na hravo-existenciálnu tvorbu Paula Kleeho. Tretia časť predstavuje spomínanú šperkársku tvorbu voľne roztrúsenú po výstave. V jej závere graduje site-specific inštaláciou brošní či miniatúrnych objektov s pridanou hodnotou. Evokujú rozprávkové postavičky organicky prepletené s rastlinným svetom, ktoré akoby vystúpili zo sveta fantázie. Za každým dielom Jána Sajkalu nájdeme osobný príbeh, jeho prežívanie vzťahov s najbližšími a vzťahmi v ich univerzalite. Pre komunitu Cirkvi bratskej napríklad vytvoril kalich a misky z roztavených šperkov (a príbehov)  ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri spoločných bohoslužbách.
Názov výstavy súvisí so životnou skúsenosťou autora a schopnosťou klásť (si) v živote tie správne otázky. V správny čas a v správnej situácii. Podobne ako Ježiš pri biblickom stretnutí so slepcom, ktorého sa opýtal: „Čo chceš aby som ti urobil?“. Pýtanie sa bolo aj metódou gréckeho filozofa Sokrata, od jednoduchých otázok smeroval k tým zložitejším, existenciálnym. Vo vizuálnej podobe nám ich (a sebe) kladie sám autor. V dielach Jána Sajkalu môžeme nájsť hravú aj existenciálnu polohu. Obe sa dopĺňajú a vedú nás do labyrintu rôznych zákutí tvorivosti.

Ján Sajkala (1967, Bruntál) študoval v Ateliéri šperku (prof. Anton Cepka a Karol Weisslechner) a v Ateliéri priestorovej komunikáciu (prof. Anton Čierny) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Za diplomovú prácu získal Cenu rektora (2002). Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave a súkromných zbierkach. Samostatne vystavoval v Galérii Tatrasoft, Bratislava (2000) a na výstave Pamäť vecí v Turčianskej galérii v Martine (s Ľ. Sajkalovou a M. Moravčíkom, 2005). Jeho tvorba bola prezentovaná na kolektívnych výstavách Šperk (2000, SNM, Bratislava, Londýn, Rím, Mníchov); Veľké mlieko, Nitrianska galéria (2001); Ľ.S. (de)materializovaná, Galéria mesta Bratislavy a Turčianska galéria v Martine (2023); Spoznaj šperk v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (2024), Tichý hlas v spektre, Dočasný kultúrny priestor, Bratislava (2024) a i. Venuje sa tiež pedagogickej práci, ako lektor workshopov spolupracoval s bratislavskou Bibianou.

8.4. - 31.5.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Eva Koníček - Môžeš sa ma dotknúť!

Vernisáž:  8. apríla 2025  o 17.00 hodine
Kurátorka:  Martina Bábinová
Výstava Môžeš sa ma dotknúť! je interaktívnou prezentáciou projektu Evy Koníček. Predstavuje vybrané diela zo série Nezavesíš!, v ktorej autorka posúva hranice tradičných prístupov k maľbe, skúma jej materiálne hodnoty a kladie dôraz na interakciu s divákom v kontexte galerijného priestoru. Reflektuje tiež strety s rôznymi konvenciami a normami, ktoré sú na človeka spoločnosťou kladené. Výstava poukazuje na proces uvoľnenia sa od očakávaní, pričom si kladie otázky, čo môžem, smiem, mám, musím alebo naopak, už nemusím?
Eva Koníček (1989) študovala maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ateliéri prof. Stanislava Balka. V magisterskom štúdiu pokračovala na Fakulte výtvarných umění Vysokého učení technického v Brne v ateliéri Intermédií u Václava Stratila. Počas štúdia absolvovala stáž v ateliéri intermediálnej tvorby III u Tomáša Vaňka na Akadémií výtvarných umení v Prahe. Vystavovala na viacerých kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Rumunsku. V roku 2015 získala Cenu kritiky pre mladú maľbu v Českej republike a v roku 2016 tretie miesto Ceny nadácie NOVUM na Slovensku. Žije a tvorí v Prahe.
_ _ _
Projekt-1 je platformou na prezentáciu súčasného vizuálneho umenia a jeho presahov v pivničných priestoroch galérie. Funguje ako “plug-in” galérie s aktívnym zapájaním jej návštevníkov. Prináša výstavy z rôznych oblastí (maľba, kresba, socha, typografia, šperk, intermédiá) s dôrazom na site-specific inštalácie.

9.4. - 9.5.2025  

Mestské múzeum Sereď

Insitné umenie z Kovačice

Výstava diel slovenských insitných maliarov Juraja Lavroša, Vladimíra Galasa a Pavla LJavroša zo srbskej Vojvodiny.

Vernisáž výstavy: 9. apríla 2025 o 17.00 hod.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Viktor Šefčík a Ester: Florebit Sicut Lilium (Ozeáš 14:5)

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

Výstava dvojice umelcov (otca a dcéry), čerpajúcich inšpiráciu z morfologických detailov rastlín. Veľkoplošné kresliarske, maliarske diela a objekty reflektujú podmanivú jemnosť a eleganciu (ale aj neúprosnosť) prírody, ktorá je aktuálne kľúčovým faktorom v tvorivom procese autorov. Cyklus výstav Dvojice.

Verš „Florebit sicut lilium“ je súčasťou starozákonného posolstva o nádeji a obnove. Vo svojom pôvodnom kontexte symbolicky hovorí o renesancii prírody a sveta, je paralelou k tomu, čo dnes aktuálne všetci potrebujeme. Nielen ekologická kríza, ale aj nespútaný nárast straty ľudskosti a narušená komunikácia sú naše biblické nečistoty, ktoré musíme napraviť. Podobne ako biblická ľalia, požadujeme čistú vodu a čistý vzduch, musíme chrániť udržateľný spôsob života. Ak sa v tomto momente začneme správať zodpovedne a šetrne, môžeme ešte dosiahnuť, aby naša Zem kvitla ako ľalia. Ľalia je tu zástupným symbolom krehkej krásy a čistoty a úvodný verš hovorí o duchovnom i fyzickom prekvitaní, o návrate k hodnotám.

Viktor Šefčík čerpá inšpiráciu z morfologických detailov rastlín, uprostred ktorých momentálne žije – slnečnice, ruže, ľalie, ale aj suchá tráva, vinič, či kukurica. Pozoruje a skúma ich každodenný život od narodenia po smrť. Tieto prírodné biologické procesy ho fascinujú, reprezentujú neustály prirodzený kolobeh obnovy. Je pozorovateľom. Zaujímajú ho netradičné výrezy, či detaily. Usiluje sa spoznať stavbu a tvar kvetu do takej miery, aby mohol zovšeobecňovať, vstúpiť do mikroprocesu života. Je to zároveň autorov ponor do seba, spojenie mentálnych a vizuálnych vnemov. Táto tvorivá poloha je v súčasnom slovenskom výtvarnom umení ojedinelá, nielen námetom, ale aj dôslednou technikou zobrazenia.

Kto je Ester? Podľa Viktora Šefčíka je Ester jeho najlepším dielom, čo predstavuje krásne emocionálne vyznanie otca dcére. Vizuálnu metaforu ich života možno nájsť na malom akvareli Magnólia z roku 2005, kde je zobrazený krehký kvitnúci výhonok na pevnom kmeni. Ester prežila väčšinu svojho doterajšieho života v blízkosti svojho otca. Život v jeho ateliéri jej poskytol množstvo podnetov na umelecké vzdelávanie, neformálne sa učila z vizuálnych impulzov a dialógov v procese tvorby. Napriek potenciálnym rizikám epigónstva sa Ester etabluje ako zaujímavá samostatná osobnosť. V jej tvorbe je obsiahnutá spoločná myšlienková línia s otcom, avšak vybrala sa vlastnou cestou – tvorbou citlivých organických plastík. Sú protipólom k otcovým maľbám, a zároveň ich skvelo dopĺňajú. Obnova je procesom, ktorý sa dotýka nielen prírody a človeka, ale aj umenia. Výstava Viktora Šefčíka a jeho dcéry Ester nás pozýva na cestu introspekcie, vnímania záznamov detailov procesu života. Spolu s autormi veríme, že prostredníctvom ich diel sa aj my sami môžeme stať súčasťou tejto premeny.

PhDr. Edita Vološčuková, PhD., kurátorka výstavy

Profil autorov
Viktor Šefčík (*1960, Košice) študoval v r. 1975 – 79 SUPŠ v Košiciach, v r. 1983 – 89 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdií pracoval v ateliéri Juraja a Márie Bartuszových. V 80. r. 20. storočia sa zúčastňoval neformálnych výtvarných akcií a výstav, vrátane projektov so zakladajúcimi členmi východoslovenskej umeleckej skupiny C+S. V r. 1989 bol spoluzakladateľom Občianskeho Fóra Košice (neskôr VPN). V r. 1989 – 90 pôsobil ako posledný predseda ZSVU, spoluzakladal Slovenskú výtvarnú úniu a obec reštaurátorov. Cestoval a stážoval v Európe, USA, Rusku a Izraeli (90. r. 20. storočia). Od r. 1997 na 15 rokov vynechal výtvarné aktivity. Od r. 2015 sa vracia k intenzívnej výtvarnej tvorbe a vystavuje so spolkom C+S, ako i v súkromných galériách. Šefčíkova tvorba bola uvedená na cca 30-tich autorských a cca 50-tich kolektívnych výstavách. Autorove diela sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu, Východoslovenskej galérii, Galérii umelcov Spiša a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Füzérradvány v Maďarsku.

Ester Šefčíková-Zaňáková (*1999, Košice) študovala pod vedením Mgr. art. Andrey Čepiššákovej, Mgr. art. Mariána Straku, akad. soch. Jána Borka, akad. mal. Zbyňka Prokopa. Momentálne študuje pod vedením akad. mal. Viktora Šefčíka. Venuje sa maľbe, kresbe a soche. Tvorí organické plastiky a skulptúry s biomorfným tvaroslovím. V ateliéri na Strojárenskej 3 v Košiciach viedla ateliér keramiky a ateliér kresby/maľby pre deti a dospelých.

10.4. - 10.5.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

100. výročie Košickej župy

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.

Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2.stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.

Putovná výstava bude sprístupnená zadarmo od 10. apríla  do 10. mája 2025 v areáli Zážitkového centra Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Prednáška Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu sa uskutoční 7. mája 2025 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25). Vstupné na prednášku je vo výške 1 Eur/osoba.

10.4. - 15.6.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.

Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.

Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.

Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany  Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.

Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.