Akcie

1.5. - 30.9.2025  

Sobášny palác v Bytči

Keď šaty tvoria dejiny

Máj v Sobášnom paláci v Bytči začne novou výstavou s názvom Keď šaty tvoria dejiny. Je to autorská výstava autentických replík historických odevov a doplnkov Kateřiny Vávrovej z Českej republiky.

Výstava približuje štýl, punc a eleganciu dámskej a pánskej módy od 14. až po 19. storočie. Zároveň prezentuje prácu krajčírky a návrhárky s 20-ročnými skúsenosťami, ktorá tvorí kostýmy od počiatočného návrhu až po finálny produkt na výstave. „Špecializujem sa na výrobu historických a divadelných kostýmov a vo svojej tvorbe sa vždy snažím o autentickosť odevu. Ako pre dizajnérku je však pre mňa vždy výzva spojiť historickú presnosť s fantáziou klientov a vytvoriť tak krásne a funkčné odevy,“ dopĺňa K. Vávrová.

Návštevníci budú môcť obdivovať desiatky originálnych kúskov, ktoré podčiarknu výnimočnosť priestoru. Výstava bude prístupná od 1. mája do 30. septembra v čase otváracích hodín Sobášneho paláca v Bytči.

1.5. - 31.10.2025  

Hrad Strečno

Na hrade a pod hradom

Výstava Na hrade a pod hradom prezentuje práce detí  ZUŠ  M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikali rovnakou výtvarnou technikou –  maľba na plátno s akrylovými farbami. Deťom bol daný priestor na vyjadrenie vlastného názoru zo získaných vedomostí predostretých výtvarnými pedagogičkami ZUŠ (Mgr. Ingrid Šišková, PhDr., Miroslava Habčáková Samsonová, Mgr.art. Petronela Vlhová). Výstava bude prístupná v priestoroch stredovekej dediny Paseka od 1. mája 2025.

7.5. - 30.9.2025  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

2. svetová vojna v slovenskej známkovej tvorbe

Výstava 2. svetová vojna v slovenskej známkovej tvorbe pripravená Slovenskou poštou, a. s., Poštovým múzeom pri príležitosti 80. výročia ukončenia bojov najväčšej a najtragickejšej vojny v dejinách predstavuje 14. emisií slovenských poštových známok vydaných od roku 1993 až do súčasnosti v piatich ucelených blokoch venovaných holokaustu, Slovenskému národnému povstaniu, osobnostiam v boji za mier, pamätným miestam a koncu vojnových hrôz.

Systematické neľudské vyvražďovanie židovského obyvateľstva pripomínajú emisie Pocta obetiam holokaustu a Oslobodenie koncentračných táborov. Skutočnosť, že aj v tomto hroznom období sa našlo veľa dobrých ľudí ukazuje emisia Spravodlivým medzi národmi pripomínajúca statočnosť osôb nežidovského pôvodu, ktorí aj za cenu ohrozenia vlastného života a životov svojich blízkych prispeli k záchrane mnohých Židov pred holokaustom. Ďalšie emisie sú venované ozbrojenému vystúpeniu slovenského národa proti totalitnej vojnovej Slovenskej republike, nemeckému fašizmu a za slobodu v Slovenskom národnom povstaní. Povstaleckí generáli Golian a Viest, francúzski partizáni bojujúci na strane povstalcov pod Strečnom a Michael Strank, americký vojak narodený na východnom Slovensku a preslávený ikonickou fotografiou pri vztyčovaní americkej zástavy na dobytom japonskom ostrove Iwo Jima sú hlavnými postavami ďalších troch emisií poštových známok.  Tri emisie sú venované aj pamätným miestam vojnových udalostí: Duklianskemu bojisku, priestoru na východe Slovenska, kde sa odohrávala jedna z najväščích horských bitiek 2. svetovej vojny, obciam Ostrý Grúň a Kľak, kde nemeckí okupanti zavraždili desiatky ľudí a obidve obce vypálili, ako aj cintorínu rumunskej kráľovskej armády, príslušníci ktorej tiež oslobodzovali Slovensko a mnohí z nich tu zahynuli. Posledné dve emisie sú pomyselnou bodkou za vojnovými hrôzami a nabádajú nás k ostražitosti, aby sme nedopustili ich zopakovanie.  

Každá emisia poštovej známky zaberá jeden panel, kde je v kópii ukázaný jej výtvarný návrh a v origináli obálka prvého dňa s príležitostnou poštovou pečiatkou a nalepenou známkou.

Výstava situovaná vo výstavnej miestnosti Poštového múzea v  budove ústredia Slovenskej pošty na Partizánskej ceste č. 9 v Banskej Bystrici bude návštevníkom sprístupnená od 7. 5.  2025 do 30. 9. 2025.

11.5. - 30.9.2025  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí

Nová výstava „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí“ predstavuje návštevníkom zaujímavý svet tradičného ovčiarstva a salašníctva, ktoré formovalo hospodárstvo aj tradičnú kultúru Slovenska od 15. do polovice 20. storočia. Prostredníctvom autentických predmetov, fotografií a filmových záberov ožíva každodenný život pastierov, spojený so spracovaním ovčieho mlieka, výrobou syrov či pastierskym folklórom. Návštevníci výstavy v Múzeu slovenskej dediny sa môžu tešiť aj na interiér koliby s pôvodným vybavením a objavia remeselné činnosti, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou salašníckeho spôsobu života.

Chov dobytka bol odpradávna neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva a zabezpečoval dôležité suroviny (mäso, mlieko, vlnu, kože). Až do rozšírenia železničnej a automobilovej dopravy bolo nemenej dôležité aj využívanie dobytka ako ťažnej sily pri preprave ľudí a tovaru.

Pastierstvo a ovčiarstvo boli tradičnými spôsobmi chovu zvierat, pri ktorých sa využívali voľné prírodné plochy – lúky a horské pastviny – na pasenie. Už od 15. storočia sa pod vplyvom valaskej kolonizácie na Slovensku začal rozvíjať vysokohorský chov oviec, zameraný najmä na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov. Tento spôsob chovu neovplyvnil len hospodárstvo, ale výrazne prispel aj k formovaniu špecifickej časti tradičnej kultúry.

Nová výstava „Od Juraja do Mitra. Pastierstvo a ovčiarstvo v tradičnom prostredí“ prezentuje tradičné formy pastierstva a ovčiarstva so zameraním na salašníctvo ako kultúrny fenomén, ktorý výrazne vplýval na život spoločnosti v horských a podhorských oblastí Slovenska od 15. do polovice 20. storočia.

Výstava bola otvorená v nedeľu 11. mája 2025 v rámci podujatia Ovčiarska nedeľa v Múzeu slovenskej dediny a návštevníkom bude sprístupnená do 30. septembra 2025.

Výstava návštevníkom priblíži pastierstvo, tradičné formy a organizovanie pasenia jednotlivých druhov dobytka, pastierov ako nositeľov príslušného sociálneho statusu, historické formy ovčiarstva a najdôležitejšie špecifiká salašníctva – tradičnú architektúru i spracovanie mlieka a výrobu produktov.

Prostredníctvom predmetov z fondov Slovenského národného múzea v Martine priblíži výstava spôsob života salašníkov, ťažkú prácu počas dňa, štruktúru a podobu salašníckeho roka a tradičnú remeselnú výrobu na salaši (napríklad rezbárstvo či píšťalkárstvo). Zároveň predstaví súvisiace témy, ako sú spracovanie vlny, odev ovčiarov a pastiersky folklór. Zaujímavým oživením prehliadky bude aj prezentácia interiéru koliby s autentickým inventárom.

Pre záujemcov o hlbšie poznanie doplní jednotlivé témy výstavy textovo-obrazová časť s archívnymi fotografiami z fotoarchívu múzea. Obsah výstavy rozšíri aj zaujímavá audiovizuálna projekcia krátkych filmových dokumentov zo 60. rokov minulého storočia z videoarchívu múzea – o tradičnom „rediku“ (jarnom sťahovaní na salaš), pradení ovčej vlny a práci pri výrobe súkna na valche.

15.5. - 14.6.2025  

Mestské múzeum Sereď

Dotyky s umením

Srdečne Vás pozývame na výstavu prác žiakov a absolventov Základnej umeleckej školy Jána Fischera - Kvetoňa.

Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 15. mája 2025 o 17.00

15.5. - 28.9.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

BB●770●SM / Banská Bystrica 770 rokov mestom

Tento rok si Banská Bystrica pripomína významné jubileum – 770 rokov od chvíle, keď jej kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil mestské práva a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto. Výstava v Thurzovom dome sa sústredí na zaujímavé a vzácne artefakty, či momenty z vývoja administratívneho a politického života mesta. Návštevníci sa dozvedia viac o mestských privilégiách ale aj o vývoji verejnej správy až po moderné obdobie.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pri príležitosti 770. výročia udelenia mestských práv Banskej Bystrice výstavu s názvom BB●770●SM / BANSKÁ BYSTRICA 770 ROKOV MESTOM. Svoje priestory otvorí 15. mája 2025 o 16:00 h slávnostnou vernisážou v Thurzovom dome. Výstava sa zameriava na vývoj administratívneho a politického života v meste – od kľúčového roku 1255, keď uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské výsady, až po moderné formy samosprávy. Prostredníctvom bohatého zbierkového fondu predstaví významné udalosti a osobnosti mesta, ktoré vytvárali jeho kultúrno-politickú identitu. Výstava vznikla s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a mesta Banská Bystrica.

„Banská Bystrica je od svojich počiatkov až dodnes jedným z najvýznamnejších Slovenských miest. Pre nás je zároveň určite aj  tým najkrajším. Som preto hrdý na to, že sa nám s kolegami a kolegyňami v múzeu podarilo pripraviť zaujímavý darček k jeho významnému jubileu. My sme dnes krajským metodickým múzeom, ale vznikli sme v roku 1889 pôvodne ako mestské múzeum. Teda máme určite čo ukázať aj pri tejto príležitosti. Všetkých Banskobystričanov i návštevníkov nášho mesta v mene múzea i jeho zriaďovateľa, srdečne pozývam  a verím, že výstava osloví...,“ uvádza riaditeľ Stredoslovenského múzea a iniciátor výstavy, historik Marcel Pecník.

„Prezentácia nosnej témy výstavy bude rozdelená do štyroch rovín – štyroch samostatných miestností. V prvej bude mesto a jeho minulosť sprítomnená prostredníctvom faximile dobových písomností vrátane listiny z roku 1255 – Administratívna Banská Bystrica. V druhej miestnosti budú prezentované zbierkové predmety viažuce sa k osobnostiam politického života mesta – richtárom. Dva podzemné priestory sa zmenia na Lapidárium mesta, ktoré predstavia zachované časti zo starých meštianskych domov, alebo mestských brán a posledná - Pietna miestnosť, bude venovaná spomienke - pohrebu jedného z najobľúbenejších starostov mesta Júliusa Cesnaka prostredníctvom dobových fotografií “, informuje kurátor výstavy Filip Glocko.

Výstava bude výsledkom výskumnej činnosti kurátorov Stredoslovenského múzea, kde sa predstavia tie najkrajšie a najrelevantnejšie zbierkové predmety súvisiace s danou tematikou. Prostredníctvom osôb – richtárov/starostov poskytnú návštevníkovi komplexnú informáciu z politického prostredia mesta 18. - 20. storočia, v rámci spracovania a prezentácie ich osobných a profesijných životov v spojení s jedinečnými zbierkovými predmetmi. Návštevníci sa dozvedia, ako fungovali mestské rady, kto boli richtári, aké právomoci mali cechy, ako sa riešili spory, či ako sa formovala verejná správa v rôznych obdobiach dejín. Súčasťou výstavy budú historické listiny, dobové pečate či erbové privilégiá, ktoré priblížia každodenné fungovanie mestskej správy. Osobitná pozornosť bude venovaná aj symbolom moci a právneho poriadku. V jednej z výstavných miestností sa dokonca pozrú, ako vyzerala kancelária starostu Júliusa Cesnaka.

Kurátor výstavy Peter Račko prezrádza: „Chceme ukázať, že právo a správa boli základnými piliermi fungovania mesta. Banská Bystrica ako slobodné kráľovské mesto mala svoj vlastný poriadok, ktorý ovplyvňoval životy jej obyvateľov po stáročia.“

Výstava potrvá do 28. septembra 2025 a bude sprevádzaná odbornými prednáškami, komentovanými prehliadkami a špeciálnymi programami pre školy.

16.5. - 29.6.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Július Koreszka

Výstava významného slovenského maliara pri príležitosti 130. výročia narodenia umelca a uvedenie novej publikácie.
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 16.5.2025 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť: Boris Lenko – akordeón

Vo februári t. r. uplynulo 130 rokov od narodenia maliara Júliusa Koreszku, umelca, ktorého dielo tvorí trvalú súčasť slovenského výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia. Koreszka bol súputnikom zakladateľskej generácie, nestotožnil sa však s dobovým úsilím Martina Benku o monumentalizovaný výraz, ale vydal sa osobitou, lyrickejšou cestou, ktorá viac  korešpondovala s českou krajinárskou tradíciou. Jeho tvorba je v podstatnej miere fixovaná na rovinatú krajinu v regióne severného Záhoria, ktorú v harmonickej syntéze citových väzieb a secesno-impresívnej maliarskej reči, v prieniku plenérových skúseností a ateliérového komponovania prebásnil do intímnejšej, poetickej podoby. Tento autentický program, ktorého sa pevne pridŕžal počas celého vyše tridsaťročného tvorivého obdobia, nemal v danej dobe na domácej scéne adekvátnu paralelu.
Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice. V roku 1909 sa rodina presťahovala do Skalice. Po gymnaziálnych štúdiách začal v roku 1914 navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, ale vzápätí odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny bol svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až po vzniku I. ČSR v rokoch 1919 – 1924 na pražskej Akadémii vo figurálnom ateliéri profesora Maximilána Pirnera. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, sa znovu oženil a v ústraní a skromnosti strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej predčasnej smrti 1. decembra 1958.
Individuálny maliarsky program v jadre ohlásil už počas pražských štúdií a v plynulej kontinuite sa ho pridŕžal počas celej ďalšej tvorby. Napriek figurálnemu školeniu sa zameral na konvenčnejšie monitorovanú krajinársku problematiku, v ktorej okrem súdobej českej scény zúročil i živú uprkovskú tradíciu, rezonujúcu v blízkom hodonínskom spolku SVUM (Stanislav Lolek), kde býval častým hosťom. Moderna, aktuálne pohyby súčasného európskeho umenia, ako o tom sám rozpráva vo svojom životopise, mu zostali vzdialené. Trvalo reflektoval komorné, meditatívne hodnoty krajiny, s výnimkou krátkeho intermezza aj bez výraznejšej epickej zložky a jednoznačne bez akejkoľvek sociálnej či politickej angažovanosti. Počínajúc 30. rokmi objavil Koreszka i žánrový pôvab zátišia, v súlade so svojou poľovníckou vášňou najprv zátišia loveckého a postupne i predmetového a kvetinového. Koreszkova krajina nie je heroická ani patetická, psychologická či expresívna. Je to sofistikovaná óda, lyrická maliarska reflexia na margo skalického genia loci,  ktorá dokonale monitoruje osobnosť svojho tvorcu – jednoznačne intímna, nekonfliktná, ale náročne formulovaná, viacnásobne verifikovaná a dôsledne artikulovaná v každom centimetri obrazovej plochy.
Dielo Júliusa Koreszku je zastúpené vo viacerých verejných zbierkach (predovšetkým Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy); veľký počet jeho obrazov sa nachádza i v súkromnom majetku. Najpočetnejšiu kolekciu však predstavuje súbor maľby a kresby z umelcovej pozostalosti v zbierkovom fonde Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Podstatnú časť z neho získalo začiatkom 70. rokov minulého storočia Záhorské múzeum v Skalici jednorazovým nákupom od manželky Františky Koreszkovej pre pripravovanú Záhorskú galériu v Senici. Po jej vzniku v r. 1984 bolo Koreszkove dielo prevedené do galerijných zbierok. Novovzniknutá galéria aj neskôr, po zahájení svojej činnosti priebežne pokračovala v rozširovaní autorskej kolekcie v okruhu maľby, ktorá sa rozšírila až na súčasných 94 umelcových obrazov. Spoločne s početnou autorovou kresbou (1570 ks) komplexne ilustrujú Koreszkovu maliarsku cestu, jednotlivé tvorivé intervaly kontinuálne budovaného a predčasne uzavretého diela. Okrem ďalších nákupov galéria venuje pozornosť umelcovým obrazom aj po technickej stránke a postupne realizuje ich odborné reštaurátorské ošetrenie.
Pri príležitosti nedávneho Koreszkovho jubilea ZGJM pripravila výstavu z výberu jeho maliarskeho diela zo svojho zbierkového fondu. Okrem pôvodnej kolekcie z umelcovej pozostalosti  budú vo výstavných priestoroch galérie  prezentované i obrazy, ktoré galéria zakúpila po roku 1985 od rôznych súkromných zberateľov. Súčasťou projektu je i publikácia, ktorá približuje zbierku umelcových diel v ZGJM.

17.5. - 15.6.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Výroba modrotlače z dielne Elemíra Monštka v Hranovnici

Banerová výstava predstavuje výrobu modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici, v ktorej Elemír Montško vykonával farbiarske remeslo.
Výstava je sprístupnená v priestoroch OC Forum Poprad, Námestie svätého Egídia 124, 058 01 Poprad, na 3. podlaží centra

17.5. - 31.8.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Kaganov jazdec

Gemersko-malohontské múzeum  v termíne od 17. mája do 31. augusta 2025  sprístupní vo svojich výstavných priestoroch výnimočnú výstavu s názvom Kaganov jazdec. Kurátormi výstavy sú Hága Tamara Katalin a Dani János z Déri múzea v Debrecíne.  Výstavu si mohli návštevníci  prezrieť v Déri múzeu  Debrecíne a v Múzeu kráľa svätého Štefana v Stoličnom Belehrade (Szent István Király Múzeum Székesfehérvár). Časť nálezov bola vystavená  v Schallaburgu (Rakúsko) na výstave  „Reiternomaden in Europa” a v Halle (Nemecko) na výstave „Rider Nomads in Europe”. 

Na jar v roku 2017 počas archeologického výskumu pred výstavbou diaľnice M35, bolo pri juhozápadnom chotári obce Derecske (župa Hajdu – Bihar) objavené avarské pohrebisko. V rámci pohrebiska bol objavený  mimoriadny hrob avarského bojovníka z polovice 7. storočia.

V hrobe bol uložený muž, ktorý zomrel vo veku 30 až 35 rokov.  Pochovaný bol s úplnou výzbrojou (železný meč zdobený zlátením a striebornými kovaniami, luk obložený parohovými doštičkami, tulec s vyrezávanými parohovými a kostenými doštičkami, obsahujúci železné hroty šípov, železná kopija a lamelový pancier), ako aj s pozláteným strieborným bojovníckym opaskom. Pochovaný bol  do truhly  zhotovenej z dubových dosiek. Vedľa neho bol pochovaný aj jeho kôň s výstrojom, so železným zubadlom v ústach, sedlom ozdobeným parožím, s párom železných strmeňov, uzdou, s poprsným a zádržným remeňom zdobenými pozlátenými striebornými lisovanými kovaniami.

Odkrytý hrob  má mimoriadny význam  vďaka nálezu lamelového panciera nájdeného pod kostrou jazdca. Je to prvý takýto úplný lamelový pancier z avarského obdobia,  ktorý odkryli archeológovia v neporušenom stave a bol vyzdvihnutý z pôvodného miesta uloženia (in situ).

Na základe dátumu objavenia hrobu bol pochovaný jazdec pomenovaný ako „Kerény“ (staré maďarské krstné meno).

Pochovaný jazdec patril  k  elite avarskej spoločnosti zo 7. storočia a  bol členom malej zložky  ťažkého jazdectva avarského vojska.

Autorský tím  Kerény-a oživil prostredníctvom hyperrealistickej rekonštrukcie – avarského bojovníka – jazdca  v životnej veľkosti, sediaceho na cválajúcom koni s rekonštrukciou zbraní odkrytých v hrobe, ako aj s rekonštrukciou lamelového panciera.  

Návštevníci výstavy majú jedinečnú príležitosť oboznámiť sa s elitným členom obávaného  avarského jazdectva, ako aj s príslušníkom avarskej spoločnosti, ktorá sa stala vojenským a mocensko-politickým hegemónom v priestore Karpatskej kotliny, počas doby, takmer dva a pol storočia.

17.5. - 21.9.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Pozdrav z Rimavskej Soboty

17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.

Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.

Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie. 

Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.

Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)