Akcie

18.6. - 31.8.2025  

Mestské múzeum Sereď

Seredská farebná paleta 2025

Srdečne Vás pozývame na 8. ročník výstavy prác výtvarníkov zo Serede a okolia, ktorá sa uskutoční od 18. júna 2025 do 31. augusta 2025.

Vernisáž 18. 6. 2025 bude spojená s koncertom v Múzejnej záhrade v ľudovom tóne
účinkujú: SEREDSKÍ ZETTEPÁCI A ŠÚROVČANKA 

19.6. - 5.10.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

S)(vitanie

Kurátor: Mgr. Michal Čajka, PhD.

Miesto konania: Malá výstavná sieň, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstavný projekt S)(vitanie skúma situáciu vo výtvarnom umení oravského regiónu v období pred založením Oravskej galérie. Sleduje bohatú typológiu vzťahov medzi priestorom Oravy a samotnými výtvarnými dielami. Zaoberá sa špecifickým postavením Oravy v slovenskom výtvarnom umení a reflektuje dlhodobú, objektívnu inšpiráciu krajinou a jej obyvateľmi, ktorá sa prejavila v tvorbe mnohých významných výtvarných umelcov. Do roku 1965, keď vznikla Oravská galéria, neexistovala na Orave žiadna pravidelná výstavná činnosť. Za najstaršiu historicky známu výstavu pred druhou svetovou vojnou možno považovať tú, ktorá sa konala v roku 1931 – zhodou okolností na nádvorí Župného domu v Dolnom Kubíne. Vystavujúcimi autormi boli Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy, pričom sprievodné slovo predniesol spisovateľ a lekár Ladislav Nádaši Jégé.

Po druhej svetovej vojne sa výtvarné výstavy stali bežnejšou súčasťou kultúrneho života. Už v roku 1946 sa v hoteli Orava v Dolnom Kubíne konala výstava diel Márie Medveckej a Ctibora Belana.

Výtvarné diela, ktoré sa na Orave objavili, vznikali najmä pre liturgické potreby sakrálnych priestorov, pre kreovanie rodových galérií (najznámejšie sú galérie rodov Zmeškal, Kubínyi a Abaffy) alebo korporátnych galérií (napríklad galéria direktorov Oravského komposesorátu), prípadne ako prejav ľudovej zbožnosti (drobné sakrálne diela). Z hľadiska cieľavedomej zbierkotvornej činnosti bola kľúčová privátna zbierka Vavrinca Čaploviča, ktorú daroval Oravskej stolici pod podmienkou vybudovania osobitnej budovy – dnes známej ako Bibliotéka Čaplovičiana. Súčasťou tejto zbierky, v ktorej prevažovali knihy, boli aj výtvarné diela. Druhým dôležitým centrom bola inštitúcia komposesorátneho múzea na Oravskom hrade, založená v roku 1868. Hoci išlo o múzeum s korporátnym charakterom, predmetom jeho činnosti bolo aj – hoci len okrajovo – výtvarné umenie. Prvé štátom zriaďované kultúrne inštitúcie na Orave začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Prvou z nich bolo Oravské múzeum, ku ktorému sa v roku 1965 pridala Oravská galéria. Práve tieto inštitúcie ako prvé začali vykonávať systematickú odbornú činnosť v oblasti ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Výstava S)(vitanie prezentuje dve základné skupiny diel zo zbierok rôznych mimooravských zbierkotvorných inštitúcií, resp. zo súkromných zbierok. Prvou skupinou sú diela, ktoré na Orave objektívne vznikli, resp. boli Oravou inšpirované. Druhou skupinou sú diela, ktoré z Oravy síce pochádzajú, avšak z dôvodu neexistencie galérie v regióne spočinuli po strate ich primárnej funkcie v zbierkových fondoch iných inštitúcií. Ide o kvalitné výtvarné práce, ktoré takmer všetky vznikli pred založením Oravskej galérie. Výtvarné diela sú rozdelené na základe užšej špecifikácie do štyroch tematicky vymedzených celkov: Prameň inšpirácie, Hľadanie azylu, Zvestovanie a Výstava, ktorá sa nekonala. Výstavný projekt S)(vitanie je stavom akejsi predhistórie Oravskej galérie. Ako napovedá slovná hračka v názve výstavy, je vítaním diel v kraji, kde vznikli, resp. pre ktorý boli vytvorené a zároveň vyjadruje svitanie na lepšie časy – pretože historické udalosti dospeli k vzniku inštitúcie, ktorá v regióne dlhodobo absentovala

Michal Čajka

Vystavujúci autori:

Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Fulla, Mikuláš

Galanda, Edmund Gwerk, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly, Zolo Palugyay, Arnold Weisz Kubínčan,

Ernest Zmeták a viacerí neznámi sochári a maliari

Diela zo zbierok:

Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch, Galéria mesta Bratislavy, Krajská galéria v Prešove,

Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovské múzeum v Ružomberku, Nitrianska galéria, Považská galéria

umenia v Žiline, Považské múzeum v Žiline, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum –

Etnografické múzeum v Martine, Turčianska galéria v Martine a súkromná zbierka

20.6. - 30.9.2025  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Piesňou a tancom uchované

Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy hudobných, speváckych a tanečných kolektívov Chorvátov na Slovensku Piesňou a tancom uchované, ktorá sa uskutoční v piatok 20. júna 2025 o 17:00 hod. vo výstavnej sieni SNM - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici č. 68 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi. 

Výstava Piesňou a tancom uchované prezentuje históriu a činnosť hudobných, speváckych a tanečných kolektívov chorvátskej národnostnej menšiny na Slovensku. Svojou činnosťou súbory uchovávajú chorvátsku kultúru a s hrdosťou ju prezentujú na rozličných podujatiach doma a v zahraničí. Jednotlivé kolektívy sú neoddeliteľnou súčasťou Festivalu chorvátskej kultúry v Bratislave – Devínskej Novej Vsi, ktorého tradícia pretrváva už od roku 1989. Myšlienka výstavy vznikla pri príležitosti 35. výročia konania Festivalu chorvátskej kultúry a je výstupom projektu 35 FESTIVALOV CHORVÁTSKEJ KULTÚRY.

23.6. - 30.12.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

Šikovné ruky vandrovných drotárov v minulosti predĺžili život nejednému predmetu z domácnosti či gazdovstva. Výstava Považského múzea Čo drôt spojil, čas nerozdelí... predstaví v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu širokú škálu predmetov, ktorým vedeli drotári dať druhú šancu. Vernisáž výstavy sa uskutoční v pondelok 23. júna 2025 o 17.00 hod.

Autorkami výstavy o charakteristickom slovenskom remesle, zapísanom v zozname UNESCO, sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea.

„Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, kolovrátkoch či napríklad nahrievacích žehličkách. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o textové panely s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia základné techniky, akými boli opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu.

Prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava v Etnografickom múzeu bude prístupná do 30. decembra 2025.

26.6. - 28.9.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

Telo a priestor

ATELIÉR ARCHITEXTÚRY 2021 — 2025

Vystavujúce autorky a autori ↘ Danica Pišteková, Tomáš Tholt, Dajana Adamek, Soňa Bartákyová, Dorota Bohušová, Alona Bubashko, Filip Fecko, Natália Fibáková, Marcel Firášek, Matej Grznár, Ivana Hlavačková, Sára Chrobáková, Rebeka Jantošová, Martes Karolčíková, Daniel Knizner, Katarína Kocková, Adam Králik, Michaela Krpelová, Jakub Ľorko, Sebastián Malcovič, Soňa Mikitová, Lívia Molnárová, Filip Orság, Evelína Ottomanská, Karina Pak, Lucia Peštová, Soňa Polčová, Jules Lee Ann Prejsa, Dorothea Straková, Natália Štundová, Vladimír Vančo, Michal Zajac, Nora Zimániová, Radka Zuskáčová
Kurátorky ↘ Andrea Pleidel a Ľudmila Kasaj Poláčková
Miesto konania ↘ Galéria mladých a Bunker
Ateliér Architextúry: telo a priestor založila architektka Danica Pišteková v roku 2021 ako prvá žena vo vedení na Katedre architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Danica Pišteková pochádza zo Šale, kde po rokoch opäť že. Jej asistentom v ateliéri je architekt Tomáš Tholt. Skupinová prezentácia študentiek a študentov ateliéru Architextúry sama experimentuje s vystavovaním
architektúry v galerijno-negalerejných priestoroch. Navodzuje pocit či prúdenie, vťahuje do vlastnej hry
s obálkami, so vzťahom tela a priestoru. Nabáda k dotyku, odhaľuje skryté, nastavuje hranice, posilňuje nekonečnosť možností. Prináša experimentálne prístupy myslenia, tvorby, navrhovania, procesov, špekulácií, objavovania, popierania, stimulácie, spôsobov hľadania, nachádzania, objavovania.

29.6. - 9.11.2025  

Kaštieľ Radoľa

Strojovou ihlou

V zbierkových fondoch Kysuckého múzea, kultúrnej organizácii Žilinského samosprávneho kraja, sa nachádzajú aj mnohé predmety technického charakteru. Práve tieto tvoria podstatu novootvorenej výstavy v radoľskom kaštieli, ktorá je zameraná na šijacie stroje. O ich  rozšírenie  na Kysuciach sa zaslúžili najmä drotári a „Amerikáni“. Neváhali kúpiť a poslať „Singerku“ v snahe pomôcť rodine doma. Historické šijacie stroje nájdeme i v dnešných moderných domácnostiach, kde už majú zväčša ozdobnú funkciu. No sú ešte aj také kúsky, na ktorých sa stále šije.

Výstava „Strojovou ihlou“ ponúka nielen technický pohľad na vývoj šijacích strojov, ale aj možnosť spoznať ich miesto v každodennom živote minulých generácií.  Vystavených je 14 kusov od rôznych výrobcov. Najstaršia „mašina“ z roku 1896 bola vyrobená americkou firmou Singer, ktorá bola založená v roku 1851 v New Yorku a stala sa ich najväčším svetovým producentom. Zastúpené sú i značky Pfaff, Lucznik, Mundlos, Union, Lada, Gritzner a Minerva, svojho času najväčší výrobca šijacích strojov v Rakúsko-Uhorsku.

Pôvodne sa vyrábali šijacie stroje, ktoré sa kládli na stôl a poháňali  rukou. Neskôr sa pridal stôl často s liatinovými nohami a nožný pohon. Priemyselné stroje bývali jednoduché  s prípadným zdobením na liatinových častiach. Stroje určené do domácnosti sa zdobili zlátením, farebnými ornamentami  a intarziou. Svedčia o tom aj vystavené exponáty. Väčšina z nich je mechanických s drevenou pracovnou doskou. Vystavená Minerva je zabudovaná do  drevenej skrinky. Po sklopení stroja tak vznikol praktický kus nábytku.  Novšie, elektrické stroje pochádzajú z druhej polovice 20. storočia. Moderné kufríkové sa začali vyrábať vďaka zmenšeniu elektrických motorov  a stali sa prenosnými zariadeniami. Príkladom je vystavený Union a Lucznik zo 60. a 70-tych rokov.

Výstavu obohacujú aj originálne návody na obsluhu šijacích strojov, krajčírske náradie, staré módne časopisy, strihy a vzorky látok, ktoré dotvárajú autentickú atmosféru doby a približujú každodenný život krajčírok a šičiek.

Krátku históriu a zaujímavosti o jednotlivých výrobcoch, ktorí formovali  svetové dejiny šijacej techniky sprostredkúvajú sprievodné informačné bannery. Autorom výstavy je Mgr. Adam Buchta, kurátor Kysuckého múzea.

1.7. - 31.7.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Júl v LDM

LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUM VO ZVOLENE ponúka v mesiaci júl:

TVORIVÉ DIELNE

Vyžehlite si to spolu s nami

Popustite uzdu fantázii.....

• navrhnite
• vyfarbíte
• zažehlíte
• odchádzate s originálnou ľanovou taškou alebo podložkou pod pohár

KEDY: Každú stredu od 9:00 - 16:00 h v iný deň po dohode.

Vstup na tvorivé dielne: 1,50 € jeden výrobok.

VÝSTAVY

Medzi nami žehličkami

od 7. 6. 2025 - 13. 9. 2025

Výstava zapožičaná zo Slovenského technického múzea v Košiciach. Prezentuje vývojový rad žehličiek od začiatku 19. do polovice 20. storočia.

PRIPRAVUJEME

Martin Kalamár: Živý les - výstava prezentuje poľovníctvo, lesníctvo i práce v lesníctve očami autora.

Etudy z dreva XXV. - výstava spojená so súťažou zameraná na podporu tvorby predmetov z dreva ako nosného materiálu. Tento ročník bude venovaný úžitkovému predmetu a šperku.

1.7. - 26.8.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Medvedia dielňa

Tak ako po minulé roky, každý prázdninový utorok budú v Múzeu Čadca prebiehať tvorivé dielničky, tentokrát na medvediu tému. Dielničky sú vhodné pre deti predškolského a školského veku. Pozývame rodiny s prázdninujúcimi deťmi, ale aj letné školy a tábory.

2.7. - 20.8.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Prázdninové stredy v múzeu

Termín: od 2.7.2025 do 20.8.2025 každú stredu počas letných prázdnin o 10. h.

Tucet mesiačikov si pravidelne odovzdáva moc nad čiastkami roka, obdobia sa menia a strážia kolobeh života. Práve v tejto chvíli sa hotuje všetko zaliať blahodarným slnkom nezadržateľné leto, už vyslalo svojich zvedov: deň odo dňa vyššiu pocitovú teplotu, oblohu bez mráčika i ten najvýraznejší odtieň zelene. Zem urodí svoje najbohatšie dary a zabezpečí svoje dietky na zvyšok roka.

Kým sa tak stane, dopraje všetkým pracovitým tvorom trochu zábavy, radosti z pohybu, uvoľnenia, hier, ale hlavne dostatok času a miesta na odpočinok i obnovenie síl. Čas dovoleniek a veľkých prázdnin doma, u starých rodičov, v malebných kútoch rodnej krajiny či v exotických destináciách však neznamená len šantenie a zaslúženú záhaľku, veľký priestor v ňom patrí i pestovaniu fantázie, hravej tvorivosti, štipke zvedavosti či spoznávaniu niečoho nového, dosiaľ neznámeho, na ktoré pri množstve povinností počas bežného roka často nezostáva energia.

Na to pri príprave špeciálnej júnovo-augustovej série každoročne vsádzajú aj hornonitrianski múzejníci. Populárne a podľa odozvy silne očakávané letné tvorivé dielničky budú i tento rok pestré čo do materiálu, techniky či témy, no chýbať im nebude ani nenahraditeľná muzealita (žiaden strach, len tak znie, ale nehryzie). Prázdninové stredy v múzeu 2025 skrátka opäť dostanú ten pravý náboj. Vďaka nemu vniknú napríklad vzácne antické nádoby, do poslednej chvíle utajované dekorácie z potravinárskych výrobkov Carpathia, stredoveké kľúče dostanú novú kľúčenku, šarmom a nonšalanciou zapôsobia ozdoby z drôtu i z textilu, no a všadeprítomné vedecké hókus-pókusy ohúria snáď všetkých, plus mnoho-premnoho spomienok na leto v múzeu!

Tradičné letné tvorivé dielne sa uskutočnia každú prázdninovú stredu od 2. júla do 20. augusta 2025 vždy o 10.00 h v priestoroch múzea na Košovskej ceste 9 v Prievidzi.

Témy a termíny jednotlivých dielní:

2. júl - Hrnčiarstvo podľa Rimanov
Výroba hlinenej misky zdobenej antickými vzormi.

9. júl - Objavte zábavnú stránku vedy
Rozkmitajte vašu zvedavosť prostredníctvom vedeckej hračky - optickej špirály.

16. júl - Carpathia zaujme vaše zmysly
Dekorácia zhotovená z rôznych druhov strukovín.

23. júl - Svedkovia dávna
Tvorivá dielňa, ktorej výsledkom bude zhotovenie kľúčenky z vlny.

30. júl - Drôtovaná paráda
Rozprávanie o využití drôtu v minulosti a vytváranie rôznych drôtených ozdôb.

6. august - Carpathia zaujme vaše zmysly
Vytvorenie dekorácie s použitím rôznych druhov cestovín.

13. august - Objavte zábavnú stránku vedy
Rozkmitajte vašu zvedavosť prostredníctvom vedeckej hračky - preklápačky.

20. august - Vytoč si poklad
Jedinečné šperky čerpajúce námet z filigránu.

Vstupné: 3,00 €
Väčšiu skupinu návštevníkov je potrebné nahlásiť vopred.

3.7. - 17.9.2025  

Považské múzeum v Žiline

Pohľad. Oltár Majstra Pavla. Fotografie Petra Župníka.

Od 3. júla sa v kaplnke Budatínskeho hradu nachádza výnimočná výstava fotografií pod názvom Pohľad. Oltár Majstra Pavla. Fotografie Petra Župníka.

Peter Župník študoval fotografiu na pražskej FAMU. Bol jedným z najdôležitejších predstaviteľov tzv. slovenskej vlny – zoskupenia slovenských fotografov študujúcich v osemdesiatych rokoch u prof. Jána Šmoka. V minulosti pôsobil ako voľný fotograf vo Francúzsku a Čechách, momentálne na Slovensku. Spektrum jeho tvorby je široké, od domaľovávaných  fotografií  až po čisté výtvarné obrazy ako tie zo série majstra Pavla, ktoré vznikli v roku 2014 . Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach svetových galérií a inštitúcií v Paríži, Lausanne, Houstone, Bostone, Prahe, Brne či Bratislave.

Výstava ponúka pôsobivé pohľady na hlavný oltár v Chráme sv. Jakuba v Levoči. Fotografie vznikli v čase, keď prebiehalo reštaurovanie oltára a autor mal možnosť vidieť a zachytiť toto unikátne dielo zblízka. Zábery tak odkrývajú nové možnosti vnímania a nazerania na tvorbu Majstra Pavla. „Je to zážitok vidieť oltár zblízka, putujem Pavlovým svetom, vnímam Božiu krásu. Času aj svetla je málo. Pri ďalšej ceste sa ocitám v levočských ateliéroch, kde mám výnimočnú možnosť fotografovať rozobratú Poslednú večeru, anjelov, nosičov koruny a niekoľko fragmentov z oltára. Hľadám ten správny pohľad, sochy ožívajú, veci majú presný význam, znovuobjavujem a obdivujem jeho nadčasové dielo. Mojimi fotografiami sa chcem s vami podeliť o zážitok, vidieť a precítiť úchvatné dielo Majstra Pavla z Levoče,“ približuje Peter Župník. 

„Touto výstavou by sme chceli aj našim návštevníkom priblížiť nový pohľad na oltár Majstra Pavla z Levoče. Navyše, priestory barokovej kaplnky len umocnia zážitok z vystavených diel,“ dopĺňa kurátorka výstavy –  etnologička Považského múzea Adriana Bárdyová.