Akcie

10.7. - 31.12.2025  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

50 rokov Liptovskej Mary

Srdečne vás pozývame na vernisáž výstavy 50 rokov Liptovskej Mary, ktorá dokumentuje vodné dielo z prírodného a krajinárskeho pohľadu a v rámci roku Liptovskej Mary tematicky nadväzuje na výstavy Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši zamerané na vodné dielo Liptovská Mara aj z iných aspektov.

Vernisáž doplnená prednáškou pracovníkov prečerpávacej vodnej elektrárne Liptovská Mara sa bude konať 10. júla o 16:00 h.

Výstavu si môžete prísť pozrieť do konca tohto roku.

23.7. - 28.9.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Ján Triaška: Pod Kriváňom

Vo svojom novom projekte pokračuje autor v aktivistickom uchopení umenia a odkrýva potenciál kriticko-angažovanej súčasnej maľby. Zaoberá sa rýchlou pominuteľnosťou a ohýbaním hodnôt občianskej spoločnosti v stredoeurópskom prostredí a pýta sa na charakter nových istôt v tejto turbulentnej dobe.
Cyklus výstav Profily. Kurátorka: Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD. – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00

Premiérová výstava predstavuje výrazný príspevok do diskusie o súčasnej angažovanej maľbe a jej spoločenskej úlohe v stredoeurópskom priestore. Ján Triaška vo svojom novom projekte pokračuje v aktivistickom uchopení umenia a tematizuje ohýbanie hodnôt občianskej spoločnosti. Výstava je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Profily.

Ján Triaška sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá kritikou spoločensko-kultúrnej situácie. Jeho diela sú vizuálnym manifestom o otázkach národnej identity, kultúrnej kontinuity a našich morálnych postojoch. Vo svojich prácach využíva postmoderný naratív, v ktorom sa stretávajú odkazy na historickú figuratívnu maľbu s ikonografiou pop kultúry súčasnosti. Veľkoformátové maľby z poslednej autorovej série pracujú s témou slovenských veľhôr, pričom centrálnym motívom je Kriváň. Tento vrch je chápaný nielen ako geografický bod, ale aj ako symbol národnej identity, slobody a historickej pamäte. Autor sa neuspokojuje s tradičným poňatím krajinomaľby, ale posúva ju do polohy vizuálneho komentára k aktuálnym spoločenským témam. V obrazoch nachádzame odkazy na deštrukciu a premenu, čo môžeme čítať ako metaforu ohrozených hodnôt, neistotu a krehkosť súčasného sveta. Apokalyptická krajina je tiesnivou výpoveďou o meniacich sa spoločenských paradigmách, pričom vyvstávajú otázky o charaktere nových istôt v tejto turbulentnej dobe. Zobrazené hory sú fragmentované a opätovne vrstvené v postmodernej farebnosti. Kriváň sa stáva prvkom, s ktorým je možné voľne manipulovať, skladať ho a prekladať podľa ľubovôle. Výsledné totemické architektúry balansujú na hrane stability a rozpadu, stávajú sa akýmsi legom na lokálno-globálnom ihrisku sveta. Kto je tou mocou, ktorá sa s nami hrá? Nakoľko nás naša „suverénnosť“ vytrháva z historických a morálnych väzieb a vytvára z nás (opustené) ostrovy? Kedy si uvedomíme nutnosť konať a jasne sa vymedzíme voči zlu? Umelec apeluje na aktívny postoj skôr ako sa súčasné príbehy stanú naším vlastným epitafom.

Profil autora 
Ján Triaška (1977) sa narodil v Novom Sade, Srbsko. V r. 1996 – 1999 študoval na Akadémii umení Nový Sad, Katedra maľby, v ateliéri prof. Jovana Rakidžića. V r. 1999 – 2003 pokračoval v magisterskom štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Katedra maľby, ateliér prof. Jána Bergera, kde neskôr v r. 2007 úspešne ukončil doktorandské štúdium. V r. 2000 získal UNESCO Bursaries for Artist grant pre pobyt na Centre d’Art i Natura v Španielsku. V r. 2008 bol finalistom Maľby roka – Cena Nadácie VÚB. V r. 2012 sa zúčastnil medzinárodnej prehliadky umenia Bienále architektúry v Česko-Slovenskom pavilóne v Benátkach, Taliansko. Samostatne vystavoval na Slovensku, v Srbsku, Českej republike, Nemecku a Turecku. Prezentoval sa na mnohých kolektívnych výstavách v Európe a zúčastnil sa sympózií v Slovinsku, Maďarsku, Bosne a Hercegovine a Macedónsku. Od r. 2014 pracuje na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od r. 2017 pôsobí ako vedúci Katedry maľby a vedie ateliér maľby STARTUP.

23.7. - 16.11.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

3 (prí)behy ženy

Cyklus výstav Zbierka. Kurátorka: Mgr. Kamila Paceková – GUS
Vernisáž 23. 7. 2025 o 17.00

Premiérová tematická prezentácia diel 42 autorov, zo zbierky galérie, v maľbe, soche, fotografii, kresbe a grafike, uvádza tri kľúčové etapy ženského života: detstvo, dospelosť a starobu. Analýza fenoménu ženy v „behu“ času zdôrazňuje premeny a rozmanité roly, ktoré žena počas života zastáva. Akcentuje otázky identity, času a ľudských vzťahov. Cyklus výstav Zbierka.

Výstava skúma rôzne podoby a roly ženy – od nevinnosti detstva, cez zodpovednosť a tvorivú silu materstva, až po múdrosť a introspekciu staroby. Tematické celky reflektujú nielen biologické a sociálne aspekty týchto etáp, ale aj ich kultúrne a umelecké zobrazenie. Koncept výstavy je vizuálne aj emocionálne bohatým skúmaním toho, ako sa ženskosť mení a ako ju umelci interpretujú vo svojich dielach.

Prvým príbehom ženy v rámci výstavného konceptu je Detstvo. V kolorovaných grafikách Štefana Cpina, kresbách Emila Makovického, Andora Borútha, maľbe (Sándora?) Streliského i objektoch súčasných autoriek Evy Moflárovej a Paulíny Halasovej je znázornená nevinnosť, krehkosť, ale i bezstarostnosť a hravosť patriaca k detskému veku.

Energia lásky a materstva je prezentovaná v druhom celku Dospelosť, v ktorom je žena predstavená ako matka, pracujúca žena a milujúca partnerka. Žena, vedomá si svojej sily, je zosobnená ako bohyňa v dielach Paulíny Halasovej, Evy Moflárovej a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Pracovné motívy rozpracoval Štefan Cpin na kolorovaných drevorezoch, Emil Makovický v kresbových skiciach, Michal Petrek, Vladimíra (Weiss) Savkaničová na veľkoformátových maľbách a Viktória (Šoltisová) Lukačková v printovej grafike. Motív partnerskej lásky demonštrujú diela Ajlo Berana a Ruth Dubayovej. Nesmelosť ženy je zachytená na fotografii Roba Kočana, rutinné momenty zo života žien sú zaznamenané na fotografiách Jaroslava Malíka. Frustráciu a únavu z každodenných povinností reflektujú diela Andora Borútha, Jany Kiselovej-Sitekovej, Márie Ferenc a Jaroslava Čecha. Svet ženskej psychiky interpretuje psychoanalytička Clarissa Pinkola Estés v kultovom diele Ženy, ktoré behali s vlkmi. Glorifikuje nespútanú energiu, silu, vyzdvihuje duchaplnosť a vytrvalosť žien. Akcentuje ženskú dušu. Tieto danosti interpretujú početné akty v maliarskom, grafickom, kresbovom a sochárskom prevedení. Téma aktu sa objavuje v maliarskej kompozícii Mariána Hennela, v bronzových plastikách Ondreja Priatku, Arpáda Račka, v drevenej štylizovanej figúre Daniela Tatarku, v grafikách Oresta Dubaya ml., Mariána Hennela, Zdeňka Jeřábka, Evy Čarnokej, i v kresbách a prípravných štúdiách Andora Borútha, Emila Makovického, Vincenta Hložníka, Jozefa Kostku, Ladislava Kacvinského, Jána Šimo-Svrčeka, Petra Jedličku a Jaroslava Čecha.

V tvorbe mnohých umelcov (Dezider Milly, Ladislav Kacvinský, Ján Ilavský, Mikuláš Siranko, Imrich Svitana, Eva Melkovičová, Miroslav Bonk, Eva Moflárová, Zuzana Kacvinská) sa opakovane stretávame so zobrazením matky s dieťaťom v náručí, ktoré vyjadruje hlboký cit, lásku a zosobňuje kult materstva. Ikonografický typ Madony s dieťaťom odkazuje na archetyp Panny Márie v dielach Štefana Cpina, Evy Melkovičovej, Márie Rudavskej, Mikuláša Kravjanského, Martina Mlynariča a Amalky Ľudmily Valenčíkovej. Fotografia Kataríny Balúnovej zobrazuje samotnú autorku, ktorá sa štylizuje do pózy svätice.

Výstavu uzatvára téma Staroba, ktorá interpretuje podoby pokročilého veku v radostných i strastných momentoch. Táto životná fáza dáva priestor pre bilancovanie prežitých okamihov, nostalgické spomienky, možnú frustráciu z nenaplnených snov a premrhaných príležitostí, ale aj pre radostné chvíle. Život v starobe nekončí, je to príležitosť, ako zúročiť nadobudnuté skúsenosti a prijať plynutie času s pokorou. Pozitívne momenty a radosť z prítomného okamihu sledujeme v dielach Petra Jedličku a Daniely Kapráľovej. Spoločným menovateľom vystavených diel Andora Borútha, Štefana Cpina, Zdeňka Jeřábka, Petra Jedličku, Viliama Pirchalu a Daniely Kapráľovej je smútok, nostalgia, akési zamyslenie sa nad životom.

Výstava prostredníctvom diel z rôznych období a štýlov reflektuje témy identity, plynutia času a premenlivosti života, čím otvára priestor na zamyslenie a emocionálne spojenie s univerzálnou ľudskou skúsenosťou. Oslavuje tak ženskosť vo všetkých jej podobách a zároveň ponúka široký priestor na interpretáciu. Kladie dôraz na jedinečnosť a význam ženy v spoločenskom a kultúrnom dianí.

3.8. - 28.9.2025  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Uč sa v múzeu!

Na nové vedomosti nemusíte čakať, kým sa začne škola. Letné prázdniny a začiatok školského roka môžete užitočne stráviť aj pri návšteve Múzea slovenskej dediny. Pripravili sme pre Vás tretí ročník vzdelávacieho programu Uč sa v múzeu!, počas ktorého sa zoznámite s rôznymi prácami a tradičnými remeslami, ktoré si budete môcť aj aktívne vyskúšať.

Vzdelávací program Uč sa v múzeu! priblíži návštevníkom rôzne témy každodenného i pracovného života našich predkov. Cyklus vzdelávacích programov sa uskutoční počas štyroch víkendových dní: 3. augusta, 10. augusta, 31. augusta a 28. septembra 2025 v čase od 10.00 do 16.00 hod. v Múzeu slovenskej dediny.

Na prvom stretnutí v nedeľu 3. augusta 2025 získate praktické vedomosti a zručnosti v oblasti hrnčiarstva, korytárstva, drotárstva, pradenia ovčej vlny, medovnikárstva a výroby figúrok zo šúpolia od samotných majstrov ľudových remesiel.

Počas národopisného podujatia Ľanová nedeľa (10. augusta 2025) Vás lektorka modrotlačových dielní Lucia Dovalová zasvätí do tajov modrotlače, ktorej výrobu si budete môcť aj sami vyskúšať. Spolu s ňou sa oboznámite s touto špeciálnou technikou farbenia a potláčania látky – postupmi tlačenia vzorov na látku s použitím špeciálnej krycej zmesi „papu“ a prípravou farbiacej indigovej zmesi „kypy“.

Počas poslednej prázdninovej nedele 31. augusta 2025 si budete môcť vyskúšať, aké je to byť rezbárom, tkáčom alebo kováčom. Ukážeme Vám, ako sa kedysi priadla ovčia vlna na kolovrate a naučíme Vás rôzne spôsoby farbenia látok, ich viazanie špagátom a skladanie – takzvané batikovanie.

Na poslednom štvrtom stretnutí, ktoré sa uskutoční počas podujatia Michalský jarmok (28. septembra 2025) Vás zasvätíme do tajov „čierneho“ remesla – kováčstva. Majsterka tohto remesla – Andrea Kosecová Vám ukáže, ako zaobchádza s ručnými nástrojmi pri tepelnom spracovávaní kovov, z ktorých následne vytvára umelecké diela.

Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.

11.8.2025 - 17.1.2026  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Alojz Čobej (1935 – 2025)

Kurátor výstavky:  Mgr. Peter Filín             

Pri príležitosti 90. výročia narodenia slovenského pedagóga, rozhlasového redaktora, dramatika, textára a hudobného skladateľa Mgr. Alojza Čobeja si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu.

Narodil sa 7. októbra 1935 v Stropkove. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove. Po ukončení štúdia sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde nakoniec strávil takmer celý svoj život. V rokoch 1957 – 1972 pôsobil ako pedagóg slovenského a latinského jazyka na gymnáziu v Banskej Bystrici. Po svojom odchode zo školstva sa zamestnal v banskobystrickom štúdiu Československého rozhlasu, kde takmer dvadsať rokov zastával pozíciu vedúceho literárno-dramatickej redakcie (1972 – 1990). V rokoch 1990 – 2000 pôsobil ako odborný lektor latinského jazyka na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici a od roku 2000 až do svojho odchodu na starobný dôchodok pracoval ako dramaturg a režisér Rádia Lumen.

Už ako stredoškolský učiteľ začal aktívne písať texty populárnych piesní a spolupracoval s viacerými známymi interpretmi – Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Evou Kostolányiovou, Dušanom Grúňom alebo s Karolom Konárikom. Spolupracoval aj s  dirigentom a skladateľom Jurajom Velčovským a jeho orchestrom. Bol mimoriadne plodným textárom a skladateľom. Vytvoril viac ako 300 piesní a 3000 textov a za svoju piesňovú tvorbu získal viacero ocenení na súťažiach populárnej hudby, ako napríklad Bystrické zvony či Oravské minisynkopy. Je autorom textu Hymny Univerzity Mateja v Banskej Bystrici, ktorý následne zhudobnil Igor Bázlik. Medzi jeho najznámejšie piesne patrí Júlia, si čarovná (autor textu) napísaná pre vyššie spomínaného Karola Konárika, Kľúče k detským snom (interpret Karol Duchoň), Nádherný dážď (víťazná pieseň festivalu Bystrické zvony); Malý výpredaj snov či Večerný zvon. Texty piesní pre deti publikoval v dobových detských časopisoch, predovšetkým Včielka, Zornička alebo Ohník.

Okrem populárnych a detských piesní napísal (nielen) počas svojho pôsobenia v rozhlase niekoľko stoviek rozhlasových relácií a hier – Ja musím byť zbojník (1973), Dezertér (1985), Panenská veža (1998), Prekliate husle (2001), rozhlasových dramatizácií diel slovenskej a svetovej literatúry – P. O. Hviezdoslav: Gábor Vlkolínsky (1975), M. Kukučín: Na Podkonickom bále (1976), T. Hardy: Ľudia z lesa (1988), J. G. Tajovský: Tma (1992), literárnych a dramatických pásiem – Moje sladké Horehronie (1973), Sedliak a pán (1977), Banskobystrický hrad (1988), Diaľka je smútkom zaliata (2004), či humoristických scénok – Hry lásky rozmarné (2002), Dobrodružstvá Tilla Ullenspiegla (2003) alebo Keď som šiel cez Bystricu (2004). Je autorom muzikálov a hier pre deti – Na zelenej lúke (1974), Vláčik do rozprávky (1975), Princezná je smutná (1977), Pionierske leto (1978), Tajomstvo starej šperkovnice (1981), Snehuľka a sedem trpaslíkov (1982). Písal tiež poéziu a básničky pre deti, epigramy, satirické texty a humoresky, ktoré publikoval prevažne časopisecky.

V roku 2006 mu bolo udelené čestné občianstvo rodného mesta Stropkov a v roku 2011 získal Cenu Andreja Radlinského. Posledné roky svojho života strávil v kruhu svojej rodiny v Tomášove. Alojz Čobej zomrel 27. februára 2020 v Bratislave vo veku 84 rokov.

Na výstavke s názvom Alojz Čobej (1935 – 2020) môžu návštevníci od 11. augusta 2025 do 17. januára 2026 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť rukopisné ukážky autorových prác, knižné vydania rozhlasových hier, ako aj notové autografy jeho populárnych piesní.

15.8. - 3.11.2025  

Považské múzeum v Žiline

Strieborné roky Marty Filovej

V rámci prebiehajúceho Roku drotárstva, ktorý pripomína 35 rokov úsilia inštitúcie  o revitalizáciu drotárstva na Slovensku, pripravilo Považské múzeum reprezentatívnu retrospektívnu výstavu šperkárky Marty Filovej. Predstavuje prierez tromi desiatkami tvorivých rokov autorky a koná sa pri príležitosti jej významného životného jubilea.   

Rodáčka z Malženíc (okr. Trnava) žije a tvorí v Rosine, neďaleko Žiliny. Prostredie, v ktorom vyrastala, bolo bohaté na folklórne tradície, osobité kroje a výšivky, čo formovalo jej estetické cítenie. Z rodiny si odniesla remeselnú zručnosť aj výtvarný talent, tvorbe sa však začala venovať až v zrelom veku. Inšpirovala ju práca umeleckých remeselníkov na podujatí Stretnutie drotárskych majstrov v Budatínskom hrade v roku 1995.

Ako vyštudovaná strojná inžinierka mala ku kovu vždy blízko, a tak prirodzene nadviazala na drotársku tradíciu severozápadného Slovenska. Spočiatku s kovovým vláknom pracovala len vo voľnom čase,  po odchode do dôchodku sa šperkárstvu začala venovať naplno a profesionálne. Špecializuje sa na autorský šperk. Inšpiruje ju príroda, vesmír, zvláštne geografické lokality, kultúra, história i duchovné témy. Pracuje výlučne so strieborným drôtom rýdzosti 925/1000. Kombinuje ho s polodrahokamami, riečnymi perlami, koralmi, minerálmi, špecifickými horninami či fosíliami. Z techník najčastejšie spája siete zo šitej čipky s voľne tvarovaným drôtom, sporadicky využíva aj plátnovú väzbu, viazané uzly a  svoje vlastné autorské postupy.

„Marta Filová je príkladom nevšedného harmonického kontrastu technickej mysle a citlivej umeleckej duše. Prostredníctvom jemného strieborného drôtu a atraktívnych kameňov posúva staré drotárske remeslo do novej  polohy. Šperk ako druh úžitkovo-dekoratívneho artefaktu chápe ako výtvarný objekt, do ktorého pretavuje kus svojej osobnosti a tvorivého ducha, zároveň jej diela nestrácajú svoj pôvodný účel a všetky sú plnohodnotne nositeľné,“ priblížila kurátorka výstavy – historička drotárstva z Považského múzea Katarína Hallonová.

Marta Filová tvorí spontánne, intuitívne, imaginatívne. „Niektorý šperk vznikne za pár hodín, iný v procese tvorby dozrieva aj celé mesiace. Symbolicky do nich pretavuje svoje pocity, spomienky, posolstvá, ale aj prírodné deje a mikropríbehy kódované výtvarným jazykom. Srdcom jej šperkov sú kamene a prírodniny, ktoré do nich vkladá. Určujú ich druh, charakter, formu, kompozíciu, použité techniky i názov a okolitému svet ponúkajú asociácie  sprostredkúvajúce autorkine videnie sveta,“ doplnila K. Hallonová.

Autorka tvorí primárne pre ženy, experimentuje však aj so šperkmi pre mužov a svadobnými súpravami pre páry. Každý z jej výtvorov je originál ošetrený ochrannou známkou Úrady priemyselného vlastníctva a značkou Puncového úradu Slovenskej republiky. Zhotovuje ich ako solitéry, alebo v malých sériách maximálne do piatich kusov. Jej práce sú zaujímavé, atraktívne a efektné. Úspešne nimi reprezentovala kultúrne tradície Slovenska v zahraničí a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky ich  využila ako  oficiálne štátne dary pre významné zahraničné osobnosti. Dnes ich nosia ľudia vo viac než 35 krajinách sveta, medzi nimi aj viaceré prvé dámy či princezná.

31.8. - 31.12.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Valerian Trabalka: Skutky stvorenia

Pri príležitosti osláv Európskeho dňa židovskej kultúry 2025 SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave vo svojich výstavných priestoroch predstaví sériu grafík akademického sochára, dizajnéra a grafika Valeriana Trabalku. Grafiky zo série linorytov pod názvom Skutky stvorenia bude mať verejnosť možnosť vidieť od 31. augusta 2025. Výstava vznikla z iniciatívy B´nai B´rith Tolerancia a s podporou Jany Mielrcarkovej, manželky Valeriana Trabalku.

Cyklus Skutky stvorenia – Maase Berešit obsahuje 40 linorytov inšpirovaných Tórou, prvou kapitolou knihy Berešit, Prvej knihy Mojžišovej. Slovami historika umenia PhDr. Bohumíra Bachratého, CSc. Trabalkove Skutky stvorenia „...hovoria o zrodení našej zeme, nebies i človeka. Sú to mýty, ktoré sa dotýkajú prapočiatkov, kontinuity i prítomnosti a budúcnosti rodu. Sú to sugestívne obrazy, grafiky úžasu nad aktom stvorenia. Z hľadiska umelecko-historického je grafický cyklus Valeriana Trabalku syntézou ikonických, obrazných a zobrazujúcich prvkov s hebrejským písmom a slovom. Je to plodné spojenie vizuálnej kultúry obrazu a sémantiky písma.“

4.9. - 30.11.2025  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

Pamätná výstava Béla Bacskai 1935-1980

Vernisáž: 4. 8. 2025. o 16.30 v Pamätnom dome Júliusa Szabóa
Miesto: Pamätný dom Júliusa Szabóa
Otvorenie výstavy: Andrea Németh Bozó
Hudobný program na vernisáži: Komorný spevácky zbor SERLY
Organizátori výstavy: Novohradské múzeum a galéria – kultúrna inštitúcia Banskobystrického
samosprávneho kraja, Pamätný dom Júliusa Szabóa

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci s Pamätným domom Júliusa Szabóa Vás pozývajú na  pamätnú výstavu z diel Bélu Bacskaiho.

Bacskai patrí medzi najvýznamnejších umelcov nielen regiónu Novohrad ale aj v širšom okolí. Výstavu sme pripravili pri príležitosti 90. výročia narodenia umelca a 45. výročia úmrtia. Béla sa narodil 26.júla1935 v Prši. Ako mladý pracoval vo fiľakovskom Kovosmalte, kde sa vyučil za kovomodelára a kovolejára, no pri tom sa už prejavilo jeho výtvarné nadanie. Preto začal navštevovať v Lučenci ateliér Júliusa Szabóa, ktorý ho pripravil na prijatie na Vysokú školu výtvarných umení. Školu skončil r.1961 na oddelení monumentálnej maľby u profesora Matejku. Po skončení,  na rozdiel od svojich ročníkových kolegov, ktorí uprednostňovali pobyt v hlavnom meste, vrátil sa do rodnej krajiny, Novohradu a Gemera.

Nosnou tematikou jeho tvorby bola krajina týchto regiónov a život ľudí v nich. Svojou maľbou nielen zobrazoval motívy, čerpané z krajiny ale postupne pozdvihol duch a oblé tvary krajiny na výtvarne jedinečnú úroveň. Venoval sa olejomaľbe, kresbe, grafike ale najvyššiu úroveň predstavujú v jeho tvorbe jedinečné akvarely.

Novohradské múzeum a galéria vlastní v zbierke kolekciu z celej škály Bacskaiho tvorby. Pri príležitosti dvojitého výročia umelca pokračujeme v tradične dobrej spolupráci medzi Pamätným domom Júliusa Szabóa a Novohradským múzeum a galériou. Aktuálne nás nespája len spoločný záujem o Bacskaiho dielo.  Z dôvodu prebiehajúcej rekonštrukcie sídelnej budovy múzea bude výstava Béla Bacskaiho vystavená v priestoroch Pamätného domu Júliusa Szabóa. S ohľadom na priestorové možnosti výstavnej siene v pamätnom dome sme sa rozhodli predstaviť na pamätnej výstave kolekciu kresieb a náčrtov z najnovšej akvizície.

Výstavu otvoríme 4. septembra a budete ju môcť navštevovať do konca novembra 2025, každý piatok od 14. do 17 hod. alebo v inom čase na základe telefonického dohovoru na čísle 0911 494 485 

6.9. - 27.9.2025  

Tekovské múzeum v Leviciach

September v múzeu

V Tekovskom múzeu bude september plný zážitkov – nuda nemá šancu!

Každý víkend vás čaká niečo výnimočné. Hudba, história, remeslá, chuť tradícií a neopakovateľná atmosféra – to všetko uprostred kamenných múrov Levického hradu, ktoré dýchajú príbehmi minulosti. Príďte si vychutnať september s rodinou, priateľmi, dokonca aj so svojimi štvornohými miláčikmi.

Nenechajte si ujsť zaujímavý program.