Akcie

5.6. - 10.10.2025  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Kolobeh duše

Vyčerpaním racionálnych možností pochopenia javov sa človek uchyľuje k interpretácii odkláňajúc sa od reálneho sveta, ktorý ho obklopuje. Za hľadaním odpovedí je neistota a strach z nepoznaného. Vysvetlenie si mnohých fenoménov prostredníctvom viery v nadprirodzené sily človeka uspokojuje a poskytuje mu priestor na hľadanie súvislostí prirodzeného s neprirodzeným. Preto aj javy ako pôrod a smrť považoval človek tradičného myslenia za niečo oddeľujúce dva svety. Prechod (príchod/odchod) z jedného do druhého bol možný len prostredníctvom rituálov, resp. obradov, ktoré zabezpečovali úspešné prejdenie hranicou dvoch svetov.
Výstava prináša pohľad na tradičné predstavy rusínskeho obyvateľstva na liminárne obrady, ktoré tvorili dôležitú, ba až neoddeliteľnú súčasť života každej duše. Kolobeh však nenaznačuje, že každá duša sa na svet vracia, ale to, že každá duša prechádza rovnakou skúsenosťou. Spätosť s prírodou a pretrvávajúca agrárna kultúra potvrdzovala cyklickosť fungovania sveta, čo sa prejavilo v predstavách človeka o zrode, spojení a zániku – neoddeliteľných prejavoch nášho života – duše.
Autorom výstavy je etnograf múzea Mgr. Timotej Fedor, absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

6.6. - 28.9.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Daniel Brunovský - Letiace tiene

Máte jedinečnú príležitosť navštíviť výstavu významného slovenského umelca Daniela Brunovského, ktorá sa bude konať v Spišskom múzeu v Levoči od 6. júna do 28. septembra 2025.

Vernisáž: 5. júna 2025 o 16:00
Miesto: Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum, Námestie Majstra Pavla 40, Levoča

Na výstave uvidíte vyše 30 veľkoformátových malieb, ktoré ponúkajú nevídaný pohľad na melanchóliu, nostalgiu a metafyziku v Brunovského diele.

6.6. - 12.10.2025  

Sobášny palác v Bytči

Premeny drôtu ´25

V roku 2025 si Považské múzeum pripomína tridsaťpäť rokov svojho úsilia o oživenie drotárskych zručností a päť rokov od zápisu drotárstva do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. Pri tejto príležitosti zorganizovalo unikátnu umelecko-remeselnú a výtvarnú prezentáciu Premeny drôtu ´25. Jej kurátormi sú historička drotárstva Mgr. Katarína Hallonová a historik umenia Mgr. Zdeno Hogh.

„Výstava je v poradí ôsmym pokračovaním originálneho projektu ( v období 2016 – 2025 dočasne prerušeného) a predstavuje možnosti využitia drôtu v súčasnej umeleckej praxi. Celý výstavný cyklus múzeum organizuje od roku 1995 v pôvodne trojročnej periodicite ako celoslovenský výtvarný salón s medzinárodnou účasťou, s cieľom pravidelne mapovať aktivity nadväzujúce na drotársku tradíciu Slovenska, podporovať ich trvalú udržateľnosť a popularizovať drôt ako výtvarný materiál s veľkým potenciálom prekvapivo pestrých výrazových možností a neobvyklých technologických riešení“, približuje Katarína Hallonová. 

Projekt i samotná výstava predstavujú pravdepodobne najväčšiu prehliadku umeleckých a úžitkových prác, ktoré spája spoločný materiál vôbec. Prinášajú prehľad o stave a úrovni tohto neobvyklého umeleckého a remeselného odvetia, naznačujú jeho perspektívy i vývojové trendy a vďaka dlhodobej tradícii umožňujú sledovať aj vývoj jednotlivých tvorcov. Na aktuálnej prezentácii sa predstaví viac ako 70 autorov prevažne zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, tiež autorka žijúca v Maďarsku a ďalšia, pochádzajúca z Kolumbie. „Výstava je jedinečná svojím rozsahom i, na domácej výtvarnej scéne, zriedkavým, spojením profesionálov a ľudí pracujúcich s drôtom len v rámci voľného času. Verejnosti doslova ponúka návštevu alternatívneho drôteného sveta zaplneného stovkami exponátov od praktických úžitkových predmetov vychádzajúcich z tradičných vzorov, cez ich súčasnejšie autorské obmeny, až po tematicky pestrú zmes plastík zo sveta živočíchov, modely dopravných a technických prostriedkov či významných stavebných pamiatok, ale, napríklad, aj ľudské postavy v životnej veľkosti. Ženy a dievčatá isto zaujme kolekcia nápaditých šperkov a deti poteší viacero rozprávkových postavičiek,“ pokračuje Hallonová.

7.6. - 30.9.2025  

Múzeum vo Svätom Antone

Štúr - Obraz v obraze

Výstava predstavuje unikátne fotografie, kostýmy a rekvizity z nového výpravného filmu o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý sa nakrúcal aj v priestoroch Múzea vo Svätom Antone.

11.6. - 29.6.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Utkaná identita – tradičný ľudový odev spod hôr Sardínie a Slovenska

Medzinárodnú výstavu "Utkaná identita - Tradičný ľudový odev spod hôr Sardínie a Slovenska“, predstaví vo svojich priestoroch Podtatranské múzeum v Poprade. Cieľom výstavy je prezentácia a porovnanie tradičného ľudového odevu podhorských lokalít na Sardínii a na Slovensku v rámci spolupráce na kultúrnom programe Festivalu Viva Italia. Návštevníkom ponúkne múzeum i audiosprievodcu v talianskom jazyku vďaka spolupráci s festivalom Viva Italia.
Podtatranské múzeum v Poprade v týchto dňoch prepojilo výstavné priestory s podujatím festivalu Viva Italia, na ktorom spolupracuje mesto Poprad. Ako sprievodné kultúrne podujatie festivalu pripravilo múzeum výstavu s názvom „Utkaná identita“, ktorá vznikla v úzkej spolupráci s múzeami zo Sardínie: Museo di Aggius Sardega, Museo del Vino Sardega Enoteca Regional della Sardegna, Museo Delle Maschere Mediterranee Sardegna, a mestom Monti. Pri tejto príležitosti múzeum v rámci spolupráce s Viva Italia pripravilo pre taliansky hovoriacich návštevníkov audiosprievodcu v talianskom jazyku.
Tradičný ľudový odev bol odrazom identity, stavu, zamestnania i veku. Do jeho nití bolo tkané a vyšité, z akej dediny jeho nositeľ pochádzal, či bol slobodný alebo ženatý, či bol pastier, mlynár, richtár, alebo či išlo o slobodné dievča alebo vydatú ženu. Ľudový odev mal svoje pravidlá odievania, ustrojenia i zhotovovania. Jeho vyhotovovaniu sa venovali zruční naturisti, ale i skúsení remeselníci. Dodnes budí vášne a je odrazom národnej identity. Tradičný odev je odevom, ktorého skladba aj existencia je založená na tradícii. Najvýznamnejším znakom tradičného odevu je veľký počet lokálnych a regionálnych dobových foriem, ich výzdoba a farebná pestrosť. Výstava Utkaná identita – Tradičný ľudový odev spod hôr Sardínie a Slovenska v Podtatranskom múzeu v Poprade prezentuje tradičný ľudový odev a jeho súčasti z podhorských regiónov a obcí talianskeho ostrova Sardínia i slovenských regiónov pod Tatrami – Liptova a Spiša.
Výstava prináša autentický pohľad na sardínske ľudové umenie, tradície a tkané textílie ako odraz miestnej kultúrnej identity. Prostredníctvom unikátnych exponátov – tradičných odevov, tkaných vzorov a remeselných techník – môžu návštevníci objaviť paralely medzi kultúrnym dedičstvom Sardínie a Slovenska. Výstava bude prístupná verejnosti počas celého trvania festivalu a následne aj v rámci múzejnej ponuky.
Zároveň múzeum s radosťou oznamuje, že vďaka spolupráci s festivalom Viva Italia vznikol aj nový audiosprievodca expozície „Knieža z Popradu a jeho hrobka“ v talianskom jazyku, ktorý je určený zahraničným návštevníkom ikonickej expozície. Tento krok výrazne prispieva k sprístupneniu výnimočného archeologického nálezu zo 4. storočia širšiemu medzinárodnému publiku.
„Ďakujeme organizátorom festivalu Viva Italia nielen za inšpiratívne partnerstvo, ale aj za konkrétnu pomoc pri príprave talianskeho audiosprievodcu. Veríme, že aj vďaka tomu si príbeh kniežaťa z Popradu nájde svojich obdivovateľov aj za hranicami Slovenska,“ uviedla riaditeľka Podtatranského múzea v Poprade Zuzana Homolová, ktorá ďalej pokračuje: “Festival Viva Italia tak nielen spája kultúry, ale otvára aj nové možnosti spolupráce medzi inštitúciami, ktoré majú spoločný cieľ – uchovávať a šíriť kultúrne dedičstvo.“
Výstava sa otvára vernisážou v stredu 11. júna  2025 od 16:30 hod.

12.6. - 10.9.2025  

Galéria SPP, Bratislava

Podoby v čase

Galéria SPP prináša výstavu s názvom Podoby v čase, ktorá predstavuje prierez celoživotnej tvorby maliarky, reštaurátorky a keramičky Viery Čapkovej. Výstava bude pre návštevníkov galérie otvorená od 12. júna do 10. septembra 2025.

Výstava je retrospektívou viac ako polstoročia tvorby Viery Čapkovej a zároveň živým dialógom medzi obdobiami, technikami a osobnou skúsenosťou. „Jubilejná výstava Podoby v čase zobrazuje prieniky a postupnosť mojej tvorby počas 55 rokov. Názov reflektuje jednotlivé fázy mojej maliarskej tvorby, pričom na každú z nich mali vplyv iné okolnosti. Ich podoba sa v čase mení,“ vysvetľuje autorka.

Tvorba Viery Čapkovej osciluje medzi realizmom a abstrakciou, pričom dominantne inklinuje k abstraktnému výrazu. Špecifickým prvkom sa stalo používanie plátkového zlata. „Som nielen výtvarníčka, ale aj reštaurátorka. Delikátna a precízna práca aplikácie plátkového zlata mi bola vždy veľmi blízka, a keďže dáva dielam špecifickú farebnosť a jas, rozhodla som sa ho používať aj v osobnej tvorbe,“ hovorí Viera Čapková.

Významným tvorivým medzníkom bolo pre autorku 15-ročné pôsobenie v Španielsku. Charakter krajiny, jej bohatá história aj prostredie, v ktorom mala príležitosť pôsobiť ako reštaurátorka, jej sprostredkovali nové vnemy a inú perspektívu. Španielsko a predovšetkým milovaná Barcelona sa stali zdrojom inšpirácie a symbolom nového umeleckého začiatku.

Aj preto si pre svoju jubilejnú výstavu zvolila práve Galériu SPP, ktorej čistý priestor a prirodzené svetlo podľa jej slov „dávajú dielam možnosť vyniknúť samostatne i v dialógu s priestorom“. Výstava Podoby v čase je otvorená od 12. júna do 10. septembra 2025 v Galérii SPP v Bratislave, každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný.

Viera Čapková (1950) študovala keramiku na Strednej umeleckej škole v Bratislave a reštaurovanie v Brne. Pätnásť rokov pôsobila v Barcelone, kde pracovala v Národnom múzeu katalánskeho umenia ako reštaurátorka. Je držiteľkou mnohých medzinárodných ocenení a vystavovala v Španielsku, Taliansku, Nemecku a ďalších krajinách.

14.6. - 30.9.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Peter Smik: Golden Age / Zlatý vek v sobotu

Mestské kultúrne stredisko – Spišské Podhradie v spolupráci s Galériou umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a autor pozývajú na vernisáž výstavy PETER SMIK: GOLDEN AGE / ZLATÝ VEK v sobotu, 14. júna 2025 o 17.00
v Synagóge v Spišskom Podhradí, pod záštitou primátora Mesta Spišské Podhradie – Michala Kapustu.

Výstava spišského keramikára uvádza výber z tvorby za posledné obdobie: inštaláciu Golden Age s akcentom na pády a vzostupy "zlatého veku" a unikátne kameninové
i sklenené objekty v ucelených cykloch – Anjeli Apokalypsy, Kamene a Frozen Blue,
s konotáciami na dobu, v ktorej žijeme.
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS. 
Otvorené: pondelok – nedeľa, 10.00 – 16.00 (letná sezóna)
0944 841 090, kultura@spisskepodhradie.sk

18.6. - 24.6.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Čo ešte neodznelo ?

Komorný festival v Nových Zámkoch

18.6. 17:00 - Jevgenij Iršai - Listy Ofodúrovi

„Letters to Ofodur“ (Listy Ofodúrovi) je rozsiahly cyklus krátkych skladieb pre rôzne obsadenia. Myšlienka tohto cyklu sa zrodila na prelome rokov 2006/2007.
Každý, kto zasvätí svoj život tvorbe, sa občas ocitne pred otázkou, ako ďalej postupovať: komponovať, písať, hrať, kresliť atď. Táto otázka má mnoho rozmerov – týka sa nielen štýlu, jazykových problémov, dramaturgie či konceptu, ale zahŕňa aj fundamentálnu otázku „prečo?“. Žijeme vo svete nesmiernej rozmanitosti. Dnes je možné pracovať s akýmkoľvek štýlom, ale vždy je dôležité, prečo v konkrétnom diele volíme práve tú či inú techniku alebo jazykový kód.„Ofodúr“ je mýtická postava. V roku 2006 mi moja žena vyrozprávala zaujímavú príhodu. Keď bola so svojimi spolužiakmi v obchode s notami, jeden z nich náhle zvolal: „Poznáš skladateľa menom Ofodúr?“ Pri bližšom pohľade na noty, ktoré držal v rukách, zistila, že nesprávne prečítal titulnú stranu – použitý font bol veľmi dekoratívny. Keď mi tento príbeh vyrozprávala, zaujal a fascinoval ma zvuk mena Ofodúr. Po prvé, malo pre mňa výrazne hudobný charakter – F-Dur.
Po druhé, pripomenulo mi meno spisovateľa Onofa z vynikajúceho filmu „Jednoducho formalita“ režiséra Giuseppeho Tornatoreho. Vtedy vo mne skrsla myšlienka skomponovať niekoľko skladieb adresovaných imaginárnemu Ofodúrovi, ktorý stratil vieru v zmysel komponovania vážnej hudby a preto prestal tvoriť.
Zmyslom celého cyklu je pokus presvedčiť neznámeho Ofodúra, znechuteného drsným zvukom súčasnej hudby, že aj dnes je možné komponovať hudbu
v tradičných, ba dokonca konzervatívnych intenciách, a pritom vytvárať kvalitné a hodnotné diela. V podstate ide o diskusiu s mojím alter egom.

     Jevgenij Iršai

Účinkujú: Stela Štancľová - flauta / Janka Macíková - husle / Terézia Popaďáková - husle / Veronika Kubešová - viola / Polina Andreieva - violončelo / Adam Svitač - gitara / Jevgenij Iršai - klavír / Justin W. Thai - dirigent

Vstupné: 4 €

24.6. 17:00

Slovenská hudba pre klavír a gitaru

Kristína Smetanová, Adam Svitač

Vstupné: 4 €

18.6. - 12.10.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Od Váhu do sveta a späť

SNM-Múzeum Slovenských národných rád a Centrum tradičnej kultúry v Myjave vás pozývajú na výstavu  tradičných a národných odevov z Piešťan a okolia, ktorá je súčasťou Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2025. Vernisáž výstavy Od Váhu do sveta a späť sa uskutoční 18. júna 2025 o 16:00 h v priestoroch SNM-Múzea Slovenských národných rád v Myjave a výstava potrvá do 12. 10. 2025.

Srdečne vás pozývame na otvorenie výstavy, ktorá odhaľuje rozmanitosť a kľukaté osudy tradičných a národných odevov Piešťan a okolia. Výstava zároveň pripomína korene Folklórneho festivalu MYJAVA, ktorý sa formoval práve v tomto regióne.

Pod vplyvom národného obrodenia, ktoré v strednej a západnej Európe nastalo okolo polovice 19. storočia, začala slovenská meštianska spoločnosť a inteligencia nosiť tradičný odev ako prejav svojho národného povedomia. Táto snaha vyvrcholila v tzv. Hnutí svojrázu, ktoré bolo populárne najmä na prelome 19. a 20. storočia. Obľúbenými boli tradičné odevy z okolia Kyjova na Morave, z Čičmian, no najmä z Piešťan. Meštianky s obľubou kombinovali pôvodné odevné súčiastky s novými, vlastnoručne vyrobenými. Tak sa z tradičného odevu začal formovať národný odev, ktorý ho síce pripomínal, no nemožno ho s ním stotožniť. Napriek zjednodušujúcim elementom má však aj národný odev svoje miesto v dejinách obliekania. Ide o integrálnu súčasť a jednu z vetiev vývinového procesu tradičného odevu. Netreba ho preto zhadzovať, je však potrebné ho správne pomenovať a prezentovať.  

Spoluautorka výstavy Lucia Franická Macková k vystaveným exponátom ďalej dodáva: „Výstava ukazuje bohatstvo piešťanskej odevnej oblasti, resp. Piešťan a obcí na pravej strane Váhu. Ďalej sa tu nachádzajú národné odevy. Tie vznikli na podnet meštianskej spoločnosti a inteligencie, ktorá nimi chcela deklarovať svoju slovenskosť. Národné odevy boli často inšpirované práve tradičným odevom z regiónu Piešťan. Niektoré vystavené odevy  boli zakúpené kúpeľnými hosťami priamo v Piešťanoch a následne odvezené do sveta. Iné boli vytvorené mimo Piešťan. Čo ich okrem výtvarnej stránky spája, je cesta späť na Slovensko, kde sa dostali do inštitucionálnych a súkromných zbierok.“

19.6. - 5.10.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Blízke ? stretnutia

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.

Vernisáž výstavy: štvrtok 19. júna 2025 o 16.30 hod.

BLÍZKE ? STRETNUTIA

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Venované Eve Ľuptákovej, dlhoročnej riaditeľke Oravskej galérie, ako aj všetkým bývalým a súčasným kolegyniam a kolegom

Oravská galéria v Dolnom Kubíne si pripomína 60 rokov od svojho založenia. Vyhranila sa ako galéria s unikátnym zbierkovým fondom, ktorý sa netýka iba Oravy, ale celého Slovenska, veď jej činnosti, expozície a výstavy mali často (prirodzene, popri tom regionálnom) aj nadregionálny význam a presah. Zaiste, prvoradým cieľom galérie ako zbierkovej inštitúcie je zachovať významné umelecké diela pre potomkov – pre budúcnosť, viac rokov však ukazuje, že vie byť tiež živým a tvorivým domom a domovom umenia, ktorý popri tom, že vyznáva tradičné galerijné – múzejné cnosti, sa vie inšpirovať a napojiť na tep dneška. Výstava je výzvou k novému a inému pohľadu na zbierky Oravskej galérie. Prináša špecifickú kurátorskú sondu do zbierok, k dielam, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií – rozpráva sedem metaforických príbehov na vybrané témy, zoradených podľa sál do siedmich celkov, ktoré vznikli na základe výberových príbuzností – autorských, motivických, obsahových a výrazových, keďže umenie je komplexný fenomén a umelci vždy reagovali na veľmi rozmanité stránky a aspekty života, skutočnosti, sveta naokolo. Má symbolický názov – Blízke ? stretnutia, žiadalo by sa možno dodať, že tretieho druhu – v tomto prípade sa však nekoná spojenie s mimozemšťanmi (ako v rovnomennom klasickom sci-fi filme); ostávame na zemi, na Orave, vernejšie v zbierkach Oravskej galérie. Kurátorský refresh koncept pracuje s dielami – zbierkovými predmetmi hneď v niekoľkých vrstvách – spája diela z rôznych období, autorov na základe analógií, kontrastu, opozície, naprieč časom a dejinami, skrz rôzne druhy a žánre vizuálneho umenia, spojivom – menovateľom sa často stáva téma/názov sály; konfrontujú sa navzájom majstrovské diela ako aj „drobnosti“ majstrov, diela hlavné – ikonické i zdanlivo „okrajové“, profesionálne a neprofesionálne, regionálne a nadregionálne, známe i menej známe, vystavované i nevystavované, staré a nové, moderné a súčasné, tzv. vysoké a nízke, úžitkové a voľné, blízke i vzdialené, diela na papieri, ktoré sa v expozíciách nevystavujú pre svoju krehkosť, viazané na akvizičnú politiku, či zastúpenie autorov. Výstava chce priniesť netradičnú hru s významami, znovu a inak odčítať posolstvá diel, ich presahy do dneška, inscenovať príbehy, ktoré vznikajú z netradičných susedstiev a „krátkych“ spojení jednotlivých diel. Zdieľať s divákmi kunsthistorické a kurátorské dobrodružstvo, za ktoré ďakujem.

Katarína Bajcurová

Kapitoly výstavy:

1/ Ostrov Orava

2/ Slovenský mýtus

3/ Strih na krajinu

4/ O tele a duši

5/ Tichý život vecí

6/ Kunstkammer

7/ Veľké x malé dejiny

Vystavujúci autori:

Milan Adamčiak, Miloš Balgavý, Andrej Barčík, Karol Baron, Jozef Baus, Miloš Alexander Bazovský, Ctibor Belan, Martin Benka, Jozef Beňo Medvecký, Robert Bielik, Kornel Bohúň, Peter Michal Bohúň, Pavol Breier, Albín Brunovský, Jozef Dorica, Marcel Dúbravec, Ľudovít Fulla, Vladimír Gažovič, Mikuláš Galanda, Vladimír Havrilla, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Pavel Choma, Patrik Illo, Jozef Jankovič, Ignác Kolčák, Běla Kolčáková, Jiří Kolář, Vladimír Kompánek, Ferdiš Kostka, Viera Kraicová, Fero Kráľ, Patrícia Koyšová, Jaroslav Kubička, Ján Kudlička, Milan Laluha, Mária Medvecká, Juraj Meliš, Ladislav Mednyánszky, Vladimír Merta, Svätopluk Mikyta, Ján Mudroch, Marek Ormandík, Štefan Papčo, Milan Paštéka, Vladimír Popovič, Július Považan, Veronika Rónaiová, Pavol Rusko, Dorota Sadovská, Rudolf Sikora, Štefan Siváň, Koloman Sokol, Tono Stano, Erik Šille, Ester Šimerová-Martinčeková, Lucia Tallová, Laco Teren, Théodore Valerio, Aleš Veselý, Arnold Peter Weisz-Kubínčan, Ernest Zmeták, neznámi ľudoví autori