Akcie

6.6. - 28.9.2025  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Návšteva

Základná umelecká škola na Mozartovej ulici v Trnave je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trnava. Pod vedením jej riaditeľa Mgr. art Miroslava Trubača, ArtD. pracuje výtvarný a literárno-dramatický odbor. Výtvarný odbor má štyroch pedagógov, okrem riaditeľa je to Mgr. Helena Migrová, Mgr. art Katarína Horváthová a Mgr. art Ľubomír Purdeš, ArtD. Literárno-dramatický odbor vedie od roku 2015 Mgr. art. Petra Sabová.

Výstava Návšteva je veľkou prezentáciou výtvarného odboru školy vo výstavných priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave. Táto návšteva detských autorov a ich prác priniesla do múzea sviežu a farebnú atmosféru plnú fantázie. Ide o prezentáciu tvorby detí v ateliéroch pod vedením pedagógov na zadané témy. Zaujímavé sú farebné abstrakcie s geometrickými tvarmi či objekty z materiálov ako drevené odrezky, motúz, drôt, kameň (Purdeš), plastické spracovanie písmen v keramike (Trubač), kreslené a maľované štúdie živočíchov v prírode a posun motívu do sveta fantázie, farebné objekty inšpirované hmyzom (Migrová), graficky spracované kolorované portréty alebo srdce ako inšpirácia z ľudovej tvorby či keramické sošky madon (Horváthová).

Intervencia

Výstava v múzejných priestoroch presahuje vymedzený priestor, posúva sa totiž ako intervencia do existujúcich expozícií. S detskými dielami sa návštevník stretne už od vstupných priestorov. V expozícii Sakrálne pamiatky je intervencia k téme Adam, Eva a strom života, v origináli zobrazenej ľudovým umelcom na operadle dedinskej lavice. Keramické Madony sú inšpirované púťovými ľudovými vyrezávanými soškami. Na prírodovedné zbierkové predmety reagujú plošné i priestorové práce so zvieracími motívmi.

Výstava Návšteva bude slávnostne otvorená v piatok 6. júna 2025 o 17,00 v Západoslovenskom múzeu v Trnave a návštevníci si ju budú môcť pozrieť až do 28. septembra 2025.

7.6. - 13.9.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Medzi nami žehličkami

Štatutárna výstava zapožičaná zo Slovenského technického múzea v Košiciach. Prezentuje vývojový rad žehličiek od začiatku 19. do polovice 20. storočia.

Pri príležitosti otvorenia výstavy budú tvorivé dielne aj v sobotu 7.6. od 9:00 - 13:00 h.

10.6. - 31.8.2025  

Horehronské múzeum, Brezno

Príbeh hračiek

„Hranie je jednou z prvotných foriem učenia sa.“

Vo všetkých spoločnostiach na svete žije okrem dospelých aj subkultúra malých. Určujúcim obsahom detského sveta je od nepamäti hra a predmety pri nej používané - hračky.

Táto zmenšená verzia sveta dospelých dokonale reflektuje vkus, preferencie, možnosti a materiály doby, v ktorej vznikali.

Horehronské múzeu pripravilo výstavu z ojedinelej súkromnej zbierky historických hračiek pána Štefana Škorupu, doplnenú o hračky z fondu múzea. Stretnete sa tu s hračkami z obdobia od konca 19. storočia až do druhej polovice 20.storočia. Domčeky pre bábiky, vláčiky, autíčka, plyšové zvieratká, bábiky, to všetko na Vás čaká a je pripravené Vám porozprávať svoj príbeh.

Výstava je rozdelená na tri časti, kde jedna je venovaná zbierke pána Škorupu, druhá hračkám zo zbierok múzea a treťou časťou je miestnosť s interaktívnymi prvkami, kde si deti môžu preveriť svoju hravosť a šikovnosť.

Na výstavu nadväzujú interaktívne a zážitkové podujatia O čom hračky rozprávajú a Pexesiáda, tvorivé dielne Človeče, človeče a Moja bábika a prednáška Čo nám hračky rozprávajú.

11.6. - 30.9.2025  

Horehronské múzeum, Brezno

Literárne stredy / Komentovaná prehliadka literárnej expozície „Literárne Brezno“

Miesto konania: Evanjelická a.v. fara, Námestie gen. M. R Štefánika č. 26, 977 01 Brezno

Termín: 11.6.2025 a jún – september, každá párna streda o 16.00 hod.

Horehronské múzeum svojim návštevníkov aj v tomto roku počas letnej sezóny (jún – september) ponúka komentované prehliadky literárnej expozície každú párnu stredu o 16.00 hod., prvýkrát to bude 11. júna 2025.

Brezno a jeho okolie je rodiskom a v doterajších etapách svojho vývinu bolo pôsobiskom viacerých významných osobností z oblasti literatúry. Literárny život Brezna výraznou mierou participoval na spoločenskom a kultúrnom živote obyvateľov mesta a jeho okolia a prispel k tomu, že sa Brezno nezmazateľne zapísalo do celoslovenského literárneho povedomia.

A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo má dnes Horehronské múzeum v správe literárnu expozíciu Literárne Brezno – Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta. Vznikla vďaka spolupráci MO Matice slovenskej v Brezne, Mesta Brezna, CZ ECAV na Slovensku Brezno a Horehronského múzea v roku 2009  a nachádza sa v zrenovovaných priestoroch starej sypárne na evanjelickej a. v. fare v Brezne. Ako už samotný názov naznačuje, jej hlavnou témou je literatúra a 15 literárnych osobností pôsobiacich na území Brezna, na čele s Martinom Rázusom.

Prijmete pozvanie Horehronského múzea na „prechádzku“ s literárnymi osobnosťami a dozviete sa okrem iného aj prečo bolo pre Martina Rázusa osudným číslo 8, kto sa považuje za najvýznamnejšieho rodáka Brezna, kto sprevádzal Boženu Němcovú po jej potulkách po Horehroní, čím sa preslávil A. Peter Záturecký, alebo či je možné spojiť povolanie lekára s divadlom a paličkovanou čipkou. Ste zvedaví? Tak neváhajte a príďte!

12.6. - 2.11.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

Ako ich nepoznáme

Autori a autorky: Peter Bartoš, Martin Benka, Ladislav Čarný, Stano Filko, Ladislav Guderna, Július Jakoby, Alojz Klimo, Július Koller, Monika Pascoe Mikyšková, Miroslav Nicz, Milan Paštéka, Vladimír Popovič, Ester Šimerová-Martinčeková

Kurátorka: Barbora Kurek Geržová

Miesto konania: Reprezentačné sály

Vernisáž: 12. 6. 2025 o 18.00 hod.

Projekt Ako ich nepoznáme je súčasťou cyklu výstav, ktorý vznikol pri príležitosti 60. výročia založenia Nitrianskej galérie. Jeho koncepcia ťažiskovo vychádza zo zbierkového fondu Nitrianskej galérie. Cieľom je zamerať sa na diela autorov a autoriek, ktoré sú nejakým spôsobom netypické, z genézy ich tvorby sa vymykajú či už obsahovo, formálne a vizuálne (umelecký jazyk, výtvarné stratégie, použité médium), alebo z hľadiska ikonografie a spracovania tém.

Pri príprave výstavy sa zo skúmaného materiálu vyvinuli dve kategórie takýchto prác. Na jednej strane môže ísť o jednorazové atypické dielo umelca, ktoré sa v jeho tvorbe objavuje ako jedinečný sólo kus, ktorý sa už nezopakoval a ani nekorešponduje so žiadnou etapou jeho tvorby. V tomto kontexte môžeme hovoriť o obraze Ladislava Gudernu (Model v ateliéri, 1952 – 1953), tapisérii Vladimíra Popoviča (Moja Bratislava, 1967) alebo realistickej maľbe Milana Paštéku Šaľa – továreň (1962). Na druhej strane prezentujeme aj príklady atypických diel, charakterizujúce jedno obdobie autorovej tvorby (napr. ranú tvorbu), ktorá je zvyčajne radikálne iná ako jeho ostatná tvorba, vznikajúca v neskoršom období. Tento druhý typ diel je početnejšie zastúpený a dobre ho ilustrujú nielen maliarske začiatky Martina Benku, Alojza Klima, ale aj konceptuálnych umelcov Stanislava Filka a Petra Bartoša, zastúpených v našich zbierkach figurálnou tvorbou z 50. a 60. rokov 20. storočia, ktorú už ďalej nerozvíjali a radikálnym spôsobom sa jej vzdali. V tomto zmysle prinesie výstava viaceré prekvapenia. Napríklad maliarske začiatky Ladislava Čarného známeho predovšetkým ako autora objektov a inštalácií, ale aj expresívne plátna Miroslava Nicza, ktorý rozvíja od 90. rokov svoju multimediálnu a intermediálnu tvorbu, a rané figurálne maľby Moniky Pascoe Mikyškovej.

Zámerom výstavy nie je ukázať, ako sa tvorba vybraných autoriek a autorov vyvíjala chronologicky v priebehu času a tento proces ilustrovať na modelových dielach. Výstava je koncipovaná tak, že netypické diela prezentujeme spolu s príkladmi ich charakteristických diel, aby sme umocnili vnímanie toho, aké jedinečné miesto majú v kontexte ich umeleckého vývoja a poukázali na širší kontext ich tvorby.

18.6. - 24.6.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Čo ešte neodznelo ?

Komorný festival v Nových Zámkoch

18.6. 17:00 - Jevgenij Iršai - Listy Ofodúrovi

„Letters to Ofodur“ (Listy Ofodúrovi) je rozsiahly cyklus krátkych skladieb pre rôzne obsadenia. Myšlienka tohto cyklu sa zrodila na prelome rokov 2006/2007.
Každý, kto zasvätí svoj život tvorbe, sa občas ocitne pred otázkou, ako ďalej postupovať: komponovať, písať, hrať, kresliť atď. Táto otázka má mnoho rozmerov – týka sa nielen štýlu, jazykových problémov, dramaturgie či konceptu, ale zahŕňa aj fundamentálnu otázku „prečo?“. Žijeme vo svete nesmiernej rozmanitosti. Dnes je možné pracovať s akýmkoľvek štýlom, ale vždy je dôležité, prečo v konkrétnom diele volíme práve tú či inú techniku alebo jazykový kód.„Ofodúr“ je mýtická postava. V roku 2006 mi moja žena vyrozprávala zaujímavú príhodu. Keď bola so svojimi spolužiakmi v obchode s notami, jeden z nich náhle zvolal: „Poznáš skladateľa menom Ofodúr?“ Pri bližšom pohľade na noty, ktoré držal v rukách, zistila, že nesprávne prečítal titulnú stranu – použitý font bol veľmi dekoratívny. Keď mi tento príbeh vyrozprávala, zaujal a fascinoval ma zvuk mena Ofodúr. Po prvé, malo pre mňa výrazne hudobný charakter – F-Dur.
Po druhé, pripomenulo mi meno spisovateľa Onofa z vynikajúceho filmu „Jednoducho formalita“ režiséra Giuseppeho Tornatoreho. Vtedy vo mne skrsla myšlienka skomponovať niekoľko skladieb adresovaných imaginárnemu Ofodúrovi, ktorý stratil vieru v zmysel komponovania vážnej hudby a preto prestal tvoriť.
Zmyslom celého cyklu je pokus presvedčiť neznámeho Ofodúra, znechuteného drsným zvukom súčasnej hudby, že aj dnes je možné komponovať hudbu
v tradičných, ba dokonca konzervatívnych intenciách, a pritom vytvárať kvalitné a hodnotné diela. V podstate ide o diskusiu s mojím alter egom.

     Jevgenij Iršai

Účinkujú: Stela Štancľová - flauta / Janka Macíková - husle / Terézia Popaďáková - husle / Veronika Kubešová - viola / Polina Andreieva - violončelo / Adam Svitač - gitara / Jevgenij Iršai - klavír / Justin W. Thai - dirigent

Vstupné: 4 €

24.6. 17:00

Slovenská hudba pre klavír a gitaru

Kristína Smetanová, Adam Svitač

Vstupné: 4 €

18.6. - 12.10.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Od Váhu do sveta a späť

SNM-Múzeum Slovenských národných rád a Centrum tradičnej kultúry v Myjave vás pozývajú na výstavu  tradičných a národných odevov z Piešťan a okolia, ktorá je súčasťou Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2025. Vernisáž výstavy Od Váhu do sveta a späť sa uskutoční 18. júna 2025 o 16:00 h v priestoroch SNM-Múzea Slovenských národných rád v Myjave a výstava potrvá do 12. 10. 2025.

Srdečne vás pozývame na otvorenie výstavy, ktorá odhaľuje rozmanitosť a kľukaté osudy tradičných a národných odevov Piešťan a okolia. Výstava zároveň pripomína korene Folklórneho festivalu MYJAVA, ktorý sa formoval práve v tomto regióne.

Pod vplyvom národného obrodenia, ktoré v strednej a západnej Európe nastalo okolo polovice 19. storočia, začala slovenská meštianska spoločnosť a inteligencia nosiť tradičný odev ako prejav svojho národného povedomia. Táto snaha vyvrcholila v tzv. Hnutí svojrázu, ktoré bolo populárne najmä na prelome 19. a 20. storočia. Obľúbenými boli tradičné odevy z okolia Kyjova na Morave, z Čičmian, no najmä z Piešťan. Meštianky s obľubou kombinovali pôvodné odevné súčiastky s novými, vlastnoručne vyrobenými. Tak sa z tradičného odevu začal formovať národný odev, ktorý ho síce pripomínal, no nemožno ho s ním stotožniť. Napriek zjednodušujúcim elementom má však aj národný odev svoje miesto v dejinách obliekania. Ide o integrálnu súčasť a jednu z vetiev vývinového procesu tradičného odevu. Netreba ho preto zhadzovať, je však potrebné ho správne pomenovať a prezentovať.  

Spoluautorka výstavy Lucia Franická Macková k vystaveným exponátom ďalej dodáva: „Výstava ukazuje bohatstvo piešťanskej odevnej oblasti, resp. Piešťan a obcí na pravej strane Váhu. Ďalej sa tu nachádzajú národné odevy. Tie vznikli na podnet meštianskej spoločnosti a inteligencie, ktorá nimi chcela deklarovať svoju slovenskosť. Národné odevy boli často inšpirované práve tradičným odevom z regiónu Piešťan. Niektoré vystavené odevy  boli zakúpené kúpeľnými hosťami priamo v Piešťanoch a následne odvezené do sveta. Iné boli vytvorené mimo Piešťan. Čo ich okrem výtvarnej stránky spája, je cesta späť na Slovensko, kde sa dostali do inštitucionálnych a súkromných zbierok.“

19.6. - 5.10.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Blízke ? stretnutia

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.

Vernisáž výstavy: štvrtok 19. júna 2025 o 16.30 hod.

BLÍZKE ? STRETNUTIA

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Venované Eve Ľuptákovej, dlhoročnej riaditeľke Oravskej galérie, ako aj všetkým bývalým a súčasným kolegyniam a kolegom

Oravská galéria v Dolnom Kubíne si pripomína 60 rokov od svojho založenia. Vyhranila sa ako galéria s unikátnym zbierkovým fondom, ktorý sa netýka iba Oravy, ale celého Slovenska, veď jej činnosti, expozície a výstavy mali často (prirodzene, popri tom regionálnom) aj nadregionálny význam a presah. Zaiste, prvoradým cieľom galérie ako zbierkovej inštitúcie je zachovať významné umelecké diela pre potomkov – pre budúcnosť, viac rokov však ukazuje, že vie byť tiež živým a tvorivým domom a domovom umenia, ktorý popri tom, že vyznáva tradičné galerijné – múzejné cnosti, sa vie inšpirovať a napojiť na tep dneška. Výstava je výzvou k novému a inému pohľadu na zbierky Oravskej galérie. Prináša špecifickú kurátorskú sondu do zbierok, k dielam, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií – rozpráva sedem metaforických príbehov na vybrané témy, zoradených podľa sál do siedmich celkov, ktoré vznikli na základe výberových príbuzností – autorských, motivických, obsahových a výrazových, keďže umenie je komplexný fenomén a umelci vždy reagovali na veľmi rozmanité stránky a aspekty života, skutočnosti, sveta naokolo. Má symbolický názov – Blízke ? stretnutia, žiadalo by sa možno dodať, že tretieho druhu – v tomto prípade sa však nekoná spojenie s mimozemšťanmi (ako v rovnomennom klasickom sci-fi filme); ostávame na zemi, na Orave, vernejšie v zbierkach Oravskej galérie. Kurátorský refresh koncept pracuje s dielami – zbierkovými predmetmi hneď v niekoľkých vrstvách – spája diela z rôznych období, autorov na základe analógií, kontrastu, opozície, naprieč časom a dejinami, skrz rôzne druhy a žánre vizuálneho umenia, spojivom – menovateľom sa často stáva téma/názov sály; konfrontujú sa navzájom majstrovské diela ako aj „drobnosti“ majstrov, diela hlavné – ikonické i zdanlivo „okrajové“, profesionálne a neprofesionálne, regionálne a nadregionálne, známe i menej známe, vystavované i nevystavované, staré a nové, moderné a súčasné, tzv. vysoké a nízke, úžitkové a voľné, blízke i vzdialené, diela na papieri, ktoré sa v expozíciách nevystavujú pre svoju krehkosť, viazané na akvizičnú politiku, či zastúpenie autorov. Výstava chce priniesť netradičnú hru s významami, znovu a inak odčítať posolstvá diel, ich presahy do dneška, inscenovať príbehy, ktoré vznikajú z netradičných susedstiev a „krátkych“ spojení jednotlivých diel. Zdieľať s divákmi kunsthistorické a kurátorské dobrodružstvo, za ktoré ďakujem.

Katarína Bajcurová

Kapitoly výstavy:

1/ Ostrov Orava

2/ Slovenský mýtus

3/ Strih na krajinu

4/ O tele a duši

5/ Tichý život vecí

6/ Kunstkammer

7/ Veľké x malé dejiny

Vystavujúci autori:

Milan Adamčiak, Miloš Balgavý, Andrej Barčík, Karol Baron, Jozef Baus, Miloš Alexander Bazovský, Ctibor Belan, Martin Benka, Jozef Beňo Medvecký, Robert Bielik, Kornel Bohúň, Peter Michal Bohúň, Pavol Breier, Albín Brunovský, Jozef Dorica, Marcel Dúbravec, Ľudovít Fulla, Vladimír Gažovič, Mikuláš Galanda, Vladimír Havrilla, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Pavel Choma, Patrik Illo, Jozef Jankovič, Ignác Kolčák, Běla Kolčáková, Jiří Kolář, Vladimír Kompánek, Ferdiš Kostka, Viera Kraicová, Fero Kráľ, Patrícia Koyšová, Jaroslav Kubička, Ján Kudlička, Milan Laluha, Mária Medvecká, Juraj Meliš, Ladislav Mednyánszky, Vladimír Merta, Svätopluk Mikyta, Ján Mudroch, Marek Ormandík, Štefan Papčo, Milan Paštéka, Vladimír Popovič, Július Považan, Veronika Rónaiová, Pavol Rusko, Dorota Sadovská, Rudolf Sikora, Štefan Siváň, Koloman Sokol, Tono Stano, Erik Šille, Ester Šimerová-Martinčeková, Lucia Tallová, Laco Teren, Théodore Valerio, Aleš Veselý, Arnold Peter Weisz-Kubínčan, Ernest Zmeták, neznámi ľudoví autori