Akcie

15.10. - 20.12.2024  

Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea

Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku pripravilo pre milovníkov knižnej kultúry malý sviatok v podobe výstavy Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea.

Výstava je sprístupnená v období kalendárneho roka, keď každý priaznivec tlačiarenskej černe častejšie ako inokedy siaha po objekte svojho záujmu – po knihe. Preto je až do 20. decembra 2024 možné vzhliadnuť výber z knižných tlačí a máp zo 16 . – 19. storočia. „Návštevníci tu nájdu publikácie historickej a vlastivednej, cirkevnej, liturgickej, nábožensko-výchovnej, historicko-dobrodružnej a právno-historickej povahy, ako aj historické mapy liptovského regiónu, ktoré sa nachádzajú v knižničnom fonde Liptovského múzea,“ priblížil autor výstavy a historik Karol Dzuriak.

Hoci ide len o malý zlomok z knižného bohatstva uchovávaného múzeom, v jeho skladbe nájdeme viaceré skvosty. „Gotthardovu Kroniku sveta zo 17. storočia s Merrianovými ilustráciami, Montecuccoliho vojenské traktáty – viedenské vydanie v latinskom jazyku z r. 1718, originál tlače Kollárovej Sláwy dcery či nemeckojazyčné lipské vydanie Beňovského Pamätí z r. 1791,“ zdôraznil K. Dzuriak. Upomienkou na liptovských národovcov sú výtlačky kázní Matúša Blaha z knižníc Gašpara Fejérpatakyho – Belopotockého či Ľudevíta Samuela Orfanidesa.


 

6.6. - 28.9.2025  

Plagat-Navsteva.jpg

Západoslovenské múzeum v Trnave

Návšteva

Základná umelecká škola na Mozartovej ulici v Trnave je v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trnava. Pod vedením jej riaditeľa Mgr. art Miroslava Trubača, ArtD. pracuje výtvarný a literárno-dramatický odbor. Výtvarný odbor má štyroch pedagógov, okrem riaditeľa je to Mgr. Helena Migrová, Mgr. art Katarína Horváthová a Mgr. art Ľubomír Purdeš, ArtD. Literárno-dramatický odbor vedie od roku 2015 Mgr. art. Petra Sabová.

Výstava Návšteva je veľkou prezentáciou výtvarného odboru školy vo výstavných priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave. Táto návšteva detských autorov a ich prác priniesla do múzea sviežu a farebnú atmosféru plnú fantázie. Ide o prezentáciu tvorby detí v ateliéroch pod vedením pedagógov na zadané témy. Zaujímavé sú farebné abstrakcie s geometrickými tvarmi či objekty z materiálov ako drevené odrezky, motúz, drôt, kameň (Purdeš), plastické spracovanie písmen v keramike (Trubač), kreslené a maľované štúdie živočíchov v prírode a posun motívu do sveta fantázie, farebné objekty inšpirované hmyzom (Migrová), graficky spracované kolorované portréty alebo srdce ako inšpirácia z ľudovej tvorby či keramické sošky madon (Horváthová).

Intervencia

Výstava v múzejných priestoroch presahuje vymedzený priestor, posúva sa totiž ako intervencia do existujúcich expozícií. S detskými dielami sa návštevník stretne už od vstupných priestorov. V expozícii Sakrálne pamiatky je intervencia k téme Adam, Eva a strom života, v origináli zobrazenej ľudovým umelcom na operadle dedinskej lavice. Keramické Madony sú inšpirované púťovými ľudovými vyrezávanými soškami. Na prírodovedné zbierkové predmety reagujú plošné i priestorové práce so zvieracími motívmi.

Výstava Návšteva bude slávnostne otvorená v piatok 6. júna 2025 o 17,00 v Západoslovenskom múzeu v Trnave a návštevníci si ju budú môcť pozrieť až do 28. septembra 2025.


 

6.6. - 12.10.2025  

Premeny_drotu_25_plagat_K2.jpg

Sobášny palác v Bytči

Premeny drôtu ´25

V roku 2025 si Považské múzeum pripomína tridsaťpäť rokov svojho úsilia o oživenie drotárskych zručností a päť rokov od zápisu drotárstva do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného dedičstva ľudstva UNESCO. Pri tejto príležitosti zorganizovalo unikátnu umelecko-remeselnú a výtvarnú prezentáciu Premeny drôtu ´25. Jej kurátormi sú historička drotárstva Mgr. Katarína Hallonová a historik umenia Mgr. Zdeno Hogh.

„Výstava je v poradí ôsmym pokračovaním originálneho projektu ( v období 2016 – 2025 dočasne prerušeného) a predstavuje možnosti využitia drôtu v súčasnej umeleckej praxi. Celý výstavný cyklus múzeum organizuje od roku 1995 v pôvodne trojročnej periodicite ako celoslovenský výtvarný salón s medzinárodnou účasťou, s cieľom pravidelne mapovať aktivity nadväzujúce na drotársku tradíciu Slovenska, podporovať ich trvalú udržateľnosť a popularizovať drôt ako výtvarný materiál s veľkým potenciálom prekvapivo pestrých výrazových možností a neobvyklých technologických riešení“, približuje Katarína Hallonová. 

Projekt i samotná výstava predstavujú pravdepodobne najväčšiu prehliadku umeleckých a úžitkových prác, ktoré spája spoločný materiál vôbec. Prinášajú prehľad o stave a úrovni tohto neobvyklého umeleckého a remeselného odvetia, naznačujú jeho perspektívy i vývojové trendy a vďaka dlhodobej tradícii umožňujú sledovať aj vývoj jednotlivých tvorcov. Na aktuálnej prezentácii sa predstaví viac ako 70 autorov prevažne zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, tiež autorka žijúca v Maďarsku a ďalšia, pochádzajúca z Kolumbie. „Výstava je jedinečná svojím rozsahom i, na domácej výtvarnej scéne, zriedkavým, spojením profesionálov a ľudí pracujúcich s drôtom len v rámci voľného času. Verejnosti doslova ponúka návštevu alternatívneho drôteného sveta zaplneného stovkami exponátov od praktických úžitkových predmetov vychádzajúcich z tradičných vzorov, cez ich súčasnejšie autorské obmeny, až po tematicky pestrú zmes plastík zo sveta živočíchov, modely dopravných a technických prostriedkov či významných stavebných pamiatok, ale, napríklad, aj ľudské postavy v životnej veľkosti. Ženy a dievčatá isto zaujme kolekcia nápaditých šperkov a deti poteší viacero rozprávkových postavičiek,“ pokračuje Hallonová.


 

7.6. - 13.9.2025  

Medzi nami žehličkami.jpg

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Medzi nami žehličkami

Štatutárna výstava zapožičaná zo Slovenského technického múzea v Košiciach. Prezentuje vývojový rad žehličiek od začiatku 19. do polovice 20. storočia.

Pri príležitosti otvorenia výstavy budú tvorivé dielne aj v sobotu 7.6. od 9:00 - 13:00 h.


 

7.6. - 30.9.2025  

1749460529_64_stur_a3_002_plagat.jpg

Múzeum vo Svätom Antone

Štúr - Obraz v obraze

Výstava predstavuje unikátne fotografie, kostýmy a rekvizity z nového výpravného filmu o Ľudovítovi Štúrovi, ktorý sa nakrúcal aj v priestoroch Múzea vo Svätom Antone.


 

10.6. - 31.8.2025  

Príbeh hračiek_plagát.jpg

Horehronské múzeum, Brezno

Príbeh hračiek

„Hranie je jednou z prvotných foriem učenia sa.“

Vo všetkých spoločnostiach na svete žije okrem dospelých aj subkultúra malých. Určujúcim obsahom detského sveta je od nepamäti hra a predmety pri nej používané - hračky.

Táto zmenšená verzia sveta dospelých dokonale reflektuje vkus, preferencie, možnosti a materiály doby, v ktorej vznikali.

Horehronské múzeu pripravilo výstavu z ojedinelej súkromnej zbierky historických hračiek pána Štefana Škorupu, doplnenú o hračky z fondu múzea. Stretnete sa tu s hračkami z obdobia od konca 19. storočia až do druhej polovice 20.storočia. Domčeky pre bábiky, vláčiky, autíčka, plyšové zvieratká, bábiky, to všetko na Vás čaká a je pripravené Vám porozprávať svoj príbeh.

Výstava je rozdelená na tri časti, kde jedna je venovaná zbierke pána Škorupu, druhá hračkám zo zbierok múzea a treťou časťou je miestnosť s interaktívnymi prvkami, kde si deti môžu preveriť svoju hravosť a šikovnosť.

Na výstavu nadväzujú interaktívne a zážitkové podujatia O čom hračky rozprávajú a Pexesiáda, tvorivé dielne Človeče, človeče a Moja bábika a prednáška Čo nám hračky rozprávajú.


 

11.6. - 30.9.2025  

Literárne stredy_plagát.jpg

Horehronské múzeum, Brezno

Literárne stredy / Komentovaná prehliadka literárnej expozície „Literárne Brezno“

Miesto konania: Evanjelická a.v. fara, Námestie gen. M. R Štefánika č. 26, 977 01 Brezno

Termín: 11.6.2025 a jún – september, každá párna streda o 16.00 hod.

Horehronské múzeum svojim návštevníkov aj v tomto roku počas letnej sezóny (jún – september) ponúka komentované prehliadky literárnej expozície každú párnu stredu o 16.00 hod., prvýkrát to bude 11. júna 2025.

Brezno a jeho okolie je rodiskom a v doterajších etapách svojho vývinu bolo pôsobiskom viacerých významných osobností z oblasti literatúry. Literárny život Brezna výraznou mierou participoval na spoločenskom a kultúrnom živote obyvateľov mesta a jeho okolia a prispel k tomu, že sa Brezno nezmazateľne zapísalo do celoslovenského literárneho povedomia.

A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo má dnes Horehronské múzeum v správe literárnu expozíciu Literárne Brezno – Martin Rázus a ďalšie literárne osobnosti mesta. Vznikla vďaka spolupráci MO Matice slovenskej v Brezne, Mesta Brezna, CZ ECAV na Slovensku Brezno a Horehronského múzea v roku 2009  a nachádza sa v zrenovovaných priestoroch starej sypárne na evanjelickej a. v. fare v Brezne. Ako už samotný názov naznačuje, jej hlavnou témou je literatúra a 15 literárnych osobností pôsobiacich na území Brezna, na čele s Martinom Rázusom.

Prijmete pozvanie Horehronského múzea na „prechádzku“ s literárnymi osobnosťami a dozviete sa okrem iného aj prečo bolo pre Martina Rázusa osudným číslo 8, kto sa považuje za najvýznamnejšieho rodáka Brezna, kto sprevádzal Boženu Němcovú po jej potulkách po Horehroní, čím sa preslávil A. Peter Záturecký, alebo či je možné spojiť povolanie lekára s divadlom a paličkovanou čipkou. Ste zvedaví? Tak neváhajte a príďte!


 

12.6. - 10.9.2025  

0af958c8-7f9f-0efb-1587-9c9c4ca82681.jpg

Galéria SPP, Bratislava

Podoby v čase

Galéria SPP prináša výstavu s názvom Podoby v čase, ktorá predstavuje prierez celoživotnej tvorby maliarky, reštaurátorky a keramičky Viery Čapkovej. Výstava bude pre návštevníkov galérie otvorená od 12. júna do 10. septembra 2025.

Výstava je retrospektívou viac ako polstoročia tvorby Viery Čapkovej a zároveň živým dialógom medzi obdobiami, technikami a osobnou skúsenosťou. „Jubilejná výstava Podoby v čase zobrazuje prieniky a postupnosť mojej tvorby počas 55 rokov. Názov reflektuje jednotlivé fázy mojej maliarskej tvorby, pričom na každú z nich mali vplyv iné okolnosti. Ich podoba sa v čase mení,“ vysvetľuje autorka.

Tvorba Viery Čapkovej osciluje medzi realizmom a abstrakciou, pričom dominantne inklinuje k abstraktnému výrazu. Špecifickým prvkom sa stalo používanie plátkového zlata. „Som nielen výtvarníčka, ale aj reštaurátorka. Delikátna a precízna práca aplikácie plátkového zlata mi bola vždy veľmi blízka, a keďže dáva dielam špecifickú farebnosť a jas, rozhodla som sa ho používať aj v osobnej tvorbe,“ hovorí Viera Čapková.

Významným tvorivým medzníkom bolo pre autorku 15-ročné pôsobenie v Španielsku. Charakter krajiny, jej bohatá história aj prostredie, v ktorom mala príležitosť pôsobiť ako reštaurátorka, jej sprostredkovali nové vnemy a inú perspektívu. Španielsko a predovšetkým milovaná Barcelona sa stali zdrojom inšpirácie a symbolom nového umeleckého začiatku.

Aj preto si pre svoju jubilejnú výstavu zvolila práve Galériu SPP, ktorej čistý priestor a prirodzené svetlo podľa jej slov „dávajú dielam možnosť vyniknúť samostatne i v dialógu s priestorom“. Výstava Podoby v čase je otvorená od 12. júna do 10. septembra 2025 v Galérii SPP v Bratislave, každý pracovný deň od 10.00 do 18.00 h. Vstup je bezplatný.

Viera Čapková (1950) študovala keramiku na Strednej umeleckej škole v Bratislave a reštaurovanie v Brne. Pätnásť rokov pôsobila v Barcelone, kde pracovala v Národnom múzeu katalánskeho umenia ako reštaurátorka. Je držiteľkou mnohých medzinárodných ocenení a vystavovala v Španielsku, Taliansku, Nemecku a ďalších krajinách.


 

12.6. - 2.11.2025  

NG-ako-ich-nepozname-IG.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Ako ich nepoznáme

Autori a autorky: Peter Bartoš, Martin Benka, Ladislav Čarný, Stano Filko, Ladislav Guderna, Július Jakoby, Alojz Klimo, Július Koller, Monika Pascoe Mikyšková, Miroslav Nicz, Milan Paštéka, Vladimír Popovič, Ester Šimerová-Martinčeková

Kurátorka: Barbora Kurek Geržová

Miesto konania: Reprezentačné sály

Vernisáž: 12. 6. 2025 o 18.00 hod.

Projekt Ako ich nepoznáme je súčasťou cyklu výstav, ktorý vznikol pri príležitosti 60. výročia založenia Nitrianskej galérie. Jeho koncepcia ťažiskovo vychádza zo zbierkového fondu Nitrianskej galérie. Cieľom je zamerať sa na diela autorov a autoriek, ktoré sú nejakým spôsobom netypické, z genézy ich tvorby sa vymykajú či už obsahovo, formálne a vizuálne (umelecký jazyk, výtvarné stratégie, použité médium), alebo z hľadiska ikonografie a spracovania tém.

Pri príprave výstavy sa zo skúmaného materiálu vyvinuli dve kategórie takýchto prác. Na jednej strane môže ísť o jednorazové atypické dielo umelca, ktoré sa v jeho tvorbe objavuje ako jedinečný sólo kus, ktorý sa už nezopakoval a ani nekorešponduje so žiadnou etapou jeho tvorby. V tomto kontexte môžeme hovoriť o obraze Ladislava Gudernu (Model v ateliéri, 1952 – 1953), tapisérii Vladimíra Popoviča (Moja Bratislava, 1967) alebo realistickej maľbe Milana Paštéku Šaľa – továreň (1962). Na druhej strane prezentujeme aj príklady atypických diel, charakterizujúce jedno obdobie autorovej tvorby (napr. ranú tvorbu), ktorá je zvyčajne radikálne iná ako jeho ostatná tvorba, vznikajúca v neskoršom období. Tento druhý typ diel je početnejšie zastúpený a dobre ho ilustrujú nielen maliarske začiatky Martina Benku, Alojza Klima, ale aj konceptuálnych umelcov Stanislava Filka a Petra Bartoša, zastúpených v našich zbierkach figurálnou tvorbou z 50. a 60. rokov 20. storočia, ktorú už ďalej nerozvíjali a radikálnym spôsobom sa jej vzdali. V tomto zmysle prinesie výstava viaceré prekvapenia. Napríklad maliarske začiatky Ladislava Čarného známeho predovšetkým ako autora objektov a inštalácií, ale aj expresívne plátna Miroslava Nicza, ktorý rozvíja od 90. rokov svoju multimediálnu a intermediálnu tvorbu, a rané figurálne maľby Moniky Pascoe Mikyškovej.

Zámerom výstavy nie je ukázať, ako sa tvorba vybraných autoriek a autorov vyvíjala chronologicky v priebehu času a tento proces ilustrovať na modelových dielach. Výstava je koncipovaná tak, že netypické diela prezentujeme spolu s príkladmi ich charakteristických diel, aby sme umocnili vnímanie toho, aké jedinečné miesto majú v kontexte ich umeleckého vývoja a poukázali na širší kontext ich tvorby.


 

14.6. - 30.9.2025  

Peter Smik - Golden Age - Zlatý vek v sobotu.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Peter Smik: Golden Age / Zlatý vek v sobotu

Mestské kultúrne stredisko Spišské Podhradie v spolupráci s Galériou umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a autor pozývajú na vernisáž výstavy PETER SMIK: GOLDEN AGE / ZLATÝ VEK v sobotu, 14. júna 2025 o 17.00
v Synagóge v Spišskom Podhradí, pod záštitou primátora Mesta Spišské Podhradie – Michala Kapustu.

Výstava spišského keramikára uvádza výber z tvorby za posledné obdobie: inštaláciu Golden Age s akcentom na pády a vzostupy "zlatého veku" a unikátne kameninové
i sklenené objekty v ucelených cykloch – Anjeli Apokalypsy, Kamene a Frozen Blue,
s konotáciami na dobu, v ktorej žijeme.
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS. 
Otvorené: pondelok – nedeľa, 10.00 – 16.00 (letná sezóna)
0944 841 090, kultura@spisskepodhradie.sk


 

18.6. - 31.8.2025  

Mestské múzeum Sereď

Seredská farebná paleta 2025

Srdečne Vás pozývame na 8. ročník výstavy prác výtvarníkov zo Serede a okolia, ktorá sa uskutoční od 18. júna 2025 do 31. augusta 2025.

Vernisáž 18. 6. 2025 bude spojená s koncertom v Múzejnej záhrade v ľudovom tóne
účinkujú: SEREDSKÍ ZETTEPÁCI A ŠÚROVČANKA 


 

18.6. - 12.10.2025  

Od Váhu do sveta a späť.jpg

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Od Váhu do sveta a späť

SNM-Múzeum Slovenských národných rád a Centrum tradičnej kultúry v Myjave vás pozývajú na výstavu  tradičných a národných odevov z Piešťan a okolia, ktorá je súčasťou Medzinárodného folklórneho festivalu MYJAVA 2025. Vernisáž výstavy Od Váhu do sveta a späť sa uskutoční 18. júna 2025 o 16:00 h v priestoroch SNM-Múzea Slovenských národných rád v Myjave a výstava potrvá do 12. 10. 2025.

Srdečne vás pozývame na otvorenie výstavy, ktorá odhaľuje rozmanitosť a kľukaté osudy tradičných a národných odevov Piešťan a okolia. Výstava zároveň pripomína korene Folklórneho festivalu MYJAVA, ktorý sa formoval práve v tomto regióne.

Pod vplyvom národného obrodenia, ktoré v strednej a západnej Európe nastalo okolo polovice 19. storočia, začala slovenská meštianska spoločnosť a inteligencia nosiť tradičný odev ako prejav svojho národného povedomia. Táto snaha vyvrcholila v tzv. Hnutí svojrázu, ktoré bolo populárne najmä na prelome 19. a 20. storočia. Obľúbenými boli tradičné odevy z okolia Kyjova na Morave, z Čičmian, no najmä z Piešťan. Meštianky s obľubou kombinovali pôvodné odevné súčiastky s novými, vlastnoručne vyrobenými. Tak sa z tradičného odevu začal formovať národný odev, ktorý ho síce pripomínal, no nemožno ho s ním stotožniť. Napriek zjednodušujúcim elementom má však aj národný odev svoje miesto v dejinách obliekania. Ide o integrálnu súčasť a jednu z vetiev vývinového procesu tradičného odevu. Netreba ho preto zhadzovať, je však potrebné ho správne pomenovať a prezentovať.  

Spoluautorka výstavy Lucia Franická Macková k vystaveným exponátom ďalej dodáva: „Výstava ukazuje bohatstvo piešťanskej odevnej oblasti, resp. Piešťan a obcí na pravej strane Váhu. Ďalej sa tu nachádzajú národné odevy. Tie vznikli na podnet meštianskej spoločnosti a inteligencie, ktorá nimi chcela deklarovať svoju slovenskosť. Národné odevy boli často inšpirované práve tradičným odevom z regiónu Piešťan. Niektoré vystavené odevy  boli zakúpené kúpeľnými hosťami priamo v Piešťanoch a následne odvezené do sveta. Iné boli vytvorené mimo Piešťan. Čo ich okrem výtvarnej stránky spája, je cesta späť na Slovensko, kde sa dostali do inštitucionálnych a súkromných zbierok.“


 

19.6. - 5.10.2025  

pozvanka_S)(vitanie.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

S)(vitanie

Kurátor: Mgr. Michal Čajka, PhD.

Miesto konania: Malá výstavná sieň, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstavný projekt S)(vitanie skúma situáciu vo výtvarnom umení oravského regiónu v období pred založením Oravskej galérie. Sleduje bohatú typológiu vzťahov medzi priestorom Oravy a samotnými výtvarnými dielami. Zaoberá sa špecifickým postavením Oravy v slovenskom výtvarnom umení a reflektuje dlhodobú, objektívnu inšpiráciu krajinou a jej obyvateľmi, ktorá sa prejavila v tvorbe mnohých významných výtvarných umelcov. Do roku 1965, keď vznikla Oravská galéria, neexistovala na Orave žiadna pravidelná výstavná činnosť. Za najstaršiu historicky známu výstavu pred druhou svetovou vojnou možno považovať tú, ktorá sa konala v roku 1931 – zhodou okolností na nádvorí Župného domu v Dolnom Kubíne. Vystavujúcimi autormi boli Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy, pričom sprievodné slovo predniesol spisovateľ a lekár Ladislav Nádaši Jégé.

Po druhej svetovej vojne sa výtvarné výstavy stali bežnejšou súčasťou kultúrneho života. Už v roku 1946 sa v hoteli Orava v Dolnom Kubíne konala výstava diel Márie Medveckej a Ctibora Belana.

Výtvarné diela, ktoré sa na Orave objavili, vznikali najmä pre liturgické potreby sakrálnych priestorov, pre kreovanie rodových galérií (najznámejšie sú galérie rodov Zmeškal, Kubínyi a Abaffy) alebo korporátnych galérií (napríklad galéria direktorov Oravského komposesorátu), prípadne ako prejav ľudovej zbožnosti (drobné sakrálne diela). Z hľadiska cieľavedomej zbierkotvornej činnosti bola kľúčová privátna zbierka Vavrinca Čaploviča, ktorú daroval Oravskej stolici pod podmienkou vybudovania osobitnej budovy – dnes známej ako Bibliotéka Čaplovičiana. Súčasťou tejto zbierky, v ktorej prevažovali knihy, boli aj výtvarné diela. Druhým dôležitým centrom bola inštitúcia komposesorátneho múzea na Oravskom hrade, založená v roku 1868. Hoci išlo o múzeum s korporátnym charakterom, predmetom jeho činnosti bolo aj – hoci len okrajovo – výtvarné umenie. Prvé štátom zriaďované kultúrne inštitúcie na Orave začali vznikať až po druhej svetovej vojne. Prvou z nich bolo Oravské múzeum, ku ktorému sa v roku 1965 pridala Oravská galéria. Práve tieto inštitúcie ako prvé začali vykonávať systematickú odbornú činnosť v oblasti ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva.

Výstava S)(vitanie prezentuje dve základné skupiny diel zo zbierok rôznych mimooravských zbierkotvorných inštitúcií, resp. zo súkromných zbierok. Prvou skupinou sú diela, ktoré na Orave objektívne vznikli, resp. boli Oravou inšpirované. Druhou skupinou sú diela, ktoré z Oravy síce pochádzajú, avšak z dôvodu neexistencie galérie v regióne spočinuli po strate ich primárnej funkcie v zbierkových fondoch iných inštitúcií. Ide o kvalitné výtvarné práce, ktoré takmer všetky vznikli pred založením Oravskej galérie. Výtvarné diela sú rozdelené na základe užšej špecifikácie do štyroch tematicky vymedzených celkov: Prameň inšpirácie, Hľadanie azylu, Zvestovanie a Výstava, ktorá sa nekonala. Výstavný projekt S)(vitanie je stavom akejsi predhistórie Oravskej galérie. Ako napovedá slovná hračka v názve výstavy, je vítaním diel v kraji, kde vznikli, resp. pre ktorý boli vytvorené a zároveň vyjadruje svitanie na lepšie časy – pretože historické udalosti dospeli k vzniku inštitúcie, ktorá v regióne dlhodobo absentovala

Michal Čajka

Vystavujúci autori:

Janko Alexy, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Peter Michal Bohúň, Ľudovít Fulla, Mikuláš

Galanda, Edmund Gwerk, Bedrich Hoffstädter, Dezider Milly, Zolo Palugyay, Arnold Weisz Kubínčan,

Ernest Zmeták a viacerí neznámi sochári a maliari

Diela zo zbierok:

Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch, Galéria mesta Bratislavy, Krajská galéria v Prešove,

Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovské múzeum v Ružomberku, Nitrianska galéria, Považská galéria

umenia v Žiline, Považské múzeum v Žiline, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum –

Etnografické múzeum v Martine, Turčianska galéria v Martine a súkromná zbierka


 

19.6. - 5.10.2025  

pozvanka_blizke_stretnutia.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Blízke ? stretnutia

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.

Vernisáž výstavy: štvrtok 19. júna 2025 o 16.30 hod.

BLÍZKE ? STRETNUTIA

Zbierky Oravskej galérie 1965 – 2025 v kurátorskom výbere Kataríny Bajcurovej

Venované Eve Ľuptákovej, dlhoročnej riaditeľke Oravskej galérie, ako aj všetkým bývalým a súčasným kolegyniam a kolegom

Oravská galéria v Dolnom Kubíne si pripomína 60 rokov od svojho založenia. Vyhranila sa ako galéria s unikátnym zbierkovým fondom, ktorý sa netýka iba Oravy, ale celého Slovenska, veď jej činnosti, expozície a výstavy mali často (prirodzene, popri tom regionálnom) aj nadregionálny význam a presah. Zaiste, prvoradým cieľom galérie ako zbierkovej inštitúcie je zachovať významné umelecké diela pre potomkov – pre budúcnosť, viac rokov však ukazuje, že vie byť tiež živým a tvorivým domom a domovom umenia, ktorý popri tom, že vyznáva tradičné galerijné – múzejné cnosti, sa vie inšpirovať a napojiť na tep dneška. Výstava je výzvou k novému a inému pohľadu na zbierky Oravskej galérie. Prináša špecifickú kurátorskú sondu do zbierok, k dielam, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií – rozpráva sedem metaforických príbehov na vybrané témy, zoradených podľa sál do siedmich celkov, ktoré vznikli na základe výberových príbuzností – autorských, motivických, obsahových a výrazových, keďže umenie je komplexný fenomén a umelci vždy reagovali na veľmi rozmanité stránky a aspekty života, skutočnosti, sveta naokolo. Má symbolický názov – Blízke ? stretnutia, žiadalo by sa možno dodať, že tretieho druhu – v tomto prípade sa však nekoná spojenie s mimozemšťanmi (ako v rovnomennom klasickom sci-fi filme); ostávame na zemi, na Orave, vernejšie v zbierkach Oravskej galérie. Kurátorský refresh koncept pracuje s dielami – zbierkovými predmetmi hneď v niekoľkých vrstvách – spája diela z rôznych období, autorov na základe analógií, kontrastu, opozície, naprieč časom a dejinami, skrz rôzne druhy a žánre vizuálneho umenia, spojivom – menovateľom sa často stáva téma/názov sály; konfrontujú sa navzájom majstrovské diela ako aj „drobnosti“ majstrov, diela hlavné – ikonické i zdanlivo „okrajové“, profesionálne a neprofesionálne, regionálne a nadregionálne, známe i menej známe, vystavované i nevystavované, staré a nové, moderné a súčasné, tzv. vysoké a nízke, úžitkové a voľné, blízke i vzdialené, diela na papieri, ktoré sa v expozíciách nevystavujú pre svoju krehkosť, viazané na akvizičnú politiku, či zastúpenie autorov. Výstava chce priniesť netradičnú hru s významami, znovu a inak odčítať posolstvá diel, ich presahy do dneška, inscenovať príbehy, ktoré vznikajú z netradičných susedstiev a „krátkych“ spojení jednotlivých diel. Zdieľať s divákmi kunsthistorické a kurátorské dobrodružstvo, za ktoré ďakujem.

Katarína Bajcurová

Kapitoly výstavy:

1/ Ostrov Orava

2/ Slovenský mýtus

3/ Strih na krajinu

4/ O tele a duši

5/ Tichý život vecí

6/ Kunstkammer

7/ Veľké x malé dejiny

Vystavujúci autori:

Milan Adamčiak, Miloš Balgavý, Andrej Barčík, Karol Baron, Jozef Baus, Miloš Alexander Bazovský, Ctibor Belan, Martin Benka, Jozef Beňo Medvecký, Robert Bielik, Kornel Bohúň, Peter Michal Bohúň, Pavol Breier, Albín Brunovský, Jozef Dorica, Marcel Dúbravec, Ľudovít Fulla, Vladimír Gažovič, Mikuláš Galanda, Vladimír Havrilla, Ferdinand Hložník, Vincent Hložník, Viliam Chmel, Pavel Choma, Patrik Illo, Jozef Jankovič, Ignác Kolčák, Běla Kolčáková, Jiří Kolář, Vladimír Kompánek, Ferdiš Kostka, Viera Kraicová, Fero Kráľ, Patrícia Koyšová, Jaroslav Kubička, Ján Kudlička, Milan Laluha, Mária Medvecká, Juraj Meliš, Ladislav Mednyánszky, Vladimír Merta, Svätopluk Mikyta, Ján Mudroch, Marek Ormandík, Štefan Papčo, Milan Paštéka, Vladimír Popovič, Július Považan, Veronika Rónaiová, Pavol Rusko, Dorota Sadovská, Rudolf Sikora, Štefan Siváň, Koloman Sokol, Tono Stano, Erik Šille, Ester Šimerová-Martinčeková, Lucia Tallová, Laco Teren, Théodore Valerio, Aleš Veselý, Arnold Peter Weisz-Kubínčan, Ernest Zmeták, neznámi ľudoví autori


 

20.6. - 30.9.2025  

Pozvanie_Piesnou_a_tancom_uchovane.jpg

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Piesňou a tancom uchované

Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy hudobných, speváckych a tanečných kolektívov Chorvátov na Slovensku Piesňou a tancom uchovanéktorá sa uskutoční v piatok 20. júna 2025 o 17:00 hod. vo výstavnej sieni SNM - Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku na Istrijskej ulici č. 68 v Bratislave - Devínskej Novej Vsi. 

Výstava Piesňou a tancom uchované prezentuje históriu a činnosť hudobných, speváckych a tanečných kolektívov chorvátskej národnostnej menšiny na Slovensku. Svojou činnosťou súbory uchovávajú chorvátsku kultúru a s hrdosťou ju prezentujú na rozličných podujatiach doma a v zahraničí. Jednotlivé kolektívy sú neoddeliteľnou súčasťou Festivalu chorvátskej kultúry v Bratislave – Devínskej Novej Vsi, ktorého tradícia pretrváva už od roku 1989. Myšlienka výstavy vznikla pri príležitosti 35. výročia konania Festivalu chorvátskej kultúry a je výstupom projektu 35 FESTIVALOV CHORVÁTSKEJ KULTÚRY.


 

23.6. - 30.12.2025  

mini_Co drot spojil, cas nerozdeli.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

Šikovné ruky vandrovných drotárov v minulosti predĺžili život nejednému predmetu z domácnosti či gazdovstva. Výstava Považského múzea Čo drôt spojil, čas nerozdelí... predstaví v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu širokú škálu predmetov, ktorým vedeli drotári dať druhú šancu. Vernisáž výstavy sa uskutoční v pondelok 23. júna 2025 o 17.00 hod.

Autorkami výstavy o charakteristickom slovenskom remesle, zapísanom v zozname UNESCO, sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea.

„Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, kolovrátkoch či napríklad nahrievacích žehličkách. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o textové panely s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia základné techniky, akými boli opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu.

Prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava v Etnografickom múzeu bude prístupná do 30. decembra 2025.


 

26.6. - 26.9.2025  

Životom cez obrazy a sochy plagát.jpg

Hrad Strečno

Životom cez obrazy a sochy

Prehliadky na hrade Strečno spestrujú počas sezóny rôzne výstavy. Keďže ide o cyklus Umenie na hrade, väčšinou sú to umelecké diela. Tento rok sa návštevníci môžu tešiť na diela z tvorby  umelca Mariána Mikloša. Výstava s názvom Životom cez obrazy a sochy ponúka širokú a rozmanitú škálu jeho osobnej výpovede.

„Na hrade pracujem 30 rokov a ešte nikdy sme nevystavovali diela od autora zo stredného Slovenska, odkiaľ pochádzam. Preto som sa rozhodla osloviť Mariána Mikloša, ktorého osobne poznám,“ približuje dôvod výstavy správkyňa hradu Strečno Katarína Repáňová a pokračuje: „Návštevníci uvidia viac ako 20 malieb a 4 drevené plastiky. Keďže autor sa venuje najmä krajinomaľbe, tešiť sa môžu na zákutia Banskej Bystrice a okolia. Ale nájdu aj vyobrazenie Kremnice, Banskej Štiavnice, Červeného Kláštora či Brusna – rodiska autora.“

Marián Mikloš sa výtvarnému umeniu venuje približne od svojich desiatich rokov. Hoci výtvarníctvo neštudoval, má za sebou desiatky výstav a jeho obrazy vlastnia aj zahraničné galérie. „Jeho tvorba vychádza z realistickej orientácie umocnenej expresívnou skratkou, ktorá nadväzuje na slovenskú výtvarnú modernu zo začiatku 20. storočia. Autorovi však nejde iba o zachytenie prchavého momentu, ale i o hľadanie a hĺbku výtvarného výrazu, prostredníctvom ktorých nachádza objektívne, monumentálnejšie, sumárnejšie vyjadrenia,“ vysvetľuje kurátorka Marta Hučková – Kocianová. Úcta k životu, človeku, prírode, skromnosť a nesmierna cieľavedomosť charakterizujú celú osobnosť Mariána Mikloša. A také sú aj jeho diela – plné života a tvorivej energie, ale zároveň pokory.

Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať 26. júna o 18.00 v priestoroch hradu Strečno. Výstava bude pre návštevníkov prístupná počas prehliadky v rámci otváracích hodín hradu do 26. septembra.


 

26.6. - 28.9.2025  

NG-telo-a-priestor-plagat.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Telo a priestor

ATELIÉR ARCHITEXTÚRY 2021 — 2025

Vystavujúce autorky a autori ↘ Danica Pišteková, Tomáš Tholt, Dajana Adamek, Soňa Bartákyová, Dorota Bohušová, Alona Bubashko, Filip Fecko, Natália Fibáková, Marcel Firášek, Matej Grznár, Ivana Hlavačková, Sára Chrobáková, Rebeka Jantošová, Martes Karolčíková, Daniel Knizner, Katarína Kocková, Adam Králik, Michaela Krpelová, Jakub Ľorko, Sebastián Malcovič, Soňa Mikitová, Lívia Molnárová, Filip Orság, Evelína Ottomanská, Karina Pak, Lucia Peštová, Soňa Polčová, Jules Lee Ann Prejsa, Dorothea Straková, Natália Štundová, Vladimír Vančo, Michal Zajac, Nora Zimániová, Radka Zuskáčová
Kurátorky ↘ Andrea Pleidel a Ľudmila Kasaj Poláčková
Miesto konania ↘ Galéria mladých a Bunker
Ateliér Architextúry: telo a priestor založila architektka Danica Pišteková v roku 2021 ako prvá žena vo vedení na Katedre architektonickej tvorby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Danica Pišteková pochádza zo Šale, kde po rokoch opäť že. Jej asistentom v ateliéri je architekt Tomáš Tholt. Skupinová prezentácia študentiek a študentov ateliéru Architextúry sama experimentuje s vystavovaním
architektúry v galerijno-negalerejných priestoroch. Navodzuje pocit či prúdenie, vťahuje do vlastnej hry
s obálkami, so vzťahom tela a priestoru. Nabáda k dotyku, odhaľuje skryté, nastavuje hranice, posilňuje nekonečnosť možností. Prináša experimentálne prístupy myslenia, tvorby, navrhovania, procesov, špekulácií, objavovania, popierania, stimulácie, spôsobov hľadania, nachádzania, objavovania.


 

27.6.2025 - 10.1.2026  

Svetozár Stračina2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Krása je svetlo v srdci / Svetozár Stračina

SVETOZÁR STRAČINA ( 3.12.1940, Turčiansky sv. Martin - 26.2.1996, Bratislava )

- pri príležitosti 85. výročia narodenia hudobného skladateľa

Výstava zo zbierkového fondu múzea bude sprístupnená vo výstavných  priestoroch expozície Múzeum - domov múz.


 
61-78 (z 78)
ÚvodÚvodná stránka