Akcie

15.5. - 14.6.2025  

Mestské múzeum Sereď

Dotyky s umením

Srdečne Vás pozývame na výstavu prác žiakov a absolventov Základnej umeleckej školy Jána Fischera - Kvetoňa.

Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 15. mája 2025 o 17.00

15.5. - 28.9.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

BB●770●SM / Banská Bystrica 770 rokov mestom

Tento rok si Banská Bystrica pripomína významné jubileum – 770 rokov od chvíle, keď jej kráľ Belo IV. v roku 1255 udelil mestské práva a povýšil ju na slobodné kráľovské mesto. Výstava v Thurzovom dome sa sústredí na zaujímavé a vzácne artefakty, či momenty z vývoja administratívneho a politického života mesta. Návštevníci sa dozvedia viac o mestských privilégiách ale aj o vývoji verejnej správy až po moderné obdobie.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila pri príležitosti 770. výročia udelenia mestských práv Banskej Bystrice výstavu s názvom BB●770●SM / BANSKÁ BYSTRICA 770 ROKOV MESTOM. Svoje priestory otvorí 15. mája 2025 o 16:00 h slávnostnou vernisážou v Thurzovom dome. Výstava sa zameriava na vývoj administratívneho a politického života v meste – od kľúčového roku 1255, keď uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici mestské výsady, až po moderné formy samosprávy. Prostredníctvom bohatého zbierkového fondu predstaví významné udalosti a osobnosti mesta, ktoré vytvárali jeho kultúrno-politickú identitu. Výstava vznikla s podporou Banskobystrického samosprávneho kraja a mesta Banská Bystrica.

„Banská Bystrica je od svojich počiatkov až dodnes jedným z najvýznamnejších Slovenských miest. Pre nás je zároveň určite aj  tým najkrajším. Som preto hrdý na to, že sa nám s kolegami a kolegyňami v múzeu podarilo pripraviť zaujímavý darček k jeho významnému jubileu. My sme dnes krajským metodickým múzeom, ale vznikli sme v roku 1889 pôvodne ako mestské múzeum. Teda máme určite čo ukázať aj pri tejto príležitosti. Všetkých Banskobystričanov i návštevníkov nášho mesta v mene múzea i jeho zriaďovateľa, srdečne pozývam  a verím, že výstava osloví...,“ uvádza riaditeľ Stredoslovenského múzea a iniciátor výstavy, historik Marcel Pecník.

„Prezentácia nosnej témy výstavy bude rozdelená do štyroch rovín – štyroch samostatných miestností. V prvej bude mesto a jeho minulosť sprítomnená prostredníctvom faximile dobových písomností vrátane listiny z roku 1255 – Administratívna Banská Bystrica. V druhej miestnosti budú prezentované zbierkové predmety viažuce sa k osobnostiam politického života mesta – richtárom. Dva podzemné priestory sa zmenia na Lapidárium mesta, ktoré predstavia zachované časti zo starých meštianskych domov, alebo mestských brán a posledná - Pietna miestnosť, bude venovaná spomienke - pohrebu jedného z najobľúbenejších starostov mesta Júliusa Cesnaka prostredníctvom dobových fotografií “, informuje kurátor výstavy Filip Glocko.

Výstava bude výsledkom výskumnej činnosti kurátorov Stredoslovenského múzea, kde sa predstavia tie najkrajšie a najrelevantnejšie zbierkové predmety súvisiace s danou tematikou. Prostredníctvom osôb – richtárov/starostov poskytnú návštevníkovi komplexnú informáciu z politického prostredia mesta 18. - 20. storočia, v rámci spracovania a prezentácie ich osobných a profesijných životov v spojení s jedinečnými zbierkovými predmetmi. Návštevníci sa dozvedia, ako fungovali mestské rady, kto boli richtári, aké právomoci mali cechy, ako sa riešili spory, či ako sa formovala verejná správa v rôznych obdobiach dejín. Súčasťou výstavy budú historické listiny, dobové pečate či erbové privilégiá, ktoré priblížia každodenné fungovanie mestskej správy. Osobitná pozornosť bude venovaná aj symbolom moci a právneho poriadku. V jednej z výstavných miestností sa dokonca pozrú, ako vyzerala kancelária starostu Júliusa Cesnaka.

Kurátor výstavy Peter Račko prezrádza: „Chceme ukázať, že právo a správa boli základnými piliermi fungovania mesta. Banská Bystrica ako slobodné kráľovské mesto mala svoj vlastný poriadok, ktorý ovplyvňoval životy jej obyvateľov po stáročia.“

Výstava potrvá do 28. septembra 2025 a bude sprevádzaná odbornými prednáškami, komentovanými prehliadkami a špeciálnymi programami pre školy.

16.5. - 29.6.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Július Koreszka

Výstava významného slovenského maliara pri príležitosti 130. výročia narodenia umelca a uvedenie novej publikácie.
Kurátorka: Božena Juríčková
Otvorenie výstavy: 16.5.2025 (piatok) o 17.00
Hudobný hosť: Boris Lenko – akordeón

Vo februári t. r. uplynulo 130 rokov od narodenia maliara Júliusa Koreszku, umelca, ktorého dielo tvorí trvalú súčasť slovenského výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia. Koreszka bol súputnikom zakladateľskej generácie, nestotožnil sa však s dobovým úsilím Martina Benku o monumentalizovaný výraz, ale vydal sa osobitou, lyrickejšou cestou, ktorá viac  korešpondovala s českou krajinárskou tradíciou. Jeho tvorba je v podstatnej miere fixovaná na rovinatú krajinu v regióne severného Záhoria, ktorú v harmonickej syntéze citových väzieb a secesno-impresívnej maliarskej reči, v prieniku plenérových skúseností a ateliérového komponovania prebásnil do intímnejšej, poetickej podoby. Tento autentický program, ktorého sa pevne pridŕžal počas celého vyše tridsaťročného tvorivého obdobia, nemal v danej dobe na domácej scéne adekvátnu paralelu.
Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice. V roku 1909 sa rodina presťahovala do Skalice. Po gymnaziálnych štúdiách začal v roku 1914 navštevovať Akadémiu výtvarných umení v Budapešti, ale vzápätí odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny bol svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Vlastné výtvarné štúdiá absolvoval až po vzniku I. ČSR v rokoch 1919 – 1924 na pražskej Akadémii vo figurálnom ateliéri profesora Maximilána Pirnera. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, sa znovu oženil a v ústraní a skromnosti strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej predčasnej smrti 1. decembra 1958.
Individuálny maliarsky program v jadre ohlásil už počas pražských štúdií a v plynulej kontinuite sa ho pridŕžal počas celej ďalšej tvorby. Napriek figurálnemu školeniu sa zameral na konvenčnejšie monitorovanú krajinársku problematiku, v ktorej okrem súdobej českej scény zúročil i živú uprkovskú tradíciu, rezonujúcu v blízkom hodonínskom spolku SVUM (Stanislav Lolek), kde býval častým hosťom. Moderna, aktuálne pohyby súčasného európskeho umenia, ako o tom sám rozpráva vo svojom životopise, mu zostali vzdialené. Trvalo reflektoval komorné, meditatívne hodnoty krajiny, s výnimkou krátkeho intermezza aj bez výraznejšej epickej zložky a jednoznačne bez akejkoľvek sociálnej či politickej angažovanosti. Počínajúc 30. rokmi objavil Koreszka i žánrový pôvab zátišia, v súlade so svojou poľovníckou vášňou najprv zátišia loveckého a postupne i predmetového a kvetinového. Koreszkova krajina nie je heroická ani patetická, psychologická či expresívna. Je to sofistikovaná óda, lyrická maliarska reflexia na margo skalického genia loci,  ktorá dokonale monitoruje osobnosť svojho tvorcu – jednoznačne intímna, nekonfliktná, ale náročne formulovaná, viacnásobne verifikovaná a dôsledne artikulovaná v každom centimetri obrazovej plochy.
Dielo Júliusa Koreszku je zastúpené vo viacerých verejných zbierkach (predovšetkým Slovenskej národnej galérie a Galérie mesta Bratislavy); veľký počet jeho obrazov sa nachádza i v súkromnom majetku. Najpočetnejšiu kolekciu však predstavuje súbor maľby a kresby z umelcovej pozostalosti v zbierkovom fonde Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Podstatnú časť z neho získalo začiatkom 70. rokov minulého storočia Záhorské múzeum v Skalici jednorazovým nákupom od manželky Františky Koreszkovej pre pripravovanú Záhorskú galériu v Senici. Po jej vzniku v r. 1984 bolo Koreszkove dielo prevedené do galerijných zbierok. Novovzniknutá galéria aj neskôr, po zahájení svojej činnosti priebežne pokračovala v rozširovaní autorskej kolekcie v okruhu maľby, ktorá sa rozšírila až na súčasných 94 umelcových obrazov. Spoločne s početnou autorovou kresbou (1570 ks) komplexne ilustrujú Koreszkovu maliarsku cestu, jednotlivé tvorivé intervaly kontinuálne budovaného a predčasne uzavretého diela. Okrem ďalších nákupov galéria venuje pozornosť umelcovým obrazom aj po technickej stránke a postupne realizuje ich odborné reštaurátorské ošetrenie.
Pri príležitosti nedávneho Koreszkovho jubilea ZGJM pripravila výstavu z výberu jeho maliarskeho diela zo svojho zbierkového fondu. Okrem pôvodnej kolekcie z umelcovej pozostalosti  budú vo výstavných priestoroch galérie  prezentované i obrazy, ktoré galéria zakúpila po roku 1985 od rôznych súkromných zberateľov. Súčasťou projektu je i publikácia, ktorá približuje zbierku umelcových diel v ZGJM.

17.5. - 31.5.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Spišská čipka

Výstava ako súčasť podujatia Noc múzeí a galérií, na ktorej sa odprezentujú práce žien venujúcich sa tvorbe tradičnej spišskej čipky.
Výstava je sprístupnená v priestoroch Podtatranského múzea v Poprade na Vajanského 72/4, 058 01 Poprad.
Zmena programu vyhradená.

17.5. - 30.6.2025  

Múzeum Milana Rastislava Štefánika SNM, Košariská

Obrázky z otázky

SNM - Múzeum Milana Rastislava Štefánika na Košariskách a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na výstavu Obrázky z otázky.
Výstava bude otvorená od 17. 5. 2025 v priestoroch SNM – Múzea M. R. Štefánika na Košariskách, kde potrvá až do 30. 6. 2025.
Cieľom je ukázať rôznorodosť vo výtvarnom štýle a v zmýšľaní oslovených slovenských režisérov animovaného filmu. Jednoduché a vtipné obrázky návštevníkov nielen upútajú, ale taktiež šíria povedomie o animovanom filme a sledujú prepojenie animovanej tvorby na ilustráciu. Do projektu sa zapojili: animátorka Mária Kralovič, režisérka Joanna Kozuch, režisér a výtvarník Andrej Kolenčík, všestranný umelec Ondrej Rudavský či autorské duo Ové Pictures.
Malí i veľkí návštevníci môžu vďaka projektu Obrázky z otázky preskúmať “nakreslené” odpovede slovenských animátorov na vtipné otázky ako napríklad: Ako vyzeral tvoj obľúbený plyšák z detstva? Ako by si vyzeral ako ovocie? Čo najviac na svete neznášaš? Ako by si vyzeral ako superhrdina? Na výstave tak každý spozná jedinečnosť výtvarného štýlu každého zo slovenských animátorov.
Súčasťou sú i tvorivé dielne, kde bude úlohou každého návštevníka výtvarne odpovedať na tri položené otázky, ktoré súvisia so samotnou výstavou. Na výber sú taktiež tri rôzne výtvarné techniky, konkrétne sa jedná o kresbu, origami a sklomaľbu. Príďte si otestovať svoje zručnosti a výtvarne sa vyblázniť.
Vstupné na výstavu a tvorivé dielne je 2,00€.

17.5. - 21.9.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Pozdrav z Rimavskej Soboty

17. mája 2025 o 17:00 hodine sa v priestoroch Gemersko-malohontského múzea, v rámci podujatia Noc múzeí a galérií, uskutoční vernisáž výstavy „Pozdrav z Rimavskej Soboty – Üdvözlet Rimaszombatból.“ Výstava sa zaoberá historickými pohľadnicami zobrazujúcimi Rimavskú Sobotu a bude dostupná verejnosti do 21. septembra 2025.

Zámerom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea život a charakteristické črty Rimavskej Soboty v minulosti, zachytené na historických pohľadniciach pochádzajúcich z obdobia od 90. rokov 19. storočia až do roku 1945, ktoré boli získané v roku 2024 vďaka podpore FPU od rimavskosobotského advokáta a zberateľa JUDr. Igora Mikitu. Historické pohľadnice v počte cca 450 kusov, ktoré tvoria základ výstavy, nám ponúkajú fascinujúci pohľad na vývoj mesta, niekdajšieho župného sídla Gemera-Malohontu v období plnom politických, sociálnych a historických zmien. Častokrát na nich vidíme budovy a zákutia, ktoré už zanikli alebo sa časom prestavali. Pozornosť si zaslúžia okrem lícnej strany aj rubové strany pohľadníc, na ktorých môžeme čítať zaujímavé odkazy predchádzajúcej generácie o návštevách Rimavskej Soboty, ako i stopy danej doby v podobe rôznych historických známok a pečatidiel.

Cieľom výstavy je, popri nostalgickej atmosfére, upriamiť pozornosť na vývoj pošty, na zmeny názvov ulíc, na vývoj fotografie a tlačiarenskej techniky, na prácu rimavskosobotských kníhtlačiarov a fotografov danej doby, teda profesií, ktoré zohrávali významnú úlohu pri vzniku a propagovaní pohľadníc. Výstava je doplnená zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo skúmaného obdobia, ktoré pomôžu návštevníkom ponoriť sa do minulosti mesta. Súčasťou výstavy budú zaujímavé vizuálne a moderné technické prvky a zariadenia, ako rozanimované 3D pohľadnice -AR (rozšírená realita), ktoré sú vhodnými a príťažlivými prostriedkami na získanie pozornosti (aj) mladej generácie. 

Cieľom výstavy je predstavenie Rimavskej Soboty obyvateľom mesta a okolitých obcí v podobe, ako ju doteraz nepoznali. Pohľadnice sú dôležitými historickými dokumentmi, ktoré by mal poznať nielen každý Soboťan, ale aj návštevník múzea zaujímajúci sa o dejiny a príbeh mesta a jeho okolia.

Sprievodné podujatia k výstave tvoria múzejno-pedagogické aktivity pre školákov rôznej vekovej kategórie, tematické odborné prednášky, oživená história, tvorivé víkendy pre rodiny s deťmi, a nemôže chýbať ani netradičná prechádzka ulicami Rimavskej Soboty v sprievode historika. Srdečne Vás očakávame!

Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja.

Kurátori výstavy: PhDr. Éva Kerényi, PhD. (historička, riaditeľka múzea) a Mgr. Igor Kerepesi (historik múzea)