Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku

„Celý svoj profesionálny život spájam so zdravotne postihnutými a ich kultúrno-vzdelávacími potrebami, či zmierňovaním informačného deficitu,“ uviedla na začiatku rozhovoru pre Muzeum.SK riaditeľka jedinečného Múzea špeciálneho školstva v Levoči (MSS) Štefánia Petreková. Jej kroky ju zaviedli do tejto inštitúcie v roku 2008, pričom už predtým 20 rokov pôsobila v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči, ako odborná redaktorka časopisov pre nevidiacich a slabozrakých. V múzeu v prvých rokoch sprevádzala návštevníkov stálou expozíciou, ale zároveň v rámci kumulácie odborných činností spracovávala nové akvizície či autorsky pripravovala výstavy umelcov so zdravotným postihnutím. Riaditeľkou je od roku 2013, pričom jej práca sa odzrkadlila napríklad v modernizácii stálej expozície, ale tiež v zviditeľnení tohto výnimočného múzea.

Dlhodobú perspektívu múzea vidí jeho riaditeľka v spojení s inklúziou

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči je podľa Petrekovej právom považované za originálne a unikátne múzeum medzi múzeami nielen na Slovensku, ale v celom stredoeurópskom regióne. „Napriek preferovanému inkluzívnemu vzdelávaniu a postupnému zániku špeciálnych škôl (vraj, zatiaľ sa to nedeje), vidím dlhodobú perspektívu levočského múzea práve v spojení s inklúziou. Posledných 4 – 5 rokov tvrdíme, že sme ideálnym miestom kultúrnej, edukatívnej a interaktívnej inklúzie. Sme múzeom, ktoré cez zážitok, hru, interakciu či dialóg búra bariéry a spája ľudí, malých i veľkých návštevníkov, laickú i odbornú verejnosť, sme priestorom pre všetkých bez rozdielu, návštevníkov s postihnutím nevynímajúc,“ popisuje riaditeľka možnosti, ktoré ich múzeum ponúka verejnosti.
V tomto múzeu sa nielen hovorí o zdravotných postihnutiach, výnimočných osobnostiach s postihnutím, ale počas lektorovaných prehliadok je cieľom vtiahnuť návštevníkov do sveta napríklad nevidiacich, alebo nepočujúcich. Môžu si cez emóciu a zážitok navnímať život bez zraku, či sluchu. „Nenásilnou formou, ale naopak, cez zážitok, hru a interaktivitu. Unikátnosť a často aj originálnosť exponátov/zbierkových predmetov, ktoré návštevníci môžu vidieť, umocňuje prehliadku našej stálej expozície. Taktiež si myslím, že prichádzajúca pozitívna spätná väzba často vychádza aj z priam komfortnej, komornej atmosféry samotnej prehliadky, vyplývajúcej z obmedzenej kapacity múzea,“ popisuje Petreková, čo a ako môžu návštevníci zažiť v expozícii, kde neplatí „Nedotýkajte sa!“, „Nemôžete!“, Nedá sa!“. „Práve naopak: zakaždým hľadáme riešenia, aby sme poskytli lektorát aj jednému návštevníkovi, ktorý k nám zavíta. Vychádzame v ústrety organizovaným školským skupinám, ktoré k nám prichádzajú z celého Slovenska, často prispôsobujeme a šijeme lektorát priamo na mieru, odporúčame edukáciu, poradíme, usmerníme. Našou ambíciou je vždy jediné: spokojný návštevník, dieťa, ktorému sa nechce z múzea odísť a tým neustály nárast návštevníkov, ktorí sa k nám opakovane vracajú,“ dodáva riaditeľka.

Aj v levočskom Múzeu špeciálneho školstva nájde návštevník vzácne exponáty...

K najvzácnejším exponátom múzea patria geografické originály haptických pomôcok pre nevidiacich z autorskej dielne Viliama Hrabovca, ktorý patril k prvým piatim pedagógom v najstaršej škole pre nevidiacich na Slovensku – Československom štátnom ústave pre slepcov v Levoči (od roku 1922). „Ide o medený glóbus z roku 1927, reliéfne mapy Severnej a Južnej Ameriky z rokov 1933-1935, taktilný model Vysokých Tatier z roku 1937, model Spišského hradu a iné, ďalej stenografický Pichtov písací stroj pre nevidiacich, Pichtov písací stroj s drevenými klávesmi, Pražská zinková tabuľka s bodkovadlom, triedne knihy z najstarších ústavov pre nepočujúcich na Slovensku, prvý šlabikár z roku 1922 pro slepé dítky slovenské, Čítanka v Kleinovom písme z roku 1896 a iné, nemenej vzácne zbierkové predmety,“ vymenovala, čo Petreková, čo zaujímavé u nich môže návštevník objaviť.

Každý rok v múzeu pripravujú aj viacero podujatí, aktivít či už pre individuálnych návštevníkov, organizované skupiny, či školské triedy.
Jednou z noviniek pre rok 2026 je ďalší edukatívny program Čo ukrýva múzeum?, ktorý odštartovali 2. februára. „Program je určený najmä žiakom 1. stupňa ZŠ, ale aj žiakom Špeciálnych ZŠ, ktorí sa zážitkovou, hravou, ale aj vzdelávacou formou ocitnú v 13. komnate múzea, a tým sa dozvedia o činnostiach múzejníkov, jednotlivých pozíciách. Vysvetlíme im čo je zbierkový predmet a exponát, aké sú medzi nimi rozdiely, čo je depozitár či expozícia, aké činnosti vykonáva kurátor, dokumentátor, lektor či reštaurátor a iné nemenej dôležité informácie,“ popísala riaditeľka nový program pre žiakov.
„Žiaľ, krátkodobé výstavy, ktoré sme v minulosti pripravovali a sprístupňovali, vrátane predstavenia tvorby zdravotne postihnutých umelcov, nemáme kde sprístupňovať, z dôvodu neukončenej rekonštrukcie výstavného priestoru,“ objasnila Petreková k absencii výstav.

Múzeu sa darí aj vďaka jeho začleneniu i dobrej spolupráci s mestom Levoča

Organizačne je MSS začlenené pod verejnosti menej známu inštitúciu, ktorou je Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTISR) v Bratislave patriace priamo pod Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Riaditeľka levočského múzea už od januára 2014 tvrdí, že toto bolo najlepšie začlenenie múzea, aké si mohli priať. „Vtedajšie vedenie CVTISR pochopilo nevyhnutnosť rekonštrukcie a modernizácie jedinečného múzea s cieľom oslovenia širokej verejnosti. V tomto duchu pokračuje spolupráca s vedením dodnes. Hľadáme riešenia, komunikujeme a predkladáme naše projekty a napriek konsolidačnému obdobiu sme to nepocítili, ani finančne, ani personálne. Podarilo sa nám zmodernizovať ďalší priestor s rozlohou 30 metrov štvorcových a verím, že síce pomaly, ale podarí sa ukončiť rekonštrukciu aj výstavnej expozície s rozlohou takmer 80 metrov štvorcových. Práve do tohto priestoru už máme čiastočne pripravenú zaujímavú a originálnu hmatovú výstavu Po stopách Gotickej cesty,“ prezradila Petreková.

Mesto Levoča je majiteľom objektu, ktoré má múzeum v dlhodobom prenájme. Spolupráca s ním je podľa riaditeľky pre obe strany prínosná. „Mesto pozitívne reaguje na naše požiadavky a my sa tešíme, že môžeme veľkou mierou prispievať k turizmu a vytvárať pestrú ponuku programov nielen pre Levočanov, ale najmä návštevníkov mesta vrátane zahraničných. S levočskými špeciálnymi školami a ostatnými kultúrnymi či výchovno-vzdelávacími inštitúciami spolupracujeme systematicky a veľakrát nadštandardne. Vychádzame si v ústrety, navzájom sa podporujeme, predstavujeme, výsledkom čoho je obohacovanie zbierkového fondu múzea získanými predmetmi z daných inštitúcií a tiež prezentácia šikovnosti a tvorivosti žiakov špeciálnych škôl v exteriéri múzea,“ popisuje spoluprácu s mestom Petreková.

Veľký potenciál múzea nestojí len na pleciach ženského kolektívu

Ako s úsmevom hovorí riaditeľka múzea, najväčšou výzva je fungovanie s trojčlenným ženským kolektívom. „Tri baby, ktorých práca baví, ktoré sú kreatívne, zodpovedné a verím, že sa tešia z úspechov múzea minimálne tak, ako sa teším ja. A okrem toho niekoľko skvelých spolupracovníkov, brigádnikov v letnej sezóne, veľakrát aj dobrovoľníkov, priateľov a priaznivcov, pani učiteľky, rodičia a deti, pre ktorých sa priestor Múzea špeciálneho školstva v Levoči stal miestom oddychu, zážitkov, interaktivity, dobrej atmosféry a skvelých podujatí,“ s uznaním vymenúva tých, ktorí majú zásluhu na úspechoch Múzea špeciálneho školstva.

Veľa by pre múzeum podľa Petrekovej znamenalo získanie celého objektu a tým rozšírenie depozitárnych priestorov, expozícií, edukatívnych priestorov a zároveň aj viac priestoru na výskum histórie vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím. „Múzeum má obrovský potenciál, napr. sprístupňovanie rôznorodých výstav prostredníctvom foriem, ktoré sú prístupné návštevníkom so špeciálnymi potrebami. Ďalej výstavy osobností špeciálneho školstva, významných výročí, inštitúcií, umelcov a pod., taktiež medzinárodná spolupráca s podobnými múzeami, výmeny výstav, zapožičiavanie zbierkových predmetov a veľa ďalšieho, bezbariérovosť, exteriérové podujatia...,“ hovorí riaditeľka, čo všetko by mohli robiť vďaka väčším priestorom.

Múzeum špeciálneho školstva v Levoči prispieva k neformálnemu vzdelávaniu, je kultúrnym priestorom pre inklúziu, o ktorej sa dnes síce rozpráva 24 hodín denne, ale výsledky sú nedostatočné

Múzeum, ktoré búra bariéry, spája generácie, majoritu s minoritou. Takým je podľa jeho riaditeľky levočské múzeum. „Bez poznania histórie, výnimočných osobností, nie je prítomnosť, ani budúcnosť. Z chýb minulosti sa vieme poučiť, eliminovať ich a napredovať správnym smerom. Je tomu tak aj v oblasti špeciálneho vzdelávania,“ konštatuje Petreková.
Absolventmi špeciálnych škôl sú dnes výnimoční žurnalisti, pedagógovia, vrcholoví športovci, a to aj napriek tomu, že sa vzdelávali s rovesníkmi s rovnakým postihnutím. „Našimi návštevníkmi sú deti zdravé, vidiace, počujúce, ale aj deti, ktorým osud nedoprial počuť zvuky, vidieť farby, alebo sa dostať na najvyššie poschodie po vlastných... Napriek tomu sa u nás vzdelávajú, tvoria, pomáhajú si navzájom pri osvojovaní si Braillovej či Lormovej abecedy, vznikajú medzi nimi priateľstvá a nie prekážky, bariéry,“ prezrádza o návštevníkoch múzea riaditeľka, podľa ktorej všetci potrebujeme byť nasýtení nielen chlebom, ale aj emóciou, zážitkom, informáciou.
„A verím, že pokiaľ siahame po duševnej potrave, tak sa nemusíme obávať zániku kultúrnych inštitúcií,“ doplnila na záver a Muzeum.SK sa k týmto slovám pripája s prianím, aby tomu tak vždy bolo a aby sa osobne Štefánii Petrekovej darilo naplniť všetko, čo ešte chce pre múzeum a jeho návštevníkov zrealizovať.

©Muzeum.SK, marec 2026

Viac o Múzeu špeciálneho školstva v Levoči:

Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/muzeum-specialneho-skolstva-v-levoci.html

Oficiálne web stránky MSS: https://msslevoca.sk/