Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

V roku 2025 oslavujeme 200. výročie narodenia Móra Jókaiho - jednej z najvýznamnejších osobností maďarskej literatúry. Pri tejto príležitosti prostredníctvom kultúrno-historickej  výstavy predstavíme dôležitejšie momenty Jókaiho kultu v maďarskej kultúre na Slovensku.

Mór Jókai sa narodil v roku 1825 v Komárne (historický názov Rév-Komárom) na území dnešného Slovenska. Tu vyrastal a sem sa vracal počas svojich štúdií v Bratislave, v Pápe a v Kecskeméte až do roku 1845, kedy sa presťahoval do Pešti. Vo svojich dielach zachytáva zážitky z Komárna a jeho dobových obyvateľov. Svoj prvý román Hétköznapok (Všedné dni) začal písať v Kecskeméte a dokončil ho na Alžbetinom ostrove v Komárne a v rodnom dome na Szombathyho ulici. Hlavného hrdinu románu Az arany ember (Zlatý človek), Mihálya Tímára, inšpiroval bohatý komárňanský obchodník s obilím János Domonkos, ktorý býval na tej istej ulici ako Jókaiho rodina.

Komárno si Jókaiho vždy hrdo pripomínalo. V roku 1881 mu udelilo čestné občianstvo, na jeho rodnom dome a na mieste domu, v ktorom prežil detstvo, umiestnili pamätnú tabuľu, a ulicu Szombathyho premenovali na Jókaiho ulicu.

Výstava sa zameriava na obdobie po roku 1918, na úsilie maďarskej menšiny žijúcej v (Česko)Slovensku, zachovať pamiatku Móra Jókaiho aj v rámci novovzniknutých štátov. Predstavuje históriu vplyvu významného spisovateľa za hranicami Maďarska a fungovanie menšinovej kultúrnej sféry v jednotlivých historických obdobiach.

Prostredníctvom originálnych predmetov sú predstavené inštitúcie a historické momenty spojené so spomienkou na Móra Jókaiho. Dôraz sa kladie na Jókaiho pamiatku v Československu v roku 1925 a na postavenie sochy Jókaiho v Komárne v roku 1927. Ďalšími dôležitými tematickými prvkami výstavy sú  činnosť Jókaiho spolku a premenovanie  Jókaiho divadla, ktoré sídlia v Komárne a zohrávajú dôležitú úlohu v kultúrnych dejinách mesta a regiónu.

Výstava má dvojaký cieľ: na jednej strane predstavuje úlohu jednotlivých aktérov menšinového inštitucionálneho systému pri udržiavaní Jókaiho kultu; na druhej strane sleduje aj menšinové kultúrne dejiny, ktoré organicky zapadajú do profilu nášho múzea.