Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
-
V Stredoslovenskom múzeu je každý deň čo vidieť a čo zažiť, hovorí riaditeľ najväčšieho múzea v Banskobystrickom kraji Marcel Pecník
Do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici prvý krát zavítal Marcel Pecník ako študent vysokej školy, na brigáde, keď sa zapojil do kostýmovaných prehliadok vtedajšou expozíciou v Thurzovom dome. Od roku 2019 je riaditeľom tohto múzea a práca v múzeu je pre neho veľmi zaujímavým a atraktívnym naplnením jeho vzdelania a záujmu o históriu. „Aj keď veľa času zaberie manažment, veľmi rád premýšľam nad inováciami, aktualizáciou a propagáciou činno -
Prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch do jedného zmysluplného celku je ambíciou riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu, ktorý pôsobí aj ako aktívny someliér a v roku 2024 získal ocenenie Vinárska osobnosť roka.
„Mojou ambíciou v múzeu je prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch v jeden moderný zmysluplný celok ,“ povedal riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku (MKM) Martin Hrubala v rozhovore pre Muzeum.SK s tým, že ako aktívny someliér začal presadzovať zážitkové degustácie malokarpatských vín. „U nás môže návštevník, okrem iného, zažiť degustáciu v úplnej tme, pri meniacich sa farbách a hudbe, skúsi kombináciu vína a čokolády a naj -
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie
Aktuálne a pripravované podujatia
-
Oči záhrady - Víkend parkov a záhrad 2026
4.2.2026 14:30 - 16:30Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi Galéria umelcov Spiša, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva v stredu, 2. 2. 2026 v čase 14.30 – 16.30 na workshop OČI ZÁHRADY v r ...
-
Stredy u Bernoláka
4.2.2026 22.4.2026Západoslovenské múzeum v Trnave Typ podujatia: dramatizácia v expozícii Slowár Slowenskí Miesto: Múzeum knižnej kultúry, Nám. sv. Mikuláša 10, Trnava Termíny: 4., 11. február ...
-
Osobné doklady a iné verejné listiny v živote občana
4.2.2026 8.3.2026Podtatranské múzeum v Poprade Historický vývoj osobných dokladov v kontexte 130. výročia zoštátnenia matrík Výstava ponúka unikátny pohľad na osobné doklady či iné verejné listi ...
-
Beseda s umelcom Drahomírom Prihelom
4.2.2026 nestanovený 16:30Novohradské múzeum a galéria, Lučenec Diskusia a prehliadka výstavy „Medzi nebom a sklom“ s autorom akad. soch. Drahomírom Prihelom. Autor v priebehu podujatia priblíži svoju profesionáln ...
-
Na hranici dvoch svetov / Osmani a ich dedičstvo v Gemeri-Malohonte a v Novohrade
4.2.2026 10.5.2026Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota Autor a kurátor výstavy: PhDr. Alexander Botoš, archeológ Gemersko-malohontského múzea Gemersko-malohontské múzeum pripravilo v termíne od 4. febru ...
-
Kežmarský fotograf István Kiss
5.2.2026 10.3.2026Múzeum v Kežmarku Výstava je venovaná životu a dielu známeho fotografa Istvána Kissa pôsobiaceho v Kežmarku v 2. polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Predstavuje pr ...
-
Rajecké Teplice na prelome storočí. Historické pohľadnice zo zbierky MUDr. Pavla Meliša a jeho syna Martina
5.2.2026 8.4.2026Považské múzeum v Žiline Rajecká dolina, nachádzajúca sa južne od Žiliny, je od konca 19. storočia turisticky vyhľadávaný región s množstvom prírodných krás s centrom v kúpeľn ...
-
Eszterházyovci medzi mocou, sobášmi a intrigami
5.2.2026 17:00Sobášny palác v Bytči Vydajte sa do sveta, kde sa o moc bojuje nielen na bojiskách, ale aj pri rodinnom stole, pri sobášnych rokovaniach a v kuloároch kráľovského dvora. Pr ...
-
Jarmila Sabová Džuppová: Páv a bažant podľa vzoru dub
5.2.2026 21.3.2026Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch Vernisáž: 5. február 2026; štvrtok o 17:00 h Kurátorka: Daniela Čarná Pred obrazmi Jarmily Sabovej Džuppovej sa môže stať, že čas nám začne plynú ...
-
Pamäť kovu
5.2.2026 31.3.2026Banícke múzeum v Rožňave Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva na jedinečnú výstavu sôch Pera Kuraja pod názvom Pamäť kovu. Jedin ...
-
Hrady a zámky na historických fotografiách
5.2.2026 16:30Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin – prezentácia fotografií v rámci cyklu "ŠTVRTKY V MÚZEU" k výstave OBRAZY STARÉHO SLOVENSKA ...
-
Motýlie krídla
5.2.2026 15.3.2026Západoslovenské múzeum v Trnave Organizátori: Trnavský samosprávny kraj, Západoslovenské múzeum v Trnave, Škola umeleckého priemyslu (ŠUP) Josefa Vydru v Bratislave Výstava: Motýl ...
-
Úlomky v piesku
5.2.2026 15:00Horehronské múzeum, Brezno „Črepiny ukryté v piesku“ Horehronské múzeum srdečne pozýva na zážitkové podujatie Úlomky v piesku, pripravované ako sprievodnú aktivitu k výstave ...
-
Miro Trubač: Mäkké jadro
6.2.2026 29.3.2026Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici Kurátor: Vladimír Beskid Otvorenie výstavy: 6.2.2026 (piatok) o 17.00 Hudobný hosť: Tomáš Köppl (klavír) Záhorská galéria v rámci svojej dramatur ...
-
Karol Plicka: Obrazy zeme
7.2.2026 10:30, 15:00Etnografické múzeum SNM, Martin Majster devätoro remesiel ožíva v Martine: SNM pozýva na komentovanú prehliadku výstavy Karola Plicku: Obrazy zeme Slovenské národné múzeum v Martine ...
-
História japonských videohier
7.2.2026 15:00Západoslovenské múzeum v Trnave Západoslovenské múzeum v Trnave pozýva v sobotu 7. februára 2026 o 15:00 na prednášku „História japonských videohier“ od úplných začiatkov, cez všetky ...
-
Denis Bango hrá Fvck Kvlt + Božské Soaré
7.2.2026 18:00Sobášny palác v Bytči Výnimočný večer, kde Denis Bango zahrá svoje piesne projektu Fvck Kvlt v úprave pre koncertné krídlo v kulisách renesančného paláca. Zároveň sa jedná ...
-
Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí
7.2.2026 7.3.2026Horehronské múzeum, Brezno Tajuplné bytosti alebo Kto po nociach chodí pripravuje Horehronské múzeum už od jesene roku 2021. Od vtedy, v priebehu 8 cyklov, podujatie videlo neuv ...
-
Fašiangy
8.2.2026 10:00 - 15:00Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka „Kde sa Turvoň váľa, tam sa zemky daria“: Zažite autentické fašiangy vo Vychylovke“ Zima v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke má svoje neopakovate ...
-
Už sa fašiang kráti
8.2.2026 10:00 - 16:00Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin Príďte si vychutnať tú pravú fašiangovú atmosféru do Múzea slovenskej dediny na prvé tohtoročné podujatie Už sa fašiang kráti, ktoré sa uskutoční v ne ...
-
V tajnom jazyku
8.2.2026 15:00Horehronské múzeum, Brezno „Už máte svoj tajný jazyk?“ Horehronské múzeum pripravilo pre návštevníkov sprievodné podujatie k výstave Egypt – dar Nílu, ktoré nesie názov V taj ...
-
Dekorovanie skla a výroba bižutérie
8.2.2026 15:00Novohradské múzeum a galéria, Lučenec Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Vás pozýva na podujatie: Rodinné nedele v NMG: Dekorovanie sk ...
-
Ľudovít Štúr - jazykovedec, politik, národný buditeľ
9.2.2026 14:00Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici Literárne a hudobné múzeum vás pozýva na prednášku ĽUDOVÍT ŠTÚR - jazykovedec, politik, národný bu ...
-
Kedz ju začepčili, f pisk jej vyľepili / Svadobné zvyklosti na Spiši
12.2.2026 17:00Podtatranské múzeum v Poprade Podtatranské múzeum v Poprade, kultúrna inštitúcia v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja, Vás pozýva na podujatie pri príležito ...
-
Valentín v múzeu – Zákutia lásky
12.2.2026 13.2.2026Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava SNM-Múzeum SNR v Myjave pozýva na valentínske scénické prehliadky, ktoré budú už tradične venované láske. Podujatie „Valentín v múzeu“ prezentuje rôzn ...
-
Ondrej Ivan (1926 - 2018) - Reminiscencie
12.2.2026 15.3.2026Tatranská galéria v Poprade Kurátorka: Dr. Anna Ondrušeková Vernisáž sa uskutoční 12. februára 2026 o 17.00 hod. Program vernisáže: Otvorenie výstavy a uvedenie tvor ...
-
Hradný ateliér
12.2.2026 15:00Považské múzeum v Žiline Pozývame vás do nášho hradného ateliéru, kde sa tentoraz budeme venovať tvorbe presnej kópie podľa predlohy. Pri kresbe ceruzkou sa zameriame na rozme ...
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Od upratovačky až do riaditeľského kresla. Aj takto možno v skratke popísať kariéru riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej
Múzeum v Kežmarku je v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja a má vo svojej správe Kežmarský hrad spolu s administratívou, dve meštianske domy v centre mesta a baštu mestského opevnenia. Erika Cintulová, ktorá do múzea nastúpila ešte počas vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra estetiky a vedy o umení - odbor Teória a dejiny kultúry, je jeho riaditeľkou od roku 2002. Najväčšou výzvou je podľa nej, „personálne zabezpečenie múzea na takej úrovni, aby sme plnohodnotne mohli zabezpečovať chod múzea, a s tým súvisiace finančné ohodnotenie zamestnancov.“
Na začiatku bolo potrebné doriešiť niektoré otvorené majetkovo-právne vzťahy. „Mojim cieľom bolo vybudovať takú inštitúciu, ktorá bude vnímaná ako dôveryhodná pamäťová inštitúcia s dobrým personálnym, zbierkotvorným a vedecko-výskumným potenciálom, čo sa postupne aj podarilo naplniť. Vzhľadom k tomu, že Kežmarský hrad patrí nesporne medzi unikátne pamiatky nielen v rámci tohto regiónu, ale aj mimo neho, zamerala som sa na rôzne projektové aktivity so zameraním na rekonštrukciu hradu aj ďalších objektov múzea. Paralelne s týmito aktivitami bolo potrebné nastaviť zbierkotvornú činnosť múzea v súlade so Zriaďovacou listinou múzea vrátane fyzickej inventúry a odborného spracovávania zbierok. Postupne sme riešili aj výchovno-vzdelávacie a kultúrno-výchovné aktivity s cieľom prilákať do objektov múzea čo najviac návštevníkov,“ vymenúva ciele od nástupu do riadiacej pozície Erika Cintulová.
Prioritou je sídlo múzea v Kežmarskom hrade, problémom je, tak ako vo väčšine múzeí, hlboká personálna poddimenzovanosť
Prioritou vedenia Múzea v Kežmarku je to, že sídli na Kežmarskom hrade, ktorý sa v súčasnosti nachádza v centre mesta Kežmarok na veľmi dobre prístupnom mieste. Samotný hrad po celkovej rekonštrukcii získal nádhernú fasádu a aj nádvorie hradu je vďaka úspešnému poľsko-slovenskému projektu INTERREG prispôsobené tak, že počas celého roka tu môžeme organizovať rôzne podujatia.
„Naše múzeum ponúka návštevníkom unikátne exponáty v expozíciách, ktoré dokumentujú vývoja Kežmarku a okolia od najstarších čias až po polovicu 20. storočia. Sme hrdí na to, že môžeme našim návštevníkom ukázať to NAJ z nášho zbierkového fondu.
Tematické členenie expozícií má za cieľ návštevníkom ukázať, čím je toto miesto výnimočné a nezabudnuteľné: Cechy a remeslá, Strelecký spolok, MUDr. Alexander, Dejiny Kežmarku, Lapidárium,... V každej expozícii nájdu návštevníci množstvo zaujímavých exponátov, ale aj príbehov. Stále som zástancom tej teórie, že pokiaľ múzeum má čo ponúknuť, má čo ukázať návštevníkom, malo by tento svoj potenciál využiť. Nebránim sa moderným technológiám, ale čaro vidieť exponát naživo je vždy primárnym poslaním múzea samozrejme s prihliadnutím na ich ochranu a bezpečnosť!,“ popisuje a riaditeľka múzea jeho výnimočnosť.
Súčasnosť podľa Cintulovej však prináša so sebou aj také negatívne javy, ktorým sa musia s istou dávkou prehodnocovania prispôsobiť. „Ekonóm ´kvalitu múzea´ vníma cez čísla – t.j. počet návštevníkov, výšku tržieb, počet akcií. Historik – odborník hodnotí prácu múzea vďaka výsledkom vedecko-výskumných úloh, počte prezentačných aktivít, množstve získaných zbierkových predmetov, počte vydaných publikácií, zborníkov,“ spomína rôzne pohľady a poukazuje aj na problémy, ktoré sa časom môžu stať vážnymi a múzejníci o nich už niekoľko rokov otvorene hovoria.
Ide hlavne o personálne obsadenie v múzeách, ktoré je hlboko poddimenzované. A to isté sa týka aj finančného ohodnotenia zamestnancov v nadväznosti na tabuľkové platy zamestnancov vo verejnej správe. Múzeum sa podľa riaditeľky dostalo do situácie, kedy všetci zamestnanci v rámci Organizačnej štruktúry majú kumulované funkcie. „A tak sa bežne stáva, že historik je zároveň kustódom aj kurátorom zbierok, publikuje, sprevádza, spracováva zbierky, organizuje vyučovacie hodiny a prednášky.
V prípade potreby vypomáha aj fyzicky pri zabezpečovaní služieb pri hromadných podujatiach, ako je Otvorenie letnej turistickej sezóny, festival Európske ľudové remeslo, upratuje, pomáha pri prenášaní zbierkových predmetov, atď. Správca múzea okrem kontroly objektov spravuje webovú stránku múzea, má na starosti revízie, opravy, má na starosti prieskumy trhu, ale aj pripravuje kulisy na predstavenia, odstraňuje poruchy, opadané omietky, čistí kanály aj odpratáva sneh,“ popisuje Cintulová problém nedostatku personálu, pričom ako hovorí, podobných príkladov by mohla uviesť ešte veľmi veľa. „Len vďaka tým, ktorí aj napriek tabuľkovým platom ešte stále majú odvahu pracovať v múzeu, múzeá ešte fungujú. Obávame sa toho, že nárast fluktuácie zamestnancov bude časom tak výrazný, že nebude možné tento stav dlhodobo udržať,“ uzatvára túto vypuklú problematiku.
Okrem personálneho a finančného podhodnotenia zamestnancov múzeí je podľa riaditeľky problémom aj ochrana zbierkového fondu pred zneužitím na politické a osobné ambície. „Je potrebné neustále zdôrazňovať, že múzeá v spoločnosti zohrávajú nezastupiteľné miesto ako predovšetkým zbierkotvorná a pamäťová inštitúcia. Takto by mali tieto inštitúcie vnímať ľudia na všetkých úrovniach spoločnosti,“ zdôrazňuje šéfka Múzea v Kežmarku.
Novšia história môže mať niekedy viac čiernych dier, ako ďaleká minulosť
Návštevníci často kladú v múzeách otázku smerujúcu k najvzácnejším, alebo najzaujímavejším exponátom. Podľa Eriky Cintulovej nie je možné jednoznačne povedať, ktoré zbierkové predmety medzi ne patria. „Možno má niekto predstavu, že najzaujímavejší je ten predmet, ktorý je najstarší, alebo ten, ktorý má svoj príbeh. Náš kolega v minulom roku realizoval reinštaláciu expozície v severovýchodnom trakte hradu, ktorá je venovaná dejinám Kežmarku od polovice 19. storočia až po 50. roky 20. storočia. Pri dopĺňaní exponátov prichádzame na to, že to, čomu hovoríme „novšia história“, má viac čiernych dier, ako ďaleká minulosť. Uvediem príklad – skúsme vytvoriť expozíciu 80. a 90. rokov 20. storočia len z vlastného fondu (skompletizovať uniformu iskričiek, pionierov, zväzákov), alebo zmapovať Nežnú revolúciu. Ani sme si v tej eufórii po roku 1989 nestihli uvedomiť, ako máme selektovať výber exponátov. Do múzea nám prichádzalo množstvo letákov, propagačných materiálov, pri ktorých sme nevedeli, či napríklad firma, ktorá vznikla, o pár mesiacov nezanikne, alebo to bude základ niečoho výnimočného. Nemali a nevedeli sme si nastaviť „ten správny kľúč“ na selektovanie toho množstva materiálov. Z toho dôvodu si dovolím povedať, že v každom predmete nájdeme niečo zaujímavé – výrobca, materiál, majiteľ, účel, autor, datovanie…,“ poodhalila riaditeľka zákulisie odkrývania histórie a jej sprístupnenia.
Expozície v hrade sa menia aj na rozprávkové kulisy
Snahou zamestnancov múzea je prilákať do jeho priestorov rôzne cieľové skupiny. Počas niekoľkých rokov zaradili do svojho plánu také podujatia, ktoré postupne selektovali a ponechali len tie najúspešnejšie a najvyhľadávanejšie. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu každý rok aktualizujú ponuku pre školy na vyučovacie hodiny, prednášky a tvorivé dielne. „Pre tých, ktorí neinklinujú k histórii, ale páčia sa im historické objekty, každý rok pripravujeme mimoriadne obľúbené divadelné predstavenia v expozíciách hradu. V predstavení je zaangažovaných cca 45 účinkujúcich a technického personálu. Expozície v hrade sa premenia na rozprávkové kulisy, ktoré pripravujú predovšetkým zamestnanci múzea. Skvelé výkony hercov, nádherné kostýmy a kulisy, autorské piesne od Róberta Mankoveckého (každý rok je téma rozprávky iná), to všetko vytvára úžasný zážitok, na ktorý sa tešia deti nielen z Kežmarku, ale aj zo širokého okolia. Rozprávky sa odohrávajú v hrade v období okolo 1. júna, celé predstavenie trvá 80 minút a vstupy do hradu sú každých 20 minút. Počas predstavenia si návštevníci prejdú celý hrad,“ popisuje jedno z lákadiel šéfka múzea s tým, že o mimoriadnom záujme o tieto predstavenia svedčí aj ten fakt, že už začiatkom roka sa nahlasujú školy, aj keď nevedia názov rozprávky, presný termín a ani vstupné.
V podobnom duchu realizujú aj divadelné predstavenia počas medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo, ktoré organizuje mesto Kežmarok s pravidelnosťou 2. júlový víkend. „Vo večerných hodinách v tomto čase máme pripravené divadelné predstavenia v takom režime, ako sú rozprávky. Režisér a zároveň aj autor rozprávok aj večerných predstavení Marcel Hanáček čerpá pri písaní scenára večerných predstavení námety z histórie hradu a aj mesta Kežmarok. A tak majú návštevníci možnosť získať vedomosti o zaujímavých postavách aj historických faktoch viažucich sa k dejinám tohto regiónu prostredníctvom atraktívnych divadelných vystúpení divadelného súboru ExTeatro. V roku 2025 to bude už XXI. ročník týchto predstavení, ktoré majú titul Krvavé dejiny a podtitul sa mení každý rok. V roku 2025 to bude ´Múzeum´,“ konkretizuje Cintulová s tým, že okrem divadelných predstavení sa uskutočňujú na nádvorí hradu hlavne počas letnej turistickej sezóny rôzne festivaly (Festival krojovaných bábik, Festival študentského remesla, Sviatok karpatských Nemcov, Európske ľudové remeslo..), koncerty, premietanie filmov a iné. Vo výstavnej sieni sa zase počas celého roka uskutočňujú tematické výstavy.
Ako vidí rozvoj Múzea v Kežmarku jeho dlhoročná riaditeľka?
„Rozvoj múzea a jeho expozícií vidíme v pokračovaní trendu postupných reinštalácií expozícií, ich modernizácií a v rozširovaní služieb a ponúk pre návštevníkov. Sú pripravené aj ďalšie investičné projektové aktivity, ako je napríklad rekonštrukcia meštianskeho domu na ulici Dr. Alexandra, ktorá v súčasnosti slúži ako výstavná sieň. Tu plánujeme okrem rekonštrukcie objektu vytvoriť nové priestory pre výstavy vrátane nového osvetlenia a nových inštalačných prvkov. Je pripravená aj projektová dokumentácia na rekonštrukciu pivničných priestorov v severozápadnom trakte hradu. Po rekonštrukcii by múzeum získalo nové priestory na prednáškovú činnosť a na rôzne iné prezentačné aktivity,“ popisuje plány riaditeľka Cintulová.
Dá sa vypracovať z pozície upratovačky v múzeu až do riaditeľského kresla?
O odbor Teória a dejiny kultúry bol v časoch štúdia Eriky Cintulovej veľký záujem. „Bola som prijatá na diaľkové štúdium s možnosťou počas roka prestúpiť na denné štúdium. Ja som sa rozhodla v diaľkovom štúdiu pokračovať a popri tom som nastúpila do Múzea v Kežmarku ako upratovačka na uvoľnené pracovné miesto v roku 1982. Postupne som pracovala ako lektorka, odborná zamestnankyňa, historička a od roku 2002 som bola na základe výsledkov výberového konania menovaná do funkcie riaditeľky múzea. Počas mojej práce v múzeu od začiatkov som mala možnosť postupne prejsť všetkými profesiami, ktoré mi umožnili osobne si vyskúšať všetky pozitíva aj negatíva jednotlivých pracovných pozícií,“ v skratke zhodnotila svoj kariérny postup riaditeľka múzea, podľa ktorej je to najlepšia ´škola života´, akú by mal každý vedúci zamestnanec absolvovať, lebo len tak môže pochopiť chod organizácie.
Erika Cintulová sa v oblasti odbornej práce dlhodobo venovala fotografii. „Veľkou devízou múzea je tá skutočnosť, že vo svojom zbierkovom fonde má bohatý a vzácny fotografický materiál, či už ide o fotografie alebo pohľadnice. V rámci vedecko-výskumnej práce Fotoateliéry na Spiši, na ktorej participovali aj odborní zamestnanci z múzeí v Levoči, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Starej Ľubovni som spracovala históriu vzniku a vývoja fotoateliérov a fotografov v Kežmarku. Okrem toho som pracovala aj na ďalších vedecko-výskumných úlohách, ako bol Meštiansky odev na Spiši, Turistické odkrývanie Tatier, MUDr. Vojtech Alexander Lekárnik Leo Herz, Dejiny Tatraľanu a ďalšie,“ vymenúva svoju odbornú činnosť súčasná šéfka múzea, ktorá je aj spoluautorkou monografií - „Osobnosti Kežmarku I. a II. diel“, „Dejiny Kežmarku od polovice 19. storočia“.
„A čo ma viedlo k práci v múzeu? Môj bývalý profesor na gymnáziu spomínal, že ešte ako študentka som v jednej práci napísala, že chcela by som v budúcnosti pracovať v múzeu. Ja si ale už na to nepamätám. Je pravda, že tých mojich záujmov bolo veľa – hudba, výtvarné umenie, dramatické umenie, spev… Až časom som sa aj ja sama vďaka práci v múzeu vyprofilovala na historičku,“ dodáva Cintulová k tomu, ako sa stala historičkou.
V pracovnom aj osobnom živote ešte pani riaditeľke prajeme veľa splnených cieľov a vieru v lepšie časy pre múzeá na Slovensku.
©Muzeum.SK, júl 2025
Viac o Múzeu v Kežmarku:
Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/muzeum-v-kezmarku-0.html
Oficiálne web stránky MvKK: http://www.kezmarok.com/










