Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku
-
V Stredoslovenskom múzeu je každý deň čo vidieť a čo zažiť, hovorí riaditeľ najväčšieho múzea v Banskobystrickom kraji Marcel Pecník
Do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici prvý krát zavítal Marcel Pecník ako študent vysokej školy, na brigáde, keď sa zapojil do kostýmovaných prehliadok vtedajšou expozíciou v Thurzovom dome. Od roku 2019 je riaditeľom tohto múzea a práca v múzeu je pre neho veľmi zaujímavým a atraktívnym naplnením jeho vzdelania a záujmu o históriu. „Aj keď veľa času zaberie manažment, veľmi rád premýšľam nad inováciami, aktualizáciou a propagáciou činno -
Prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch do jedného zmysluplného celku je ambíciou riaditeľa Malokarpatského múzea v Pezinku Martina Hrubalu, ktorý pôsobí aj ako aktívny someliér a v roku 2024 získal ocenenie Vinárska osobnosť roka.
„Mojou ambíciou v múzeu je prepojiť kultúru, históriu, víno a autentický cestovný ruch v jeden moderný zmysluplný celok ,“ povedal riaditeľ Malokarpatského múzea v Pezinku (MKM) Martin Hrubala v rozhovore pre Muzeum.SK s tým, že ako aktívny someliér začal presadzovať zážitkové degustácie malokarpatských vín. „U nás môže návštevník, okrem iného, zažiť degustáciu v úplnej tme, pri meniacich sa farbách a hudbe, skúsi kombináciu vína a čokolády a naj -
Pušku vrastenú v kmeni stromu, ale aj mnohé iné zaujímavé exponáty nájdete v banskobystrickom Múzeu SNP. Ako sa tomuto múzeu darí niekoľko rokov od zmeny zriaďovateľa hovorí jeho riaditeľ Marian Uhrin.
Oslavy Slovenského národného povstania na konci augusta pravdepodobne najviac zviditeľňujú Múzeum Slovenského národného povstania (Múzeum SNP) v Banskej Bystrici. Múzeum oslavy organizovalo niekoľko rokov, pričom posledné dva roky sa spolupodieľa na organizovaní osláv spolu s jeho zriaďovateľom Ministerstvom obrany SR (MO SR). Ako však pre Muzeum.SK uviedol riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin, nejde o jedinú aktivitu, ktorá sa s múzeom spája. „V prie
Ondrej Ivan (1926 - 2018) - Reminiscencie
Kurátorka: Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž sa uskutoční 12. februára 2026 o 17.00 hod.
Program vernisáže:
- Otvorenie výstavy a uvedenie tvorby a života autora
- Predstavenie publikácie Ondrej Ivan Doma nie som prorokom, uvedie autor Miroslav Kleban
- Hudobný program
Radoslav Ivan a Lívia Ivanová spev, Peter Čapó klavír
Výstava akademického maliara Ondreja Ivana, pod názvom Reminiscencie, je venovaná významnému výročiu – 100 rokov od narodenia autora. Je spomienkou na jeho tvorbu a naplnený život, ktorý venoval umeniu a svojej rodine. Je oslavou nevšednej ľudskej energie, tvorivého ducha a životného optimizmu tohto umelca, ktorý žil a tvoril pod Tatrami.
Ondrej Ivan sa narodil 24. 2.1926 vo Veľkej pri Poprade, uprostred malebnej prírody Tatier a Spiša, čo podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode. Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy , kde študoval u prof. Jána Želibského a neskôr u prof. Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzervačných techník. Bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstvo na Akadémii umenia v Prahe. Už ako študent na výstave v Mánese r. 1950 získal prvú cenu za reštaurátorskú prácu.
Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody.
Jeho prvá prax po štúdiách na Akadémii umenia v Prahe bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii, pod vedením PhDr. Karola Vaculíka. SNG vtedy začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia. V tomto období (1954 - 1959) zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon.
V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (1959 -1965), kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe.
Takmer od začiatku stál pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši spolu s Jankom Alexym a Bedřichom Hoffstädterom. Tu bol neskôr v roku 1977 menovaný za riaditeľa, kde pracoval v tejto funkcii až do roku 1987. Ocenenie jeho práce vyjadril PhDr. Karol Maliňák, bývalý kolega z mikulášskej galérie týmito slovami: „Všetky inštitúcie v dobe pôsobenia Ondreja Ivana patrili medzi najvýznamnejšie na Slovensku, ocenili Ivanove reštaurátorské, no i kultúrne znalosti, získané na Akadémii v Prahe. Najmä v našej galérii, kde robil roky nielen reštaurátora ale i riaditeľa, sme oceňovali jeho kultivovanosť, veľkorysosť, odbornosť i jeho húževnatosť pri presadzovaní vecí dôležitých pre galériu..."
Ondrej Ivan ako maliar - tvorca je realista. Realizmus je preň jedinou tvorivou metódou, ktorou zachytáva a vyjadruje svoj vzťah k prírode a rodnému kraju.
Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov: Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame roku 1962 a v reštaurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade. Tento vplyv vidíme aj na vystavených zátišiach, alebo žánrových obrázkoch z Holandska z obdobia 50 ych a 60 ych rokov.
Ondrej Ivan takmer celý svoj život zameriaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny. Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký akého sme ho roky poznali - jednoduchý, úprimný, čestný. Zomrel 15. augusta 2018 vo svojej popradskej Veľkej. Pri príležitosti 100 výročia narodenia autora mu rodina vydala rozsiahlu monografiu, ktorej autorom je Miroslav Kleban.
Výstava pod názvom Reminiscencie chce verejnosti ukázať to najhodnotnejšie, čo v priebehu svojho činorodého života autor vytvoril. Tvoria ju ukážky z reštaurátorskej tvorby, krajinomaľby, zátišia a portréty, vytvorené prevažne technikou olejomaľby, pochádzajúce prevažne zo súkromného majetku autora a z depozitu Tatranskej galérie v Poprade, Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa a Galérie umelcov Spiša. Pri jej zhliadnutí máme dojem akoby zastal čas. Svojou atmosférou nás vovedú do čias staromajstrovských, oázy pokoja a kľudu.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely. Spomedzi obľúbených vyberáme Hotel HVIEZDA v Dudinciach.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
-
To vajíčko maľovanô - celoslovenská súťaž
Dlhoročnú tradíciu výstavy kraslíc „To vajíčko maľovanô“ bude tento rok v stredoslovenskom regióne reprezentovať celoslovenská súťaž s rovnomenným názvom. Tradičné umenie zdobenia veľkonočných vajíčok ožije po dvoch rokoch na 2. ročníku súťažnej prehliadky v Thurzovom dome Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Do súťaže sa môže prihlásiť každý, kto sa venuje tomuto jedinečnému ľudovému umeniu. Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúci -
Malokarpatské múzeum v Pezinku v spolupráci s Yolka Agency získalo bronzovú cenu EFFIE Awards Slovak Republic 2025 za kampaň „Múzeum, kde jediný suchý exponát je víno.“
Malokarpatské múzeum medzi najefektívnejšími marketingovými kampaňami roka! Malokarpatské múzeum v Pezinku v spolupráci s Yolka Agency získalo bronzovú cenu EFFIE Awards Slovak Republic 2025 za kampaň „Múzeum, kde jediný suchý exponát je víno.“ Toto prestížne ocenenie patrí medzi najuznávanejšie v oblasti marketingovej komunikácie a oceňuje kampane, ktoré prinášajú merateľné výsledky, efektivitu a silné strategické myslenie. Malokarpatsk -
Ministerstvo kultúry SR a Slovenské národné múzeum pokračujú v obnove hradu Krásna Hôrka
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenským národným múzeom pokračuje v systematickom riešení obnovy hradu Krásna Hôrka. Stav jednej z najvýznamnejších národných kultúrnych pamiatok Slovenska dlhodobo nezodpovedá jej historickému významu ani očakávaniam verejnosti. Slovenské národné múzeum pripravilo postup, ako hrad Krásna Hôrka v čo najkratšom čase čiastočne sprístupniť verejnosti. V súčasnosti môžeme potvrdiť: -
















