Muzeum.SK - múzeum, hrad, zámok a galéria na Slovensku

Vzácne zbierky, zaujímavé expozície, ale tiež starosti so zabezpečením zbierok v depozitároch a vybudovaním vlastného sídla múzea. O tom všetkom pre redakciu Muzeum.SK porozprávala bývalá riaditeľka Horehronského múzea v Brezne Ivica Krištofová.

Breznianske Horehronské múzeum (HHM) už desaťročia rieši problém týkajúci sa jeho sídla, ktoré je aktuálne umiestnené v prenajatých priestoroch v budove historickej radnice v Brezne. Ako pre Muzeum.SK uviedla bývalá riaditeľka múzea Ivica Krištofová, v tomto objekte je aj časť pracovísk a depozitáre. Depozitáre HHM sú však aj v ďalších objektoch v rámci mesta, ani jeden z nich však nespĺňa štandardy na spoľahlivé uchovávanie zbierok. Horehronské múzeum, ktorého zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), má pritom mnoho vzácnych zbierok napríklad textilu, hutníctva, smaltu i liatiny. V dvoch svojich a v dvoch prenajatých objektoch časť z týchto zbierok vystavuje a sprístupňuje verejnosti.

Sídlo múzea sa snažia riešiť už viac ako 30 rokov, renovácia jedného objektu je už na obzore

Vlastníkom budovy radnice je mesto Brezno, ktoré má s využitím objektu svoje plány a pripravuje postupne jej rekonštrukciu. Po obnove sa tu už nepočíta s múzeom ani s jeho pracoviskami. Múzeum preto už po roku 1991, keď odkúpilo objekt roľníckej – remeselníckej usadlosti s ľudovou mangľovňou v Brezne, predostrelo zámer adaptovať ho pre nové sídlo múzea, novú expozíciu,  pracoviská a depozitáre. Súčasťou mala byť aj účelová novostavba v záhrade.

Prvá štúdia bola vypracovaná v roku 1994, do roku 2007 bola vypracovaná kompletná projektová dokumentácia adaptácie stavby aj novostavby,“ popisuje exriaditeľka s tým, že dva pokusy o financovanie z eurofondov v rokoch 2008 a 2014 nevyšli. Aktualizovaná dokumentácia a žiadosť na financovanie z  Plánu obnovy bola v závere roka 2024 schválená a pokračuje nadväzujúce konanie.

„Počíta sa tu však len s expozíciou, s pracoviskom a s tromi menšími depozitármi. Sídlo múzea sa tu už nerieši, lebo s výstavbou účelovej budovy sa už v tomto projekte nepočíta,“ doplnila Krištofová s tým, že renováciou získa múzeum jedinečné dedičstvo.

„Myslím si, že keď niekto uvidí tento zrenovovaný objekt a pochopí štruktúru toho domu, tak zistí, že Brezno nemohlo byť veľkomesto. Jednak preto, že bolo takou koncovou oblasťou a tiež preto, že bolo pomerne hlboko vsadené do členitého terénu a ľudia tu lipli na pôde,“ popísala svoju víziu renovácie roľníckeho domu.

Trvalé sídlo múzea by sa dalo podľa exriaditeľky ešte riešiť dostavbou v átriu v  meštianskom dome zo 16. storočia na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13. „To by som si tak želala, aby sa to do budúcnosti podarilo, tam by mohlo byť vedenie múzea aj ďalšie pracoviská. Bolo by to pritom vo vlastnom objekte múzea,“ dodala bývalá riaditeľka.

Konsolidácia čaká aj regionálne múzeá

Aj HHM čaká konsolidácia, ktorá by sa podľa poslednej porady na BBSK z konca roku 2024, mala prejaviť až v roku 2026. „Múzeum má do marca pripraviť návrh na konsolidáciu v tom zmysle, aby sa 10 percent z rozpočtu ušetrilo. Každý má povinnosť vydokladovať, ako plánuje ušetriť, pričom v našom prípade to bolo okolo 36-tisíc eur. Neviem si predstaviť, ako túto sumu pri našom malom rozpočte máme ušetriť,“ posťažovala sa Krištofová na to, čo múzeum čaká v najbližšom období. Riešenie určite nebude v tom, že sa bude sedieť v nevykúrených priestoroch v zime, ale možno by bolo dobré prehodnotiť návštevnosť počas víkendu, a teda obmedziť otváracie hodiny a podobné opatrenia.

Horehronské múzeum a jeho jedinečné zbierky

Horehronské múzeum sa môže pochváliť okrem iného bohatou textilnou zbierkou. „V nej vidím perspektívy využitia nielen, čo sa týka nejakého návratu k tradičným remeslám a inovatívnom prístupe k spracovaniu toho ľudového textilu, ale aj v nejakom prepojení k modernému dizajnu - využitia tých vzorov s motívom výtvarnej alebo dizajnovej tvorby,“ priblížila bývalá riaditeľka s tým, že perspektíva je aj v zbierke smaltu, lebo to je niečo, čo má len Hradné múzeum vo Fiľakove a Západoslovenské múzeum v Trnave.

„Trochu sa opomína hutnícka tradícia, lebo aj na Horehroní fungovali hutnícke obce zhruba dve storočia, alebo 150 rokov minimálne. S tým súvisí liatina, ktorá sa do zbierkového fondu múzea dostala z našich cintorínov. Sú to jednak kríže a náhrobníky, a potom rôzne úžitkové a dekoratívne predmety, ktoré sú v zbierkovom fonde a sú aj vystavené,“ popísala Krištofová ďalšiu tematiku, ktorú v múzeu dokumentujú.

Prilákať návštevníkov môže akákoľvek forma prezentácie výberu zo zbierkového fondu alebo témy, spracovaná príťažlivou formou s ohľadom na rôzne cieľové skupiny. „Dôležité je, aby bol odkaz ktorý chcete odovzdať a informácia, ktorú chcete  poskytnúť pochopiteľná, vhodne pretlmočená dostupnými prostriedkami. Často krát sme sa stretli s názorom návštevníkov, ktorí ocenili expozície múzea a prezentáciu zbierkových predmetov, hoci by si vyžadovali „revitalizáciu“, obnovu a modernejšie vybavenie. Všetko záleží od vkusu, očakávania  návštevníkov, ktorí sa rozhodnú navštíviť múzeum  a tiež komunikácie s nimi,“ uviedla dlhoročná pracovníčka múzea s tým, že veľmi úspešným podujatím posledných rokov sú „Tajuplné bytosti“, ktoré odporúča navštíviť.

Kto je, čomu sa venovala a aké má plány Ivica Krištofová?

Ivica Krištofová v rokoch 1980 – 1984 absolvovala jednoodborové štúdium  Histórie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. „Svoju múzejnícku kariéru som začala vo Vlastivednom  múzeu v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ som sa presťahovala do Brezna. V Horehronskom múzeu som začala pracovať 1. augusta  1987. Po náhlom odchode riaditeľa Jána Weissa som bola poverenou riaditeľkou od augusta 2014 do júla 2015. Opätovne som sa stala poverenou riaditeľkou v máji 2018. Do funkcie riaditeľky ma vymenovalo Zastupiteľstvo BBSK uznesením 27. februára 2020 a pôsobila som tu do konca roku 2024, keď som odišla do dôchodku,“ priblížila svoju kariéru s tým, že aktuálne je poverená vedením múzea jej bývalá kolegyňa a BBSK musí do pol roka vypísať výberové konanie na funkciu riaditeľa HHM.

Práca riaditeľky ovplyvnila aj jej súkromie, ale ako sama konštatovala, „bolo to moje rozhodnutie prevziať na seba zodpovednosť štatutára. Múzeu som venovala viac času ako som mala/ musela aj v čase, keď som pracovala ešte ako kurátorka. Považovala som to za samozrejmé,“ hovorí Krištofová, ktorá má aj na obdobie v dôchodku veľké plány týkajúce sa jej profesie. Je členkou občianskeho združenia Koburgovci na Slovensku, ktoré si dalo za cieľ okrem iného  dokumentovať a zachovať ešte existujúce  hutnícke dedičstvo Horehronia.

„Šľachtická rodina Koburgovcov mala na Horehroní svoje podnikateľské aktivity v hutníctve, ostali po nich pamiatky rôzneho charakteru. Niektoré viac, iné menej známe, niektoré zachované, mnohé len v torzovitom stave. Našou prioritou najbližšie bude inventarizácia a dokumentácia liatinových krížov a náhrobníkov na tunajších cintorínoch, snaha o ich záchranu in situ, vypracovanie metodiky a koncepcie ich ochrany a záchrany v jednotlivých obciach,“ objasňuje zámery združenia a dodáva, že pôjde o takú ďalšiu nadstavbu v ponuke cestovného ruchu, hoci nie každý rád chodí na cintoríny.

„Myslím si však, že to bude také zrkadlo pre tých ľudí, alebo taký podnet, aby sme si vážili aj to, čo tu bolo. Pretože vyrobiť formu toho budúceho kríža, odliatok, to nebolo jednoduché a sú to mimoriadne krásne veci,“ uzatvára bývalá riaditeľka Horehronského múzea v Brezne.

Redakcia portálu Muzeum.SK pani Krištofovej praje, aby sa jej plány pri plnom zdraví darilo napĺňať.

©Muzeum.SK, január 2025

Viac o Horehronskom múzeu v Brezne:

Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/horehronske-muzeum-brezno.html

Oficiálna web stránka HHM: https://horehronskemuzeum.sk/