Muzeum.SK

V pozícii vedúcej Poštového múzea (POSTM) v Banskej Bystrici je Jarmila Ďurišová len jeden rok a aj napriek tomu, že POSTM sa v priebehu 25 rokov úspešne zaradilo medzi ostatné kultúrne stánky v meste, vníma, že je v povedomí verejnosti tak trochu v pozadí, či už svojou polohou mimo užšie centrum mesta alebo špecifickým zameraním. Preto je práve ďalšie zviditeľňovanie POSTM jedným z jej cieľov. „Mnohí Banskobystričania vôbec netušia, že Poštové múzeum existuje a sídli v Banskej Bystrici už 25 rokov. V rámci našich personálnych možností sa tak aspoň snažíme čo najviac zapájať do aktivít a podujatí organizovaných mestom Banská Bystrica,  Banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK), ale aj ostatnými kultúrnymi inštitúciami,“ ozrejmila na úvod vedúca Poštového múzea, ktoré je organizačným útvarom Slovenskej pošty a.s. (SP).

V múzeu sa návštevník dozvie o histórii poštových služieb a objaví tu aj unikátne zbierkové predmety približujúce proces tvorby poštovej známky

Jedinečnosť Poštového múzea spočíva podľa jeho vedúcej v tom, že návštevníkom ponúka komplexný pohľad na históriu poštových služieb s dôrazom na územie dnešného Slovenska a unikátne zbierkové predmety približujúce proces tvorby poštovej známky. „Originálne výtvarné návrhy slovenských poštových známok od renomovaných výtvarníkov, rytecké rozkresby a rytecké dosky vytvorené poprednými rytcami nemôžu vidieť nikde inde, len u nás,“ popisuje Ďurišová.
Zaujímavým predmetom v zbierkach je aj tzv. cholerový list z predznámkového obdobia poslaný z mesta Brezno (Brezno-Bánya) cez Banskú Bystricu (Neusohl) do Nitry. „List bol napísaný 19. augusta 1831. Text listu v latinčine je napísaný ručne čiernym atramentom. Celý list je husto poprepichovaný pre potreby dezinfekcie, ktorá sa vykonávala pôsobením octových výparov na poštových zásielkach v období epidémie cholery, ktorá v roku 1831 sužovala Uhorsko,“ hovorí o jednom z výnimočných predmetov vedúca.
Pre záujemcov o filateliu sú k dispozícii kompletné zbierky československých a slovenských poštových známok, ale aj poštové známky z celého sveta. Detských návštevníkov najviac zaujme Detská pošta. „Môžu sa tu hrať, kresliť návrhy na poštové známky, vysvetlíme im, ako sa píšu adresy, nahliadnu do poštovej priehradky z 2. polovice 20. storočia, ale môžu si aj sami vyskúšať prácu poštára. Deti tu môžu dokonca vstúpiť do autentickej telefónnej kabínky s telefónom dovezenej z pošty Banská Bystrica - Šalková a vyskúšať si spôsob vytáčania telefónneho čísla. Často sú prekvapené, že len pred pár desiatkami rokov u nás vôbec nebolo samozrejmé mať doma telefón a tak sa chodievalo telefonovať práve na poštu,“ opisuje vedúca múzea a dodáva, že majú aj množstvo iných zaujímavých predmetov z dejín poštových služieb.

Len o tri roky neskôr, ako svetoznáme známky z ostrova Maurícius, boli vydané prvé poštové známky na území Slovenska.

Hodnotu a vzácnosť poštových známok ovplyvňuje podľa Ďurišovej niekoľko faktorov. „Medzi raritné dnes počítame vôbec prvé poštové známky vydané 6. mája 1840 vo Veľkej Británii známe ako Black Penny, potom také, ktorých sa zachovalo len málo kusov, ale aj tie, u ktorých sa vyskytla tlačová chyba, napríklad chybne otočený obrázok lietadla Curtiss JN-4HM na americkej známke Obrátená Jenny. Toto lietadlo sa používalo počas prvej svetovej vojny, ale išlo aj o prvé lietadlo používané americkou poštou na dopravu poštových zásielok. Veľmi vzácna je aj známka Treskilling Yellow z roku 1855, ktorá bola súčasťou vôbec prvých švédskych poštových známok a mala byť vytlačená zelenou farbou. Avšak chybne vytlačili aj žlté známky, z ktorých dnes existuje už len jedna, takže je jednou z najvzácnejších známok na svete,“ vymenovala vedúca múzea, ktorá je zároveň aj kurátorkou zbierky známková tvorba.
V povedomí verejnosti patria medzi najznámejšie známky sveta Modrý, ale aj Červený Maurícius. Tieto boli vydané vtedajšou britskou kolóniou, ostrovom Maurícius, v septembri 1847 v dvoch nominálnych hodnotách – jednopencová oranžovočervená a dvojpencová tmavomodrá. „Vzácnymi sa stali preto, lebo v prvej emisii vytlačenej v počte 500 kusov sa nachádzal nápis „POST OFFICE“ (pošta). Nápis bol ale čoskoro zmenený na „POST PAID“ (zaplatené poštovné). Vzácne sú práve tie s nápisom POST OFFICE, pretože sa ich zachovalo veľmi málo,“ objasnila Ďurišová s tým, že tieto poštové známky v ich múzeu nemajú.

Vzácnymi známkami v zbierke POSTM sú najmä prvé známky platné na území dnešného Slovenska. „Sú to tri žlté známky prvej rakúskej emisie z roku 1850 s nominálnou hodnotou 1 grajciar. Sú nalepené na výstrižku a opečiatkované dennou poštovou pečiatkou Rimabrezó (Rimavské Brezové). Ako dokument činnosti poľnej pošty čsl. légií v Rusku má pre nás historickú hodnotu aj známka hnedej farby emisie Vojenská pošta: Československé vojsko na Rusi z roku 1919, nominálna hodnota 1 rubeľ, bez zúbkovania, so siluetou vojaka a okrúhlym odtlačkom dvojkruhovej pečiatky s legendou POLNÍ POŠTA/POSTE MILITAIRE, vo vnútornom kruhu odtlačku je štvorriadkový nápis ČESKOSLOVENSKÉ VOJSKO NA RUSI,“ uviedla odborníčka na známkovú tvorbu k tomu najcennejšiemu v známkovej tvorbe v múzeu a dodala, že zaujímavý je aj vianočný cyklostylovaný pozdrav a poštová obálka odoslaná z lode LEDNICE, ktorá bola v roku 1967 zajatá v Suezskom prieplave. „Námorníci si tu vytvorili vlastnú poštu s vlastnými provizórnymi známkami a označením G.B.L.A (Great Bitter Lake Assosiation),“ doplnila Ďurišová.

Najväčšou výzvou je nová expozícia, alebo minimálne revitalizácia stálej expozície, ktorá má už toľko rokov ako samotné Poštové múzeum

„Máme už 25 ročnú stálu expozíciu, ktorú síce priebežne obohacujeme o nové predmety, ale predsa len už dlhšie pociťujeme, že by to chcelo radikálnejšiu zmenu nielen obsahu, ale možno aj priestoru, ktorý je mimo centra Banskej Bystrice. Takže výzvou je, pokúsiť sa minimálne o komplexnú revitalizáciu expozície, v lepšom prípade o vytvorenie úplne novej expozície s využitím interaktívnych a moderných technických prostriedkov v novom, atraktívnejšom priestore, aby sme naše služby mohli potenciálnym návštevníkom ponúknuť kvalitnejšie,“ popisuje vedúca.
„Do budúcnosti by sme chceli našu expozíciu priblížiť aj zdravotne znevýhodneným návštevníkom. Ak sa naša vízia podarí naplniť, tak prostredníctvom QR kódov získajú títo návštevníci informácie tiež v posunkovej reči,“ doplnila k plánom Ďurišová.

Poštové múzeum je organizačným útvarom Slovenskej pošty a.s., a v rámci organizačnej štruktúry je momentálne v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa. Od svojho vzniku bolo POSTM súčasťou mnohých organizačných zmien, ktoré boli v niektorých prípadoch menej vydarené, resp. nevydarené. Stalo sa predmetom „zmysluplných“ návrhov, napr. jeho presťahovania do Bratislavy, Banskej Štiavnice, spojenia s inými múzeami a pod. Všetky tieto návrhy boli nakoniec vyhodnotené ako neefektívne, nehospodárne a úplne odtrhnuté od reality.
„Súčasné vedenie si uvedomuje, že ako múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou našou činnosťou pomáhame SP prezentovať ako vyspelú inštitúciu, ktorá si ctí tradície a vlastnú minulosť. Len kultúrne a ekonomicky najvyspelejšie organizácie na Slovensku dokázali zriadiť a udržať si vlastné múzeá, ako napríklad Štátne lesy Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska, Železnice Slovenskej republiky, Slovenský plynárenský priemysel,“ konštatuje vedúca a ako príklad uviedla tohoročné otvorenie novej Galérie poštových známok v Bratislave, kde sú prezentované najkrajšie a najhodnotnejšie poštové známky ocenené na medzinárodných súťažiach. Poštové múzeum prispelo do tejto galérie zapožičaním zbierkových predmetov. Pre návštevníkov je otvorená od utorka do nedele v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. Vstup je voľný.

Múzeá by mali byť akousi „studnicou“ poznania našich dejín, kultúry, prírody, spôsobu života

Múzeum by podľa Jarmily Ďurišovej malo byť živou kultúrnou inštitúciou otvorenou rôznym skupinám záujemcov o našu históriu. „Múzeum by malo vytvárať aj akýsi „servis“ pre bádateľov, kolegov z iných múzeí a vedeckých inštitúcií, ako aj pre bežných ľudí, ktorí hlbším spôsobom spracúvajú niektoré témy a my, zamestnanci múzeí (múzejníci) by sme im k tomu mali poskytnúť zdroje informácií, najmä sprístupnením odborne spracovaných zbierkových a knižničných fondov. V Poštovom múzeu napríklad bežne poskytujeme filatelistom na študijné účely zbierkové predmety z oblasti známkovej tvorby a filatelie. Na pôde múzeí by podľa mňa v spolupráci s učiteľmi mali intenzívnejšie prebiehať výučbové hodiny pre žiakov a študentov, veď rôzne predmety sa nemusia učiť v školských triedach, ale dajú sa využiť expozície a pracoviská múzeí. Keď to premietnem na zameranie Poštového múzea, tak napríklad geografia, dejepis, výtvarná výchova, prírodoveda sa dajú žiakom krásne priblížiť prostredníctvom poštových známok aj väčšiny ostatných zbierkových predmetov,“ opísala možnosti využitia múzeí a dodala, že múzeá vo všeobecnosti by mali byť akousi „studnicou“ poznania našich dejín, kultúry, prírody, spôsobu života. „Poznatky o tomto všetkom by mali ako inštitúcie zriaďované vo verejnom záujme poskytovať verejnosti atraktívnym a moderným spôsobom, využívajúc na to všetky dostupné prostriedky,“ uzavrela problematiku vedúca.

Do Poštového múzea nastúpila Jarmila Ďurišová dva krát, dnes mu šéfuje a je tiež kurátorkou zbierky známková tvorba

Jarmila Ďurišová v rámci bakalárskeho štúdia absolvovala v rokoch 1998 až 2002 na Fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici odbor environmentálna ekológia, špecializácia muzeológia so zameraním na múzejnú konzerváciu. „Bol to pilotný ročník tohto odboru a štúdium prebiehalo v externej forme v Banskej Štiavnici. Oslovila ma práve špecializácia na múzejnú konzerváciu, nakoľko tento odbor úzko súvisel s reštaurovaním, čo bola detstve moja vysnená práca. Dostala som však možnosť zoznámiť sa so zákulisím múzejnej práce prostredníctvom spolužiakov, ľudí z praxe. Vzdelanie som si po rodičovskej dovolenke doplnila o magisterský stupeň, ktorý som absolvovala taktiež na UMB, ale na fakulte humanitných vied, odbor história v rokoch 2006 až 2008,“ popísala svoje štúdium a s úsmevom dodala, že do Poštového múzea prišla pracovať až dva krát.
„Po prvý raz to bolo v roku 2007. Pracovala som ako kurátor, správca zbierok. Tento pracovný pomer bol na dobu určitú, jeden rok a s Poštovým múzeom som sa musela rozlúčiť. Moje pôsobenie v múzejnej sfére kontinuálne pokračovalo v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici až kým som v roku 2013 dostala od vtedajšieho vedenia Poštového múzea opätovnú pracovnú ponuku, tentokrát ako odborný kurátor zbierky Známková tvorba. Rozhodovanie nebolo ľahké, nakoľko práca v Stredoslovenskom múzeu, konkrétne v Matejovom dome, bola moja „srdcovka“. Nakoniec som sa rozhodla túto ponuku prijať. Presvedčila ma aj skutočnosť, že vtedajší pracovný kolektív bol od môjho predchádzajúceho pôsobenia takmer nezmenený a známková tvorba bola pre mňa nová výzva,“ uzavrela Ďurišová.

Za Muzeum.SK prajeme vedúcej Poštového múzea Jarmile Ďurišovej, aby sa jej darilo prilákať zaujímavými aktivitami do múzea čo najviac návštevníkov!

©Muzeum.SK, september 2025

 

Viac o Poštovom múzeu v Banskej Bystrici:

Muzeum.SK: https://www.muzeum.sk/postove-muzeum-banska-bystrica.html

Oficiálne web stránky POSTM: http://www.postovemuzeum.sk/

Galéria poštových známok: https://www.posta.sk/galeria-postovych-znamok