Akcie

5.6.2025   16:30

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Stretnite sa so švábom (Mať doma milión švábov je pohoda)

Mať doma milión švábov je pohoda. To tvrdí spoluautor novej výstavy v Múzeu Andreja Kmeťa Pozoruhodné šváby – nepanikárte! Marek Bartoš. Počas prednášky Stretnite sa so švábom (Mať doma milión švábov je pohoda) vám predstaví svoj koníček aj nevšedných domácich miláčikov. Prednáška sa uskutoční vo štvrtok 5. júna 2025 o 16.30 hod. v Múzeu Andreja Kmeťa.

Marek Bartoš patrí k malému percentu ľudí na svete, ktorí vidia v šváboch viac než len škodlivý hmyz. Zaujímavému chovu exotických článkonožcov sa venuje už od svojich študentských čias. V súčasnosti patrí k popredným chovateľom predovšetkým exotických druhov švábov v počte okolo 1 milión kusov.

Chovateľ švábov sa podelí s verejnosťou o zaujímavosti či pikošky z chovu švábov a vyvráti pár hlboko zakorenených mýtov o týchto fascinujúcich tvoroch, ktoré medzi ľuďmi kolujú. Totiž, nie je šváb ako šváb! Na prednáške uvidíte aj druhy, ktoré sa na výstavu nedostali – napríklad najťažšieho švába sveta – Macropanesthia rhinoceros či náš pôvodný lesný druh Ectobius sylvestris. Po prednáške prevedie Marek Bartoš návštevníkov aj samotnou výstavou a zoznámi vás s jednotlivými druhmi.

Podujatie je súčasťou programu pravidelných popularizačno-náučných stretnutí v priestoroch múzea pod názvom „Štvrtky v múzeu“.

Výstavu Pozoruhodné šváby – nepanikárte! pripravili Stredoslovenské múzeum v spolupráci s chovateľom švábov Marekom Bartošom. Vznik výstavy, ktorú si budete môcť v Múzeu Andreja Kmeťa pozrieť od 3. júna do 2. septembra 2025, z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom výstavy.

Kapacita podujatia je limitovaná, preto využite možnosť zakúpiť si lístky vopred na pokladni Múzea Andreja Kmeťa alebo online na adrese http://snm-online.sk/stretnite-sa-so-svabom/.

Vstupné: 5 € / 3 €

5.6. - 12.10.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Čuvač - Živé dedičstvo predkov

Hoci dnes čuvača pokladáme za samozrejmú a neodmysliteľnú súčasť slovenského vidieka a našej stáročnej ovčiarskej tradície, málokto vie, že jeho osudy boli v skutočnosti veľmi pohnuté. Pes, ktorého vzhľad a charakter po stáročia formovali drsné prírodné podmienky slovenských hôr a tvrdá ovčiarska práca, sa pred sto rokmi (v 20. rokoch 20. storočia) ocitol na pokraji vyhynutia.

V roku 2025 uplynie 60. výročie oficiálneho uznania slovenského národného plemena slovenský čuvač medzinárodnou kynologickou federáciou FCI. Pri tejto príležitosti pripravilo Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja zoologicko-etnografickú výstavu s názvom ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, venovanú nášmu najznámejšiemu psiemu plemenu a jeho histórii, ako aj bohatým salašníckym tradíciám. Výstava s týmto neprehliadnuteľným plemenom bude sprístupnená v Tihányiovskom kaštieli od 5. júna do 12. októbra 2025.

„Výstava Stredoslovenského múzea ČUVAČ – Živé dedičstvo predkov, predstaví najznámejšie slovenské národné psie plemeno, jeho telesný štandard, povahu a pracovné schopnosti, ako aj najdôležitejšie historické momenty jeho záchrany, vzkriesenia a neľahkej cesty k jeho medzinárodnému uznaniu kynologickou verejnosťou. Návštevníci sa tiež dozvedia, ako rozoznať čuvača od ostatných podobných plemien i to, ako postupovať pri jeho zodpovednej výchove“, predstavuje výstavu jej kurátorka Lenka Hrašková.

Veľké biele pastierske psy typu čuvača sa v oblasti Karpát chovajú prinajmenšom niekoľko storočí. V prostredí horských salašov existovala veľmi silná potreba ich chovu ako ochrancov stád pred veľkými šelmami a pomocníkov pri manipulácii s ovcami v náročnom horskom teréne. Podľa tradície svorku verných čuvačov vlastnil už aj uhorský kráľ Matej Korvín. Geografická a civilizačná izolovanosť horských salašov a prísny výber jedincov vhodných do náročnej pastierskej služby boli zárukou udržania pôvodnej horskej formy karpatských čuvačov v jej najrýdzejšej podobe. Tento spôsob zachovávania určitého štandardu čistého chovu v našich podmienkach úplne postačoval a nikdy v stáročnej histórii nevznikla potreba podchytiť chov akoukoľvek oficiálnou formou s úradnou rodokmeňovou evidenciou. Rozvojom horského turizmu a kúpeľníctva v 20. storočí enormne vzrástol záujem zahraničných hostí o atraktívne snehobiele šteniatka zo slovenských hôr a čuvače sa začali vo veľkom vyvážať do Nemecka, Maďarska i Poľska. V 20. rokoch poklesli stavy čuvačov až na kritickú úroveň vyhynutia.

JERRY a KORA

Vďaka osobe doktora Antonína Hrůzu, profesora Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne prišla záchrana tohto druhu v poslednej chvíli. Na liptovských salašoch našiel dve vhodné šteniatka zodpovedajúce plemenu a v roku 1929 ich zapísal do plemennej knihy. Jerry a Kora sa stali zakladateľmi štandardizovaného plemenného chovu čuvačov v Československu. Po rôznych peripetiách bol štandard plemena napokon úspešne prijatý Medzinárodnou kynologickou federáciou v roku 1965.

Dnes sa to zdá ako dávna história, no bez osobného nasadenia niekoľkých nadšencov by slovenský čuvač už pravdepodobne neexistoval. Jeho pôvodná horská esencia by dnes bola výrazne nariedená vplyvom iných, u nás nepôvodných plemien pastierskych psov, ako sú kaukazský a stredoázijský ovčiak alebo kangal. Čuvač je symbol. Dnes viac ako kedykoľvek je ochrancom toho, čo je naše slovenské - našej vlastnej identity, národného povedomia a potreby hrdosti na kultúrny odkaz predkov, ktorí vo svojom čase vytvorili originálne, dodnes pretrvávajúce hodnoty nášho národa. Čuvač je živou pripomienkou ich schopností a pracovitosti, ale aj trvalou výčitkou nášmu národu, ako ľahko si kvôli ľahostajnosti k tomu, čo je naše, necháme tieto základné hodnoty vziať a dovolíme, aby si ich privlastnili iné, cudzie národy a vydávali za svoje. Chráňme si čuvača! Kto iný, ak nie my by ho mal chrániť, chovať a opatrovať ako svoj najcennejší národný poklad?

„Iné krajiny majú svojich psov v mimoriadnej úcte, dokonca im budujú obrovské sochy a pamätníky národnej vďačnosti a identity. U nás panuje mylná predstava, že čuvač je od prírody agresívny a nezvládnuteľný pes, ktorý automaticky patrí na reťaz. Veľmi dúfam, že naša výstava svojou troškou prispeje k lepšiemu poznaniu tohto nádherného a povahovo skvelého psa zo slovenských hôr a pomôže návštevníkom lepšie oceniť jeho skutočný charakter a potenciál. Nebojme sa ho obdivovať, a ak na to máme podmienky, nebojme sa ho i chovať! Skúsenosti mnohých majiteľov potvrdzujú, že pri správnej výchove je slovenský čuvač skvelý, pohodový pes do rodiny a kto ho už raz choval, nedá na neho dopustiť a znova si k sebe vyberie čuvača,“ dopĺňa kurátorka výstavy Lenka Hrašková.

Návštevníci sa tak môžu tešiť na bohaté sprievodné aktivity tematicky súvisiace s chovom čuvača, salašníckym folklórom a etnografiou krojov a zvykoslovia. V rámci trvania výstavy budú pripravené  zaujímavé besedy, živé ukážky psíkov a hospodárskych zvierat, tvorivé dielne pre deti, ako aj syrárske a píšťalkárske workshopy pre dospelých.

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

3.9.2024 - 31.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.

10.10.2024 - 30.9.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy „Hin amen muzeum!/Máme múzeum!“, ktorá sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. v Etnografickom múzeu.

1.11.2024 - 30.11.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).

22.11.2024 - 31.8.2025  

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00

23.1. - 19.6.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prednášky v Pohronskom múzeu

20. marca 2025 o 17:00 Vás pozývame na prednášku Z HISTÓRIE NOVOBANSKÝCH REMESIEL. Výskyt drahých kovov a následný vzostup baníctva boli hlavným faktorom rozvoja novobanských remesiel, ktoré svojimi výrobkami a službami pokrývali požiadavky tunajšieho obyvateľstva. Boli to najmä kováči, tesári, hrnčiari, zámočníci, krajčíri, či obuvníci. Prednáška prevedie tradičnými novobanskými remeslami od obdobia stredoveku až po 20. storočie. Prezentované tiež budú autentické predmety a dokumenty zo zbierok Pohronského múzea.

27.1. - 27.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu

Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie v pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.

Počas tejto aktivity deti spoznajú chránené rastliny a živočíchy okolitej prírody a prostredníctvom hier a hádaniek sa naučia rozlišovať jej živú a neživú časť s dôrazom na ich vzájomné prepojenie a potrebu ich ochrany. Dozvedia sa, čo patrí a nepatrí do prírody a budú spolu s múzejnou pedagogičkou diskutovať o tom, ako ju už aj oni môžu prirodzene chrániť. Aktivita bude spojená s tvorivou dielňou, počas ktorej si detičky vyrobia korunky, alebo budú maľovať na kamene. „Svoje výtvory si odnesú so sebou domov, aby im mohli pripomínať túto aktivitu, všetko, čo sa počas nej naučili a zažili, “ uviedla Brigita Nagyová, múzejná pedagogička.

Aktivita bude prebiehať od 27. januára do 27. júna 2025 v Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Je určená pre žiakov materských škôl. Cena vstupného je vo výške 2 €/žiak alebo 3 €/žiak (s prehliadkou Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí). V prípade záujmu je možné túto aktivitu realizovať ako výjazdovú múzejno-pedagogickú aktivitu, v takom prípade výška vstupného bude dohodnutá individuálne. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.

2.2. - 22.6.2025  

Kaštieľ Radoľa

Svet fantastiky v múzeu

„Saruman verí, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ja som prišiel na niečo iné. Zistil som, že skôr drobné, všedné činy obyčajných ľudí môžu zastaviť temnotu. Obyčajné prejavy lásky a láskavosti.“ (Gandalf Šedý, Hobit – Neočakávaná cesta).

Kysucké múzeum dlhodobo spolupracuje s nadšenými regionálnymi zberateľmi Jaroslavom Masnicom a Jaroslavom Jablonským, ktorí do tradičného múzejného prostredia prinášajú „iné svety“.  Okrem výstav Retrocom, zameraných na rôznu starú techniku, sme v Kaštieli Radoľa mali už svet Harryho Pottera a Sci – fi svet. Tentokrát je výstava zameraná na žáner „fantasy“, plný čarovných krajín, drakov, kúzelných bytostí a mágie. Predstavujú sa tu figúrky, karty, komiksy, filmy, PC hry, stavebnice, knihy, kartové hry s tematikou Magic The Gathering, Yu-Gi-Oh!, World of Warcraft, Pokémon, Masters of Universe, Barbar Conan, Zelda, Piráti z Karibiku, Hobit, Pán prsteňov, Zaklínač, Game of Thrones, Skylanders, Infinity, Totaku a iné.   

Do Kaštieľa Radoľa pozývame všetkých nadšencov žánru „fantasy“ – hráčov, čitateľov a filmových fanúšikov 😊