Akcie

10.10.2024 - 30.9.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov vás pozývame na komentovanú prehliadku výstavy „Hin amen muzeum!/Máme múzeum!“, ktorá sa uskutoční v utorok 8. apríla o 16.00 hod. v Etnografickom múzeu.

31.10.2024 - 16.5.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Osobnosti múzea

V októbri tohto roku si región hornej Nitry pripomína 100 rokov organizovanej muzeálnej činnosti. Zanietené osobnosti zberateľov či milovníkov prírodnej i spoločenskej histórie, ktoré tu pôsobili, sústredil k spoločnej práci prepošt Karol Anton Medvecký a vytvorili Muzeálny krúžok Severnej Nitry.

Vedno realizovali bádania, sústreďovali predmety, ktoré pre spoločenstvo prinášali uvedomelí Hornonitrania a recipročne ich členovia združenia informovali o svojej činnosti v periodiku Náš kraj. O dva roky sa z krúžku vytvoril oficiálne ustanovený Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý po roku sprístupnil zozbierané predmety, čo jeho aktéri vyhlásili založenie múzea.

O ďalších osudoch rozbehnutého múzejníctva a najmä o tom, kto boli nadšenci, ktorí sa zaslúžili o jeho počiatky i rozvinutie, vedúce až ku vzniku dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, prinesie informácie expozícia Osobnosti múzea. Nielen prostredníctvom textov, ale hlavne cez zozbierané a spracované predmety, môžu záujemcovia od 31. októbra 2024 spoznávať tých, ktorí tvorili múzeum.

22.11.2024 - 28.8.2025  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.

Pozývame na komentovanú prehliadku výstavy Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 24. apríla 2025 o 16.00 hod.

10.12.2024 - 25.5.2025  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

60 rokov Múzea Andreja Kmeťa

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

Oslávte s nami významné výročie prostredníctvom výstavy 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa. Vernisáž sa uskutoční v utorok 10. decembra 2024 o 16.00 hod. v I. účelovej budove Slovenského národného múzea v Martine, ktorá je sídlom múzea nesúceho meno jedného zo zakladateľov slovenského múzejníctva.

Snahy o založenie vlastného regionálneho múzea v meste Martin vyvrcholili v roku 1964, keď bolo zriadené okresné vlastivedné múzeum, ktoré dostalo s odkazom na osobnosť Andreja Kmeťa názov Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Základnou úlohou múzea bolo zabezpečiť komplexnú múzejnú dokumentáciu prírody a spoločensko-historického vývoja regiónu Turiec a výskum dejín slovenského múzejníctva a osobnosti Andreja Kmeťa. Za svoju históriu sa v ňom vystriedalo viac ako 90 zamestnancov. V súčasnosti múzeum spravuje viac ako 500 000 kusov zbierkových predmetov z oblasti spoločenských a prírodných vied.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa ponúka návštevníkom komplexný pohľad na históriu, aktivity a činnosť múzea. Predstaví hlavné témy, ktorým sa jeho zamestnanci už viac ako polstoročie venujú, významné zbierkové predmety, aj výstavy a expozície, ktoré návštevníkom počas svojej histórie ponúklo.

Na výstave sú použité fotografie z fotodokumentácie Múzea Andreja Kmeťa a súkromné fotografie, z ktorých veľká väčšina ešte nebola doteraz publikovaná a zverejnená. Výstavu dopĺňajú zbierkové predmety zahŕňajúce listinné dokumenty, olejomaľby, horniny, minerály, skameneliny, herbárové položky, entomologické krabice s vypreparovanými vzorkami hmyzu, liehové, formalínové a dermoplastické preparáty živočíchov.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa, ktorá je realizovaná s finančným prispením mesta Martin, bude v priestoroch múzea prístupná do 25. mája 2025.

19.12.2024 - 31.5.2025  

Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava

Sídla na Slovensku obývané Nemcami na vojenských mapách z 18. storočia

Výstava je spomienku na dlhoročného kolegu – PhDr. Bohuša Kleina, PhD. (1943 – 2013), ktorý sa venoval historickej kartografii. V tomto čase spracoval odbornej slovenskej verejnosti dovtedy neznámy, vedecky nevyťažený a ani nepublikovaný materiál I. vojenskeho mapovania z rokov 1782-1784, ktorý sa nachádza vo Vojenskom archíve vo Viedni. Tento materiál pozostávajúci z ručne kreslených a farebných máp a obsahuje aj vojenské opisy územia Slovenska, ktoré svojou výpovednou hodnotou sú pre dejiny Slovenska jedinečné a neopakovateľné. Opisy sídiel obsahujú pochopiteľne okrem vojenských aspektov i celú stavebno-historickú a geografickú infraštruktúru Slovenska v 2. polovici 18. storočia s obrovským množstvom miestnych názvov a iných údajov takmer pre všetky vedecké disciplíny.

23.1. - 11.5.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Tajomstvá reštaurovania

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote v spolupráci so Spojenou školou Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici pripravilo výstavu a workshop reštaurovania papiera a knižnej väzby.  Na výstave budú prezentované originálne historické knižné väzby a dokumenty, reštaurované pedagógmi a žiakmi študijného odboru konzervovanie a reštaurovanie so zameraním na papier, staré tlače a knižné väzby.

Počas pripravovaného workshopu  si záujemcovia môžu pozrieť  a vyskúšať ako prebieha reštaurovanie dobového papiera  a knižnej väzby pod odborným dozorom kvalifikovaných reštaurátorov Mgr. Radovana Blahu a Mgr. art. Mareka Kocku. Účastníci sa budú môcť zoznámiť s postupmi, technikami, materiálmi a náradím, ktoré reštaurátor pri výkone svojej práce používa. Súčasťou výstavy bude aj prezentovanie originálnych starých tlačí a dokumentov z historickej knižnice múzea. Vystavíme poškodené aj odborne ošetrené knižničné jednotky, ktoré prešli reštaurovaním v reštaurátorských dielňach Spojenej školy Samuela Mikovíniho. Workshopu sa môže zúčastniť široká verejnosť, jednotlivci ale aj skupiny. Cieľom je priblížiť verejnosti prácu reštaurátorov a konzervátorov a upovedomiť tým na ich poslanie v oblasti záchrany kultúrneho dedičstva.

24.1. - 20.6.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Autorský svet Viliama Marčoka

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 90. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, spisovateľa, básnika, literárneho historika a kritika – prof. PhDr. Viliama Marčoka, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenskej literatúry.

Narodil sa 28. mája 1935 v obci Dubová (od roku 1960 súčasť obce Nemecká v okrese Brezno), kde ískal aj základné vzdelanie.

Začiatky literárnej činnosti Viliama Marčoka siahajú do roku 1963, kedy vydal svoju debutovú básnickú zbierku V čase odletov. Po nej nasledovala druhá zbierka Iva vtáci (1965), po ktorej sa začal intenzívnejšie (aj publikačne) venovať výskumu, a to najmä v oblasti literárnej vedy, estetiky a folkloristiky. Napísal mnoho odborných štúdií, článkov a úvah, ktoré boli publikované prevažne v zborníkoch a literárnych periodikách. V roku 1985 vydal odborníkmi vysoko hodnotenú monografiu Milan Rúfus, venovanú interpretácii tvorby tohto básnika. Po roku 1989 sa vedecky zameral na konštituovanie nového pohľadu na slovenskú literatúru, zbaveného hlavne ideologických a iných mimo-literárnych zásahov. Vyvrcholením tejto snahy bolo rozsiahle systematické dielo Dejiny slovenskej literatúry III., ktoré autorsky aj editorsky pripravil na vydanie v roku 2004. Ako prvý na Slovensku sa tiež začal venovať výskumu postmoderny a postmodernej literatúry.

Za svoju tvorbu získal viacero ocenení, napríklad Cenu Ivana Krasku (1969), Cenu Zväzu slovenských spisovateľov (1985) alebo Cenu Jozefa Cígera Hronského (2010). Viliam Marčok bol ženatý a mal dve deti – syna Richarda a dcéru Ivanu. Zomrel 7. mája 2013 vo veku nedožitých 78 rokov v Bratislave, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Na výstave s názvom Autorský svet Viliama Marčoka môžu návštevníci od 24. januára 2025 do 20. júna 2025 v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici vidieť okrem publikácií nesúcich rukopis Viliama Marčoka tiež ukážky jeho osobnej korešpondencie a fotografie dokumentujúce jeho pracovný a osobný život.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

27.1. - 27.6.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu

Zamestnanci Baníckeho múzea v Rožňave, kultúrneho zariadenia Košického samosprávneho kraja, si čoraz viac uvedomujú nevyhnutnosť environmentálnej výchovy a vzdelávania a rovnako svoje dôležité postavenie v pri ich poskytovaní. Najmä z tohto dôvodu Banícke múzeum v Rožňave prináša opäť novú aktivitu v oblasti spoznávania a ochrany prírody pre najmenších pod názvom Kráľovstvo živej a neživej prírody Slovenského krasu.

Počas tejto aktivity deti spoznajú chránené rastliny a živočíchy okolitej prírody a prostredníctvom hier a hádaniek sa naučia rozlišovať jej živú a neživú časť s dôrazom na ich vzájomné prepojenie a potrebu ich ochrany. Dozvedia sa, čo patrí a nepatrí do prírody a budú spolu s múzejnou pedagogičkou diskutovať o tom, ako ju už aj oni môžu prirodzene chrániť. Aktivita bude spojená s tvorivou dielňou, počas ktorej si detičky vyrobia korunky, alebo budú maľovať na kamene. „Svoje výtvory si odnesú so sebou domov, aby im mohli pripomínať túto aktivitu, všetko, čo sa počas nej naučili a zažili, “ uviedla Brigita Nagyová, múzejná pedagogička.

Aktivita bude prebiehať od 27. januára do 27. júna 2025 v Zážitkovom centre Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Je určená pre žiakov materských škôl. Cena vstupného je vo výške 2 €/žiak alebo 3 €/žiak (s prehliadkou Expozície prírody Slovenského krasu a priľahlých oblastí). V prípade záujmu je možné túto aktivitu realizovať ako výjazdovú múzejno-pedagogickú aktivitu, v takom prípade výška vstupného bude dohodnutá individuálne. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.

2.2. - 11.5.2025  

Kaštieľ Radoľa

Šlabikáre z celého sveta

Kysucké múzeum pripravilo v renesančnom Kaštieli Radoľa výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky pána Štefana Peteju z Bardejova. Výstavu zapožičalo od jeho pozostalých príbuzných, rodiny Drotárovcov.

Štefan Peteja sa so svojou zbierkou šlabikárov z celého sveta dostal do zápisu do Slovenskej knihy rekordov. Jeho vnuk Matúš hovorí:  „Starý otec - Štefan Peteja  - sa narodil v roku 1933 v Bardejove. Bol stavebným technikom a k šlabikárom sa dostal úplnou náhodou. Bolo to niekedy v 80. rokoch, kedy mu jeho priateľ daroval prvý šlabikár. Odvtedy začala jeho túžba v zbieraní týchto knižiek, ktorá s ním ostala až do jeho odchodu.

Nakoľko bol starý otec veľmi vynaliezavý, podarilo sa mu, aj napriek hendikepu, keďže neovládal žiaden svetový jazyk, vybudovať zbierku cca 500 ks šlabikárov z celého sveta. Neustále korešpondoval (keďže bol stará škola, tak listami písanými na písacom stroji) s veľvyslancami, umelcami, podnikateľmi, ktorí pracovali a cestovali po svete s cieľom obstarať nejaký šlabikár. Nebolo týždňa (niekedy dňa), kedy by nenapísal niekomu list, nezavolal alebo nejakým iným spôsobom neskúšal nájsť šlabikár. Má ich z každého kontinentu, vrátane rómskych, či šlabikárov písaných v Braillovom písme.

O vystavovanie zbierky bol stále veľký záujem. A to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keď sme my, jeho vnukovia boli starší, začali sme mu prirodzene pomáhať so zbierkou a organizáciou výstav. Vždy náš však predbehol. Aj napriek tomu, že cestujeme po svete, ovládame cudzie jazyky, pracujeme s internetom, nikdy sme neboli v získavaní šlabikárov takí úspešní ako on. Mal nespočetne veľa návštev a písanie listov sa v niektorých prípadoch pretavilo do dlhých (korešpondenčných) priateľstiev s ľuďmi z USA, Ruska, či Japonska. Niektorí ho dokonca zo zvedavosti prišli navštíviť – sám si pamätám na návštevu indonézskeho veľvyslanca v Bardejove, ktorý chcel osobne vidieť človeka, ktorý ho požiadal o šlabikár.“

Na výstave v Kaštieli Radoľa sa prezentuje takmer 300 šlabikárov. Zastúpené sú všetky svetadiely okrem Antarktídy. Najviac ich je z Európy, ale nechýbajú ani islamské krajiny, africké, Čína, India a Indonézia, Austrália a Oceánia.

Výstavu dopĺňajú zbierky Kysuckého múzea z oblasti školstva. Najstarším vystaveným múzejným exponátom je čítanka z roku 1898, učebnice, mluvnice z 1. polovice 20. storočia, i učebnice z obdobia socializmu. Chýbať nemôže školská lavica, s počítadlom a glóbusom tiež z obdobia 1. ČSR, secesné fotografie kysuckých škôl, či školské pomôcky – perá, kalamáre, triedne knihy, zošity, žiacka knižka a pod.

7.2. - 11.5.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho

Drotárstvo na Slovensku predstavuje ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území v žiadnom inom štáte. Meno tomuto zamestnaniu dal základný materiál – drôt, bez ktorého by sme si kedysi potulného slovenského drotára nevedeli predstaviť. V súčasnosti zažíva drotárstvo renesanciu. „Drotárine“ sa venuje čím ďalej tým viac majstrov a každý z nich má svoj špeciálny drotársky rukopis. Tak je to aj u drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho.

Prvok „Drotárstvo – remeslo a umenie“ bol zapísaný v roku 2019 do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Anna Kamody Budová, ktorá pôsobí pod umeleckým menom Drotárka Anna, sa dostala k drotárstvu v roku 2015, kedy darovala Henrichovi model lietadla od umeleckého drotára Ľubomíra Smržíka. Práve tu začala obdivovať neskutočnú „mravenčiu“ prácu a šikovnosť ľudských rúk a tak sa zrodila jej láska k drotárstvu. Začínala tvoriť ako úplný samouk. Veľmi rýchlo pochopila, že drôt je živý a dá sa ohýbať, formovať a meniť svoje vlastnosti len v skúsených rukách. Drotárstvo sa tak stalo jej najväčšou výzvou a zároveň relaxom. Vďaka kurzu vo Vyšehradnom a v ÚĽUV-e v roku 2017, ktoré absolvovali spolu s Henrichom,  náročnosť výtvorov postupne rástla. Rozširoval sa okruh mét, ktoré sa snažila dosiahnuť, objavovali sa nápady na prvé veľkolepé diela a výtvory.

Vďaka Henrichovej láske k lietadlám často navštevovali letisko Sliač, kde vzhliadla na stíhačke vyobrazenú hlavu tigra a zrodila sa prvá veľká výzva. Znak 1. Bojovej letky bol veľkolepá vízia, pri ktorej najviac potrápilo práve vydrôtovanie tigrej tváre. Na diele autorka pracovala viac ako tri mesiace, pričom jej venovala každú voľnú chvíľku. Už tu sa ukázala miera Henrichovho prínosu, pretože bez jeho pomoci a zručnosti ohýbať hrubé drôty, vypaľovať a pripevňovať jednotlivé časti by požadovaný výsledok nikdy nedosiahla. Henrich ju v záľube vždy podporoval. Dodnes je jej najväčším podporovateľom, kritikom,  spolupracovníkom a oporou. Vďaka spoločnej záľube a nadšeniu vytvorili mnohé zložité diela ako: štátny znak Slovenskej republiky, Modré srdce veliteľa vzdušných síl, mestský erb Novej Bane, rôzne vydrôtované logá, obrazy, plastiky, šperky či originálne školské tablo.

Tak, ako kedysi majstri drotári spevňovali nádoby a splietali potrebné výrobky, prepojili Anna a Henrich drotárstvom spoločný osobný život s originálnou záľubou. Svoje zručnosti a vedomosti ohľadne drotárstva obaja predvádzajú na rôznych podujatiach, sprievodných akciách, momentálne aj v rámci tvorivých dielní a workshopov v Pohronskom múzeu. Cieľom je vnútorný pocit uspokojenia, že krásu drôtu šíria ďalej, a že aj možno práve ich malým prispením história drotárstva nezanikne.

Súčasťou výstavy „Prierez tvorbou drotárov Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho“ bude niekoľko tvorivých dielní pre rôzne vekové kategórie. Už počas prvého týždňa jarných prázdnin to bude tradičný drôtený vešiak, neskôr opletaný džbánok, či náramok z drôtu so vsadeným polodrahokamom.