Akcie
25.3.2023 - 31.12.2024

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
9.4. - 13.7.2025

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Viktor Šefčík a Ester: Florebit Sicut Lilium (Ozeáš 14:5)
Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
Výstava dvojice umelcov (otca a dcéry), čerpajúcich inšpiráciu z morfologických detailov rastlín. Veľkoplošné kresliarske, maliarske diela a objekty reflektujú podmanivú jemnosť a eleganciu (ale aj neúprosnosť) prírody, ktorá je aktuálne kľúčovým faktorom v tvorivom procese autorov. Cyklus výstav Dvojice.
Verš „Florebit sicut lilium“ je súčasťou starozákonného posolstva o nádeji a obnove. Vo svojom pôvodnom kontexte symbolicky hovorí o renesancii prírody a sveta, je paralelou k tomu, čo dnes aktuálne všetci potrebujeme. Nielen ekologická kríza, ale aj nespútaný nárast straty ľudskosti a narušená komunikácia sú naše biblické nečistoty, ktoré musíme napraviť. Podobne ako biblická ľalia, požadujeme čistú vodu a čistý vzduch, musíme chrániť udržateľný spôsob života. Ak sa v tomto momente začneme správať zodpovedne a šetrne, môžeme ešte dosiahnuť, aby naša Zem kvitla ako ľalia. Ľalia je tu zástupným symbolom krehkej krásy a čistoty a úvodný verš hovorí o duchovnom i fyzickom prekvitaní, o návrate k hodnotám.
Viktor Šefčík čerpá inšpiráciu z morfologických detailov rastlín, uprostred ktorých momentálne žije – slnečnice, ruže, ľalie, ale aj suchá tráva, vinič, či kukurica. Pozoruje a skúma ich každodenný život od narodenia po smrť. Tieto prírodné biologické procesy ho fascinujú, reprezentujú neustály prirodzený kolobeh obnovy. Je pozorovateľom. Zaujímajú ho netradičné výrezy, či detaily. Usiluje sa spoznať stavbu a tvar kvetu do takej miery, aby mohol zovšeobecňovať, vstúpiť do mikroprocesu života. Je to zároveň autorov ponor do seba, spojenie mentálnych a vizuálnych vnemov. Táto tvorivá poloha je v súčasnom slovenskom výtvarnom umení ojedinelá, nielen námetom, ale aj dôslednou technikou zobrazenia.
Kto je Ester? Podľa Viktora Šefčíka je Ester jeho najlepším dielom, čo predstavuje krásne emocionálne vyznanie otca dcére. Vizuálnu metaforu ich života možno nájsť na malom akvareli Magnólia z roku 2005, kde je zobrazený krehký kvitnúci výhonok na pevnom kmeni. Ester prežila väčšinu svojho doterajšieho života v blízkosti svojho otca. Život v jeho ateliéri jej poskytol množstvo podnetov na umelecké vzdelávanie, neformálne sa učila z vizuálnych impulzov a dialógov v procese tvorby. Napriek potenciálnym rizikám epigónstva sa Ester etabluje ako zaujímavá samostatná osobnosť. V jej tvorbe je obsiahnutá spoločná myšlienková línia s otcom, avšak vybrala sa vlastnou cestou – tvorbou citlivých organických plastík. Sú protipólom k otcovým maľbám, a zároveň ich skvelo dopĺňajú. Obnova je procesom, ktorý sa dotýka nielen prírody a človeka, ale aj umenia. Výstava Viktora Šefčíka a jeho dcéry Ester nás pozýva na cestu introspekcie, vnímania záznamov detailov procesu života. Spolu s autormi veríme, že prostredníctvom ich diel sa aj my sami môžeme stať súčasťou tejto premeny.
PhDr. Edita Vološčuková, PhD., kurátorka výstavy
Profil autorov
Viktor Šefčík (*1960, Košice) študoval v r. 1975 – 79 SUPŠ v Košiciach, v r. 1983 – 89 na VŠVU v Bratislave. Počas štúdií pracoval v ateliéri Juraja a Márie Bartuszových. V 80. r. 20. storočia sa zúčastňoval neformálnych výtvarných akcií a výstav, vrátane projektov so zakladajúcimi členmi východoslovenskej umeleckej skupiny C+S. V r. 1989 bol spoluzakladateľom Občianskeho Fóra Košice (neskôr VPN). V r. 1989 – 90 pôsobil ako posledný predseda ZSVU, spoluzakladal Slovenskú výtvarnú úniu a obec reštaurátorov. Cestoval a stážoval v Európe, USA, Rusku a Izraeli (90. r. 20. storočia). Od r. 1997 na 15 rokov vynechal výtvarné aktivity. Od r. 2015 sa vracia k intenzívnej výtvarnej tvorbe a vystavuje so spolkom C+S, ako i v súkromných galériách. Šefčíkova tvorba bola uvedená na cca 30-tich autorských a cca 50-tich kolektívnych výstavách. Autorove diela sú zastúpené vo Východoslovenskom múzeu, Východoslovenskej galérii, Galérii umelcov Spiša a v mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Füzérradvány v Maďarsku.
Ester Šefčíková-Zaňáková (*1999, Košice) študovala pod vedením Mgr. art. Andrey Čepiššákovej, Mgr. art. Mariána Straku, akad. soch. Jána Borka, akad. mal. Zbyňka Prokopa. Momentálne študuje pod vedením akad. mal. Viktora Šefčíka. Venuje sa maľbe, kresbe a soche. Tvorí organické plastiky a skulptúry s biomorfným tvaroslovím. V ateliéri na Strojárenskej 3 v Košiciach viedla ateliér keramiky a ateliér kresby/maľby pre deti a dospelých.
9.4. - 13.7.2025

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Jindřich Štreit: Príbehy v čase
Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.
„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991
Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).
Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.
Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.
Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.
Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS
Profil autora
Jindřich Štreit je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných, o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií
10.4. - 10.5.2025

Banícke múzeum v Rožňave
100. výročie Košickej župy
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých do areálu Zážitkového centra Sentinel na exteriérovú putovnú výstavu pod názvom 100. výročie Košickej župy. Sprievodným podujatím k výstave bude prednáška kurátora múzea Martina Hajduka Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu.
Výstava je primárne určená študentom stredných škôl. Predstavuje netradičnú hodinu dejepisu, keďže texty použité na výstave sa pridŕžajú učebných osnov. Záujemcovia sa prostredníctvom jedenástich grafických panelov dozvedia množstvo zaujímavostí z histórie Košického kraja. K výstave múzejníci pripravili sprievodný program, a to vo forme prednášky o roľníckom spôsobe života slovenského obyvateľstva na Gemeri v období vzniku Košickej župy. Prednáška je určená pre verejnosť, ale rovnako svoj záujem o ňu môžu vopred nahlásiť žiaci 2.stupňa základných škôl a študenti stredných škôl.
Putovná výstava bude sprístupnená zadarmo od 10. apríla do 10. mája 2025 v areáli Zážitkového centra Sentinel (Šafárikova 43, Rožňava). Prednáška Roľnícky život na Gemeri v medzivojnovom Československu sa uskutoční 7. mája 2025 o 16.00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25). Vstupné na prednášku je vo výške 1 Eur/osoba.
10.4. - 31.5.2025

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
Zelený objektív 2024
Výstava fotografií súťaže mladých fotografov na tému les.
10.4. - 15.6.2025

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.
Kurátorka: Mgr. Zuzana Bartošová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.
Diela konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. po prvýkrát v Oravskej galérii.
Výstava predstaví výber diel slovenských konceptuálnych a postkonceptuálnych umelcov z prestížnej súkromnej zbierky. Jedinečnú výtvarnú tendenciu, ktorá je na slovenskej výtvarnej scéne prítomná od polovice šesťdesiatych rokov a vďaka aktivitám konkrétnych umelcov prežila, napriek ideologickému tlaku, i nasledujúce dve dekády, zastupujú presvedčivé diela významných umelcov zo zbierky Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s.
Konceptuálne umenie oslovilo viac ako pred polstoročím mladých nastupujúcich autorov. Popri akčnom umení i umení objektu a inštalácie, sa stalo súčasťou ich generačnej výpovede. Najvýznamnejšie osobnosti spomedzi nich sa ho nevzdali ani po nástupe tvrdej tzv. normalizácie našej kultúry po 2. zjazde Zväzu slovenských výtvarných umelcov na jeseň 1972. Napriek tomu, že stratili členstvo v tejto stavovskej organizácii, pestovali ho v okruhu autorov neoficiálnej výtvarnej scény slobodne ďalej. Špecifikum slovenského konceptuálneho umenia je skutočnosť, že jeho autori sú – na rozdiel od väčšiny autorov euro-amerického kontextu – profesionálnymi výtvarníkmi, absolvovali Vysokú školu výtvarných umení. Nevzdali sa úplne maľby. To dáva tejto disciplíne jedinečné výrazové možnosti, ktoré ocení aj publikum. Výstava mu prinesie okrem intelektuálnych podnetov aj estetický zážitok.
Kompozície Stanislava Filka, Júliusa Kollera, Petra Bartoša, Rudolfa Sikoru, partitúry Milana Adamčiaka, Dezidera Tótha, Juraja Meliša, Michala Kerna i objekty Juraja Bartusza a Jany Želibskej, predstavia jasne artikulovanú polohu slovenského konceptuálneho umenia. Ľubomír Ďurček, rovnako ako viacerí z menovaných autorov, tvorí na pomedzí akčnej a konceptuálnej tendencie, čo je tiež špecifikom slovenskej situácie. Spomedzi tvorby autorov, ktorí do výtvarného diania vstúpili len o čosi neskôr, výstava predstaví diela umelcov, ktorí sa na základe dlhoročných priateľských a tvorivých kontaktov združili po Nežnej revolúcii do skupiny A-R (Avance Retard). Spomedzi nich Marián Mudroch, Milan Bočkay, Daniel Fischer, Igor Minárik aj Ladislav Čarný zúročili vo svojej tvorbe – každý vlastným spôsobom – intelektuálny prínos konceptuálneho umenia. Mimo tohto generačného zoskupenia tvorí v postkonceptuálnom nasadení multimediálny umelec Vladimír Havrilla.
Výstava upozorní na kvalitatívne vyrovnanú, koncepčne budovanú privátnu zbierku Prvej slovenskej investičnej skupiny a.s. Tá sa sústredila práve na diela autorov, ktorí počas tzv. normalizácie nepodľahli ideologickému tlaku a tvorili slobodne, hoci v skromných životných podmienkach. Prínosom výstavy bude okrem estetického zážitku aj pocta osobnej statočnosti umelcov.
10.4. - 15.6.2025

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Súčasná poľská maľba zo zbierok Bielskej galérie BWA
Kurátorka: Agata Smalcerz, riaditeľka Bielskej galérie BWA
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.
Krajina poľského maliarstva prezentovaná na Orave
Paralelne s výstavou „Súčasná poľská maľba zo zbierok Galérie Bielska BWA“ prezentuje Oravská galéria od 22. marca 2025 do 22. apríla 2025 svoje zbierky v Galerii Bielska BWA pod názvom „Súčasná slovenská maľba zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne“. Spolupráca medzi slovenskou a poľskou galériou vznikla v dôsledku cezhraničnej výmeny v rámci Euroregiónu Beskydy. Predmetné výstavy konajúce sa na oboch stranách hranice ukazujú, ako málo vieme o umení a kultúre našich najbližších susedov.
Obe výstavy sa zameriavajú na maľbu, ktorá v druhej polovici 20. storočia ustúpila konceptuálnemu umeniu a novým médiám. Pre obe galérie však zostáva kľúčová, o čom svedčí počet maliarskych diel v ich zbierkach. Kolekcia umenia Bielskej galérie BWA obsahuje vyše 1 130 diel, z toho viac ako 530 malieb. Významný podiel na tom má súťaž Bienále maľby Bielska jeseň (Biennale Malarstwa Bielska Jesień), organizovaná od roku 1962. Od začiatku 21. storočia sa ocenené diela čoraz častejšie dostávajú do zbierok galérie s finančnou podporou Ministerstva kultúry a národného dedičstva, i formou darov alebo finančnou podporou sponzorov.
Väčšina obrazov na výstave pochádza z rokov 2006 –2020 a získala ocenenia v súťaži Bielska jeseň. Päť z nich získalo Grand Prix – diela Wilhelma Sasnala, Ewy Juszkiewicz, Martyny Czech a Karola Palczaka. Táto súťaž pomáha umelcom v kariére, keďže dnes patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov poľskej maľby. Výstavu dopĺňajú aj staršie diela významných umelcov, ako Józef Hałas, Ryszard Grzyb, či Tamara Berdowska. Zúčastnení umelci zastupujú aj mladú generáciu z rôznych poľských miest, pričom niektorí pôsobia priamo v Bielsku-Białej, čo potvrdzuje jej význam v súčasnej maľbe.
Na výstavu boli vybrané diela, ktoré v priestoroch Oravskej galérie vytvárajú príbeh. Obrazy sa venujú témam ako rodové stereotypy, náboženstvo, vzťah človeka k prírode a zvieratám. S humorom, no citlivo zobrazujú každodenné rozhodnutia i voľnočasové aktivity. Uzavretí do štyroch stien si často neuvedomujeme, aký vplyv má architektúra na našu náladu a kontakt s okolím. Nechýbajú ani krajinárske scenérie s netradičnými pohľadmi. Medzi nimi je aj obraz „Na Orave“ od nedávno zosnulého Józefa Krzempka, ktorý vznikol počas jeho umeleckých ciest.
Hoci súčasná maľba rozširuje svoje výrazové prostriedky, väčšina vystavených diel je namaľovaná tradične – olejom na plátne, prípadne akrylom alebo kombinovanou technikou. Jedna z najpopulárnejších poľských umelkýň Małgorzata Mirga-Tas využíva priemyselnú tkaninu v kolážach, zatiaľ čo Weronika Teplicka tvorí z olejových obrazov rozrezaných na pásiky. Výstava ponúka takmer 60 rôznorodých diel, ktoré odrážajú témy dôležité pre poľských umelcov. Slovenským divákom výstava ponúka možnosť porovnať vývoj maľby v oboch krajinách.
10.4. - 28.8.2025

Banícke múzeum v Rožňave
Slovenské hrady a zámky
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, otvára atraktívnu fotografickú výstavu Mareka Hajkovského pod názvom Slovenské hrady a zámky. Výstava pozostáva z panoramatických fotografií hradov a zámkov z perspektívy, ako ich verejnosť možno ešte nepozná.
Prostredníctvom prirodzeného prístupu autora a génia loci fotografovaných objektov a okolitej krajiny vznikol originálny umelecký rozmer fotografií, kedy sa autor približuje k anglickej a talianskej krajinomaľbe 19. storočia. Snaha o prepojenie fotografie a maľby nevzniká naraz, ale prelínajú sa až v post procese. Záujemca bude mať možnosť cez päťdesiatku fotografií vnímať pútavý príbeh vznešenej, ale rovnako aj násilnej minulosti v spojení časopriestoru minulosti a súčasnosti. V spôsobe, akým sú hrady a zámky na fotografiách zachytené, možno vnímať aj ich edukatívny rozmer. Fotografie nezobrazujú len samotné architektonické objekty, ale je tu aj ľahko čitateľná ich pôvodná funkcia v krajine, kedy plnili najmä ochrannú a kontrolnú funkciu panstva a prezentáciu jeho moci a postavenia. V neposlednom rade cieľom výstavy je demonštrovať množstvo a jedinečnosť hradov a zámkov na Slovensku a motivovať k ich návšteve.
Marek Hajkovský aktívne vstúpil do diania slovenskej fotografie v roku 2005 a postupne sa zaradil medzi najuznávanejších profesionálnych fotografov na Slovensku. Je držiteľom prestížneho titulu QEP (Qualified European Photographer) a nositeľom množstva medzinárodných ocenení. Špecializuje sa najmä na komerčnú reklamnú fotografiu, fotografovanie hradov a zámkov vníma ako svoj osobný projekt, ktorý bol v roku 2021 aj knižne spracovaný.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 10. apríla 2025 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Výstava bude súčasťou Župných dní Košického samosprávneho kraja a potrvá do 28. 08. 2025.
11.4. - 1.6.2025

Nitrianska galéria, Nitra
Fatalizmus
Vystavujúce autorky ↘ Diana Beňová, Katarína Borguľová, Virág Csillagová, Markéta Foltánová, Sofia
Kostolná, Martina Kukučková, Františka Milánová, Barbora Nováková, Melinda Olléová, Nikoleta Tarajová,
Natália Pavlovičová
Kurátori ↘ Martin Kratochvil, Jana Mináriková
Vernisáž ↘ 10. 4. 2025 o 17.00 hod.
Miesto konania ↘ Bunker
Študenti Katedry výtvarnej výchovy a tvorby na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (ďalej KVTV), dostávajú už tradične priestor na prezentáciu svojich diel v Bunkri Nitrianskej galérie. Tohtoročná výstava FATalizmus, sa zaoberá vzťahom medzi fyzickou tučnotou (fat) a filozofickým fatalizmom. Obe sú metaforami ochrany i pasce, útočiska aj izolovanosti. Tuk chráni telo pred vonkajšími vplyvmi, ale zároveň ho robí ťažším, spomaľuje a obmedzuje pohyb. Stáva akousi symbolickou bariérou medzi jednotlivcom a svetom – môže byť komfortnou vrstvou, ktorá oddeľuje človeka od nepriaznivých vonkajších vplyvov, ale zároveň môže pôsobiť ako prekážka, ktorá bráni rozletu, stiesňuje a zväzuje. Podobne aj fatalizmus – viera v predurčenosť – môže byť útechou, ale aj pascou, ktorá síce oslobodzuje od zodpovednosti, no zároveň pripútava k alibistickej nehybnosti.
Diela študentiek KVTV ponúkajú umelecké reflexie na tieto témy aj v širšom zmysle slova. Viaceré z nich sa zaoberajú jedlom, ktoré v spojení s hlboko osobnými témami (napr. nahliadnutie do rodinných rituálov, spomienky na starých rodičov, či boj o sebaprijatie), dostáva celkom iný, symbolický charakter. Iná skupina vystavovaných prác sa snaží prekonať pomyselnú bariéru fatalistiskej nečinnosti a púšťa sa do angažovaných tém, ktoré hýbu ich súčasným svetom.
Vystavené diela otvárajú dialóg o vzťahu človeka k vlastnému telu a k svojmu osudu. Namiesto jednoznačných odpovedí ponúkajú priestor na zamyslenie. Aké sú hranice našej slobody? Do akej miery nás formuje telo a do akej miery myšlienky, ktorým veríme? Je ochrana vždy žiaduca, alebo sa z nej môže stať bremeno? A ak všetko smeruje k nevyhnutnému koncu, aký má vôbec zmysel snažiť sa prekročiť vlastné hranice?
11.4. - 7.9.2025

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Krehké tvary predstavivosti. Pestrofarebné desaťročia poľského skla
Päť individuálnych výstav „KREHKÉ TVARY PREDSTAVIVOSTI. Pestrofarebné desaťročia poľského skla. HORBOWY – DAJEWSKA – ILLO – ŁABIŃSKI – WÓJCIK“ predstavuje tvorbu uznávaných poľských umelcov – Zbigniewa Horbowého, Igora Wójcika, Małgorzaty Dajewskej a Mariusza Łabińského, ktorí vyštudovali dizajn skla na Akadémii výtvarných umení vo Vroclave, a Patrika Illa, slovenského dizajnéra, ktorý spolupracuje s poľskými sklárňami. V ich tvorbe môžeme objaviť hlavné východiská tzv. vroclavskej školy skla, platformu nestora poľského skla a akademického pedagóga Zbigniewa Horbowého, ktorej cieľom je podnecovať technologickú vynaliezavosť, odvahu a dôslednosť v nasledovaní vlastnej tvorivej cesty.
Projekt v sídelnej budove SNM je doplnený o tvorbu najmladšej generácie poľských umelkýň s názvom: „TRI INÉ. Mladé poľské sklo. Výstava zviditeľní poľské umelecké remeslo a sklárske umenie na medzinárodnej scéne, kde umelci predstavia súčasný dizajn a diela vytvorené tradičnými technikami, s cieľom preskúmať aktuálny trend v poľskom skle, ktorý inicioval profesor Zbigniew Horbowy a v ktorom pokračovali jeho žiaci až po súčasných sklárskych umelcov. Výstavy tvoria ucelený príbeh o histórii a premenách poľského sklárskeho umenia a dizajnu, ako aj o ich viacrozmernom charaktere. Kurátorom výstav je poľský umelec Mariusz Łabiński a slovenský dizajnér Patrik Illo, ktorý bol dlhé roky spätý s poľským sklárskym priemyslom, okrem iného aj ako hlavný dizajnér sklárne v Krosne v rokoch 2006 – 2009. Na výstave predstaví kolekcie, ktoré vytvoril pre túto skláreň.
Organizátori výstavy:
Slovenské národné múzeum, Poľský inštitút v Bratislave, Centrum kultúry a umenia vo Vroclave
Architekt výstavy:
Michal Illo
Súčasťou projektu sú aj ďalšie 2 výstavy v Bratislave:
GLASS WITHOUT BORDERS
od 11. apríla 2025 v Poľskom institúte v Bratislave, Námästie SNP 27
Projekt je iniciatívou Centra kultúry a umenia vo Vroclave, s cieľom propagovať sklárske umenie ako umelecké médium celosvetového významu a zároveň sa zameriava na medzinárodnú spoluprácu umelcov, organizáciu výstav, workshopov v sklárňach a umeleckých podujatí spojených so skllom. Pracuje na medzikultúrnom dialógu a prezentuje sklo ako formu súčasného umenia. Výstava predstaví práce z posledného ročníka Dolnosliezskych workshopov a sympózia umeleckého skla a dizajnu e-Glass Festival v Szklarskej Porębe v roku 2024 (koná sa každoročne od roku 2008), ako aj diela hosťujúcich umelcov zo Slovenska, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch zúčastnili na tomto plenérnom podujatí. Okrem umelcov, hutmajstrov a technológov z Poľska sa na festivale zúčastnia aj výtvarníci z Česka, Slovenska, Ukrajiny a ďalších krajín. Ide o jedinečný projekt v oblasti sklárskeho umenia v medzinárodnom – transeurópskom – priestore, ktorý prepája vzdelávanie, tvorbu a výmenu nových umeleckých technológií a kultivovanie regionálneho kultúrneho dedičstva.
Výsledky spolupráce umelcov, ktorí sa zúčastnili na festivale, prezentuje pravidelne cyklus výstav, ktoré sa po skončení festivalu konajú v Poľsku i v zahraničí. Výstavy sprevádza katalóg, resp. album v poľštine a angličtine. Album obsahuje okrem iného profily umelcov, fotografie diel vytvorených počas festivalu a texty o sklárskom umení a technológii.
Organizátori výstavy: Centrum kultúry a umenia vo Vroclave, Poľský inštitút v Bratislave
Kurátor: Mariusz Łabiński
Architekt výstavy: Michal Illo
Vystavujúci umelci: Agata Drąg (PL), Peter Ďuriš (SK), Justyna Dżaman (PL), Brianna Gluszak (CA/US), Marta Havlíčková (CZ), Patrik Illo (SK), Jakub Berdych Karpelis (CZ), Su-yeon Kim (KR), Mariusz Łabiński (PL), Kamila Mróz (PL), Martin Múranica (SK), Amelia Mercedes Nowak (PL), Katarzyna Pilic (PL), Evelina Salanda (UKR) Aleksandra Stencel (PL/SK), Igor Wójcik (PL),, Róża Wójcik (PL)
a
(NE)MOŽNÁ Alexandrea Stencel
od 11. apríla 2025, ILLOLA, Májkova 2
Proces autorskej tvorby v sklárskej technológii, ktorý tvorivo transformuje princípy dizajnu od ich absolutizácie až k ich popretiu, sa dnes často označuje ako art design. Aleksandra Stencel, Poľka žijúca na Slovensku, sa neprikláňa ani k jednému extrému a neobmedzuje sa ani funkčnosťou, no zároveň ju ani nevylučuje. Zameriava sa predovšetkým na myšlienku, a nie na formu. Objekty vytvorené v rámci koncepcie (NE)MOŽNÁ sú vo svojej podstate takmer telesné. Hoci ide v podstate o vázy a misky, tie sa nepôsobujú statickým, ale živým dojmom tak, ako organizmy neznámeho pôvodu, ktoré sú zachytené v pohybe alebo transmutácii. Azda sú to zväčšeniny buniek nášho tela alebo dosiaľ neznáma morská fauna či návštevníci zo vzdialeného okraja vesmíru? Interpretácia záleží len na fantázii diváka. Alebo aj nie, sklenené nádoby s neobvyklými tvarmi čakajú len na praktické využitie – (NE)MOŽNÉ. Objekty v estetickej rovine pôsobia nielen individuálne, ale spolu aj ako skupina, keď ponúkajú atraktívne interakcie.
Organizátor výstavy: ILLOLA
Kurátor: Petr Nový
15.4. - 29.6.2025

Považské múzeum v Žiline
Človek hravý
Komunitná miestnosť v kaplnke Budatínskeho hradu láka návštevníkov na rôzne zaujímavé výstavy. Od 15. apríla tam bude inštalovaná nová výstava s názvom Človek hravý – Homo ludens, ktorá predstaví prierez dizajnérskymi prácami študentov odboru Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov zo Školy umeleckého priemyslu v Ružomberku. Kurátormi výstavy sú historička umenia a pedagogička na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku Mária Martinková a historik umenia Považského múzea Zdeno Hogh.
Prezentované výrobky si žiaci väčšinou sami navrhli a potom na hodinách praxe aj vyrobili. „Návštevníci si budú môcť pozrieť hračky rôzneho druhu, napríklad kinetické, zvukové alebo plošné skladačky, ale tiež interiérové a nábytkové prvky ako misy, detské stolčeky, kreslá či vešiaky. Dominantným materiálom je drevo, ale nechýbajú ani kombinácie s textilom, kožou alebo plastom. Jednotlivé produkty vznikali na konkrétne témy, ako napríklad hlavolam, hrkálka, plošná skladačka, stavebnica či nábytkový solitér. V čase umelohmotných hračiek, neraz s krátkou životnosťou, pôsobí výstava pozitívne a osviežujúco návratom k prírodným materiálom a k tradičným remeselným technikám, “ priblížil Zdeno Hogh.
17.4. - 31.10.2025

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň
Štrnásť zastavení na Krížovej ceste
Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na výstavu „Štrnásť zastavení na Krížovej ceste“. Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 17. apríla do 31. októbra 2025 v priestoroch kaplnky sv. Anny na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.
Na výstave budete mať jedinečnú príležitosť obdivovať dielo talentovaného umelca, Ing. arch. Martina Vaisa, ktorý sa vo svojej tvorbe zameriava na hlboké duchovné a emocionálne prežívanie tém. Svojím originálnym prístupom k umeniu dokáže preniknúť do podstaty ľudských pocitov a skúseností. Jeho dielo sa vyznačuje precíznou technikou a výrazným farebným prejavom, pričom sa nebojí skúmať komplexnosť duchovného sveta.
Súbor 14-tich obrazov je orientovaný na biblický príbeh Veľkej noci. Námetovým ťažiskom jednotlivých obrazov sú zastavenia Ježiša Krista na jeho strastiplnej ceste na miesto jeho ukrižovania, vrch zvaný Golgota. Obrazy sú výsledkom autorovho subjektívneho vnútorného prežívania týchto náboženských motívov a vyjadrené sú v expresionistickom a symbolickom štýle umeleckej tvorby. Zobrazujú emócie a videnia prežité v meditáciách nad textami útlej knižočky s názvom „Poď za mnou ! - Stretnutie s Ježišom Kristom na Krížovej ceste.“ Jej autor, chorvátsky kňaz a teológ, profesor Tomislav Ivančič, tento text rozposlal v roku 1987 svojim priateľom a známym ako veľkonočný pozdrav, ktorý sa neskôr dočkal knižného vydania. Vystavované obrazy boli vytvorené v rozpätí rokov 2015 až 2017. Všetky obrazy sú doplnené príslušnými citáciami z publikácie "Poď za mnou! Stretnutie s Ježišom Kristom na Krížovej ceste." od autora Tomislava Ivančiča, ktorú vydalo vydavateľstvo JAS v roku 1995.
V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100. Viac informácii sa dozviete aj na www.hradmodrykamen.sk.
22.4. - 16.5.2025
Podtatranské múzeum v Poprade
Osemdesiat rokov mieru
Banerová výstava pojednáva o priebehu oslobodenia Popradu a popradského okresu Červenou armádou a Československým armádnym zborom v januári 1945.
Výstava je sprístupnená v priestoroch OC Forum Poprad, Námestie svätého Egídia 124, 058 01 Poprad, na 3. podlaží centra.
26.4. - 20.9.2025

Múzeum Červený Kameň SNM, Častá
Trh starožitností na hrade Červený Kameň
SNM-Múzeum Červený Kameň vás pozýva na tohtoročné Trhy starožitností, ktoré
sa uskutočnia 26. apríla, 31. mája, 28. júna, 26. júla, 16. augusta a 20. septembra 2025 vždy v čase od 7.30 do 12.00 hod.
Máte radi krásne a zaujímavé veci z minulosti? Prichádza príležitosť, ako si môžete pridať do svojej zbierky originálne starožitnosti a staré predmety s históriou a príbehom.
Na našom trhu nájdete unikátne starodávne nábytky, knihy, obrazy, fotografie, mince a mnoho ďalších predmetov. Každý predmet je originálny a jedinečný, takže si môžete byť istí, že si vyberie každý z vás.
Vstúpte do sveta starožitností a užite si atmosféru, ktorá vonia históriou. Pozvite priateľov a rodinu na deň plný objavov a zážitkov.
Tešíme sa na vás na hrade Červený Kameň, kde minulosť ožíva na každom kroku.
29.4. - 11.5.2025

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Bonsaje
Bonsaje nie sú len rastliny v kvetináči. Sú to živé sochy, ktoré vznikajú rokmi starostlivej práce. Krásu prírody v jej najjemnejšej forme budú môcť obdivovať milovníci prírody, estetiky a japonskej kultúry na jedinečnej výstave Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli Stredoslovenského múzea.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila spolu s banskobystrickým Bonsaj klubom výstavu Bonsaje v Tihányiovskom kaštieli. Výstava od 29. apríla 2025 predstaví desiatky starostlivo tvarovaných miniatúrnych stromčekov domácich aj exotických druhov, ktoré sú výsledkom dlhoročnej práce členov klubu. Návštevníci budú mať možnosť obdivovať umenie trpezlivosti, precíznosti a hlbokého vzťahu k prírode, ktoré je s pestovaním bonsajov neodmysliteľne spojené.
Na začiatku bola miska
Preložené slovo bonsaj má význam strom v miske. Bonsaj je miniatúrny strom pestovaný v miske, ktorý je bonsajovými technikami tvarovaný tak, aby navodzoval ilúziu starého stromu. Počiatky pestovania bonsajov nie sú doložené. Prapôvod klasických vaničkovitých bonsajistických misiek siaha s veľkou pravdepodobnosťou až 4 tisíc rokov do minulosti. Podobajú sa totiž niektorým archeologickým artefaktom z tej doby, a to oltárnym ohniskám na spaľovanie obetín. Nie je však jasné, kedy boli prvýkrát využité ako pestovateľské nádoby.
„Umenie tvarovania bonsajov má svoj pôvod v starovekej Číne, kde sa prvé zmienky o stromoch pestovaných v miskách objavujú už pred začiatkom nášho letopočtu. Čínske bonsaje sú hlboko symbolické, často zachytávajú krajinné motívy a využívajú prvky ako mŕtve drevo či obnažené korene. Silno v nich cítiť zásah pestovateľa – jeho vôľu a víziu. V 6. storočí sa toto umenie dostalo do Japonska, kde prešlo významným vývojom. Japonci ho zjednodušili a prepracovali, pričom kládli dôraz na estetiku i pestovateľské techniky. Pozorovaním prírodných tvarov vo voľnej krajine vytvorili klasické štýly, ktoré dnes tvoria základ bonsajového umenia. Japonské bonsaje sa vyznačujú eleganciou a subtílnosťou – aj pri výrazných zásahoch pôsobia prirodzene a harmonicky,“ vysvetľuje Jaroslava Bobáková, kurátorka výstavy Stredoslovenského múzea.
Bonsaj ako tovar
V Európe sa prvé postupy pre pestovanie bonsajov objavujú na prelome 18. a 19. storočia, pravdepodobne to však nie je z dekoratívnych, ale rýdzo z praktických dôvodov. Pre podomových obchodníkov bolo výhodné nosiť predávané stromy so sebou v nádobách. Skutočné bonsaje sa objavujú prvýkrát na výstave v Paríži na konci 19. storočia. Veľký rozmach pestovania bonsajov v Európe aj vo svete nastal po skončení druhej svetovej vojny, kedy si vojaci bojujúci na ďalekom východe priviezli veľké množstvo bonsajov ako vojnovú korisť. Bonsaje sa postupne rozširujú do celého sveta a s nimi aj postupy pre správne pestovanie. Do USA sa bonsaje dostali predovšetkým vďaka čínskej a japonskej emigrácii.
„V rámci výstavy Bonsaje sme pre návštevníkov pripravili aj prednášku spojenú s praktickými ukážkami tvarovania týchto rastlín. Prednášku odborne zastreší Vladimír Kriško a Štefan Mlích 3. mája o 14:30 h v Tihányiovskom kaštieli. Veríme, že aj takýmto spôsobom návštevníkom sprostredkujeme krásu prírody a filozofiu tohto starobylého umenia,“ uzatvára Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.
30.4. - 1.6.2025

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Romano dživipen – Rómsky život“ - XIV. ročník
Termín vernisáže: 30. apríl 2025 o 14.00 hod.
Počiatky výstavy Romano dživipen – Rómsky život sú späté s rokom 1996, kedy sa Gemersko-malohontské múzeum začalo špecializovať na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov. V rámci danej špecializácie múzeum stále rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum, realizuje výskumné úlohy a výstavy. Pri zrode danej špecializácie i výstavy stála vtedajšia knihovníčka múzea Mgr. Alena Horváthová a vtedajšia etnografka, neskôr riaditeľka múzea, PhDr. Oľga Bodorová. Výstava Romano dživipen – Rómsky život je zároveň aj súťažnou prehliadkou detských výtvarných prác, pričom v roku 2025 prebieha už jej XIV. ročník. Keďže na tvorbe výstavy sa svojimi prácami podieľajú žiaci základných škôl, jej cieľom je podporiť rozvoj fantázie, tvorivosti u detí a súčasne prehĺbiť ich záujem o hmotnú a duchovnú kultúru Rómov. Z toho dôvodu je námetom detských kresieb rómska kultúra, život Rómov v minulosti a v súčasnosti, motívy ľudového bývania, kočovania, odievania, vzťah Rómov k hudbe, k remeslám, predstavy o nadprirodzených a rozprávkových bytostiach, teda všetko, čo charakterizuje rómske etnikum.
Tento rok sa do súťaže zapojilo 13 škôl z okresov Rimavská Sobota, Revúca a Poltár, ktoré poslali spolu 126 výkresov. Tie boli rozdelené do dvoch kategórií: I. kategória (1.- 4. ročník) a II. kategória (5.- 9. ročník). Zaslané práce bude hodnotiť odborná porota v zložení: Mgr. Daniela Páneková, ktorá vyučuje výtvarnú výchovu v ZUŠ v Rimavskej Sobote, PhDr. Éva Kerényi, PhD.- riaditeľka Gemersko-malohontského múzea, Mgr. Angelika Kollár – historička umenia Gemersko–malohontského múzea a Mgr. Ľudmila Pulišová – etnografka múzea. V každej kategórii bude udelené prvé, druhé, tretie miesto, prípadne čestné uznanie.
30.4.2025 - 28.2.2026

Historické múzeum SNM, Bratislava
Marie Antoinette
MARIE ANTOINETTE z Viedne do Versailles až pod gilotínu
Unikátna výstava kráľovniných šiat na Bratislavskom hrade
Čo spája svetoznámy Zámok Versailles a Bratislavský hrad? Príbeh malej rakúskej princeznej, z ktorej sa stala nešťastná francúzska kráľovná, sťatá gilotínou.
Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni rakúskej arcivojvodkyni, uhorskej a českej kráľovnej Márii Terézii, ktorej oficiálnym sídlom v Uhorskom kráľovstve bol práve Bratislavský hrad.
Najnovšia výstava o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie – dramatický príbeh Márie Antoinetty, ktorá sa vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie stala najznámejšou francúzskou kráľovnou.
Do veľkolepej Rytierskej siene Bratislavského hradu prichádza nádhera a honosnosť Versailles. Vy si tak budete môcť pozrieť kostýmy, parochne, obrazy, nábytok a ďalšie umelecké predmety zapožičané Versaillským zámkom. Výstavu doplnia aj predmety zo zbierok slovenských múzeí a ukážky z filmov, ktoré vám priblížia život tejto známej kráľovnej od detstva na cisárskom zámku Schönbrunn, cez prepychový život francúzskej panovníčky vo Versailles až po jej smrť na popravisku.
Mária Antoinetta bola absolútnou módnou ikonou svojej doby a dodnes slúži niektorým módnym návrhárom ako inšpirácia. Jej životný príbeh bol mnohokrát zachytený v knihách, filmoch a seriáloch, či stvárnený na divadelných doskách.
Prijmite naše pozvanie a príďte si aj vy vychutnať kúsok luxusu a veľkoleposti Versailles na Bratislavský hrad.
Výstava otvorená od 30. 4. 2025 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu – vstup z nádvoria.
Na výstave spolupracovali Château de Versailles Spectacles, SNM – Historické múzeum a Beart production s.r.o.
Kurátori výstavy: Mgr. Peter Barta, riaditeľ SNM – Historického múzea a historik a diplomat Dr. Alexandre Pajon;
Nad výstavou prevzali záštitu predseda NR SR Richard Raši a francúzsky veľvyslanec na Slovensku J. E. Nicolas Suran.
1.5. - 30.9.2025

Sobášny palác v Bytči
Keď šaty tvoria dejiny
Máj v Sobášnom paláci v Bytči začne novou výstavou s názvom Keď šaty tvoria dejiny. Je to autorská výstava autentických replík historických odevov a doplnkov Kateřiny Vávrovej z Českej republiky.
Výstava približuje štýl, punc a eleganciu dámskej a pánskej módy od 14. až po 19. storočie. Zároveň prezentuje prácu krajčírky a návrhárky s 20-ročnými skúsenosťami, ktorá tvorí kostýmy od počiatočného návrhu až po finálny produkt na výstave. „Špecializujem sa na výrobu historických a divadelných kostýmov a vo svojej tvorbe sa vždy snažím o autentickosť odevu. Ako pre dizajnérku je však pre mňa vždy výzva spojiť historickú presnosť s fantáziou klientov a vytvoriť tak krásne a funkčné odevy,“ dopĺňa K. Vávrová.
Návštevníci budú môcť obdivovať desiatky originálnych kúskov, ktoré podčiarknu výnimočnosť priestoru. Výstava bude prístupná od 1. mája do 30. septembra v čase otváracích hodín Sobášneho paláca v Bytči.
1.5. - 31.10.2025

Hrad Strečno
Na hrade a pod hradom
Výstava Na hrade a pod hradom prezentuje práce detí ZUŠ M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikali rovnakou výtvarnou technikou – maľba na plátno s akrylovými farbami. Deťom bol daný priestor na vyjadrenie vlastného názoru zo získaných vedomostí predostretých výtvarnými pedagogičkami ZUŠ (Mgr. Ingrid Šišková, PhDr., Miroslava Habčáková Samsonová, Mgr.art. Petronela Vlhová). Výstava bude prístupná v priestoroch stredovekej dediny Paseka od 1. mája 2025.
- ‹ Predošlá
- 1
- 2
- 3
- 4
- Ďalšia